Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-8-2022.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Subarea
23Cb/8/2022
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Carpatia Concrete PLUS s.r.o., so sídlom Močarianska 3, 071 01 Michalovce, IČO: 36 469 459, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: ESTELLE, s.r.o., so sídlom Na križovatkách 16210/35, 821 04 Bratislava, IČO: 36 710 971, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 01.02.2022 z a m i e t a.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.02.2022 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 66.403,09 € s príslušenstvom a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. 17715, nachádzajúcim sa v okrese Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka, ako aj priznal nárok na náhradu trov konania.
Návrh žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 66.403,09 € s príslušenstvom, a to titulom nezaplatenia úplnej ceny za dielo vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a dlžníkom ako objednávateľom. Dlžník nezaplatením úplnej ceny za riadne vykonané dielo vo výške 66.403,09 € porušil svoju základnú právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o dielo a príslušnej právnej úpravy. Spor medzi žalobcom a dlžníkom o vyššie uvedenú pohľadávku sa vedie na miestne príslušnom Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 25Cb/205/2019. V rámci prebiehajúceho súdneho konania dlžník formou Vyjadrenia zo dňa 09.03.2020 využil prostriedok procesnej obrany, ktorým sa domáhal započítania pohľadávky. Uvedeným prejavom vôle tak dlžník uznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Konanie vo veci samej naďalej prebieha z dôvodu, že dlžník sa domáhal započítania oproti doposiaľ nepreukázaným, nezdokladovaným a vyfabulovaným zmluvným pokutám. Do dnešného dňa dlžník nijaký spôsobom neosvedčil svoj nárok na zmluvné pokuty; predložil len akýsi súpis, ktorý pre ilustráciu žalobca predložil aj do tohto konania. Žalobca má za to, že osvedčil hodnovernosť svojej pohľadávky, a to aj bez toho, aby bola táto pohľadávka judikovaná. Posun vo veci samej teda znamená uznanie pôvodnej pohľadávky žalobcu ako zhotoviteľa predmetného diela, ktoré zakladá žalobcovi právne postavenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi. Podľa názoru žalobcu, z doteraz uvedených skutočností súčasne vyplýva aj opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - dlžník nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak ho uznal svojim vyššie uvedeným započítacím prejavom.
Žalobca ďalej uviedol, že má obavu z budúceho zmarenia exekúcie. V prvom rade žalobca poukázal na tú skutocˇnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výšku pohľadávky, nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní dlžníka nad primeranú mieru. Dlžník vo veľkom rozsahu
speňažuje svoj nehnuteľný majetok. O tejto aktivite dlžníka ohľadom predaja majetku svedčia prevody vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom, čo žalobca preukázal výpisom z listu vlastníctva č. 17715 ku dňu 28.02.2021. V prejednávanom je v plnej miere naplnený princíp proporcionality, keďže v prípade, ak dlžník nemá skutočne v úmysle prevádzať predmetný byt na tretie osoby, a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva nejako obmedziť na jeho dispozicˇnom práve. Naopak v prípade, ak má dlžník v úmysle predmetný byt prevádzať, tento prevod nebude nijako zriadením sudcovského záložného práva obmedzený (právne dovoleným spôsobom bude môcť dlžník tento byt previesť na tretiu osobu) iba s tým rozdielom, že pohľadávka žalobcu (veriteľa dlžníka) bude zabezpecˇená zriadením záložného práva k tomuto bytu. Súčasne sa týmto zabráni prípadnej neúspešnej exekúcií na majetok dlžníka, ktorý sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca má za to, že jeho nárok na zaplatenie ceny diela je zjavne odôvodneným nárokom (uznávací prejav dlžník uvedený v zapocˇítacom prejave); súcˇasne konajúcemu súdu osvedcˇil aj skutocˇnosť, že súdna ochrana cez zabezpecˇovacie opatrenie nebude neprimeraným zásahom do dispozicˇnej sféry dlžníka. Žalobca sa nevie vyjadriť k hodnote zabezpecˇovaného predmetu, ku ktorému žiada zriadiť sudcovské záložné právo. Súcˇasne má za to, že trhová hodnota zabezpecˇovaného predmetu, nie je zaiste v zjavnom nepomere s výškou pohľadávky žalobcu vocˇi dlžníkovi, čím bude zaistená primeranosť a proporcionalita nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.epi.sk/zz/2015-160/vsetky-znenia> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.epi.sk/zz/2015-160/vsetky-znenia>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.epi.sk/zz/2015-160/vsetky-znenia> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa a tým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle Občianskeho <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1351538&f=3> zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená).
Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, na čo správe poukázal aj žalobca. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obo/144/97).
Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd tiež, vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo a z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu.
Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. 17715, katastrálne územie Prešov, v zmysle, ktorého mal súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom tam uvedených nehnuteľností - polyfunkčná budova s bytmi a nebytovými priestormi a prislúchajúce pozemky. Ďalej žalobca uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku v sume 66.403,09 € s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 25Cb/205/2019, a to z titulu nezaplatenia úplnej ceny za dielo vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo.
Žalobca predložil Vyjadrenie do konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 25Cb/205/2019 zo dňa 09.03.2020, kde žalovaný uplatnil prostriedok procesnej obrany, ktorým sa domáhal započítania pohľadávky voči žalovanému, a to v rovnakej výške ako je v konaní uplatňovaná pohľadávka voči žalovanému. Žalobca uvedené započítanie považoval za uznanie pohľadávky žalobcu
žalovaným v celom rozsahu. Na druhej strane však žalobca pohľadávky žalovaného, ktoré si započítal voči pohľadávke žalobcu, považuje za nepreukázané, nezdokladovanié a vyfabulované.
Obavu z budúceho zmarenia exekúcie žalovaného žalobca preukazoval aktivitou žalovaného vo forme speňažovanie jeho nehnuteľného majetku, na preukázanie čoho žalobca predložil výpis z listu vlastníctva č. 17715, katastrálne územie Prešov.
Súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie, tj. existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencia a trvanie nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky proti žalovanému a obava z budúceho marenia exekúcie, neboli v tomto prípade kumulatívne splnené.
Aj keď žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj existenciu a trvanie nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky proti žalovanému, akýmkoľvek spôsobom neosvedčil splnenie jednej zo zákonných podmienok odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe hrozby zmarenia prípadnej exekúcie. Dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie zakladá konkrétne konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, že by minulé či súčasné správanie dlžníka alebo celkové okolnosti prípadu odôvodňovali obavu, že dlžník bude vykonávať faktické či právne úkony, ktoré by viedli k sťaženiu alebo zmareniu exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca neosvedčil, že by sa žalovaný účelovo zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, či tento inak scudzoval. Taktiež súd zistil, že dlžník je developerská spoločnosť, ktorá zabezpečovala realizáciu polyfunkčnej budovy s cca 165 bytmi a nebytovými priestormi, pričom v súčasnosti je výlučným vlastníkom ešte 13 nebytových priestorov. Spoločnosť sa v roku 2020 dostala do zisku z -9 513 € na 250 581 € a tržby jej narástli z 47 419 € na 4,470 mil. €. Za danej situácie nie je možné konštatovať objektívnu obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, ako ani skutočnosť, že by žalovaný nedisponoval žiadnym iným majetkom.
Žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný, resp. dlžník vo veľkom speňažuje svoj nehnuteľný majetok. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje dispozičné práva spojené s vlastníctvom nehnuteľností, neznamená to nevyhnutne, že tak chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, teda nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Z predložených listín nie je zrejmé, že by bol žalovaný platobne neschopný a teda by nebol schopný pohľadávku žalobcu uhradiť, v dôsledku čoho v tomto prípade nie je osvedčená dôvodnosť obavy zo zmarenia prípadnej exekúcie, vedenej pre uspokojenie pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný vykonal v minulosti (žalobcom poukazované na obdobie 12/2020-2/2021, tj. rok pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) prevody nehnuteľností a ponúka na predaj byty a nebytové priestory svedčí o naplnení účelu samotného developerského projektu, nevedie však k záveru o aktuálnej existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ teda žalobca poukazuje na snahu žalovaného svoje nehnuteľnosti odpredať, resp. speňažiť, nejde o úmysel zbavovať sa svojho majetku, ale o úmysel, s akým žalovaný do konkrétneho developerského projektu vstúpil.
Na doplnenie ešte súd uvádza, že vždy je potrebné zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo a z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer. V tejto veci sa aj prípadný zásah do vlastníckeho práva žalovaného javí ako neprimeraný. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia by bola porušená zásada proporcionality, nakoľko zabezpečené nehnuteľnosti žalovaného majú niekoľkonásobne vyššie hodnotu ako je zabezpečovaná pohľadáva v sume 66.403,09 €.
V nadväznosti na uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu rozhodujúcich skutočnosti tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného. Sumarizujúc vyššie uvedené, v súčasnosti nie je preukázaná potreba zriadenia záložného práva na majetku žalovaného v prospech žalobcu, preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Pokiaľ však v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností, odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a teda strany sa môžu opätovne obrátiť na konajúci súd.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol na základe úspešnosti žalobcu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov (§ 357 písm. d) CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia.