Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XX, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom Bočná č. 10, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Komenského č. 52, 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2017/013678/GEC z 03.04.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) sa žalobca prostredníctvom advokátky určenej rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice z 25.04.2017 v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2017/013678/GEC z 03.04.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa príslušný na rozhodnutie podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konajúc podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o odvolaní žalobcu ako obvineného z priestupku proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2016/021985, 2016/177/Maj zo 14.09.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo 14.09.2016.

2. Prvostupňovým rozhodnutím zo 14.09.2016 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), na tom skutkovom základe, že dňa 21.03.2016 v presne nezistenom čase na trhovisku pri Poliklinike - pasáži na ulici L. Y. F. opakovane vulgárne nadával správcovi trhoviska - oznamovateľovi A.. H. H. a svedkyni H. O., že sú „debili“ a inými presne nezistenými slovami a dňa 24.03.2016 v čase okolo 10:30 hod. vytlačil svojim telom oznamovateľa z priestorov trhoviska, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 1 s poukázaním na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) priestupkového zákona bola žalobcovi ako obvinenému z priestupku za spáchaný skutok uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- eur, pričom bol zároveň zaviazaný k úhrade trov konania vo výške 16,- eur.

3. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy prvostupňové rozhodnutie zo 14.09.2016 oprel o nasledovné dôvody pre vyvodenie priestupkovej zodpovednosti voči žalobcovi:

„Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach Odborom poriadkovej polície Obvodného oddelenia Košice Ťahanovce (ďalej len „OO PZ Košice Ťahanovce“) bola Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, predložená správa o výsledku objasňovania priestupku pod č.p.: ORPZ-KE-OOPP10-99/2016-P zo dňa 24.04.2016, doručená dňa 26.04.2016 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona obvineného A. L.É., ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Správny orgán vytýčil ústne pojednávanie o priestupku na deň 14.08.2016, na ktoré boli predvolaní oznamovateľ A.. H. H., svedkyňa H. O. a obvinený A. L.. Na ústne pojednávanie sa dostavili všetci predvolaní.

Oznamovateľ A.. H. H. dňa 24.08.2016 do Zápisnice o prejednávaní priestupku uviedol, cit.: „Som zamestnancom Miestneho úradu mestskej časti Košice Sídlisko Ťahanovce a ako mestská časť sme správcami trhoviska pri poliklinike, pasáži na Budapeštianskej ulici. Dňa 21.03.2016 som spolu so svedkyňou O. kontroloval trhovisko, brána bola zamknutá reťazou a kladkou, ktorú sme preštikli. Následne sa na miesto dostavil obvinený, ktorý má na trhovisku prenajatý jeden stôl, ale v uvedený deň tovarom obsadil najmenej tri stoly. Tovar sme mu preto presunuli na jeden stôl. Keď prišiel ku svojmu stolu, začal na mňa a na svedkyňu O. vulgárne nadávať, že sme „debili“ a sme na jeho pozemkoch a nadával na všetkých úradníkov. Dňa 24.03.2016 v čase okolo 10:30 hod. som sa opäť dostavil na trhovisko, kde sa nachádzal obvinený, ktorý mi opäť začal vulgárne nadávať, už sa presne nepamätám akými slovami a následne ma chytil za bundu a vytlačil ma z priestorov trhoviska, čím mi znemožnil vstup na trhovisko.“

Svedkyňa H. O. dňa 24.08.2016 do Zápisnice o prejednávaní priestupku uviedla cit.: „Dňa 24.03.2016 som bola spolu s mojim kolegom - oznamovateľom A.X.. H. H. na trhovisku na Budapeštianskej ulici nakoľko pracujeme pre miestny úrad. Pri kontrole trhoviska bolo zistené, že vstupná brána je zamknutá na reťaz, z toho dôvodu sme reťaz predstihli. Trhovisko zamkol obvinený a my spolu s oznamovateľom H. na pokyn starostu sme išli uvedenú reťaz prestrihnúť. Obvinený má prenajatý jeden stôl na trhovisku, pričom svoj tovar mal v uvedený deň rozložený na všetkých stoloch. Tovar sme spolu s oznamovateľom H. sústredili na jeden stôl, na čo následne prišiel obvinený a začal na nás kričať, vulgárne nadávať, už si presne nepamätám akými slovami, až nás prišli upozorniť zdravotníci z polikliniky, aby sme boli tichšie. Na druhý deň som bola na nákup v supermarkete Lidl, na čo ku mne prišiel obvinený, začal na mňa kričať a vyhadzovať mi na oči, že sme mu zničili bahniatka, pričom ja som tam vtedy bola ako súkromná osoba, nie ako zamestnanec miestneho úradu. Dňa 21.03.2016 som nebola pri tom, ako obvinený oznamovateľa H. odtlačil z priestorov trhoviska, ale išla som okolo, keď obvinený na oznamovateľa kričal a vulgárne mu nadával.“

Obvinený A. L. dňa 24.08.201 do Zápisnice o prejednávaní priestupku uviedol cit.: „Som nezamestnaný, vedený na úrade práce a bez príjmu. Nakoľko potrebujem platiť dane, tak zarábam ako sa dá. Chodím predávať na trhovisko na Budapeštiansku ulicu v Košiciach - Sídlisko Ťahanovce. Dňa 21.03.2016 v čase o 07:45 hod. som si zamkol trhovisko, aby som sa vrátil domov, nakoľko som zabudol stužky na viazanie a sáčky. Keď som sa vrátil v čase okolo 08.10 hod. už bola „štiknutá“ kladka, ktorú prestrihol oznamovateľ A.. H. H., nakoľko tam vraj nemá čo robiť. Mal som tovar rozložený na viacerých stoloch, avšak robím tak iba pokiaľ tam nikto iný nebol. Tovar mi oznamovateľ spolu so svedkyňou dali na jeden stôl, pričom mi ho poničili. Keď som prišiel ku svojmu stolu, spýtal som sa ich cit.: „čo ste mi to urobili, akým právom ste mi to preštikli, akým právom mi siahate na môj tovar?“ Je pravdou, že som nadával, ale nie vulgárne, iba som hlasito kričal. Dňa 24.03.2016 som šiel predávať ku svojmu stánku v čase okolo 06:45 hod. Dvere na trhovisko boli zadrôtované. Vyložil som si trhovisko a pokračoval som v predaji. Potom som opätovne šiel do supermarketu Lidl, pričom som vyložil papierik, že som šiel po tovar a bolo tam aj číslo môjho mobilného telefónu. Keď som sa vrátil, na trhovisko vošiel oznamovateľ H. a pozeral sa. Povedal som mu, že viem že ste správca trhoviska, ale keď nekupujete, tak tu nemáme čo robiť a vytlačil som ho z priestorov trhoviska.“

Na základe uvedeného je odôvodnený tento záver:

Spáchanie skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu a to úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 21.03.2016 v presne nezistenom čase na trhovisku pri poliklinike - pasáži na ul. Budapeštianska v Košiciach opakovane vulgárne nadával správcovi trhoviska - oznamovateľovi A.. H. H. a svedkyni H. O. presne nezistenými slovami a dňa 24.03.2016 v čase okolo 10.30 hod. vytlačil svojím telom oznamovateľa z priestorov trhoviska, je spoľahlivo preukázané výpoveďou oznamovateľa, svedkyne, ako aj výpoveďou obvineného, ktorý spáchanie skutku priznal.

Priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Objektom spáchaného priestupku je záujem chránený zákonom - riadne občianske spolunažívanie. Subjektívna stránka je daná úmyselným konaním obvineného, ktorý chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Občianske spolunažívanie možno vo všeobecnosti vymedziť ako súhrn pravidiel správania sa, zachovanie ktorých, nad rámec právnych noriem, je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou kľudného a usporiadaného spolunažívania občanov v danom čase a situácii.

Hrubé správanie je definované ako konanie, ktoré má schopnosť ohroziť alebo porušiť záujem chránený zákonom uvedený v § 49 priestupkového zákona a súčasne narušiť občianske spolunažívanie. To znamená, že je schopné prekročiť rámec ustálených konaní a pravidiel správania sa. Narušenie občianskeho spolunažívania je postihované vtedy, ak dôjde k jeho negatívnemu zasiahnutiu konaním určitej intenzity, ktorá svojou povahou typovo zodpovedá konaniam uvedeným v demonštratívnom výpočte foriem hrubého správania v § 49 priestupkového zákona, t.j. vyhrážanie sa ujmou na zdraví, drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti alebo iné hrubé správanie, ktoré je postihnuteľné iba v prípade úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania. K naplneniu tejto skutkovej podstaty preto treba, aby sa jednalo o hrubé správanie a nie správanie nevhodné.

Na naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia.

Správny orgán dospel k záveru, že obvinený svojim konaním, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, keď úmyselne narušil riadne občianske spolunažívanie iným hrubým správaním tým, že dňa 21.03.2016 v presne nezistenom čase na trhovisku pri poliklinike - pasáži na ul. Budapeštianska v Košiciach opakovane vulgárne nadával správcovi trhoviska - oznamovateľovi A.. H. H. a svedkyni H. O., že sú cit.: „debili“ a inými presne nezistenými slovami a dňa 24.03.2016 v čase okolo 10:30 hod. vytlačil svojím telom oznamovateľa z priestorov trhoviska, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.

V zmysle § 49 ods. 2 priestupkového zákona za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona možno uložiť pokutu do výšky 99,-€.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery vychádzal správny orgán z ustanovenia § 11 ods. 1 a ustanovenia § 12 ods. 1 priestupkového zákona, pričom prihliadol na

- závažnosť priestupku, keď obvinený porušil súhrn pravidiel správania sa, ktoré podľa všeobecného chápania verejnosti predstavujú pravidlá slušného správania a dňa 21.03.2016 v presne nezistenom čase na trhovisku pri poliklinike - pasáži na ul. Budapeštianská v Košiciach opakovane vulgárne nadával správcovi trhoviska - oznamovateľovi A.. H. H. a svedkyni H. O., že sú cit.: „debili“ a inými presne nezistenými slovami a dňa 24.03.2016 v čase okolo 10:30 hod. vytlačil svojím telom oznamovateľa z priestorov trhoviska, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním,

- spôsob jeho spáchania, keď obvinený konal úmyselne a vedome,

- postoj obvineného k spáchanému priestupku, keď spáchanie skutku priznal,

- na osobu obvineného, ktorý nebol v minulosti uznaný vinným za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona.

Preto bola obvinenému podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) priestupkového zákona uložená sankcia

- pokuta vo výške 20 €, ktorú správny orgán považuje za primeranú a postačujúcu k splneniu účelu, ktorý je uložením sankcie sledovaný a to náprava páchateľa.“

4. Žalovaný správny orgán konajúc o včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 14.09.2016 oprel preskúmavané rozhodnutie z 03.04.2017 o výsledky priestupkového konania - dokazovanie vykonané správnym orgánom prvého stupňa a právne závery z neho vyplývajúce konštatujúc ich správnosť a právny súlad s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 3, § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a s ustanoveniami § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku. Žalovaný sa plne stotožnil s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu a ďalej konštatoval:

„Odvolací orgán po preskúmaní odvolania obvineného a predloženého spisového materiálu zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Košice Ťahanovce č. ORPZ-KE-OPP10-99/2016-P, ako aj zo zápisnice o prejednávaní priestupku, súčasťou ktorej sú výpovede obvineného, oznamovateľa A.. H. H. a svedkyne H. O.. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení výpovede obvineného, v ktorej spáchanie skutku priznal a tiež na základe výpovedí oznamovateľa A.. H. H. a svedkyne H. O., uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. V zmysle platných ustanovení zákona o priestupkoch bola obvinenému uložená sankcia a trovy konania spojené s prejednaním priestupku.

Odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpoveď svedkyne H. O. a neoznačil ju za nevierohodnú. Svedkyňa bola pred podaním výpovede riadne poučená o právnych následkoch krivej výpovede a v jej výpovedi neboli zistené žiadne závažné rozpory svedčiace o nehodnovernosti tejto svedkyne. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Obvinený bol dňa 24.08.2016 prítomný pri výsluchu svedkyne H. O., pričom nenamietal zaujatosť tejto svedkyne a takisto nepoukázal na žiadne rozpory v jej výpovedi oproti výpovedi oznamovateľa A.. H. H..

Obvinený vo svojej výpovedi zo dňa 24.08.2016 a tiež aj v podanom odvolaní priznal, že v kritické dni na predmetnom trhovisku hlasno kričal a nadával na adresu oznamovateľa A.. H. H. a svedkyne H. O. a tiež priznal, že oznamovateľa A.. H. H. vytlačil z priestorov trhoviska.

Podľa § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Obvinený vo svojej výpovedi v rámci objasňovania priestupku na Obvodnom oddelení PZ Košice Ťahanovce a ani na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom prítomnosť p. P., p. J. a p. O. na mieste incidentu neuvádzal a do zápisnice o prejednávaní priestupku dňa 24.08.2016 prehlásil, že bol oboznámený s celým priestupkovým spisom v úvode ústneho prejednávania priestupku a bola mu daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i ku spôsobu ich zistenia, či navrhnúť jeho doplnenie, obvinený však žiadne návrhy na dokazovanie nedoplnil. To, že menované osoby neboli vypočuté, obvinený namietal až po doručení napadnutého rozhodnutia v podanom odvolaní, čo odvolací orgán považuje za účelové konanie zo strany obvineného, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Odvolací orgán má za to, že najmä na základe samotného priznania obvineného k hrubému správaniu uvedenému vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne preukázané, že obvinený sa priestupku dopustil a ďalšie dokazovanie vo veci nie je potrebné vykonať.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu nepredložil žiadne nové dôkazy v predmetnej veci.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.“

II.

5. V správnej žalobe z 23.05.2017 žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej priestupkovej veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobné námietky formuloval žalobca prostredníctvom advokátky ustanovenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice nasledovným spôsobom:

„rn prejav arbitrámodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia."osti predstavujú pravidlá slušného správŽalobca napáda predmetné rozhodnutie v celom rozsahu, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho postupu Správneho orgánu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Správny orgán nedodržal základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie a ani nedodržal zásady pre ukladanie trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Žalobca má za to, že uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Rozhodnutím rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE- OVVS2-2016/021985, 2016/777/MAJ zo dňa 14.09.2016 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 21.03.2016 v presne nezistenom čase na trhovisku pri poliklinike-pasáži na ul. Budapeštianska v Košiciach opakovane vulgárne nadával správcovi trhoviska - oznamovateľovi A.. H. H. a svedkyni H. O., že sú cit. „debili" a inými presne nezistenými slovami a dňa 24.03.2016 v čase okolo 10:30 hod. vytlačil svojim telom oznamovateľa z priestorov trhoviska, čím úmyselne narušil občianskeho spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. l s poukazom na ust. § 11 ods. I písm. b) priestupkového zákona žalobcovi za spáchanie priestupku bola uložená sankcia 20,00 Eur. Zároveň sa žalobcovi uložila podľa § 79 ods. 1 priestupkového zákona v spojení s ustanovením § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa stanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur na účet Ministerstva vnútra SR.

Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval § 49 priestupkového zákona. Pri určení druhu sankcie a jej výmery vychádzal správny orgán z ustanovenia § 11 ods. 1 a ustanovenia § 12 ods. 1 priestupkového zákona.

Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, spisové číslo: OU-KE-OOP1-2017/013678/GEC zo dňa 03.04.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.04.2017 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2016/021985, 2016/777/MAJ zo dňa 14.09.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE- OVVS2-2016/021985, 2016/777/MAJ zo dňa 14.09.2016 bolo potvrdené. Správny orgán ako orgán odvolací sa stotožnil správnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.

Žalobca má za to, že sa vo vzťahu k A.. H. H. a svedkyni H. O. nikdy iným hrubým spôsobom nesprával. Pripustil, že nadával, lebo mu záležalo na tovare, ktorý išiel predať, avšak pri svojom výsluchu uviedol, že vulgárne nenadával. V rozhodnutí správneho orgánu absentuje údaj, akým spôsobom správny orgán túto výpoveď žalobcu vyhodnotil.

Obe výpovede oznamovateľa ako aj svedkyne spolu úzko súvisia, pričom svedkyňa O. potvrdzuje aj skutočnosti, ktoré nikdy nemohla vidieť a teda sa mohla dozvedieť iba z počutia, od svojho kolegu A.. H. H.. Zároveň medzi svedkyňou a aj oznamovateľom je pracovný kolegiálny vzťah, poznajú sa a majú rovnakého zamestnávateľa. Rozpory medzi výpoveďou A.. H. a svedkyňou O. sú aj v tom, že podľa A.. H. žalobca rozložil svoj tovar na tri stoly, podľa svedkyne O. rozložil tovar na všetky stoly a pod.

Správny orgán nevykonal výsluch svedkov, ktorých navrhol žalobca. Žalobca preto navrhuje, aby výsluch svedkov p. P., p. J., H. O., bytom K. č. XX, F. vykonal súd sám.“

V ďalšej časti žaloby (bod V. žaloby) žalobca označil rozhodnutie žalovaného aj za arbitrárne a teda nepreskúmateľné. Tvrdil, že žalovaný správny orgán sa náležite nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. V tejto súvislosti namietal nasledovné:

„K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Navrhovateľ poukazuje konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90,), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).

Nie je nutné, aby na každú odvolaciu námietku bola daná správnym orgánom podrobná odpoveď. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom ochrany prednesenú navrhovateľ, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti správneho orgánu).“

III.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11.09.2017 uviedol nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu k obsahu administratívneho konania a dôvodom podanej žaloby z 23.05.2017:

„V súvislosti s podanou žalobou žalovaný uvádza, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný sa po oboznámení s predloženým odvolaním žalobcu a po dôkladnom preskúmaní predloženého súvisiaceho spisového materiálu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Kľúčovým dôkazom pre uznanie žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch bola samotná výpoveď žalobcu zo dňa 24.08.2016 podaná pred prvostupňovým správnym orgánom do zápisnice o prejednávaní priestupku, v ktorej priznal, že v kritické dni na predmetnom trhovisku hlasno kričal a nadával na adresu oznamovateľa A.. H. H. a svedkyne H. O. a tiež priznal, že oznamovateľa A.. H. H. vytlačil z priestorov trhoviska, pričom aj v samotnej žalobe žalobca priznal, že nadával.

Žalovaný má za to, že vo výpovediach oznamovateľa A.. H. H. a svedkyne H. O., ktorí boli pred podaním výpovedí riadne poučení o právnych následkoch neúplnej a nepravdivej výpovede, neboli zistené žiadne rozpory, ktoré by svedčili o nedôveryhodnosti týchto osôb. Rozpor v ich výpovediach, na ktorý poukázal v žalobe žalobca, týkajúci sa počtu stolov, ktoré mal žalobca na trhovisku obsadiť, je podľa názoru žalovaného nepodstatný a netýka sa priamej podstaty prejednávanej veci.

Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nevykonal výsluch svedkov p. P., p. J. a H. O., bytom K. XX, F., žalovaný uvádza, že podľa § 34 ods. 4 zákona o správnom konaní vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Žalovaný má za to, že ďalšie dokazovanie, ktoré obvinený navrhoval v odvolaní, by nebolo účelné a hospodárne, nakoľko skutkový stav zistený v rámci objasňovania priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Košice Ťahanovce a tiež v rámci konania prvostupňového správneho orgánu poskytol dostatočný podklad pre možnosť uznania žalobcu vinným zo spáchania predmetného priestupku. Žalobca navyše v podanej výpovedi pred orgánom PZ ani pred prvostupňovým správnym orgánom prítomnosť uvedených svedkov pri predmetných incidentoch neuvádzal a ich vypočutie navrhoval až v podanom odvolaní, čo možno považovať za účelové konanie žalobcu.

Žalovaný sa nemôže vyjadriť k námietke žalobcu, že správny orgán sa náležite nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko žalobca nekonkretizoval, s ktorou námietkou sa žalovaný nevysporiadal.

K žalobe zaujal odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice uvedené stanovisko. Podľa názoru tunajšieho odboru žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, žaloba sa zväčša opiera o dôvody. ktoré boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí č. OU-KE- OOP-2017/013678/GEC zo dňa 03.04.2017. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a trovy konania znášal žalobca.“

IV.

7. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych kritérií uvedených v predmetných zákonných ustanoveniach upravujúcich súdny prieskum vo veciach administratívneho trestania, ako aj podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP (všeobecná správna žaloba), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

10. Vychádzajúc z obsahu žaloby z 23.05.2017, ktorou bol zadaný právny rámec súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci (pri súčasnom vyhodnocovaní právnych kritérií pre možný postup správneho súdu podľa § 195 SSP predstavujúceho zásadu oficiality v konaní pred správnym súdom vo veciach správneho trestania) bolo povinnosťou správneho súdu preskúmať v prvom rade z hľadiska dôkazného tvrdenie žalobcu, že „sa vo vzťahu k A.. H. H. a svedkyni H. O. nikdy iným hrubým spôsobom nesprával“. Žalobca pritom sám v žalobe pripustil, že nadával, lebo mu záležalo na tovare, ktorý išiel predať, avšak pri svojom výsluchu uviedol, že vulgárne nenadával. Podľa jeho názoru v rozhodnutí správneho orgánu absentuje údaj, akým spôsobom správny orgán túto výpoveď žalobcu vyhodnotil. Žalobca zároveň spochybnil pravdivosť výpovedí A.. H. H. C. H. O. tvrdiac, že svedkyňa O. sa mohla iba sprostredkovane dozvedieť o incidente od svojho kolegu A.. H. H., s ktorým je v pracovnom kolegiálnom vzťahu. Žalobca poukazoval aj na rozpory vo výpovediach uvedených osôb. Zároveň navrhol pred správnym súdom vypočuť svedkov „p. P., p. J. a H. O.“. Napokon žalobca, poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 14.09.2016.

11. Pokiaľ ide o dôkazný stav veci, vzťahujúci sa na porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch žalobcom so skutkovým vymedzením uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zo 14.09.2016, správny súd na základe obsahu administratívneho spisu uvádza nasledovné: Súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je „priestupkový spis“, ktorý obsahuje tak záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré podal A.. H. H. 24.03.2016, ako aj záznamy o podaní vysvetlenia spísané s H. O. a žalobcom A. L.. A.. H. H. do záznamu o podaní oznámenia o priestupku z 24.03.2016 uviedol, že je zamestnancom Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce, ktorá je správcom trhoviska pri poliklinike na pasáži na ulici L. v Košiciach. Ďalej uviedol, že 21.03.2016 pri kontrole uvedeného trhoviska „ktoré je zabezpečené kovovým plotom bola brána zamknutá reťazou na kladku, ktorú ako správcovia preštikli. Následne sa na miesto dostavil p. L., ktorý má na trhovisku prenajatý 1 stôl, pričom svojím tovarom obsadil všetky stoly a začal vulgárne nadávať na poškodeného p. H. a jeho kolegyňu p. H. O.. Menovaný k veci ďalej uviedol, že dňa 24.03.2016 v čase okolo 10.30 h. sa dostavil na trhovisko, kde sa nachádzal aj p. L., ktorý mu opäť začal vulgárne nadávať a následne ho mal chytiť za bundu a vytlačiť z priestorov trhoviska...“ Z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia podaného H. O. z 12.04.2016 zároveň vyplýva, že menovaná bola účastníčkou incidentu na trhovisku na L. ulici v Košiciach dňa 24.03.2016 a potvrdila vulgárny spôsob správania sa žalobcu voči nej a pánovi H.. Súčasťou priestupkového spisu je aj úradný záznam z 24.03.2016 o predvedení žalobcu, ako aj záznam o podaní vysvetlenia žalobcom k obsahu oznámenia A.. H. H..

12. Z obsahu predmetného prvotne vykonaného dokazovania v preskúmavanej právnej veci, zo zápisnice o prejednaní priestupku z 24.08.2016 spísanej pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj z ďalších dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že žalobca bol dôvodne postihnutý za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch za skutky z 21.03.2016 a 24.03.2016, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo 14.09.2016 (prvostupňové rozhodnutie).

13. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

14. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 03.04.2017 žalovaný poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 a § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a na ustanovenia § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 5 a § 46 správneho poriadku dospel k záveru, že v danej priestupkovej veci postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie v súlade s hore citovaným ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní aj náležite odôvodnil. Ako to vyplýva z bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaný správny orgán sa podrobne zaoberal otázkou posúdenia vierohodnosti výpovedí svedkov A.. H. H. ako oznamovateľa priestupku a H. O.. V súlade s obsahom administratívneho spisu je aj konštatovanie žalovaného, podľa ktorého „prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpoveď svedkyne H. O. a neoznačil ju za nevierohodnú.“

15. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v správnej žalobe na vykonanie dokazovania pred správnym súdom výsluchom ním navrhnutých osôb, správny súd poukazuje na dikciu ustanovení § 121 ods. 1, 2 SSP, podľa ktorej účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom z 08.02.2019 vyplýva, že sudca upovedomil právneho zástupcu žalobcu a žalobcu samotného, že nebudú vykonané dôkazy označené v žalobe z 23.05.2017 (výsluch navrhovaných svedkov). Podľa názoru správneho súdu by totiž výsluch uvedených svedkov, ktorých samotný žalobca v priebehu administratívneho konania nenavrhoval vypočuť, nemohlo mať žiaden podstatný význam pre obsah a závery priestupkového konania. Zhodne s obsahom argumentácie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa totiž správny súd, reagujúc na žalobné námietky vyhodnotil dôkazný stav za preukázaný, a to predovšetkým na základe autentických a vierohodných výpovedí svedkov H. a O.. Napokon pokiaľ ide o obsah zápisnice z pojednávania pred správnym súdom z 08.02.2019, súd poukazuje aj na vyjadrenie samotného žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu, či nadával A.. H. a svedkyni H. O. a či ich vytláčal z trhoviska svojim telom. Na uvedenú otázku žalobca priamo neodpovedal a teda neuviedol odpoveď, ktorá by aj v konaní pred správnym súdom v rámci zachovávania zásady bezprostrednosti a ústnosti pojednávania spochybnila výsledky dokazovania vykonaného v danej priestupkovej veci.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vytýkajúcu žalovanému správnemu orgánu arbitrárnosť a nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia, správny súd ani uvedenú žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú, a to vzhľadom na rozsiahle a vyčerpávajúce právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. V administratívnom konaní správne orgány reagovali na všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu pri hodnotení dôkazného stavu veci. Pokiaľ totiž výpovede svedkov H. a O. boli správnymi orgánmi oboch stupňov vyhodnotené ako vierohodné a presvedčivé, toto konštatovanie má oporu v administratívnom spise správnych orgánov oboch stupňov. Udalosti z 21.03. a 24.03.2016 boli preto v administratívnom konaní náležite zdokumentované.

17. Záverom správny súd k veci uvádza, že sa zaoberal v rámci súdneho preskúmavacieho konania aj kritériami pre posúdenie veci uvedenými v ustanoveniach § 195 SSP pri aplikácii zásady oficiality a nezistil dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nad rámec žalobných dôvodov (bodov).

18. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi náhrada trov konania pred správnym súdom neprináleží, keďže bol v konaní neúspešný a žalovaný správny orgán, u ktorého výnimočne prichádza do úvahy priznanie náhrady trov konania, si žiadne trovy konania pred súdom neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.