Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/126/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Poľnohospodárske, výrobno-obchodné družstvo Chotín, so sídlom Chotín, Vinohradská č. 322, IČO: 00 193 046, o vymoženie sumy 10 240,92 eura (308 518 Sk), o odvolaní súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 17. júla 2018, č. k. 0Er/791/1997-14, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.

Odvolací súd p r i z n á v a oprávnenému voči súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Beaty Boncsekovej, Exekútorský úrad v Komárne so sídlom Ul. biskupa Királya č. 12 pod sp. zn. 0Er/791/1997 (EX 189/97) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243h, § 235 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 203 zákona č. 233/1995 Z. z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

1.3. V odôvodnení uviedol, že dňa 03. 11. 2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Zároveň súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje a žiada, aby k náhrade trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Súd prvej inštancie uviedol, že exekúciu nezastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (pre nemajetnosť povinného), pretože takýto dôvod zastavenia exekúcie Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie (v znení účinnom do 31. 01. 2002) nepripúšťal. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 13. 05. 1997, pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa riadil právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22. 10. 2008 a o trovách nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 02. 2002. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný bol vymazaný dňa 13. 09. 2011 a keďže oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať nemajetnosť povinného, nemohol byť na náhradu trov zaviazaný. Ďalej uviedol, že by nemalo zmysel ani uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému povinnému, preto súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti výrokovej časti napadnutého uznesenia o trovách exekúcie podal súdny exekútor odvolanie domáhajúc sa zmeny výroku napadnutého uznesenia, tak že trovy exekúcie súd priznáva a zaväzuje na ich úhradu oprávneného. Namietal, že súd prvej inštancie mohol exekúciu zastaviť aj ex offo, keďže tak neurobil, dal podnet na zastavenie exekúcie súdny exekútor. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo/11/2012. Uviedol, že ak exekučné konanie začalo pre 01. 02. 2002 a povinný zanikol výmazom z OR SR, už neexistujúcemu povinnému nemožno ukladať žiadne povinnosti, ani nahradiť trovy exekúcie. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré upravovala úhradu trov exekučného konania, ak povinný zanikne bez zanechania majetku, v tom prípade sa použije analógia najbližšieho ustanovenia, ktorým je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 5 MCdo 21/2011. Pre exekučné konania začaté pred 01. 05. 2002 je potrebné aplikovať per analogiam neskoršiu právnu úpravu § 203 ods. 2, 3 Exekučného poriadku podľa zásady lex posterior derogat legi priori, keď skoršia právna úprava neexistuje. Podľa uvedeného právneho predpisu je potrebné vždy zaviazať oprávneného pri zistení nemajetnosti povinného.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vec správne právne posúdil, keď nepriznal náhradu trov súdnemu exekútorovi. Uviedol, že Okresný súd Komárno správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania. Bol toho názoru, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Ďalej uviedol, že procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zanikne bez právneho nástupcu výmazom z OR, pretože zánik povinného výmazom z OR SR pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a odvolanie súdneho exekútora zamietol.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 po oboznámení sa s obsahom spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie o možnosti podať odvolanie.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučné poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 386 písmeno c) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30. 06. 2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 , avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 . V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 , avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

9. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.

11. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016,prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je prípustné podať odvolanie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 .

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. c) ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa nemohol ďalej zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže odmietnutie odvolania zapríčinil súdny exekútor, tým že podal odvolanie proti výroku, proti ktorému prípustné nie je. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .