Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému : I. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. D. K. (I. Q.), zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 441,64 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 331,84 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 81,96 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 62,36 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne dňa 18.6.2018 na Okresnom súde S. E. K. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 441,64 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon"). V žalobe uviedol, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za obdobie 01.04.2008-31.12.2016. Poukazoval na to, že v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 19.01.2017 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje podľa žalobcu sumu 441,64 eur, ktorá pozostáva z 91 neuhradených mesačných predpisov

v kontrolovanom období vo výške 424,64 eur a pokuty vo výške 17,-eur, pričom dlží mu aj sumu 1,45 eur titulom zaplatených poštových sadzieb.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, Výzvu žalobcu zo dňa 19.01.2017 s doručenkou a Potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku od Slovenskej pošty, a.s.

4. Vo veci bol dňa 21.6.2018 Okresným súdom S. E. K. vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu S. E. K. v dôsledku čoho bol spor dňa 4.9.2018 postúpený na prejednanie tunajšiemu súdu, ktorý platobný rozkaz Okresného súdu S. E. K. uznesením zo dňa 24.9.2018 zrušil v celom rozsahu (§ 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

5. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nie je mu zrejmé, kde bol v zmysle § 3 písm.a) zák.č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny, za akú domácnosť, t.j. za akú adresu. Tvrdil, že v žiadnom prípade nemohol prevziať dňa 26.1.2017 do vlastných rúk výzvu zo dňa 19.01.2017 odoslanú prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. nakoľko v tom čase sa už niekoľko rokov na uvedenej adrese (G. XX, G.U.) nezdržiaval. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania k sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný evidovaný je na odbernom mieste G. XX vedeným pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX s tým, že ak už nie je odberateľom elektriny na uvedenom odbernom mieste, tak v zmysle § 9 ods.6 písm.a) zákona č.340/2012 Z.z. bol povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní (odo dňa keď došlo k skutočnosti) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať. Žalobca poukázal tiež na § 9 ods.6 písm.c) uvedeného zákona s tým, že platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa keď došlo k skutočnosti vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods.1 a zároveň túto skutočnosť preukázať. Žalobca k námietke žalovaného o doručovaní výzvy poukázal na doručenku preukazujúcu, že žalovaný ju prevzal dňa 26.1.2017 a poukazoval aj na § 111 ods.1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

7. Žalobca zároveň uviedol, že vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 331,84 eur späť a ďalej sa domáha zaplatenia istiny vo výške 92,80 eur, pokuty vo výške 17,-eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur a náhrady trov konania. Ako dôkaz k svojmu vyjadreniu pripojil poštovú doručenku zo dňa 26.1.2017. 8. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odporu reagoval písomne dňa 12.11.2018 tak, že trvá na tom, že zásielku určenú do vlastných rúk dňa 26.1.2017 neprevzal a ani nikdy nikoho nesplnomocnil na prevzatie akejkoľvek pošty. Tvrdil, že na odbernom mieste G., G. XX je už dávno nahlásený iný odberateľ elektriny, ktorý aj platí koncesionárske poplatky. Uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby v rozsahu ako uvádza žalobca, lebo má za to, že je potrebné uznať aj platby za obdobie 11/2015, 8/2016, 9/2016, 10/2016, 11/2016 a 12/2016. 9. Písomným podaním zo dňa 13.12.2018 žalobca súdu oznámil, že trvá na svojej predošlej argumentácii, opätovne poukázal na predloženú doručenku zo dňa 26.1.2017 s tým, že táto je verejnou listinou. Tvrdil, že námietka žalovaného, že na danom odbernom mieste má úhrady platiť iný odberateľ je bezpredmetná, lebo žalovaný neoznámil, ani nepreukázal žalobcovi, že na žalovanom odbernom mieste nie je odberateľom elektrickej energie tak ako to vyplýva z § 9 ods. 6 písm.a) a c) zákona č.340/2012 Z.z. Žalobca uviedol, že pri čiastočnom späťvzatí žaloby uznal aj platby za obdobie 11/2015, 8/2016, 9/2016, 10/2016, 11/2016 a 12/2016 a že úhrady, ktoré nepodliehali premlčaniu boli riadne zarátané a odpočítané od sumy uvedenej v prehľade predpisov a platieb. Žalobca uviedol prehľad platieb za obdobie od 21.5.2008 do 9.11.2016 a poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Brne sp.zn.16Co 579/87, že pokiaľ dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný. V takom prípade sa nemôže následne dlžník úspešne dovolávať premlčania dlhu na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom. Podľa žalobcu platby ktoré žalovaný uhradil boli vo výške 64,96 eur, boli v tejto sumy zahrnuté aj platby za obdobie 11/2015 a 8/2016 až 12/2016 a boli odpočítané zo sumy celkových predpisov, t.j. 495,69 eur ako to vyplýva z prehľadu predpisov a platieb. Trval na zaplatení sumy 92,80 eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, pokuty vo výške 17,-eur a na náhrade trov konania.

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust.§ 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. 11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní k žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyjadril sa tak, že trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku, pričom poukázal na svoj odpor proti platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie zo dňa 12.11.2018. K písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.12.2018 uviedol, že čiastočné plnenia žalovaného nároku boli realizované prostredníctvom služby SIPO, resp. šekov, kde bolo uvedené za čo sa platí, za ktoré konkrétne obdobie, preto poukaz žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Brne podľa žalovaného neobstojí. Tvrdil, že boli realizované platby v novembri 2015, potom v auguste, septembri, októbri a novembri 2016. K tvrdeniam žalobcu o nesplnení si oznamovacej povinnosti uviedol, že je si toho vedomý a čo sa týka doručenia výzvy, uviedol, že zrejme pošta vydala zásielku niekomu inému kto to podpísal, no keďže dokazovanie danej skutočnosti by bolo náročné a nehospodárne, nenavrhuje k tomu ďalšie dokazovanie. Podľa žalovaného suma ktorú žalobca od neho požaduje nezodpovedá námietke premlčania a skutočnosti, že mali byť započítané na úhradu nároku aj platby žalovaného za mesiac november 2015 a august až november 2016, preto uplatňovaná suma vzhľadom na námietku premlčania a dané realizované platby mala by byť podľa neho nižšia minimálne o ďalších 5 platieb.

12. Nakoľko žalobca po doručení žaloby žalovanému a pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti späť, bolo potrebné vysporiadať sa najskôr s týmto jeho dispozičným úkonom. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.

13. Podľa § 145 ods.2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods.1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie sumy 331,84 eur späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods.2 a § 146 ods. 1 súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

16. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 109,80 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 92,80 eur a z pokuty vo výške 17,-eur a tiež nárok na zaplatenie úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur ako aj náhrada trov konania.

17. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

18. Z prehľadu predpisov a platieb číslo XXXXXXXXXX predloženého žalobcom a týkajúceho sa žalovaného, kde ako adresa odberného miesta je uvedené G. XX, G.Š. vyplýva, že žalovanému boli predpísané úhrady za obdobie od 04/2008 do 01/2017 vo výške 495,69 eur (106 x 4,64 eur + 3,85 euro ako poštovné). Podľa prehľadu platieb za toto obdobie predpísaných úhrad žalovaný uhradil žalobcovi v máji 2008 sumu 4,64 eur, v decembri 2010 sumu 4,64 eur, v novembri 2012 sumu 4,64 eur, v marci 2013 sumu 4,64 eur, v máji 2013 sumu 4,64 eur, v júni 2013 sumu 4,64 eur, v novembri 2013 sumu 4,64 eur, v októbri 2014 sumu 9,28 eur, v novembri 2015 sumu 4,64 eur, v auguste 2016 sumu 4,64 eur, v septembri 2016 sumu 4,64 eur, v októbri 2016 sumu 4,64 eur a v novembri 2016 sumu 4,64 eur. Spolu takto bola uhradená suma 64,96 eur, neuhradená ostala teda suma 430,73 eur ( 495,69 eur - 64,96 eur). Z nej žalobca žalobou uplatnil si len nárok na zaplatenie sumy 424,64 eur, čo v žalobe odôvodnil tým, že uplatňuje si neuhradené mesačné predpisy v kontrolovanom období od 1.4.2008 do 31.12.2016 (teda bez predpisu za január 2017).

19. Listom zo dňa 19.1.2017 žalobca žalovaného vyzval na úhradu nedoplatku za obdobie od 01.04.2008 do 31.1.2017 vo výške 430,73 eur (vrátane poštových sadzieb 1,45 eur). K predmetnej výzve ako dôkaz

jej doručenia žalovanému označil a predložil doručenku podpísanú dňa 26.1.2017 kde ako podpísaný adresát uvedený je I. I., G. XX, XXX XX G..

20. Keďže žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, žalobca si uplatnil aj zaplatenie pokuty vo výške 17,00 eur. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty zo dňa 27.10.2016 (čl. 8 spisu) bola tarifná cena pre produkt Úradná zásielka v období od 01.10.2016 vo výške 1,45 eur za kus.

21. Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2013 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

23. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom účinného do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 68/2008 Z.z.“), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

24. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. Ak je platiteľ podľa § 3 písm. a) poberateľom dôchodku a nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo je osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, úhrada podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu.

25. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.

26. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

27. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

28. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

29. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

30. Podľa §10 ods.5 zákona č.340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

31. Žalobca žalobou, ktorá súdu (pôvodne Okresnému súdu S. E. K.) bola doručená dňa 18.6.2018 uplatnil pôvodne nárok na zaplatenia sumy 441,64 eur pozostávajúcej zo sumy 424,64 eur ako predpísanej úhrady za 91 mesiacov od apríla 2008 do decembra 2016 (čo výslovne uviedol v žalobe) a sumy 17,-eur ako pokuty. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania k sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobca vzal žalobu čo do úhrad vo výške spolu 331,84 eur späť s tým, že ďalej uplatňuje len zaplatenie úhrad vo výške 92,80 eur (čo zodpovedá úhradám za 20 mesiacov x4,64 eur) a po pripočítaní pokuty 17,-eur je to suma spolu 109,80 eur.

32. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania a následného čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, k tomu súd uvádza, že nakoľko úhrada vo výške 4,64 eur sa platí za každý aj začatý kalendárny mesiac (§ 6 ods.1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou) a platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (§ 7 ods.2 uvedeného zákona), pričom žaloba súdu došla dňa 18.6.2018 a je potrebné tu vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka (nakoľko zákon č. 340/2012 Z.z. osobitnú úpravu premlčania nemá a žalovaným je tu fyzická osoba, občan - nepodnikateľ), za nepremlčanú časť nároku súd považoval úhrady za mesiac jún 2015 až december 2016, spolu teda 19 úhrad po 4,64 eur, čo sa rovná sume 88,16 eur. Nakoľko mesačná úhrada sa platí v rovnakej výške za každý začatý, teda aj neúplný mesiac, úhrada za mesiac jún 2015 je celá vymáhateľná (nepremlčaná), nakoľko vzhľadom na zákonom vyjadrenú splatnosť mesačnej úhrady (do posledného dňa mesiaca) žalovať ju bolo možné najskôr až 1.7.2015, teda premlčacia doba pre ňu začala plynúť až 1.7.2015 a žaloba súdu bola doručená dňa 18.6.2018, preto úhrady za jún 2015 až december 2016 nie sú premlčané.

33. Žalovaný sa domáhal započítania platieb ktoré boli realizované v období november 2015 a august 2016 až november 2016 (spolu teda 5 platieb) na nepremlčaný nárok žalobcu. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp.zn.16Co/579/87 a tvrdil, že pokiaľ dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný.

34. Súd platby realizované v uvedenom období, konkrétne podľa prehľadu platieb na čl. 6 spisu dňa 23.11.2015, dňa 15.8.2016, dňa 9.9.2016, dňa 13.10.2016 a dňa 9.11.2016 vo výške 5 x 4,64 eur, spolu teda 23,20 eur, odpočítal od nepremlčanej sumy úhrad za mesiace jún 2015 až december 2016 (t.j. od sumy 88,16 eur), čo znamená, že za nepremlčaný a neuhradený dlh žalovaného ustálil sumu 64,96 eur.

35. K argumentácii žalobcu súd uvádza, že sám žalobca predložil tzv. sumár predpisov a platieb (čl. 4 spisu) z ktorého vyplýva, že sám žalobca považoval tieto úhrady za úhrady za mesiac november 2015 a za mesiace august 2016 až november 2016, sám ich započítal ako úhrady za tieto mesiace a priradil ich ako platby práve k týmto mesiacom. Preto nemožno ich dodatočne, len z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania započítavať na úhradu skorších neuhradených (a premlčaných platieb), lebo v čase ich úhrady boli samotným žalobcom započítané na tie mesiace, ktoré sú uvedené vyššie. Išlo by o popretie princípu právnej istoty a postup, ktorý nemá oporu v zákone ani v dobrých mravoch.

36. Preto súd má za to, že zo sumy uplatnenej žalobcom po čiastočnom späťvzatí žaloby ako neuhradené mesačné predpisy úhrad (92,80 eur), teda úhrady za 20 mesiacov bolo možné žalobcovi priznať len sumu 64,96 eur ako úhradu za 14 mesiacov a to z dôvodu, že nepremlčaný bol len nárok žalobcu za 19 mesiacov (jún 2015 až december 2016) a z neho nárok za 5 mesiacov zanikol splnením.

37. Keďže žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby odôvodneným vznesenou námietkou premlčania trval na zaplatení úhrad až za 20 mesiacov, hoci súd za nepremlčané mal predpisy len za 19 mesiacov (jún 2015 až december 2016), tak pokiaľ žalobca mal tým dvadsiatym mesiacom na mysli január 2017, k tomu je treba uviesť, že ten nebolo možné zohľadniť, lebo sám žalobca v žalobe jasne vymedzil uplatňované a tu prejednávané obdobie dátumovo ako obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2016, nenavrhol zmenu (rozšírenie žaloby) o úhradu za január 2017, taká zmena by tu navyše priamo zo zákona bola neprípustná (§ 294 , preto nároky počnúc januárom 2017 neboli tu posudzované a tie môžu byť predmetom len samostatného, nového konania.

38. Preto súd za dôvodnú považoval žalobu len čo do zaplatenia sumy 64,96 eur rovnajúcej sa nepremlčaným a neuhradeným úhradám za 14 mesiacov a za dôvodnú ju mal aj v časti o zaplatenie pokuty vo výške 17,-eur a požadovanej úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur.

39. So zreteľom na uvedené súd uzavrel, že nebolo žalovaným žiadnym dôkazom spochybnené tvrdenie žalobcu o vzniku jeho nedoplatku na úhradách vo výške 64,96 eur. Okrem zaplatenia tejto sumy vzniklo žalobcovi zo zákona oprávnenie požadovať aj zaplatenie pokuty vo výške 17,00 eur.

40. Keďže zákon 340/2012 Z.z. v ustanovení § 10 ods.3 povinnosť zaplatiť pokutu 17,-eur spája s nesplnením povinnosti platiteľa zaplatiť úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2 a žalovaný tu doručenie takej výzvy (zo dňa 19.1.2017) spochybňoval, k tomu súd uvádza, že i keby nebol predložený dôkaz žalobcom o doručení výzvy (doručenka zo dňa 26.1.2017), nič by to nemenilo na tom, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nárok žalobcu na danú pokutu existoval a bol splatný, lebo predmetná výzva na ktorú zákon viaže vznik pokuty žalovanému bola opätovne doručená súdom spolu so žalobou. Súd teda nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na pokutu 17,-eur z dôvodu neuhradenia úhrad a poštových sadzieb žalovaným v lehote do 30 dní od doručenia výzvy.

41. V súvislosti s pôvodnou obranou žalovaného, že na danom odbernom mieste sa už niekoľko rokov nezdržiaval, že je tam dávno nahlásený iný odberateľ elektriny, ktorý aj platí koncesionárske poplatky súd uvádza, že nebola preukázaná, ale ani tvrdená žalovaným žiadna jeho aktivita vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti voči žalobcovi, ktorú zákon č.340/2012 Z.z. jasne predpokladá a od platiteľa úhrady vyžaduje (napr. § 9 ods.6 uvedeného zákona). Ak žalovaný žalobcovi neoznámil a nepreukázal zmenu skutočností relevantných pre jeho povinnosť platiť úhrady (žalovaný nepreukázal, ani netvrdil žeby tak urobil a ak áno ako a kedy), potom jeho obrana vzhľadom na zákonnú úpravu, predstavovanú tu zákonom č.340/2012 Z.z. nemohla obstáť.

42. Vzhľadom na to, že v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný dlžnú sumu vo výške 81,96 eur (64,96 eur ako nezaplatené mesačné úhrady a 17,-eur ako nezaplatená pokuta) doposiaľ mu neuhradil, súd v tejto časti žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 81,96 eur (64,96 eur + 17,00 eur) a tiež na úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur (nárok na ne má základ priamo v zákone, viď vyššie citovaný § 10 ods. 2 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z.) tak, ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

43. Nad sumu 81,96 eur (t.j. čo do zaplatenia sumy 27,84 eur) súd žalobu po jej čiastočnom späťvzatí ako nedôvodnú zamietol, nakoľko ako už súd uviedol, neuhradená a nepremlčaná časť nároku žalobcu je len vo vyššie uvedenej, prisúdenej sume.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 v spojení s § 256 ods.1 a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti o zaplatenie sumy 331,84 eur bolo konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zastavené, a to nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale procesným zavinením žalobcu (§ 256 ods.1 ) čo je treba považovať za neúspech žalobcu v danej časti. O zvyšku nároku, t.j. čo do zaplatenia sumy 109,80 eur a úhrady poštových sadzieb vo výške 1,45 eur rozhodnuté bolo tak, že čo do zaplatenia sumy 81,96 eur a úhrady poštových sadzieb 1,45 eur žalobe bolo vyhovené, teda v tejto časti úspech mal žalobca a čo do zaplatenia sumy 27,84 eur žaloba bola zamietnutá, teda tu úspech mal tiež žalovaný.

45. Tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. 46. Úspech žalobcu reprezentovaný jemu celkovo prisúdenou sumou 83,41 eur je vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 443,09 eur úspechom v rozsahu 18,82 %.

47. Úspech žalovaného reprezentovaný sumou 331,84 eur, čo do zaplatenia ktorej bolo konanie zastavené zavinením žalobcu (späťvzatie žaloby v tejto časti bolo odôvodnené námietkou premlčania vznesenou žalovaným) a sumou 27,84 eur kde žaloba bola zamietnutá je vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 443,09 eur úspechom v rozsahu 81,18 %.

48. Podľa pomeru úspechu vo veci úspešnejší bol teda žalovaný, pričom po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 18,82 % od úspechu žalovaného v rozsahu 81,18 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,36 %.

49. Postupujúc podľa § 255 ods.2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.1 vo štvrtom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 62,36 %.

50. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. O otázke vrátenia časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby rozhodne vzhľadom na ust.§ 14 ods.4 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.