Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-166-2017.pdf
PDF · 456.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/166/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a z členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcov: 1. Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31 936 105, 2. Rieka
- združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Čadca Rieka 230, 022 01 Čadca, IČO: 42 225 671, 3. J.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1, XXX XX B., 4. D.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O. B., 5. D.. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O. B., 6. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O. B., zastúpených advokátkou Mgr. Kristínou Babiakovou, so sídlom Holubyho 37, 902 01 Pezinok proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Hydro Development s.r.o., Opoj 271, 919 32 Opoj, IČO: 47 237 155, zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, 2/ Hron pre slobodné rieky, Občianske združenie, Šmidkeho 7, 906 06 Zvolen, 3/ Klub slovenských turistov, Záborského 33, 831 03 Bratislava, 4/ Miestna Organizácia SRZ - Nová Baňa, Ul. Mieru č. 29, 968 01 Nová Baňa, 5/ B. U., X. A. XXX/XX, XXX XX O. B., 6/ H. I., X. A. X XX/XX, XXX XX O. B., 7/ T. A., Q. XXX, XXX XX O. B., 8/ M. U., O. XXX,XXX XX O. B., 9/ V. B., P. XXX, XXX XX O. B., 10/ P. F., P. XXX,XXX XX O. B., 11/ T. F., P. XXX,XXX XX O. B., 12/ F. C., P. XXX, XXX XX O. B., 13/ O. O., O. XXX, XXX XX O. B., 14/ G. O., O. XXX, XXX XX O. B., 15/ L.. P. X., O. XXX, XXX XX O. B., 16/ F.. J. X., O. XXX, XXX XX O. B., 17/ J. G., P. XXX, XXX XX O. B., 18/ T. F., X. XXX, XXX XX O. B., 19/ B. F., X. XXX, XXX XX O. B., 20/ F.. J. A., Z. XX, X., XXX XX O. B., 21/ B. F., X. XX, XXX XX O. B., 22/ O. J., Z. XX, X., XXX XX O. B., 23/ P. A., Z. XX, X., XXX XX O. B., 24/ T. G., Z. XX, X., XXX XX O. B., 25/ L. J., X. XX, XXX XX O. B., 26/ P. F., X. XXX, XXX XX O. B., 27/ B.. E. V., A. XX, XXX XX O. B., 28/ K. O., A. XX, X., XXX XX O. B., 29/ F.. P. A., O. XXX, XXX XX O. B., 30/ F. O., O. XXX, XXX XX O. B., 31/ T. E., O. XXX, XXX XX O. B., 32/ D.. P. B., R. XXX, XXX XX O. B., 33/ D.. P. V., Z. XX, X., XXX XX O. B., 34/ M. O., O. XXX, XXX XX O. B., 35/ F. O., O. XXX, XXX XX O. B., 36/ J.. P. X., člen petičného výboru, O. XXX/XXX, XXX XX O. B., 37/ PRALES, organizačná zložka, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24. októbra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP3-2017/023141-005 z 24.10.2017 a rozhodnutie Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 z 25.05.2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. IV. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. V. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Spoločnosť Hydro Development s.r.o. Opoj (ďalej len „navrhovateľ" alebo „ďalší účastník 1/") predložil dňa 16.12.2014 Okresnému úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.") žiadosť o posúdenie zámeru navrhovanej činnosti (ďalej len „Zámer") „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik" (ďalej len „MVE"). Jedná sa o navrhovanú stavbu príhaťovej elektrárne predstavujúcej využitie obnoviteľného hydroenergetického potenciálu rieky Hron v riečnom kilometri (rkm) 85,03 s priemernou ročnou výrobou elektrickej energie 7,552 GWh. Navrhovateľ nepožiadal o upustenie od variantného riešenia v zmysle § 22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. Zámer podľa navrhovateľa obsahuje 2 varianty riešenia a tzv. nulový variant, t.j. variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa zámer neuskutočnil. V zámere spracovateľ zámeru opísal spoločné stavebné objekty pre oba varianty (SO-01 Príprava územia, SO-02 Hať a štrkový priepust, SO-03 Strojovňa MVE, SO-04 Úprava zdrže nad MVE, SO-05 Úprava koryta pod MVE, SO-06 Úprava toku Klíč, SO-07 Prístupová cesta a signalizačné zariadenie pre železničné priecestie, SO-08 Rybovod, SO-09 Vyvedenie výkonu, SO-10 Terénne a sadové úpravy, drobná architektúra), vrátane opisu odlišných stavebných objektov 1. a 2. variantu riešenia, pričom 1. variant podľa navrhovateľa má predstavovať pôvodné klasicky technické riešenie MVE (s opisom odlišných stavebných objektov 1. variantu SO-04 Úprava zdrže nad MVE, SO-10 Terénne a sadové úpravy, drobná architektúra) a 2. variant má predstavovať ekologickejšiu variantu MVE (s opisom odlišných stavebných objektov 2. variantu SO-04 Úprava zdrže nad MVE, SO-10 Terénne a sadové úpravy, drobná architektúra - v členení podľa bodu A, B, C, D). Súčasťou predkladaného materiálu vypracovaného podľa prílohy č. 9 k zák. č. 24/2006 Z.z. je aj ortofotomapa územia so zakresleným stavebným zámerom, krajinno-ekologicky cennými lokalitami, predpokladanými environmentálnymi vplyvmi a navrhovanými nápravnými opatreniami, vrátane fotoprílohy. Zámer navrhovanej činnosti podliehal zisťovaciemu konaniu podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 (§ 65d ods. 4), keďže zisťovacie konanie bolo začaté pred 01.01.2015. V rámci zisťovacieho konania prvostupňový orgán verejnej správy rozoslal zámer rezortným orgánom, dotknutým orgánom, povoľujúcim orgánom a dotknutým obciam a zámer zároveň zverejnil na webovom sídle ministerstva. Dotknuté obce informovali verejnosť o zámere podľa § 23 ods. 3 cit. zákona. V zákonom stanovenom termíne doručili prvostupňovému orgánu verejnej správy písomné stanoviská nasledujúce subjekty: Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Úsek štátnej správy v odpadovom hospodárstve, Úsek štátnej vodnej správy, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava, Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Obec Tekovská Breznica, Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, Slovenský rybársky zväz
- MO Nová Baňa, Okresný úrad Žarnovica, odbor krízového riadenia, Obec Orovnica, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom ŠOP s.r.o. SCHKO ŠV Banská Štiavnica, Banskobystrický samosprávny kraj, Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Banská Bystrica, ŽSR Bratislava, Obec Hronský Beňadik, Okresné riaditeľstvo HaZZ Žiar nad Hronom a subjekty zainteresovanej verejnosti: Klub slovenských turistov Bratislava, Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, Združenie Slatinka Zvolen, Hron pre slobodné rieky Zvolen, PRALES OZ Banská Bystrica, Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, Čadca, Obyvatelia obce Hronský Beňadik: I. A., O. J., F.. J. A., B. U., H. I., D.. P. B., F. R., F. E., F. E., F. O., F. O., M. O., X. O., F. L., T. E., F. E., X. I., T. X., P. F., L.. P. X., F.. J. X., L. J., D.. P. A., O. A., P. J., G. E., P. O. a boli doručené petičné hárky (predseda petičného výboru P. O., O. B., členovia petičného výboru J.. P. X., D.. G. E., O. B.). Prvostupňový orgán verejnej správy v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska zákonom stanovených kritérií a na základe vyhodnotenia písomných stanovísk vydal rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2015/000022 zo dňa 27.01.2015, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. a súčasne že pre uvedenú činnosť je potrebné vypracovať Správu o hodnotení činnosti podľa prílohy č. 11 cit. zákona. Následne prvostupňový orgán verejnej správy postupoval pri určovaní rozsahu hodnotenia podľa § 30 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 24/2006 Z.z. a prílohy č. 11 k cit. zákonu s prihliadnutím na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 cit. zákona, pričom z určenia rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a ústneho prerokovania rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, na ktoré pozval príslušné orgány - rezortný orgán (Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo hospodárstva SR), povoľujúci orgán (Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, Banská Bystrica a Obec Hronský Beňadik) a navrhovateľ spísal zápisnicu zo dňa 11.02.2015 a listom č. OU- ZC-8SZP-2015/000022 zo dňa 11.02.2015 určil podľa § 30 zák. č. 24/2006 Z.z. v súlade s prílohou č. 11 a s prihliadnutím na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 cit. zákona rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik s tým, že v bode 1 varianty pre ďalšie hodnotenie určil nulový variant a variant č. 1 a 2 podľa predloženého Zámeru v rámci zisťovacieho konania, 2. rozsah hodnotenia určených variantov určil v bode 2.1. všeobecné podmienky (body 2.1.1. až 2.1.4.) a v bode 2.2. špecifické požiadavky (so špecifikáciou okruhov súvisiacich s navrhovanou činnosťou, ktorých potreba podrobnejšieho rozpracovania v správe o hodnotení vyplynula zo stanovísk doručených k predmetnému zámeru (špecifikácia v bodoch 2.2.1. až 2.2.19.). Rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti určený prvostupňovým orgánom verejnej správy bol doručený príslušným orgánom (rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom, dotknutým obciam a dotknutej verejnosti) a bol zverejnený zákonom stanoveným spôsobom. Prvostupňovému orgánu verejnej správy boli k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti v zákonnej lehote doručené pripomienky občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, Zvolen a PRALES občianske združenie, organizačná zložka Banská Bystrica, ako aj petícia proti výstavbe MVE Hronský Beňadik podpísaná obyvateľmi Hronského Beňadiku, časť X. a majiteľmi nehnuteľností v O. B.. Predmetné pripomienky prvostupňový orgán verejnej správy doručil navrhovateľovi. Navrhovateľ dňa 18.11.2016 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy Správu o hodnotení navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik (ďalej len „Správa o hodnotení" alebo „SOH") vypracovanú podľa § 31 zák. č. 24/2006 Z.z. a jeho prílohy č. 11 J.. V. L. - Ekospol Malachov na základe rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určeného prvostupňovým orgánom dňa 11.02.2015. Podľa údajov v predmetnej správe prílohu SOH mali tvoriť: mapová príloha č. 1: MVE Hronský Beňadik 1. variant, mapová príloha č. 2: MVE Hronský Beňadik 2. variant, textová príloha č. 3: odpoveď ŠOP SR na žiadosť o poskytnutie informácie o plánovaných zámeroch na rieke Hron, Špeciálne odborné prílohy 2.2.2. - 2.2.19. Prvostupňový orgán verejnej správy následne doručil Správu o hodnotení v prílohe listu z 18.11.2016 na zaujatie stanoviska nasledovným subjektom: rezortnému orgánu - Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, dotknutým orgánom
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia záležitostí EÚ a zahraničných vzťahov, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry, oddelenie dopravného modelovania a infraštruktúry, Úradu BBSK, odboru regionálneho rozvoja, Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, Okresnému úradu Banská Bystrica, Okresnému úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresnému úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor krízového riadenia, Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru Žiar nad Hronom, dotknutým obciam - Hronský Beňadik, Orovnica, Tekovská Breznica, dotknutým odborným organizáciám - štátna ochrana prírody, správa CHKO Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Banská Bystrica, ŽSR Bratislava, END a.s. Bratislava, MO SRZ Nová Baňa, SRZ - Rada Žilina, dotknutej verejnosti - Rieka, združenie na ochranu vodných tokov Čadca, PRALES Banská Bystrica, Klub slovenských turistov Bratislava, OZ Hron pre slobodné rieky Zvolen, OZ Hron pre slobodné rieky Banská Bystrica, Združenie Slatinka Zvolen, trom členom petičného výboru a dvadsiatim siedmim občanom. Uvedené subjekty doručili prvostupňovému orgánu verejnej správy písomné stanoviská a vyjadrenia k Správe o hodnotení. Správa o hodnotení bola zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň dotknuté obce informovali verejnosť o doručení Správy o hodnotení a zverejnili ju zákonom stanoveným spôsobom. Dňa 05.12.2016 sa na Obecnom úrade Hronský Beňadik uskutočnilo verejné prerokovanie navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik, z ktorého bol vypracovaný záznam. Prvostupňový orgán verejnej správy následne dňa 02.01.2017 s poukazom na § 36 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z. určil za spracovateľa odborného posudku k navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik odborne spôsobilú osobu: J.. F. B., K. Z. V.. Dňa 25.04.2017 bol prvostupňovému orgánu verejnej správy doručený Odborný posudok MVE Hronský Beňadik pre vydanie záverečného stanoviska k navrhovanej činnosti vypracovaný podľa § 36 zák. č. 24/2006 Z.z. (ďalej aj „Odborný posudok"), pričom spracovateľ Odborného posudku navrhol prvostupňovému orgánu vydať kladné záverečné stanovisko s tým, že pre záverečné stanovisko ako realizačný variant odporučil variant navrhovanej činnosti uvedený v rozsahu hodnotenia a Správe o hodnotení ako „variant 2" s podmienkou realizácie opatrení na vylúčenie alebo zníženie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti podľa kapitoly VI.3 návrhu záverečného stanoviska. Súčasťou odborného posudku bol návrh záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti vypracovaného podľa § 36 a prílohy č. 12 zák. č. 24/2006 Z.z.
Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečné stanovisko)
2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne v zmysle § 37 zák. č. 24/2006 Z.z. (v znení úč. k 31.12.2016) vydal dňa 25.05.2017 rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie" alebo „Záverečné stanovisko"), ktorým bolo vydané záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik", v ktorom prvostupňový orgán verejnej správy súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti v druhom (upravenom) variante (variant navrhovanej činnosti uvedený v Rozsahu hodnotenia a Správe o hodnotení a v časti II.6. Záverečného stanoviska ako „variant č. 2") za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI.3 Záverečného stanoviska. V Záverečnom stanovisku prvostupňový orgán verejnej správy uviedol základné údaje o navrhovateľovi a navrhovanej činnosti (názov, účel, užívateľa, umiestnenie, termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti, stručný popis technického a technologického riešenia, popísal jednotlivé stavebné objekty navrhovanej stavby SO-01 až SO-10, vrátane opisu odlišných stavebných objektov 1. a 2. variantu). Ďalej popísal priebeh posudzovania nasledovne: Navrhovateľ predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy zámer MVE Hronský Beňadik 16.12.2014, ktorý vypracoval J.. V. L. - EKOSPOL, Malachov, následne prvostupňový orgán verejnej správy v zisťovacom konaní podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z.z. rozhodol rozhodnutím z 27.01.2015, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona. Na základe Rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určeného prvostupňovým orgánom verejnej správy z 11.02.2015 J.. V. L. - EKOSPOL, Malachov vypracoval pre navrhovateľa Správu o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bola prvostupňovému orgánu verejnej správy predložená 18.11.2016 a ktorá bola vypracovaná podľa § 31 a prílohy č. 11 zák. č. 24/2006 Z.z., v ktorej bola posúdená navrhovaná činnosť z hľadiska vplyvu na životné prostredie v dvoch variantoch riešenia navrhovanej činnosti (základný variant a upravený variant), zároveň boli vplyvy navrhovanej činnosti porovnané s nulovým variantom. Prvostupňový orgán verejnej správy rozoslal Správu o hodnotení na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, dotknutým obciam, dotknutým organizáciám a dotknutej verejnosti. Uvedené subjekty doručili písomné stanoviská a vyjadrenia k Správe o hodnotení. Táto Správa bola zároveň zverejnená na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, dotknuté obce informovali o jej doručení, vrátane záverečného zhrnutia na úradnej tabuli obcí a bola sprístupnená verejnosti po dobu min. 30 dní. Súčasne bola Správa o hodnotení verejne prerokovaná s občanmi dotknutých obcí 05.12.2016, pričom prvostupňový orgán verejnej správy v Záverečnom stanovisku opísal kedy a ako sa Správa o hodnotení prerokovala s verejnosťou (vrátane stručného opisu stanovísk zúčastnených subjektov a stanovísk zástupcov navrhovateľa, resp. spracovateľa Správy o hodnotení). V časti III. bod 4. Záverečného stanoviska prvostupňový orgán verejnej správy stručne uviedol obsah písomných stanovísk a v nich uvedených požiadaviek predložených k Správe o hodnotení, ako aj jeho stručné vyjadrenie k nim. Konkrétne v bodoch 4.1. až 4.6. uviedol, že požiadavky Ministerstva životného prostredia SR, sekcia vôd, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia železničnej dopravy a sekcia záležitostí EÚ a zahraničných vzťahov, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry, Ministerstva hospodárstva SR, sekcia energetiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, sú akceptované. K stanovisku Úradu BBSK (bod 4.7.), ktorý žiadal zosúladiť navrhovanú činnosť so záväznou časťou Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj, konkrétne s regulatívmi v oblasti rekreácie a turistiky (regulatív 3.1.6.), prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že uvedená požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení v prílohe č. 2.2.9., pričom v kapitole C.II.19 je uvedené, že navrhovaná MVE nie je v rozpore s regulatívom vodnej turistickej trasy, pričom splavovanie vodných plavidiel sa rieši náhradným obtokovým korytom; vodný koridor je riešený aj v kapitole 2.5. prílohy č. 2.2.5.; ďalej s regulatívom 4.9. (zabezpečiť systémovými opatreniami elimináciu stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému ekologickej stability), prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení (kapitola C.II.19. a C.IV.), s regulatívom 7.1.12 (zabezpečiť ochranu pred povodňami) uviedol, že požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení (príloha č. 2.2.4. a kapitola C.IV.), s regulatívom 7.2.14 (umiestňovať MVE výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné živočíchy), uviedol, že požiadavka je rozpracovaná v Správe o hodnotení kapitola C.II.19., i keď v bode 19.1.2. sa uvádza, že zámer je v nesúlade s regulatívom 7.2.14., lebo navrhovaná činnosť nie je umiestnená na existujúcej vodohospodárskej stavbe alebo existujúcej bariére. Poukazuje však na text, že zámer je v súlade s regulatívom 7.2.13. (MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadňovaní environmentálnych aspektov a ich oprávnených záujmov v území, vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách), MVE je v zozname technicky využiteľných profilov a v zozname strategických profilov platného HEP pre zabezpečenie energetickej politiky SR v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov pre výrobu elektrickej energie. K stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (bod 4.8.), ktorý uviedol, že spracovateľ v Správe o hodnotení nedostatočne vypracoval kapitolu III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia a odhad ich významnosti, ďalej poukázal na potrebu vyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd s prihliadnutím na kumulatívny vplyv navrhovanej MVE, existujúcich MVE a tých, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (na vodnom útvare SKR 0004 bolo žiaduce zaoberať sa okrem MVE Kozmálovce, Hronská Dúbrava a Psiare aj vplyvom ďalších MVE na rieke Hron, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (napr. Rudno nad Hronom, Bzenica, Šášovské podhradie, Jalná), z ktorých každá bude mať obdobný dopad na životné prostredie a ich vplyv sa bude kumulovať; ďalej že odborným podkladom pre Správu o hodnotení malo byť aj primárne posúdenie MVE od VÚVH a následne posúdenie podľa čl. 4.7. RSV, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, v Správe o hodnotení bol posúdený kumulatívny vplyv s VD Veľké Kozmálovce a MVE Hronský Beňadik a podľa stanoviska VÚVH z tzv. primárneho posúdenia bol posudzovaný kumulatívny vplyv aj s MVE Jalná a MVE Žiar nad Hronom, pričom prvostupňový orgán verejnej správy vyslovil názor, že kumulatívne vplyvy budú ďalej riešené aj v následnom posudzovaní podľa čl. 4.7. RSV. Pokiaľ namietateľ nesúhlasil s názorom spracovateľa, že nie je v jeho kompetencii zaoberať sa v rámci Správy o hodnotení požiadavkami čl. 4.7. RSV, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, pričom poukázal na to, že vykonal telefonické konzultácie s VÚVH aj s OÚ Banská Bystrica, pričom názory na to, kedy je potrebné vykonať posudzovanie infraštrukturálnych projektov podľa čl. 4.7. RSV sa rôznia. Uzavrel, že požiadavky čl. 4.7. RSV budú riešené v následnom posúdení. K stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (bod 4.9.), ktorý vo vzťahu k vyhodnoteniu vplyvov navrhovanej činnosti na faunu, flóru a ich biotopy v Správe o hodnotení uviedol, že by sa realizáciou MVE zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb, ďalej že zároveň dôjde k výraznej zmene v transporte potravy, zmene kyslíkového režimu, chémie a biológie vody a zhromažďovaniu znečisťujúcich látok, čím dôjde k významnej zmene ichtyocenózy a následným poklesom FIS a tým k zhoršeniu ekologického stavu, pričom daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom, ďalej že umiestnením MVE by došlo k negatívnemu vplyvu na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov, vrátane negatívneho vplyvu na vtáctvo Hrona a jeho brehových porastov, ďalej uviedol, že je potrebné prehodnotiť efektívnosť, únosnosť a počet navrhovaných elektrární na území stredného Hrona a všetky negatívne vplyvy spojené s výstavbou a následnou činnosťou týchto MVE, ďalej poukázal na to, že z hľadiska ochrany prírody a krajiny nemožno neprihliadať ani na okolnosť, že predmetné územie patrí do navrhovaného Územia európskeho významu „Stredný tok Hrona", SKUEV 0947 (v mesiaci november 2016 sa konalo prerokovanie zaradenia navrhovaného územia do Národného zoznamu území európskeho významu z dôvodu zachovania alebo zlepšenia stavu ochrany biotopov a niektorých druhov európskeho významu); ďalej uviedol, že v tejto súvislosti by sa v prípade zaradenia dotknutého územia do územia európskeho významu zmenil aj stupeň územnej ochrany na stupeň ochrany 2, pri ktorom by sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, pričom vzhľadom na uvedené námietky namietateľ s výstavbou MVE nesúhlasil, prvostupňový orgán verejnej správy k uvedeným námietkam uviedol, že požiadavky sú akceptované čiastočne, problematika je spracovaná v príslušných častiach Správy o hodnotení (kapitola C.III.7, príloha č. 2.2.6.). K námietke o prehodnotení efektívnosti únosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území Stredného toku Hrona a ich negatívnych vplyvov prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa MVE Hronský Beňadik a táto požiadavka mala byť zohľadnená v procese schvaľovania strategického posudzovania celoštátnej Koncepcie využitia HEP. Ďalej uviedol, že kumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené v Správe o hodnotení a aj v stanovisku z primárneho posúdenia stavby. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v Národnom zozname ÚEV, a preto sa navrhovaná činnosť neposudzuje a neporovnáva voči pripravenému zámeru ÚEV „Stredný tok Hrona". Ďalej poukázal na to, že MVE je riešená na hranici navrhovaného územia európskeho významu, do navrhovaného územia zasahuje úsek vzdutia. K stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia (bod 4.10.), Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (bod 4.11.), Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (bod 4.12.), Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor (bod 4.13.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že ich požiadavky boli akceptované a zahrnuté do podmienok Záverečného stanoviska. K stanovisku Štátnej ochrany prírody, Správa CHKO, Štiavnické Vrchy (bod 4.14.), ktorý uviedol, že navrhovaná MVE je riešená na hranici navrhovaného územia európskeho významu pre spoločenstvá charakteru mokradí a trval na názore, že je potrebné spracovať záväzný koncepčný materiál, ktorý by stanovil únosný počet elektrární a miesta ich umiestnenia na strednom úseku rieky Hron, tak aby boli zohľadnené všetky požiadavky danou problematikou dotknutých orgánov a organizácií, ďalej že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb, pričom z uvedeného dôvodu v Koncepcii HEP vodných tokov Slovenska výstavbu MVE Hronský Beňadik neodporučil, a to aj s poukazom na RSV, prvostupňový orgán uviedol, že požiadavky tohto subjektu sú akceptované čiastočne (kapitola C.III.7., príloha č. 2.2.6. ichtyologická štúdia rieky Hron), pričom prvostupňový orgán verejnej správy určil podmienku na päťročný monitoring vplyvu stavby na ichtyofaunu po ukončení stavby. Vo vzťahu k prehodnoteniu efektívnosti únosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území stredného Hrona a ich negatívnych vplyvov uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa, pričom kumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené v Správe o hodnotení a v stanovisku z primárneho posúdenia stavby. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v Národnom zozname ÚEV. K stanovisku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (bod 4.15.) a Železníc SR Bratislava, generálne riaditeľstvo, odbor expertízy (bod 4.16.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavky sú akceptované a zahrnuté v podmienkach Záverečného stanoviska.
3. Združenie Slatinka (bod 4.17.) vo svojom stanovisku neodporúčalo na realizáciu navrhovanú činnosť s odôvodnením, že každá vodná stavba má vplyv na životné prostredie, MVE je situovaná na vodnom toku Hron, kde zmení odtokový režim povrchových vôd v toku a aj prúdenie podzemných vôd v priľahlej časti povodia. Uviedol, že z prílohy č. 2.2.2. (Vplyv MVE Hronský Beňadik na podzemné vody) vyplýva, že z morfológie územia a hydrológie povodia je zrejmé, že prúdenie podzemných vôd a jej hladinový režim bude priamo ovplyvňovaný povrchovými vodami vodného toku Hron a gradientom prúdenia podzemných vôd z údolia povodia do otvorenej nivy vodného toku, kde je priamo táto časť osídlená obyvateľmi intravilánu Hronského Beňadika. Podkladom pre hodnotenie vplyvu stavby na prúdenie podzemných vôd vychádza z poznatkov GEOFONDU, ktoré nie sú definované presne, hodnotenie nevychádza z historických pozorovaní podzemných vôd, nie je špecifikované referenčné obdobie pozorovania, extrémne hodnoty monitorované v minulosti a ani situácie, ktoré v súvislosti s pohybom povrchových vôd nastali. Sonda SHMÚ 786 nemá žiadnu výpovednú hodnotu hladinového režimu podzemných vôd, faktografický režim prúdenia podzemných vôd nie je hodnotený z pozorovaní hladín podzemných vôd a nie sú bežne špecifikované zmeny hladinového režimu v tomto období, čím toto posúdenie nie je presné a nepostihuje analýzu súčasného stavu prúdenia podzemných vôd. Autor nevykonal analýzu povrchových vôd v referenčnom období pozorovaní vodných stavov a prietokov v profile, ktorý má významný vplyv na hladinový režim povrchových a aj podzemných vôd v predmetnom území stavby MVE, informácia o priemerných denných prietokoch v Hrone v profile brehy za roky 2012 až 2014 je z hydrologického hľadiska nedostatočná a zavádzajúca z dôvodu značnej variability hydrologického režimu Hrona, budovanie tesniacich stien nezaručuje negatívny dosah na intravilán obce vzhľadom k vzdutiu hladiny povrchových vôd v toku, naznačené tesniace steny budú neúčinné, vzhľadom na nepresnú analýzu hydrológiu je veľmi pravdepodobný veľký gradient hladiny povrchových a podzemných vôd s vysokými rýchlosťami prúdenia a destabilizáciou podložia, čo má vplyv na filtračnú stabilitu, čo je prezentované v hraničných hodnotách. Monitorovacie vrty nedávajú žiadnu informáciu o stavbe hladín podzemných vôd pri extrémnych situáciách, nemajú informatívnu hodnotu. Hladina podzemných vôd a prúdenie v okolí vodného toku pri vybudovaní MVE nie je porovnané s doterajším stavom hladín a vplyvom tejto hladiny na zmeny hladinového režimu v intraviláne. Pri hrádzach bez a s tesniacimi stenami nie je definované, o aký hladinový režim pôjde vo vodnom toku, či bez stavby, alebo so stavbou. Záver autora je značne rozporný, nakoľko poukazuje na nedostatky v podkladoch a analýzach, ale uvažuje o technických opatreniach na zabránenie podmáčania intravilánu Hronského Beňadika podzemnými vodami. Na konci sa však konštatuje, že stavba MVE nebude mať vplyv na zvýšenie hladín podzemných vôd a nemá vplyv na životné prostredie, čo je v rozpore s celým textom prílohy. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedeným námietkam uviedol, že štúdiu vypracoval X.. D.. P. O., L.., ktorý je popredný slovenský odborník na túto oblasť s dlhoročnými skúsenosťami s vodnými stavbami a podľa tejto štúdie sa nepreukázali negatívne vplyvy navrhovanej činnosti z hľadiska dosahu zvýšených hladín podzemnej vody ani u jednej z hodnotených alternatív. Namietajúci subjekt vo vzťahu k prílohe č. 2.2.10. - Posúdenie súladu MVE Hronský Beňadik s koncepciou HEP uviedol, že projekt nie je v súlade s Koncepciou HEP, nakoľko Koncepcia neobsahuje žiadne hydrologické a ani morfologické parametre, ktoré by sa dali porovnávať. V Koncepcii nie je uvedené, aký prietok môže byť využitý na výrobu elektrickej energie ani aký spád, nie sú dané ani kriteriálne hodnoty prietokov spádu a ani prietoky, hydroekologické prietoky, ktoré by mali byť v toku zachované. Pokiaľ bol v zámere predložený výpočet výroby elektrickej energie, nie je zrejmé, aké údaje boli použité na výpočet, nie je uvedené, v akom profile boli použité prietoky, aké obdobie pozorovania bolo zvolené, výpočet nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Vo vzťahu k navrhnutému maximálnemu prietoku turbíny uviedol, že v prípade, že turbína bude plne v prevádzke, nebude žiadny minimálny prietok nedotknutý prevádzkou elektrárne, čím sa vodný tok stane derivačným kanálom (potrubím) s priamym prúdením do elektrárne s ohrozením života rýb a ostatných živočíchov v toku. Nie je zrejmé, aké prietoky budú využívané na výrobu elektrickej energie, ak všetky, vodný tok sa stane stavbou bez života najmä v suchých obdobiach s minimálnymi prietokmi. Vo vzťahu k danému výškovému prevýšeniu hornej a dolnej hladiny uviedol, že stavba bude zapustená do prirodzeného dna vodného toku, dôsledkom bude destabilizácia dna, čo spôsobí narušenie sedimentačného a erózneho procesu v koryte toku, ktorý sa bude prejavovať zvýšenou produkciou a sedimentáciou v koryte vodného toku a následne pri maximálnych prietokoch preplachovanie usadenín do nižšie položených profilov s deštrukciou dna a brehových častí toku. Nastanú nové morfologické zmeny prirodzeného koryta toku s negatívnymi dôsledkami, zanesením zdrže pred elektrárňou sa zníži plánovaná výroba elektrickej energie a zvýši sa sedimentácia s narastaním problémov so životným prostredím a odstraňovaním produktov zvýšenej sedimentácie. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenej námietke poukázal na to, že posúdenie súladu MVE Hronský Beňadik s Koncepciou HEP je súčasťou Správy o hodnotení a toto posúdenie bolo vykonané v zmysle stanoveného rozsahu hodnotenia. Výpočet predpokladaného množstva vyrobenej elektrickej energie bol vykonaný podľa štandardných technických postupov a je garantovaný odbornou projektantskou firmou. Navrhovaná MVE je prietočná a nie akumulačná, čím nie je ovplyvnený prietok vody v rieke pod MVE. Vo vzťahu k prílohe č. 2.2.3. Štúdia zmeny ekologického stavu dotknutého vodného útvaru Hron SKR 0004 vplyvom MVE Hronský Beňadik, namietateľ poukázal na to, že krátkodobé merania zmien teploty boli realizované v novembri 2012 so záverom o zanedbateľnom vplyve MVE na teplotný režim toku v chladnom období, merania sa však nerobili v letnom období, kedy aj autor štúdie predpokladá, že k zdrži dôjde k podstatne väčšiemu ohriatiu vody a to o 3 stupne. Štúdia hodnotí vplyv MVE na teplotný režim vodného toku, nad miestom plánovanej MVE však už stoja iné MVE a preto štúdia by mala hodnotiť ich kumulatívny vplyv na teplotný režim vodného útvaru. V prípade, že už stojace MVE majú preukázateľne negatívny vplyv, nemala by sa povoliť výstavba novej MVE. Výsledky štúdie poukazujú na to, že MVE nemá vplyv na množstvo rozpusteného kyslíka, chýbajú však výsledky merania množstva rozpusteného kyslíka priamo v zdrži, pričom je predpoklad, že množstvo rozpusteného kyslíka v zdrži bude podstatne nižšie a to v dôsledku spomalenia prúdenia vody a aj následkom následného prehriatia. Rieka tak výrazne stráca samočistiacu schopnosť minimálne na úseku vzdutia hladiny, pri anoxických podmienkach dôjde k úniku toxických látok z nahromadeného organického materiálu na dne zdrže. Plánovaná MVE prispeje k celkovému zhoršeniu samočistiacej schopnosti rieky Hron a navyše prispeje novým zdrojom znečistenia, ktoré vznikne pri hnilobnom rozklade organickej hmoty. Rovnako je potrebné uskutočniť štúdiu kumulatívneho vplyvu všetkých MVE, ktoré už na Hrone stoja. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenej námietke uviedol, že vyhodnotenie zmeny prietokového režimu Hrona a ďalších závislých parametrov bolo vykonané v zmysle požiadavky Rozsahu hodnotenia v kapitole 2.1., problematika kvality vody je spracovaná v kapitole 2.2., problematika sedimentácie v kapitole 2.3. a kapitola 2.4. sa zaoberá celkovým zhodnotením potenciálnej zmeny kvality vody, kapitola 2.5. uvádza hodnotenie ekologického stavu po realizácii MVE a kapitola 3 uvádza zhodnotenie zabezpečenia eliminácie znečistenia prostredia spôsobeného realizáciou MVE, pričom jej súčasťou je i návrh opatrení na prevenciu znečistenia. Ďalej uviedol, že akceptuje stanovisko, že v prílohe neboli dostatočne popísané miesta odberu. Vo vzťahu k prílohe č. 2.2.5. Návrh rozšíreného obtokového koridoru pri MVE Hronský Beňadik namietateľ uviedol, že z hľadiska technického riešenia je síce rybovod navrhnutý lepšie ako iné rybovody, napriek tomu je otázne, nakoľko bude účinný, nebude to však na 100 %. Poukázal na to, že má byť vytvorená kontinuita rieky a bariéry majú byť odstránené, nie vytvárané, pretože nielen z hľadiska migrácie rýb je nová bariéra nežiaduca s veľmi deštrukčným charakterom pre celý tok. Rybovod má byť splavný aj pre vodákov na člnoch/raftoch, nie je však jasné, na akom mechanizme bude realizovaný chvíľkový zvýšený prietok v rybovode. Pre vodákov bude predstavovať MVE novú bariéru, ich počet klesne a utrpí turistický ruch aj majitelia lodeníc. K uvedenej námietke prvostupňový orgán uviedol, že rybovod - obtokový koridor predstavuje navrhované opatrenie na elimináciu vplyvov, má za úlohu minimalizovať bariérovosť navrhovanej činnosti a to z hľadiska ichtiofauny, ale aj z pohľadu vodnej turistiky - splavovania rekreačných člnkov. Náhradný biokoridor pre ryby je navrhnutý v súlade s Metodickou príručkou ŠOP SR, pričom plní a aj pozitívne prekračuje všetky požadované charakteristiky. Problematika splavovania rieky vodákmi je riešená v kapitole 2.5., doriešenie vodného koridoru pre splavovanie rekreačných člnov v kapitole 2.2.5.
4. Občianske združenie Hron pre slobodné rieky (bod 4.18.) vo svojom stanovisku vyslovil nesúhlas s navrhovanou činnosťou a trvalo na nulovom variante z nasledovných dôvodov: Predložený zámer je podľa namietateľa v Správe o hodnotení posúdený nadmieru tendenčne s dôrazom na nutnosť jeho realizácie z dôvodov hospodárskych, sociálnych a environmentálnych s tým, že žiadne negatívne vplyvy neboli identifikované a ak nejaké nepodstatné boli zistené, tieto budú eliminované navrhnutými opatreniami. Uvedený zámer podľa spracovateľa Správy o hodnotení nebude mať žiadne negatívne vplyvy, naopak, budú prevažovať vplyvy pozitívne, ktorými je výroba elektrickej energie bez spaľovania uhlia, pričom verejný záujem na výrobe elektrickej energie prevyšuje negatívne dôsledky, ktoré jeho realizácia prinesie pre dotknuté obce, krajinu, životné prostredie a rieku Hron ako biokoridor nadregionálneho významu a tým aj negatívnych vplyvov na celé územie jej povodia. Jediným preukázateľne reálnym pozitívnym prínosom tohto zámeru je podľa namietateľa ekonomický prínos súkromnej spoločnosti z predaja elektrickej energie, avšak bez štátnej podpory a benefitov, daňových zvýhodnení a nenávratného prefinancovania z fondov EÚ je uvedený projekt z ekonomického i celospoločenského hľadiska vysoko nerentabilný. Prvostupňový orgán k tejto námietke uviedol, že sa stotožňuje s názorom, že navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na vodný útvar a na možné zhoršenie jeho stavu, ale stavba bude môcť byť povolená až po pozitívnom následnom posúdení, ktorého vykonanie je podmienkou tohto záverečného stanoviska a aj podmienkou vydania územného rozhodnutia. Namietateľ ďalej poukázal na to, že environmentálne podmienky na rieke Hron sa za uplynulé obdobie radikálne zmenili k horšiemu z hľadiska morfologických a hydrologických zmien a to hlavne narušením pozdĺžnej kontinuity rieky a habitátov vplyvom výstavby nových vodných stavieb priečnych hatí MVE do takej miery, že v súčasnosti je vodný útvar SKR 0004, do ktorého sa má zámer umiestňovať, klasifikovaný ako kandidát na výrazne zmenený vodný útvar, na ktorom bolo do r. 2015 potrebné zrealizovať nápravné opatrenia, ktoré však neboli zrealizované. Medzi tieto plánované opatrenia na elimináciu významného narušenia riečnej pozdĺžnej spojitosti habitátov a to spriechodnenie pre vodnú biotu a ryby troch už existujúcich priečnych hatí MVE a sklzu pri Zvolene, avšak ich realizácia nebola splnená. Navyše v r. 2012 bola zrealizovaná a uvedená do prevádzky ďalšia priečna hať MVE Hronská Dúbrava, ktorá vytvára ďalšie výrazne narušenie riečnej pozdĺžnej spojitosti a to aj z dôvodu nefunkčnosti rybochodu. Nie je preto žiaduce zhoršovať ekologický stav rieky Hron výstavbou novej priečnej hate. Aj samotná Správa o hodnotení potvrdzuje, že už pri súčasnom ekologickom stave vodného útvaru bez zrealizovaných plánovaných nápravných opatrení by táto nová priečna hať zaznamenala ďalšie zhoršenie súčasného stavu vôd, čo je v priamom rozpore s RSV. Povolením a zrealizovaním tohto zámeru by došlo k vytvoreniu už piatej z plánovaných osemnástich priečnych hatí MVE na riečnom útvare povrchovej vody SKR 0004 (17. MVE z plánovaných 42 MVE na Hrone), čo znásobí a výrazne zmení prirodzenú štruktúru a charakter povrchových vôd, charakter a zloženie substrátu prenášaného v koryte pôvodne tečúcim vodným tokom, chemickú a biologickú kvalitu vody a to aj z dôvodov výrazného zníženia samočistiacej schopnosti rieky, úplné zastavenie neresovej migrácie a možného neresu vodných živočíchov a rýb, t.j. základných faktorov nevyhnutných pre poskytnutie vhodných habitátov a životne dôležité pre prežitie, genetickú výmenu a udržateľnosť akvatickej a suchozemskej príbežnej populácie pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov - hlavne pôvodných druhov rýb. Vydanie z procesov EIA odporúčacieho stanoviska predtým, ako by bolo preukázané, že pre tento zámer činnosti je možné udelenie výnimky podľa čl. 4.7., 4.8. a 4.9. RSV z dosiahnutia dobrého stavu vôd a/alebo preukázania, či tento zámer nebude príčinou zhoršenia stavu vôd VÚ SKR 0004 rkm 174,5 - 82) a celého toku rieky Hron by bolo bezprecedentným neodborným a neprofesionálnym konaním a tiež porušením zákona o EIA, Vodného zákona a RSV. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenej požiadavke uviedol, že je akceptovaná čiastočne, poukázal na rôzne názory na potrebu vykonania posudzovania infraštrukturálnych projektov podľa čl. 4.7. RSV, a keďže už bolo vykonané primárne posúdenie tohto projektu v zmysle metodiky MŽP SR a posúdenie predpokladá možné zhoršenie stavu, požiadavky čl. 4.7. RSV budú ďalej riešené v následnom posúdení. Namietateľ ďalej upozornil, že navrhovaná činnosť je v zjavnom rozpore s Rámcovou smernicou o vodách (RSV) a Smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nakoľko predmetná vodná stavba sa umiestňuje do vodného útvaru PR - NO, ktorý bol predbežne vymedzený ako kandidát na HMWB z dôvodov zlého chemického stavu čistoty vody a vplyvom výrazných hydromorfologických zmien s podmienkou vo VP záväznej nutnosti do r. 2015 realizovania nápravných opatrení, ktoré však doposiaľ neboli realizované. Prvostupňový orgán verejnej správy k námietke uviedol, že predmetom tohto posudzovania nie je rozsah a plnenie nápravných opatrení z Vodného plánu Slovenska, pričom Vodný plán Slovenska stanovuje na elimináciu hydromorfologických vplyvov konkrétne opatrenia, kde jedným z opatrení pre spriechodnenie tokov a biotopov je napríklad aj vybudovanie funkčných rybovodov resp. biokoridorov a tieto nápravné opatrenia sú stále platné. Namietateľ ďalej uviedol, že predpokladaný a v Správe o hodnotení posudzovaný zámer činností MVE Hronský Beňadik nie je v súlade s plánovaným zámerom v schválenom strategickom dokumente Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030 a ani jeho aktualizáciou. Ide o polohovo, konštrukčne, veľkostne, a teda aj z hľadiska jeho negatívnych vplyvov na vodný tok diametrálne rozdielne zámery. Namietateľ poukázal na to, že posudzovaný zámer v 1. aj 2. variante je umiestňovaný na rkm 85,3 s plánovaným 3-násobným množstvom ročne vyrobenej elektrickej energie 6,42 GWh - pričom pôvodný v Koncepcii uvádzaný profil - zámer MVE Hronský Beňadik je na rkm 84,7 s jeho plánovanou ročnou výrubou 1,8 GWh. V Koncepcii schválený zámer MVE nebol v Správe o hodnotení riešený ako jeden z variantov, ale len jednostranne zásadne zmenený bez toho, aby tento bol posúdený podľa trojdimenzionálneho matematického hladinového modelovania (z takéhoto technického riešenia Ministerstvo životného prostredia SR pri navrhovaní profilov a výkonov MVE vychádzalo). Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenej námietke uviedol, že súlad s Koncepciou využitia HEP je uvedený v Správe o hodnotení v prílohe č. 2.2.10. Namietateľ vo vzťahu ku komplexnej charakteristike a hodnoteniu vplyvov na životné prostredie vrátane zdravia uviedol, že nesúhlasí s vykonaným hodnotením uvedeným v kapitole C/ Správy o hodnotení, pretože podľa Vodného zákona a RSV základnou jednotkou plánovania v povodí je vodný útvar, v tomto prípade VÚ SKR 0004 na rieke Hron v dĺžke od rkm 174,5 až po rkm 82 a podľa zákona je preto nutné komplexne plánovať, posudzovať a monitorovať každý nový zámer činnosti v rámci celého vodného útvaru vychádzajúc z poznania a opísania jeho stavu ešte pred začatím plánovania nových zámerov. Prvostupňový orgán verejnej správy k námietke uviedol, že ju berie na vedomie a poukázal na to, že Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle požiadaviek zák. č. 24/2006 Z.z. Namietateľ ďalej s poukazom na ustanovenia zák. č. 24/2006 Z.z. uviedol, že v Správe o hodnotení sa neuvádza súčasný skutkový stav VÚ SKR 0004 a to najmä z hľadiska prepojenia ostatných plánovaných zámerov MVE a ich vzájomných kumulatívnych vplyvov posudzovaného zámeru MVE Hronský Beňadik s ďalšími 15. plánovanými a v súčasnosti už pridelenými profilmi pre výstavbu hydroenergetických stavieb MVE, z ktorých väčšina už má vydané rozhodnutia zo zisťovacieho konania o tom, že zámer nie je potrebné posudzovať podľa zákona, alebo sú vydané súhlasné stanoviská z procesov EIA, resp. platné územné rozhodnutia o umiestnení stavby. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavku akceptuje čiastočne a ďalej, že v Správe o hodnotení navrhovateľ posúdil kumulatívny vplyv s vodným dielom Veľké Kozmálovce a MVE Hronský Beňadik, ďalej poukázal na stanovisko VÚVH z primárneho posúdenia, kde je posúdený súčasný stav SKR 0004 Hron s tým, že kumulatívne vplyvy budú ďalej riešené v následnom posudzovaní podľa čl. 4.7. RSV, ktorého vykonanie je jednou z podmienok Záverečného stanoviska. Namietateľ ďalej namietal, že tvrdenia uvedené v Správe o hodnotení o tom, že najvýznamnejším negatívnym vplyvom výstavby by bolo rozdelenie doteraz nefragmentovaného úseku rieky Hron na 2 úseky Hronský Beňadik a Hronská Dúbrava dlhého bezproblémových takmer 60 km a Hronský Beňadik - VD Veľké Kozmálovce dlhého len cca 12 km, uviedol, že spracovateľ zavádza, pretože nejde o bezproblémový úsek vodného toku Hron, pretože neboli do neho zahrnuté ostatné plánované zámery MVE, ani tie, ktorých sám bol spracovateľom a posudzovateľom v procesoch EIA (MVE Jalná a MVE Žiar nad Hronom). Realizáciu uvedených MVE prvostupňový orgán verejnej správy odporúčal za podmienky, že ak sa na tomto úseku postaví len jedna MVE, ktorá je práve posudzovaná, nebude to mať na rieku Hron žiadny negatívny vplyv. V Správe o hodnotení sa však uvádzajú len postavené a prevádzkované riečne hate Veľké Kozmálovce, MVE Hronská Dúbrava, MVE Zvolen, so záverom, že z hľadiska ich vzdialenosti nebude mať posudzovaná MVE Hronský Beňadik žiadny negatívny a ani kumulatívny vplyv na vodný útvar a rieku Hron. Prvostupňový orgán verejnej správy sa k uvedenej námietke vyjadril zhodne ako k predchádzajúcej pripomienke. Namietateľ ďalej uviedol, že požiadavka posúdenia kumulačného vplyvu MVE z už existujúcimi susednými priečnymi bariérami na toku Hron, ako aj inými zámermi (výstavba MVE v súvislosti s výstavbou blokov 3 a 4 atómovej elektrárne Mochovce a s tým súvisiace dopady - dodávka vody), uviedol, že táto požiadavka nebola splnená, keďže v Správe o hodnotení sa uvádza, že posudzovanie vplyvu výstavby celej sústavy MVE na rieke Hron nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa. Namietateľ uviedol, že nutnosť previesť takéto posudzovanie požaduje nielen zákon, ale aj strategický materiál Koncepcia využitia HEP vodných tokov SR do r. 2030. Objektívne posúdenie konkrétnych technických riešení jednotlivých stavieb nie je možné vykonať na úrovni koncepcie, ale len v rámci konkrétneho projektu. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že štúdia kumulačných vplyvov je súčasťou Správy o hodnotení v prílohe 2.2.11. s tým, že v rámci posudzovania konkrétnej MVE je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu. Podľa prílohy III. Smernice EIA podľa prvostupňového orgánu verejnej správy pri zisťovaní sa berú do úvahy len projekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti a nie projekty v štádiu prípravy. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa posudzovania kumulatívnych povodňových vplyvov ľadochodov a ľadových zátarás prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na prílohu č. 2.2.4. Správy o hodnotení. Namietateľ ďalej poukázal na to, že Zámer MVE Hronský Beňadik je podľa máp povodňového ohrozenia a povodňového rizika umiestňovaný do vymedzeného inundačného územia určeného na ľavostranné rozliatie sa rieky v čase jej povodňových stavov a tým zmiernenie a elimináciu prípadných povodňových dôsledkov na rýchlostnú cestu R1, železnicu a nižšie pod hradom MVE položenú obec Hronský Beňadik. Umiestňovanie takýchto stavieb do určeného inundačného územia je možné len za podmienky, že nedôjde k zmene funkcie takéhoto územia. Podľa návrhu zámeru posudzovanom v Správe o hodnotení však na tomto území dôjde k radikálnej zmene odtokových pomerov, nakoľko povodňové prietoky až do veľkosti Q 100 majú pretekať upraveným medzihrádzovým priestorom koryta, t.j. inundačné územie, ktoré v súčasnosti zmierňuje dôsledky povodňových stavov stratí svoju protipovodňovú funkciu a zrýchlený odtok vôd ohradzovaným korytom o to s väčšou intenzitou a rýchlosťou povodňovej vlny zasiahne územie obce Hronský Beňadik a Psiare. Túto situáciu nezlepší ani ďalšia plánovaná hať a hrádze MVE Psiare. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na riešenie uvedené v prílohe č. 2.2.4. Správy o hodnotení vo vzťahu k uvedenej problematike s tým, že bolo vyhodnotené, že navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na odtokové pomery v dotknutom území. Namietateľ ďalej uviedol, že zámer činnosti, ktorým sa predpokladajú zmeny prúdenia a hladiny spodných vôd musí byť posúdený podľa čl. 4.7. RSV. Posúdenie uvedené v prílohe 2.2.2. však má len orientačný charakter a nespĺňa ani zákonné náležitosti modelovania takýchto zmien a ani ich posúdenie podľa RSV. Prvostupňový orgán poukázal na to, že Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle požiadaviek zák. č. 24/2006 Z.z., obsah a štruktúra bola určená rozsahom hodnotenia a táto požiadavka bola uvedená v bode 2.2.12. Požiadavku prvostupňový orgán akceptoval čiastočne a poukázal na rozdielne názory, na dobu posudzovania projektov v zmysle čl. 4.7. RSV s tým, že bolo vykonané primárne posúdenie, ktoré predpokladá možné zhoršenie stavu a požiadavky čl. 4.7. RSV budú ďalej riešené v následnom posúdení. Namietateľ ďalej poukázal na to, že Správa o hodnotení nezohľadňuje v dostatočnej miere svojho rozsahu odbornosti, objektívnosti a nestrannosti potrebné environmentálne, sociálne a ekonomické posúdenie tak, ako bolo požadované aj v stanoviskách a pripomienkach ŠOP, verejnosti a dotknutých obcí doručených k predloženému zámeru činnosti, v Správe o hodnotení nie je zmienka alebo odvolanie sa na posudky, vedecké práce, či štúdie odborných a vedeckých inštitúcií týkajúcich sa danej problematiky, ktoré takýto zámer prináša. Nie sú dostatočne rozpracované a zdokumentované a relevantne dôkazovo podložené mnohé tvrdenia, hodnotenia a posudky, ktorých vypracovanie si predkladateľ zámeru sám u ich autorov ako fyzických osôb objednal. Spracovatelia v Správe o hodnotení priložených niektorých posudkov ako „špecializovaných príloh" sú súkromné osoby, ktoré sú zároveň uvedené aj ako riešitelia Správy o hodnotení - tieto posudky preto nie je možné považovať za nezaujaté objektívne a nezávislé. Prvostupňový orgán k tejto námietke uviedol, že Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle požiadaviek zák. č. 24/2006 Z.z., pričom podľa § 60 ods. 3 zákona obstarávateľ a navrhovateľ môžu požiadať o vypracovanie oznámenia zámeru Správy o hodnotení strategického dokumentu a Správy o hodnotení činnosti aj právnické alebo fyzické osoby evidované ministerstvom v osobitnom zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Odborná spôsobilosť sa vyžaduje na vypracovanie odborných posudkov. Prvostupňový orgán uviedol, že nemôže spochybňovať odbornosť riešiteľského tímu, pretože mnohí pracujú vo významných vedeckých inštitúciách SR alebo sú uznávané osobnosti vo svojom odbore. Namietateľ ďalej poukázal na to, že poisťovne nebudú chcieť uzatvoriť zmluvy o poistení nehnuteľností občanov proti zaplavovaniu spodnou vodou a záplavám v dôsledku výstavby a prevádzkovania MVE v ich blízkosti. Prvostupňový orgán verejnej správy zobral pripomienku na vedomie. Namietateľ ďalej namietal, že stanovenie a vypracovanie monitoringu len podľa zák. č. 24/2006 Z.z. nie je dostatočné a je ho nutné zosúladiť a vypracovať aj podľa čl. 8 Smernice 2000/60/EC Európskeho parlamentu a Rady, pričom monitorovanie môžu vypracovávať na to poverené odborné organizácie a program monitorovania musí byť vypracovaný v rozsahu tak, ako to určuje metodika VÚVH Bratislava. Projekt monitoringu vplyvov predmetnej MVE musí byť začlenený a musí byť súčasťou Monitorovacieho plánu v rámci PMP rieky Hron a Programu opatrení. V tejto súvislosti žiadal vykonať zmeny v Správe o hodnotení. Prvostupňový orgán poukázal na to, že podmienky ohľadom monitoringu navrhovanej činnosti sú v Správe o hodnotení podrobne spracované v kapitole C.VI. Stanovenie požadovaného monitoringu bude súčasťou procesu stavebného povolenia, určí ho povoľujúci orgán. Túto požiadavku prvostupňový orgán čiastočne akceptoval v tom, že v podmienkach Záverečného stanoviska požaduje vypracovanie projektu monitoringu v etape pred výstavbou, počas výstavby a počas prevádzky, pričom bude nevyhnutné vykonávať okrem iných aj ichtyologický prieskum v čase piatich rokov od spustenia do prevádzky. Namietateľ napokon nesúhlasil s vyčíslením výšky predpokladanej škody na rybích spoločenstvách v dotknutom rybárskom revíre Hron č. 4. Prvostupňový orgán poukázal na to, že Správa o hodnotení uvedenú požiadavku rieši v prílohovej časti Správy č. 2.2.8., pričom uvedenú Správu vypracoval RNDr.
V. F.. Prvostupňový orgán nemá kompetenciu spochybňovať prácu autora posudku, ktorým je popredný odborník v oblasti ichtyológie na Slovensku a má v tejto oblasti bohaté skúsenosti.
5. Občianske združenie Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (bod 4.19.) vo svojom stanovisku upozornil, že navrhovateľ dodržal štruktúru Správy o hodnotení podľa prílohy č. 11 k zák. č. 24/2006 Z.z., ale podcenil význam starších údajov, s ktorými by porovnal aktuálne údaje, účelovo zhodnotil efektivitu a funkčnosť navrhovaného opatrenia rybovodu určeného na zmiernenie narušenia pozdĺžnej kontinuity vodného toku v obidvoch variantných riešeniach, pričom sa opiera iba o Metodickú príručku Ministerstva životného prostredia SR bez akýchkoľvek údajov o funkčnosti rybovodov vybudovaných na slovenských riekach. Spracovateľ Správy o hodnotení nesprávne a neodborne stanovil kritériá na porovnanie jednotlivých variantov, kedy porovnáva neporovnateľné hodnoty, resp. účelovo zamieňa skutočné hodnoty v podobe zachovalého riečneho ekosystému rieky Hron za prístup k miestnej prírodno- rekreačnej lokalite alebo revitalizácií mokrade, ktorá nie je náhradou za riečny ekosystém s druhovým bohatstvom. Napriek tomu, že Správa o hodnotení obsahuje aktuálne údaje zabezpečené jednotlivými odbornými štúdiami (o ichtyofaune, hydrofaune alebo ekologických zmenách) úlohou spracovateľa bolo objektívne odborne posúdiť kumulatívny vplyv navrhovanej vodnej stavby s vplyvom už existujúcich vodných stavieb (VD Kozmálovce, MVE Tekov, MVE Hronská Dúbrava), plánovanými MVE na rieke Hron v tesnom susedstve a zhodnotiť súčasný ekologický stav vody v rieke Hron. Fakt, že spracovateľom je J.. V. L., autor metodickej príručky o rybovodoch, dokazuje zaujatosť pri posudzovaní predmetného investičného zámeru. Investor platí za posudzovanie zámeru a vyhotovenie Správy o hodnotení a výsledkom je variant, ktorý si určí sám investor. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol k tejto námietke, že Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle požiadaviek zák. č. 24/2006 Z.z. Správu o hodnotení nevypracoval iba J.. V. L., tento mal k dispozícii riešiteľský tím, prílohové časti vypracovali autori špecializovaných príloh. Namietateľ vo vzťahu k špecifickým požiadavkám uvedeným v bode 2.2.11. (posúdenie kumulatívneho vplyvu MVE s už existujúcimi susednými priečnymi bariérami na toku Hron), poukázal na posúdenie kumulačného vplyvu MVE Hronský Beňadik s už existujúcou susednou priečnou bariérou VD Veľké Kozmálovce v Správe o hodnotení, v ktorom sa o.i. uvádza, že po spriechodnení existujúcej migračnej bariéry VD V. Kozmálovce a realizácii MVE Hronský Beňadik s nadštandardným rybovodom je predpoklad zmiernenia kumulatívneho vplyvu týchto vodných diel na tomto úseku rieky. Namietateľ (ako ichtyológ a znalec v odbore vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstva a rybnikárstvo) uviedol, že navrhované rybovody nie je možné v žiadnom prípade považovať za nadštandardné, šírka rybovodu by musela mať 1/3 šírky vodného toku, čo žiaden z variantných riešení nespĺňa, rybovod by mal mať charakter biokoridora bez vnútorných prekážok a podriaďovania sa prioritným energetickým záujmom, plánovaná výstavba ďalších vodných stavieb v strednom úseku rieky Hron by mala za následok takmer nulovú funkčnosť rybovodov na vodných stavbách. Vyslovil názor, že v Správe o hodnotení sa nepreukázateľne zvyšuje efektivita opatrení na zmiernenie fregmentácie vodného toku. Zánik prúdivého ekosystému a zánik populácií viacerých pôvodných reofilných druhov rýb, kde sú najviac ohrozené druhy európskeho významu, nie je reálne kompenzovať opatreniami navrhnutými v Správe o hodnotení. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenému uviedol, že náhradný biokoridor pre ryby je navrhnutý v súlade s metodickou príručkou ŠOP SR a v spolupráci s odborníkom na ichtyofaunu RNDr. Vladimírom F.. V rámci projektu monitoringu bude funkčnosť rybovodu monitorovaná a musia byť počas projektovej prípravy zabezpečené investorom také opatrenia, aby rybovod spĺňal požiadavky platného Metodického pokynu pre rybovody z júla 2015, tieto návrhy budú musieť byť odkontrolované a schválené environmentálnym dozorom a podľa výsledkov monitoringu a návrhov ichtyológa bude stavebník povinný zabezpečiť optimálne nastavenie morfologických a hydrologických parametrov rybovodu. Vo vzťahu k požiadavke 2.2.12. preukázať súvislosť medzi RSV a navrhovanou činnosťou s požiadavkami čl. 4.7. RSV namietateľ uviedol, že podľa Vodného plánu SR, ktorý je strategickým dokumentom, je rieka Hron v úseku od rkm 174,50 do rkm 82 s dĺžkou 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody tohto úseku vykazuje 3. triedu, nedosahuje dobrý chemický stav, je na ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do r. 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE, takáto MVE bude vždy v rozpore s RSV, pretože ďalšie prerušenie pozdĺžnej kontinuity rieky Hron zhorší jeho ekologický stav. Prvostupňový orgán k tejto námietke poukázal na vyjadrenie k stanovisku Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky. Vo vzťahu k funkčnosti navrhovaných rybochodov, ktorá je veľmi nízka, namietateľ uviedol, že povinný autorský environmentálny dozor nie je garanciou, že stavba MVE sa bude realizovať v zmysle environmentálnych návrhov. Prvostupňový orgán zobral uvedenú námietku na vedomie a poukázal na to, že požiadavky na environmentálny dozor budú stanovené v procese územného rozhodnutia a nadväzujúceho stavebného povolenia. Namietateľ ďalej poukázal na to, že monitoring rybovodov by sa mal vykonávať medzinárodne uznávanými metódami, pričom v súčasnosti na Slovensku ichtyológovia ani odborné a vedecké inštitúcie nedisponujú takýmto technickým vybavením. Dozor v podobe pracovníka záujmového združenia rybárov a riešiteľského kolektívu SOH je podľa namietateľa nešťastným riešením. Prvostupňový orgán zobral uvedenú požiadavku na vedomie a poukázal na spôsob monitorovania rybovodu. Namietateľ ďalej uviedol, že z hľadiska rybárskeho hospodárenia najrizikovejším vplyvom MVE je vytvorenie bariéry v toku a ovplyvnenie migrácie rýb a ostatných organizmov vodnej fauny rieky, ako aj zmenu prúdivého prostredia na stojaté prostredie, pričom ich lokálny škodlivý účinok na prírodu charakterizoval v piatich bodoch. Ďalej poukázal na škodlivý synergický vplyv sústavy (kaskády) MVE na prírodu a krajinu, pričom rybárstvo je poškodzované v najväčšom rozsahu. Poukázal na dôsledky zahusťovania výstavby MVE v 6. bodoch. Prvostupňový orgán verejnej správy sa k uvedeným pripomienkam vyjadril, že sú spracované v príslušných kapitolách a v prílohovej časti Správy o hodnotení. Namietateľ ďalej považoval zdôvodnenie variantnosti zámeru za účelové, pričom absenciu variantného riešenia derivačného typu MVE považuje za nedostatok Správy o hodnotení, ktorý bude mať priamy vplyv na kvalitatívnu úroveň záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že Správa o hodnotení bola spracovaná v súlade so zákonom a variantnosť riešenia navrhovanej činnosti je určená právoplatným rozsahom hodnotenia. Ďalej na to, že zámer a Správa o hodnotení uvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb, čo však znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú alebo sa abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva takto zasiahnutého vodného útvaru. Uvedená zmena sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu, ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV. Namietateľ poukázal na porovnanie „ekologickejšieho" 2. variantu s nulovým variantom v Správe o hodnotení, pričom toto porovnanie považoval za účelové a neodborné. Rovnako neodborné je aj porovnanie 2. variantu s nulovým variantom. Uviedol argumentáciu, z akého dôvodu je 2. variant MVE oproti nulovému variantu environmentálne menej vhodný. Namietateľ napokon poukázal na v Správe o hodnotení špecifikované dopady na chránené vzácne a ohrozené druhy rýb (ichtyologická štúdia J.. F.). Ďalej poukázal na porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (s uvedením kritérií podporujúcich realizáciu zámeru) s kritériami, ktoré podporujú variant nerealizovať MVE a žiadal, aby došlo k doplneniu Správy o hodnotení o staršie údaje o ichtyofarme, údaje o funkčnosti existujúcich rybovodov na slovenských riekach, o stave populácií druhov európskeho významu a k opakovanému posúdeniu navrhovanej činnosti s doplnením variantu o derivačný typ MVE. Podľa obsahu Správy o hodnotení a obsahu odborných štúdií namietateľ dospel k záveru, že možno odporučiť ako najvhodnejší nulový variant, pretože obidva takmer identické variantné riešenia prinášajú mnoho negatív a len jeden a aj to zanedbateľný pozitívny prínos v podobe výroby elektrickej energie. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že uvedená problematika je riešená v súlade so zákonom a poukázal na prílohu č. 11 Správy o hodnotení.
6. Klub slovenských turistov (bod 4.20.) vo svojom stanovisku uviedol, že nesúhlasí s výstavbou MVE. Vyjadril svoj názor na nekoncepčný rozporuplný a účelovo schválený dokument Koncepcia využitia HEP vodných tokov na území SR do r. 2030, ktorý bol východiskovým materiálom predkladateľa zámeru, poukázal na to, že tento materiál sa v súčasnej dobe prehodnocuje, vrátane súvisiacich dokumentov, pričom Slovensko má aktuálne dostatok výrobných kapacít energie pre vlastnú potrebu, predpokladá sa ich výrazný prebytok aj bez realizácie tzv. ekologických zdrojov, medzi ktoré sa zaraďujú aj MVE. K tejto námietke prvostupňový orgán uviedol, že sa jedná o názor namietateľa vo vzťahu k hodnoteniu energetickej politiky SR, čo nie je predmetom posudzovania v danom prípade. Namietateľ ďalej uviedol, že zámer výstavby MVE len budí dojem variantného spracovania (1 a 2), ale tieto sú v podstate úplne totožné čo sa týka technického riešenia i vplyvu na životné prostredie. Rozdiel je len v kompenzačných opatreniach, kde u variantu č. 2 sú tieto voči prírode veľkorysejšie. Autor neponúkol žiadnu inú variantu, ako získať z rieky elektrickú energiu bez toho, aby bola narušená jej kontinuita so všetkými negatívnymi dôsledkami na kvalitu vody, vodný i brehový ekosystém na jej rekreačné využitie a na bezpečnosť obyvateľstva. Prvostupňový orgán k námietke uviedol, že variantnosť riešenia navrhovanej činnosti je určená právoplatným Rozsahom hodnotenia. Namietateľ ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní SOH z hľadiska ochrany vôd poukazuje najmä na Rámcovú smernicu o vode, metodické usmernenia Európske komisie k implementácii čl. 4.7. RSV, Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-461/13, ako aj Vodný zákon a spôsob implementácie RSV v metodických usmerneniach. Z hľadiska ochrany vôd je Správa o hodnotení vypracovaná v rozpore s požiadavkami RSV a metodickým dokumentom Európskej komisie č. 20, pretože Správa o hodnotení neobsahuje vyhodnotenie podľa čl. 4.7. RSV, v zmysle čl. 4.7. RSV musí byť urobené posúdenie predpokladaných účinkov projektu na zhoršenie stavu vodných útvarov a toto posúdenie musí byť vykonané v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. Z usmernenia podľa namietateľa vyplýva, že predbežné vyhodnotenie rizika zhoršenia projektu malo byť urobené orgánom štátnej vodnej správy v rámci vydania vyjadrenia k zámeru stavby podľa § 28 Vodného zákona a v podmienkach vyjadrenia malo byť uvedené, či je potrebné urobiť posudzovanie podľa čl. 4.7., 4.8. a 4.9. RSV. Samotné posúdenie podľa čl. 4.7. musí byť súčasťou procesu vyhodnotenia vplyvov na životné prostredie. Procesný postup uvedený v internom právne nezáväznom dokumente MŽP SR z marca 2015 je podľa namietateľa v rozpore s RSV a metodickým dokumentom EK č. 20, pretože navrhovaný procesný postup by vylúčil dotknutú verejnosť pripomienkovania posúdenia podľa čl. 4.7. RSV. Došlo by nielen k porušeniu RSV, ale aj Aarhuského dohovoru. Namietateľ požadoval, aby posúdenie projektu MVE Hronský Beňadik podľa čl. 4.7., 4.8. a 4.9. RSV bolo súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Záverečné konštatovanie, že navrhovaná činnosť MVE Hronský Beňadik nebude mať negatívny vplyv na dotknutý vodný útvar SKR 0004 Hron ako celok a nezhorší jeho súčasný ekologický stav, je nepodložené, nepravdivé a je v rozpore s predpokladanými zmenami fauny rýb a bentosu, ktoré preukazujú, že k zhoršeniu ekologického stavu vodného útvaru pravdepodobne dôjde. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle požiadaviek zák. č. 24/2006 Z.z. a spracovateľ Správy v prílohe č. 2.2.12. na základe dostupných podkladov vyhodnotil ako súčasný ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd aj jeho predpokladaný stav po výstavbe MVE. Zopakoval svoj názor na potrebu posúdenia projektu podľa čl. 4.7. RSV. Namietateľ ďalej uviedol, že príloha č. 2.2.3. Správy o hodnotení nie je rovnako vypracovaná v zmysle požiadaviek čl. 4.7. RSV a nebola tak splnená podstatná podmienka Rozsahu hodnotenia. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka hodnotenia zmien ekologického stavu je spracovaná v súlade so stanoveným Rozsahom hodnotenia v prílohe č. 2.2.3. Správy o hodnotení. Namietateľ ďalej považoval prílohu č. 2.2.2. (Vplyv MVE Hronský Beňadik na podzemné vody) a údaje v nej uvedené za orientačné, projekt spadá pod čl. 4.7. RSV a v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie musí byť vyhodnotený dopad stavby na kvantitatívny stav dotknutého útvaru podzemnej vody, pričom sa musí vychádzať z aktuálnych údajov. Príloha tieto požiadavky nesplnila a vyhodnotenie je v rozpore s požiadavkami RSV. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že špecifická požiadavka bola spracovaná v zmysle Rozsahu hodnotenia v rámci samostatnej prílohy č. 2.2.3. Namietateľ uviedol, že posúdenie súladu činnosti s koncepciou využívania HEP vodných tokov SR do r. 2030 je irelevantné, pretože tento dokument stratil platnosť vypracovaním dokumentu Aktualizácia koncepcie využitia HEP vodných tokov SR do r. 2030, ktorý prešiel procesom SEA a ku ktorému vydalo MŽP SR stanovisko z 31.07.2015, pričom táto aktualizácia sa stala súčasťou Vodného plánu Slovenska schváleného Uznesením Vlády SR č. 6/2016 z 13.01.2016. Vzhľadom na zmeny uskutočnené v Aktualizácii Koncepcie je nevyhnutné, aby navrhovaná činnosť bola posúdená v jej kontexte. K tejto námietke prvostupňový orgán uviedol, že posúdenie súladu navrhovanej činnosti s Koncepciou HEP vyplynulo z Rozsahu hodnotenia a nie je akceptovateľné, aby sa posudzovala navrhovaná činnosť voči dokumentu, ktorý v súčasnosti nie je schválený príslušným orgánom. Namietateľ ďalej poukázal na to, že posúdenie kumulačného vplyvu MVE Hronský Beňadik a ostatných vodných stavieb na strednom toku Hrona uvedené v prílohe č. 2.2.11. nie je možné považovať za splnenie tejto požiadavky. Poukázal na Aktualizáciu Koncepcie využitia HEP vodných tokov SR do r. 2030 a v prípade, že nebudú vyhodnotené kumulatívne vplyvy navrhovaných MVE na stav vodných útvarov a územia chránené osobitnými predpismi Spoločenstva, dôjde k porušeniu čl. 5 ods. 1 spojený s bodom f/ prílohy I. k Smernici č. 2001/42/ES. Rozpor týkajúci sa povinnosti vyhodnotiť kumulatívne vplyvy musia vyriešiť príslušné štátne orgány a následne musí byť vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov doplnené do Správy o hodnotení. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že spracovateľ vyhodnotil kumulačný vplyv v zmysle rozsahu hodnotenia a smerníc EÚ. Mal za to, že v rámci posudzovania konkrétnej MVE je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu. V procese primárneho posúdenia sa uvažovalo aj s novými vplyvmi a to MVE Hronská Dúbrava, Jalná a Žiar nad Hronom. Namietateľ ďalej uviedol, že pri posúdení súladu projektu s RSV je nevyhnutné postupovať podľa relevantných európskych dokumentov a aj v súlade s podmienkami stanovenými v Stanovisku ku MŽP SR z procesu SEA, ide konkrétne o zásadnú požiadavku pre uplatňovanie čl. 4.7. a povoľovanie výnimiek z environmentálnych cieľov, ktorá je v Stanovisku definovaná. Už na základe predbežného posúdenia možných zmien ekologického stavu je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k zhoršeniu ekologického stavu minimálne u dvoch prvkov ekologickej kvality, pričom nie je v kompetencii investora preukázať splnenie všetkých podmienok stanovených v čl. 4.7., 4.8. a 4.9. RSV. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby nebola povolená výstavba MVE z dôvodu neschopnosti splniť podmienky cit. článkov RSV. Prvostupňový orgán k uvedenej námietke uviedol, že požiadavka týkajúca sa RSV bola v rozsahu o hodnotení určená v špecifickej požiadavke 2.2.12, táto je spracovaná v prílohe Správy o hodnotení č. 2.2.12. Prvostupňový orgán sa stotožnil s názorom, že navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na vodný útvar a na možné zhoršenie jeho stavu, ako to vyplynulo aj z primárneho posúdenia nového projektu, ale stavba bude môcť byť povolená až po pozitívnom následnom posúdení, ktorého vykonanie je podmienkou tohto Záverečného stanoviska a aj podmienkou vydania územného rozhodnutia.
7. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Nová Baňa (bod 4.21.) vo svojom stanovisku uviedla, že nesúhlasí s výstavbou MVE z dôvodu, že prehradenie rieky Hron nenávratne ovplyvní vodné živočíšstvo a tieto negatívne vplyvy sa dajú len čiastočne kompenzovať. Pokiaľ sa nezastaví fragmentácia rieky Hron a neobmedzia sa negatívne vplyvy existujúcich MVE, populácie viacerých pôvodných druhov rýb zaniknú. Poukázal na negatívny dopad výstavby MVE a to bariérový efekt - zabránenie či obmedzenie migrácie najmä rýb a bezstavovcov, zvýšenú úmrtnosť na lopatkách turbín, zmena vodného režimu vrátane zmeny pohybu riečnych a potočných sedimentov, likvidácia brehových porastov a vyrušovanie. Poukázal na to, že v rieke Hron boli zaznamenané druhy rýb európskeho významu, ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozené, realizácia MVE preukázateľne poškodí nielen ich biotop, ale aj ich populácie. Priečna hrádza MVE na rieke Hron spôsobí spomalenie toku rieky Hron, následné ukladanie sedimentov na dno a tieto sedimenty - zabahňovanie spôsobuje vypudenie, resp. úhyn pôvodných druhov rýb v danej lokalite, preplavovanie priehrady spôsobí splavenie rýb pod priehradný múr, čím sa zníži stav obsádky rýb nad priehradným múrom, dôjde k zvýšeniu množstva ľadochodov v zimných mesiacoch, čo spôsobí úhyn rýb kryhami ľadu, ktoré budú mať väčšiu hrúbku a početnejší výskyt z dôvodu spomalenia toku, výstavbou sa úplne zmení charakter obsádky rýb a zmení sa aj pásmo toku, priehradný múr zastaví migráciu rýb v celom úseku rieky Hron, pričom ani dobré biokoridory to plnohodne nenahradia. Navrhovaný rybochod nikdy nie je rovnocennou náhradou pôvodného koryta, tečie v ňom len zlomok pôvodného prietoku vody, čo samo o sebe znamená bariéru. Ďalším nebezpečenstvom je ľudský faktor, a to nedodržiavanie prevádzkového režimu, pri malých prietokoch cez rybochody netečie takmer žiadna voda, sanitačný prietok počas minimálnej hladiny nezabezpečí prirodzenú migráciu rýb, výstavbou sa zruší výkon rybárskeho práva v danom úseku, množstvo rýb menších kategórií zahynie po prechode turbínou, ďalšie väčšie kategórie pravidelne priamo zahynú po vsatí do ochrannej mreže v prívodnom kanále. Prvostupňový orgán verejnej správy k uvedenej námietke uviedol, že navrhovaná činnosť bola posúdená v súlade so zákonom, problematika ichtyofauny je detailne spracovaná v príslušných častiach Správy o hodnotení, riešenie problematiky bariérového efektu rieši špecifická požiadavka Rozsahu hodnotenia č. 2.2.5. a návrh rybovodu je odporúčané konzultovať správcom vodného toku. Náhradný koridor pre ryby je navrhnutý v súlade s metodickou príručkou ŠOP SR, pričom plní a aj pozitívne prekračuje všetky požadované charakteristiky. Namietateľ uviedol, že Správa by mala obsahovať aj zhodnotenie vplyvu vznikajúcej sústavy vodných elektrární (už vybudovaných a aj plánovaných, ktoré nie sú všetky zahnuté do posudzovania na rieke Hron), najmä z hľadiska negatívnych vplyvov na vodný ekosystém. Prvostupňový orgán uviedol, že uvedená problematika bola vyhodnotená v stanovisku Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky. Namietateľ ďalej namietal posudok vo veci finančného vyčíslenia hodnoty ichtyofauny rieky Hron, ktorý nezohľadňuje skutočnú stratu na zníženej produkcii a autoreprodukcii z dôvodov ovplyvňovania riadneho lovu rýb počas výstavby a prevádzky predmetnej MVE. Rovnako uvedená problematika je podľa prvostupňového orgánu verejnej správy vyhodnotená v stanovisku Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky. Namietateľ z uvedených dôvodov považoval vybudovanie MVE na predmetnom úseku toku Hrona za nevhodné a s predmetnou stavbou nesúhlasí.
8. J.. M. G., B. vo svojom stanovisku (bod 4.22.) namietala, že SOH je vypracovaná v rozpore s požiadavkami RSV a Metodickým dokumentom EK č. 2 a rozsudkom Súdneho dvora z nasledovných dôvodov: SOH neobsahuje vyhodnotenie MVE podľa čl. 4.7. RSV, toto rozhodnutie sa musí urobiť v každom prípade, keď sa projektom menia fyzikálne vlastnosti útvaru povrchovej vody alebo hladina podzemnej vody, a to bez ohľadu na veľkosť projektu. Podľa Metodického pokynu EK č. 20 toto posúdenie má byť vykonané v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. Procesný postup uvedený v internom (nezáväznom) dokumente MŽP SR z marca 2015 je v rozpore s RSV a Metodickým dokumentom EK č. 20. Nesúhlasila, aby posudzovanie podľa čl. 4.7. RSV bolo vykonané až po vydaní Záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán námietku čiastočne akceptoval s odôvodnením ako v prípade namietateľov v bodoch 4.8., 4.18 a 4.20 s tým, že verejnosť môže podať voči Záverečnému stanovisku odvolanie. Ďalej žiadala prepracovanie prílohy SOH č. 2.2.12., pretože nebola vypracovaná v zmysle stanoveného rozsahu hodnotenia vo vzťahu k požiadavke vyhodnotenia splnenia podmienok čl. 4.7. RSV: aktuálny stav bol vyhodnotený len na základe sumárnych výsledkov vo Vodnom pláne Slovenska, podľa čl. 4.7. RSV sa má vychádzať z údajov získaných z prevádzkového monitoringu, ďalej vyhodnotenie musí obsahovať zistené hodnoty jednotlivých biologických prvkov kvality, záverečné konštatovanie, že navrhovaná činnosť MVE nebude mať negatívny vplyv na dotknutý vodný útvar SKR 0004 Hron ako celok a nezhorší jeho súčasný ekologický stav, je nepodložené, pretože je v rozpore s predpokladanými zmeny fauny rýb a bentosu, ktoré preukazujú, že k zhoršeniu ekologického stavu vodného útvaru pravdepodobne dôjde. Prvostupňový orgán mal za to, že spracovateľ SOH vyhodnotil uvedené skutočnosti v súlade s ustanoveným rozsahom, bolo vykonané primárne posúdenie projektu v zmysle metodiky MŽP SR a posúdenie predpokladá možné zhoršenie stavu, spracovateľ SOH zhodnotil aj podmienky výnimky podľa čl. 4.7. RSV. Namietateľka žiadala z rovnakých dôvodov prepracovať aj prílohu č. 2.2.3. a prílohu 2.2.2., pretože poznatky, na základe ktorých bolo vykonané vyhodnotenie hladinových zmien a vplyvu MVE na podzemné vody má len orientačný charakter, nebol vyhodnotený kvantitatívny stav dotknutých útvarov podzemnej vody. Vyhodnotenie je v rozpore s požiadavkami RSV. Prvostupňový orgán k námietke uviedol, že vzhľadom na absenciu monitoringu vplyvu vodohospodárskych stavieb na stav vôd v SR spracovateľ spracoval vyhodnotenie na základe dostupných podkladov (Vodný plán SR a merania zo staníc SHMÚ Žiar nad Hronom, Banská Bystrica) a vyhodnotil zmenu prietokového režimu a závislých parametrov podľa úradom stanoveného Rozsahu hodnotenia. Namietateľka žiadala posúdenie kumulačného vplyvu MVE Hronský Beňadik a ostatných vodných stavieb na strednom toku Hrona, vyhodnotenie uvedené v prílohe správy 2.2.11. nie je možné považovať za splnenie tejto podmienky. Poukázala na Stanovisko MŽP SR z posudzovania strategického dokumentu Aktualizácia Koncepcie využitia HEP do r. 2030, v ktorom bola táto povinnosť prenesená na investora, ktorý ju má zabezpečiť v rámci procesu posudzovania návrhov projektov. Ak nedôjde k vyhodnoteniu kumulatívnych vplyvov navrhovaných MVE na stav vodných útvarov a územia chránené osobitnými predpismi Spoločenstva, dôjde k porušeniu čl. 5 ods. 1 prílohy č. 1 k Smernici č. 2001/42/ES. Prvostupňový orgán k námietke uviedol, že spracovateľ vyhodnotil kumulačné vplyvy v zmysle Rozsahom hodnotenia určenej špecifickej požiadavky. Namietateľka mala za to, že posúdenie súladu činnosti s Koncepciou využívania HEP vodných tokov SR do r. 2030 je irelevantné, pretože tento dokument stratil platnosť vypracovaním dokumentu Aktualizácia Koncepcie využitia HEP do r. 2030, ktorý prešiel procesom SEA a ku ktorému vydalo MŽP SR stanovisko z 31.07.2015. Pri posúdení súladu s RSV je nevyhnutné postupovať podľa relevantných európskych dokumentov a v súlade s podmienkami stanovenými v stanovisku MŽP SR z procesu SEA. Už na základe predbežného posúdenia možných zmien ekologického stavu je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k zhoršeniu ekologického stavu minimálne u dvoch prvkov ekologickej kvality (bentické bezstavovce, fauna rýb). Keďže investor nemá kompetencie na to, aby preukázal splnenie všetkých podmienok stanovených v čl. 4.7., 4.8. a 4.9. RSV pre udelenie výnimiek, udelenie výnimky pre MVE Hronský Beňadik by bolo porušením RSV. Z uvedených dôvodov namietateľka nesúhlasí s výstavbou MVE. Prvostupňový orgán k tejto námietke uviedol, že posúdenie navrhovanej činnosti bolo vykonané v zmysle určeného rozsahu hodnotenia a poukázal na vysvetlenie k pripomienke č. 1 vo vzťahu k posúdeniu projektu podľa čl. 4.7. RSV.
9. Občania P. O., F. O., D.. G. E., T. E., D.. P. B., D.. P. V., M. O., F. O., všetci bytom O. B. vo svojom stanovisku (bod 4.23.) namietali, že vypracované dokumenty neriešia vplyv ostatných MVE na plánovanú MVE Hronský Beňadik, nadmerné množstvo MVE na Hrone a všetky ďalšie nové spôsobia ďalšie ustálenie hladiny a rieka stráca svoj tečúci charakter, čo sa prejavuje v zníženej schopnosti prijímať kyslík, v minimálnej retenčnej schopnosti pomocou oxifilných baktérií, spomalenie rýchlosti toku spôsobuje odbúravanie biohmoty, znížená retenčná schopnosť spôsobí zníženú schopnosť Hrona ako recipienta pre čističky odpadových vôd, dôjde k usadzovaniu kalov, ktoré budú obsahovať o.i. množstvo ťažkých kovov, výstavba zapustených betónových stien nad hrádzou ako zábrana environmentálne zaťažených priesakových vôd sa javí ako enormne finančne národná a je pravdepodobné, že v konečnom riešení nebude použitá, synergický efekt MVE v súčinnosti s ostatnými MVE na Hrone vyvoláva enormné živelné ohrozenie obyvateľov a majetku najmä v čase zimných ľadochodov. Vzhľadom na nízku účinnosť existujúcich rybochodov je nepravdepodobné, že tento nový rybochod by mal byť iný, nakoľko naň neexistujú žiadne referencie, v čase neresu by zvýšený prietok cez rybochod mohol spôsobiť zastavenie resp. ohrozenie prevádzky MVE, synergický efekt ohrozuje energetickú sieť, relaxačná účinnosť stavby je pofidérna, poukázal na prítomnosť liahnucich sa komárov, na neprítomnosť existujúcej turistickej infraštruktúry. Navrhovaný peší či cyklistický prechod cez vodné dielo je zavádzajúci, nakoľko trasa končí hneď za stavbou, postavenie MVE bude znamenať koniec vodákov na Slovensku, odraďujúco pôsobí synergický efekt sústavy tichých vôd a prenášanie raftov či člnov. Chýba informácia o rakovi riečnom, v SOH je popísaný len orientačný vplyv zdrže na podzemné vody, výsledky práce sú založené na úvahách a nemajú výpovednú hodnotu. Namietatelia načrtli problémy vo vzťahu k preplachovaniu, kedy preplachom dôjde k úbytku rýb nad vrátami, po uzavretí vrát sa ryby nebudú môcť vrátiť naspäť do zdrže, pri opakovaní preplachovania dôjde ku škode na biodiverzite rýb, po otvorení sa budú sedimenty usadzovať pozdĺž Hrona, dostanú sa do studní a do organizmu, nie je zrejmé, kto bude vykonávať nezávislý monitoring po preplachu, samotné bagrovanie a likvidácia kontaminovaného štrku je veľmi nákladná. MVE je podľa projektu postavená približne 1 km od zastavanej časti obce Hronský Beňadik, v skutočnosti je to len 750, resp. 550 metrov, čím sa zvýši riziko negatívnych dôsledkov na majetok dotknutých občanov o 100 %. K uvedeným námietkam prvostupňový orgán uviedol, že sú identické ako pri stanovisku 4.23. a odkázal na svoje vyjadrenie k tomuto bodu.
10. Občania L.. P. X., F.. J. X., D.. F. E., F.. P. A., všetci bytom O. B. (bod 4.24.) vo svojom stanovisku uviedli nasledovné pripomienky: Vypracované dokumenty neriešia vplyv ostatných MVE na Hrone na MVE Hronský Beňadik, pričom každé nové vodné dielo pôsobí protienvironmentálne. Prvostupňový orgán uviedol, že spracovateľ prílohy vyhodnotil kumulačný vplyv v zmysle špecifickej požiadavky stanovenej Rozsahom hodnotenia a smerníc EÚ s tým, že je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektami, ktoré sú v jej dosahu. V stanovisku VÚVH z primárneho posúdenia je uvedený aj kumulatívny vplyv MVE Hronská Dúbrava, MVE Jalná a MVE Žiar nad Hronom. Pokiaľ namietatelia poukázali na kumulatívny vplyv MVE na Hrone a posudzovaného projektu (ustálenie hladiny, strata tečúceho charakteru rieky, znížená schopnosť prijímať kyslík, odbúravanie biohmoty) prvostupňový orgán uviedol, že uvedené je spracované v zmysle stanoveného Rozsahu hodnotenia v rámci prílohy 2.2.3. k SOH, problematika kvality vody je spracovaná v kapitole 2.2., Záverečná kapitola 3 prevádza zhodnotenie zabezpečenia eliminácie znečistenia prostredia spôsobeného realizáciou MVE, jej súčasťou je i návrh opatrení na prevenciu znečistenia. K námietke o zníženej retenčnej schopnosti vo vzťahu k ČOV, prvostupňový orgán uviedol, že v dĺžke vzdutia nie sú žiadne obce ani obydlia, v ktorých by mali byť prípadné ČOV a neexistujú tam ani vyústenia z ČOV, MVE neovplyvní prietok v rieke. K námietke, že dôjde k usadzovaniu kalov a následnému vyprázdňovaniu MVE preplachom, vrátane finančnej náročnosti, prvostupňový orgán uviedol, že uvedená požiadavka je komplexne spracovaná v zmysle požiadavky Rozsahu hodnotenia v prílohe č. 2.2.3. Záverečná kapitola štúdie prevádza zhodnotenie zabezpečenia eliminácie znečistenia prostredia spôsobeného realizáciou MVE Hronský Beňadik. V prípade realizácie stavby v Záverečnom stanovisku navrhované opatrenia budú zapracované v stavebnom povolení. K námietke vo vzťahu k výstavbe zapustených betónových sien nad hrádzou prvostupňový orgán uviedol, že príprava každej stavby sa realizuje v zmysle stavebného zákona, príslušné povoľovacie orgány sa budú musieť vysporiadať so stavbou MVE ako celkom, pričom jej súčasťou budú i jednotlivé stavebné objekty. K námietke o synergickom efekte MVE v súčinnosti s ostatnými MVE vo vzťahu k ohrozeniu obyvateľov a ich majetku v čase zimných ľadochodov, žalovaný uviedol, že uvedená problematika je už vyhodnotená v stanovisku Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky. K námietke týkajúcej sa nízkej účinnosti existujúcich rybovodov prvostupňový orgán uviedol, že uvedená problematika je hodnotená v stanovisku Združenia Slatinka. K námietke o relaxačnej neúčinnosti stavby prvostupňový orgán poukázal na správu o hodnotení kapitola C.IV a navrhované opatrenia na prevenciu eliminácie minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie, pričom výsledný stav opatrení bude závisieť od povoľovacieho procesu a následného premietnutia do stavebného povolenia. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vplyvu MVE na vodákov prvostupňový orgán poukázal na svoje stanovisko k námietkam Združenia Slatinka. K námietke o chýbajúcej informácii o rakovi riečnom prvostupňový orgán uviedol, že ide o pripomienku k procesu posudzovania, berie sa na vedomie, pričom platný Rozsah hodnotenia nestanovil v rámci špecifických požiadaviek špeciálne sa venovať rakovi riečnemu. Odporúča sa k územnému konaniu predložiť štúdiu o vyhodnotení prítomnosti raka riečneho v navrhovanom úseku rieky a v prípade jeho preukázania navrhnúť opatrenia na jeho ochranu, vrátane monitoringu. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného resp. len orientačného uvedenia vplyvu zdrže na podzemné vody, prvostupňový orgán uviedol, že táto problematika je riešená v prílohe č. 2.2. a je hodnotená v stanovisku Združenia Slatinka. K námietkam týkajúcim preplachovania sa prvostupňový orgán vyjadril nasledovne: K úbytku rýb nad vrátami a vyčísleniu škôd poukázal na Posudok vo veci finančného vyčíslenia hodnoty ichtyofarmy vypracovaný J.. V. F., vo vzťahu k usadzovaniu sedimentov poukázal na prílohu č. 2.2.3. Správy, k požiadavke nezávislého monitoringu uviedol, že celkový monitoring bude vykonávaný na základe vypracovaného projektu monitoringu, ktorý bude podkladom pre príslušný povoľujúci orgán. K nákladnosti bagrovania a likvidácii kontaminovaného štrku prvostupňový orgán uviedol, že plánované odstraňovanie sedimentov stanovené na základe počas prevádzky navrhovaného monitoringu sedimentov bude prebiehať v súlade s platnou legislatívou. K námietke týkajúcej sa vzdialenosti MVE od obce Hronský Beňadik prvostupňový orgán poukázal na kapitolu C.III.1.4. SOH so záverom, že od Hronského Beňadiku 500 a viac metrov vzdialená zmena podzemnej vody nemôže spôsobiť ani podmáčanie základov obytných domov ani presakovanie spodnej vody do pivníc, ani opačný problém vyschnutia studní. Občania M. U., B. U., H. I., J. G. (bytom O. B.) a T. F., B. F., F.. J. A., B. F., O. J., P. A., T. G., P. F., L. J., B.. E. V. a K. O. (obyvatelia O. B. - X.) (bod 4.25.) vo svojom stanovisku uviedli námietky zhodné ako v predchádzajúcom bode a prvostupňový orgán sa k ich námietkam vyjadril zhodne ako v predchádzajúcom prípade. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neuvedenia vplyvu MVE na ochranné územie európskeho významu, ktorej predmetom ochrany sú ryby v oblasti obce Bzenica, ktoré má byť vyhlásené v r. 2017 prvostupňový orgán uviedol, že pripomienku berie na vedomie s tým, že Správa o hodnotení v príslušnej časti poukázala na pripravovaný zámer vyhlásenia ÚEV „Stredný tok Hrona", pričom problematika vplyvu na ichtyofaunu je spracovaná v príslušných častiach SOH. Občania T. A., V. B., P. F., T. F., F. C., O. O., G. O., bytom O. B. (bod 4.26.) vo svojom stanovisku uviedli identické pripomienky ako občania v predchádzajúcich prípadoch (body 4.23.24.25.) a prvostupňový orgán poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia.
11. V časti III.5. Záverečného stanoviska prvostupňový orgán uviedol, že mu dňa 25.04.207 bol doručený Odborný posudok v zmysle § 36 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z. (ďalej len „Odborný posudok" alebo „OP") vypracovaný RNDr. Miloslavom B. zapísaným v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie činnosti na životné prostredie (ďalej aj „spracovateľ OP"). Spracovateľ OP vypracoval odborný posudok na základe predloženej SOH vrátane príloh, na základe určenia príslušným orgánom, doručených stanovísk k SOH, zápisu z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, podkladových materiálov a doplňujúcich informácií poskytnutých navrhovateľom činnosti a spracovateľom SOH, ako aj na základe vlastných skúseností s prípravou a realizáciou obdobných činností. Následne prvostupňový orgán uviedol stručne výsledok vyhodnotenia SOH z rôznych hľadísk nasledovne: Z hľadiska vyhodnotenia správy po formálnej stránke bola SOH vyhodnotená ako spĺňajúca všetky náležitosti stanovené zákonom a spracovaná v štruktúre podľa odporúčaného obsahu a štruktúry SOH. Po obsahovej stránke je SOH spracovaná prehľadne a zrozumiteľne z hľadiska vecného aj obsahového na dobre úrovni, obsahuje niekoľko menších nedostatkov, ktoré vychádzajú z rozsahu hodnotenej problematiky a z absencie niektorých vstupných dát, ktoré budú súčasťou pripravovanej projektovej dokumentácie. Tieto nedostatky spracovateľ OP vyhodnotil ako nemajúce vplyv na priebeh a proces posudzovania. Z hľadiska vyhodnotenia stanovísk zainteresovaných subjektov spracovateľ OP zhodnotil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok. Z hľadiska vyhodnotenia úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov navrhovanej činnosti, vrátane ich vzájomného pôsobenia spracovateľ OP uviedol, že hodnotenie predpokladaných pozitívnych a negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie prináša relevantné údaje o prírodných podmienkach sledovaného územia v mieste a okolí lokality navrhovanej činnosti, pričom jednotlivým zložkám prostredia je venovaná primeraná pozornosť vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti a primeraná pozornosť je venovaná aj zhodnoteniu konkrétnych častí prírodného a životného prostredia priamo zasiahnutých navrhovanou činnosťou. Z hľadiska vyhodnotenia použitých metód hodnotenia a úplnosti vstupných informácií spracovateľ OP uviedol, že boli zvolené vhodné metódy hodnotenia, zdrojom údajov boli primerané odborné podklady, vstupné informácie pokrývajú potreby posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona, technické podmienky výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti a opatrenia na ochranu zložiek prírodného a životného prostredia budú riešené v rámci projektovej prípravy a budú predmetom schvaľovania v stavebnom konaní podľa osobitných predpisov. Z hľadiska vyhodnotenia variantov riešenia navrhovanej činnosti spracovateľ OP uviedol, že správa o hodnotení bola na základe určeného Rozsahu hodnotenia spracovaná v dvoch realizačných variantoch, zároveň bol rozpracovaný a posúdený nulový variant. Z hľadiska návrhu opatrení a podmienok na vylúčenie alebo zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti spracovateľ OP konštatoval, že opatrenia uvedené v SOH v kapitole IV. boli v priebehu procesu posudzovania vplyvov v pripomienkovom konaní akceptované. Tieto spracovateľ OP akceptoval po doplnení, resp. upravení o návrhy opatrení vychádzajúcich z písomných stanovísk dotknutých orgánov a organizácií a ostatných zainteresovaných subjektov. V závere spracovateľ OP uviedol, že SOH spĺňa požiadavky podľa zákona a primerane poukazuje na oblasti s potenciálnymi vplyvmi realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. Predložená SOH podľa neho deklaruje, že potenciálne negatívne vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti budú riadené a eliminovateľné dôsledným dodržaním realizácie opatrení a podmienok na ich vylúčenie alebo zníženie. Čiastkové výhrady uvedené v posudku ako aj opodstatnené pripomienky dotknutých orgánov a odborných organizácií musia byť predmetom riešenia v rámci procesu predprojektovej prípravy, tvorby projektovej dokumentácie a schvaľovania procesu stavebného konania. Spracovateľ OP sa stotožnil so závermi spracovateľa SOH „na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre realizáciu odporúčame variant navrhovanej činnosti posúdený podľa zákona a uvedený v rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení ako variant 2". Spracovateľ OP v závere posudku vzhľadom k tomu, že v procese hodnotenia nezistil žiadne závažné skutočnosti a nevzniesol žiadne významné dôvodné pripomienky k navrhovanej činnosti, ktoré by mali vplyv na hodnotenie, odporučil uskutočniť realizáciu navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik. Odporúčané závery z Odborného posudku, ktorý spracovateľ vypracoval boli využité ako podklad pri spracovaní kapitoly VI.3. Záverečného stanoviska.
12. Prvostupňový orgán verejnej správy v bode IV. Záverečného stanoviska „Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia" uviedol, že celkové vplyvy navrhovanej činnosti na dotknuté územie boli komplexne zdokumentované a vyhodnotené na základe podrobného prehodnotenia všetkých predložených podkladových materiálov a vyjadrení zainteresovaných strán. Následne popísal predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie záujmového územia podľa súčasného poznania a možných jestvujúcich riešení, zámeru, stanovísk k SOH, z rokovania o určení Rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, verejného prerokovania, Odborného posudku a konzultácií s tým, že tieto vplyvy (negatívne i pozitívne) popísal v nasledovnej špecifikácii: vplyv na obyvateľstvo (lokálne pozitívne vplyvy na obyvateľstvo, globálne pozitívne vplyvy na obyvateľstvo, lokálne negatívne vplyvy na obyvateľstvo, environmentálne zmeny bez vplyvov na obyvateľstvo - obavy obyvateľov), vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodenamické javy a geomorfologické pomery, vplyvy na klimatické pomery, vplyvy na ovzdušie, vplyvy na povrchové a podzemné vody, vplyvy na pôdu, vplyvy na faunu, flóru a ich biotypy (lokálne vplyvy na vodné ekosystémy medzi Hronským Beňadikom a Tekovskou Breznicou, celkový kumulatívny regionálny vplyv plánovanej sústavy MVE na prúdivé ekosystémy stredného Hrona, vplyvy na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov, vplyvy na biotopy brehových porastov, vplyvy na vtáctvo Hrona a jeho brehových porastov, vplyvy na ostatné skupiny živočíchov, vplyvy na chránené biotypy a chránené druhy rastlín a živočíchov), vplyvy na krajinu, vplyvy na chránené územia, vplyvy na územný systém ekologickej stability, vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme, vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, vplyvy na archeologické náleziská, vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality, vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy, iné vplyvy, posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, priestorová syntéza vplyvov činnosti v území (porovnanie realizácie 1. a 2. variantu výstavby MVE z hľadiska najväčších negatívnych a pozitívnych vplyvov). Prvostupňový orgán verejnej správy následne poukázal na komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi vyplývajúce z Odborného posudku, v ktorom boli uvedené z hľadiska významnosti najdôležitejšie negatívne vplyvy a najdôležitejšie environmentálne pozitívne vplyvy a v ktorom sa konštatovalo, že sa nepreukázal nesúlad navrhovanej činnosti s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Prvostupňový orgán uviedol, že sa stotožnil so záverom uvedeným v Odbornom posudku, že žiadny z vplyvov navrhovanej činnosti nebol ohodnotený ako významný ani veľmi významný. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení Záverečného stanoviska uviedol, že počas procesov posudzovania bolo dňa 27.04.2017 doručené stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva zo dňa 02.02.2016, ktoré bolo vypracované pre navrhovateľa (ďalší účastník 1/) a týka sa projektu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode". Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah uvedeného stanoviska, v ktorom boli popísané vplyvy realizácie projektu na fyzikálne charakteristiky útvarov povrchovej vody alebo zmenu hladiny útvarov podzemnej vody - konkrétne na útvar povrchovej vody SKR 0004 Hron, bol posúdený súčasný stav a určené predpokladané zmeny fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu, vrátane výstavby, bol posúdený pravdepodobný kumulatívny dopad súčasných a novovznikajúcich zmien fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu na jeho ekologický stav. Súčasne boli identifikované kľúčové stavebné objekty SO 02 Hať a štrkový priepust, SO 05 Úpravy koryta pod haťou, ktoré sú situované priamo v koryte toku a SO 04 Úpravy zdrže nad haťou, pričom popísal podrobne jednotlivé vplyvy pri jednotlivých stavebných objektoch s uvedením dôsledku jednotlivých činností, resp. ich vplyvov (pozitívnych resp. negatívnych), s posúdením, či zistené negatívne vplyvy môžu byť alebo budú zmiernené nápravnými opatreniami. Prvostupňový orgán verejnej správy skonštatoval, že v stanovisku bol zhodnotený aj predpokladaný kumulatívny dopad súčasných a novovzniknutých zmien fyzikálnych charakteristík útvaru povrchovej vody SKR 0004 po realizácii projektu na jeho ekologický stav s tým, že v rámci zistených zmien fyzikálnych charakteristík (narušenie pozdĺžnej kontinuity toku/migračné bariéry) identifikovaných počas prípravy 1. cyklu plánov manažmentu a novozistených v rámci prípravy 1. cyklu manažmentu povodí (vzdutie zdrže, úpravy koryta pod haťou a pod.) a ich lokalizáciou nad miestom navrhovanej MVE Hronský Beňadik v úseku od rkm 85,3 do rkm 156,850 nemožno túto stavbu posudzovať samostatne, ale musí byť posúdený kumulatívny účinok všetkých existujúcich vplyvov spôsobujúcich zmeny hydromorfologických charakteristík. V rámci 2. cyklu manažmentu povodí boli identifikované nové vplyvy a to MVE Hronská Dúbrava (v prevádzke), MVE Jalná (vydané územné rozhodnutie), MVE Žiar nad Hronom a MVE Hronská Dúbrava. V stanovisku sa neuvažuje priamo s VD Veľké Kozmálovce, ktoré slúži ako zásobáreň úžitkovej vody pre jadrovú elektráreň Mochovce a ako voda pre závlahy. VD Veľké Kozmálovce patrí medzi stavby, ktoré narušujú pozdĺžnu kontinuitu toku, ako nápravné opatrenie je v zmysle Vodného plánu Slovenska uvedené vybudovanie rybovodu na hati VD Veľké Kozmálovce. Prvostupňový orgán uzavrel, že v stanovisku VÚVH ako odborného pracoviska povereného výkonom primárneho posúdenia významnosti vplyvu realizácie nových rozvojových projektov na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody na plnenie environmentálnych cieľov sa uvádza, že „na základe uvedených predpokladov Projektovú dokumentáciu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik" je potrebné posúdiť podľa čl. 4.7. RSV". V bode V. Záverečného stanoviska „Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území (NATURA 2000)" prvostupňový orgán uviedol, že celé riešené územie sa nachádza vo voľnej krajine, nie je v dosahu so žiadnym chráneným vtáčím územím, s územím európskeho významu v zmysle zák. č. 543/2002 Z.z. v hodnotenom území platí 1. stupeň ochrany.
13. V časti VI. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie vo veci" prvostupňový orgán verejnej správy v bode I. uviedol, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 tohto Záverečného stanoviska. Neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, je potrebné vyriešiť v ďalšom povoľovacom procese podľa osobitných predpisov. V bode II. „Odsúhlasený variant" uviedol, že na realizáciu sa odporúča variant navrhovanej činnosti uvedený v rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení a v časti II.6 tohto Záverečného stanoviska ako variant č. 2. V bode III. „Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny", uviedol, že na základe predloženej Správy o hodnotení, celkových výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, pripomienok a stanovísk k Správe o hodnotení, verejného prerokovania a odborného posudku sa odporúčajú pre etapu prípravy, realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti podmienky a opatrenia, ktoré prvostupňový orgán podrobne špecifikoval v bodoch 1 až 68 Záverečného stanoviska. V bode IV. „Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy" prvostupňový orgán s poukazom na § 39 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z. uviedol, že realizovateľ navrhovanej činnosti je povinný zabezpečiť vykonávanie poprojektovej analýzy v rozsahu uvedenom v cit. zákone a vo vzťahu k charakteru a rozsahu navrhovanej činnosti v rámci poprojektovej analýzy sa odporúča realizovať najmä environmentálny monitoring, hydrogeologický monitoring vplyvu MVE Hronský Beňadik na podzemné vody, monitoring rybovodu a funkčnosti vodáckeho sklzu MVE Hronský Beňadik, krajinnoekologický monitoring MVE Hronský Beňadik a ichtyologický monitoring MVE Hronský Beňadik. Na monitorovanie uvedených zložiek bola navrhovateľovi vypracovaná povinnosť vypracovať samostatný projekt monitoringu, v ktorom zadefinuje monitorovaciu sieť, parametre, interval a metodiku monitoringu, ako aj spôsob vyhodnocovania výsledkov a predkladania správ. Projekt monitoringu je potrebné odsúhlasiť s príslušným orgánom a predložiť ho ako súčasť dokumentácie pre stavebné povolenie. Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania určí povoľujúci orgán pri povoľovaní navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov s prihliadnutím na toto Záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť vydané podľa § 37 zákona. Kontrolu dodržiavania podmienok uložených v rozhodnutiach o povolení činnosti vrátane podmienok z procesu posudzovania bude vykonávať príslušný orgán štátnej správy.
14. V bode V. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k Správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou" prvostupňový orgán uviedol, že pri posudzovaní boli zvažované možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti. Celkovo bolo prvostupňovému orgánu doručených 25 písomných stanovísk od zainteresovaných subjektov (jedno od fyzickej osoby, štyri stanoviská od občanov, ktoré podpísalo celkovo 34 občanov), Odborný posudok a záznam z verejného prerokovania. Zainteresované subjekty k realizácii navrhovanej činnosti v troch stanoviskách k Správe o hodnotení vyjadrili súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti bez pripomienok, v ôsmych stanoviskách bol vyjadrený súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti s odporučením pre následný proces povoľovacích konaní, v jednom stanovisku je požiadavka zosúladiť navrhovanú činnosť v území so záväznou časťou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj s uvedením dotknutých regulatívov, v dvoch stanoviskách je uvádzané, že Správa o hodnotení neobsahuje posúdenie navrhovanej činnosti podľa požiadaviek RSV, v jednom stanovisku je vyjadrený nesúhlas s výstavbou MVE v lokalite Hronský Beňadik s odôvodnením vplyvu MVE na migráciu ichtyofauny, negatívny vplyv na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov vrátane negatívneho vplyvu na vtáctvo a na okolnosť, že predmetné územie patrí do navrhovaného ÚEV „Stredný tok Hrona". V jednom stanovisku sa uvádza, že v prípade, že by došlo k realizácii daného stavebného zámeru, ŠOP SR Správa CHKO Štiavnické Vrchy usudzuje, že pre ochranu prírody je najvhodnejším riešením 2. variant z dôvodu, že v rozsiahlejšom spracovaní je riešená problematika predmetov záujmu ochrany prírody, ktoré boli zadefinované v ich stanovisku. Navrhovaná MVE je riešená na hranici navrhovaného ÚEV pre spoločenstvá charakteru mokradí, realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb. Tento subjekt z uvedených dôvodov výstavbu neodporučil. V štyroch stanoviskách sa navrhovaná činnosť neodporúča na realizáciu z viacerých v jednotlivých stanoviskách uvedených dôvodov, subjektívnych názorov, resp. výkladov jednotlivých častí Správy o hodnotení. V jednom stanovisku sa uvádzajú pripomienky k Správe o hodnotení a k jej jednotlivým častiam a prílohám v polohe polemík so závermi prevažne v oblasti ichtyofauny (a k nej v Správe o hodnotení súvisiacej riešenej problematike.) Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že dotknutú verejnosť zastupujú občania, celkovo sa písomne k SOH vyjadrilo 34 občanov, ktorí v štyroch stanoviskách vyjadrili svoje pripomienky k výstavbe MVE, k hodnoteniu z pohľadu absencie vplyvu hodnotenia sústavy VD na Hrone, vplyvu metanizačného procesu, k zníženiu schopnosti Hrona ako recipientu pre čistiarne odpadových vôd, k problematike usadzovania kalov, k finančnej náročnosti niektorých technických riešení, k ľadochodom, k zdvojkoľajneniu železnice, k problematike rybochodu, k turisticko- športovému využitiu, k vodáckemu využitiu, k problematike komárov, raka riečneho, k vplyvu na podzemné vody, k problematike monitoringu, bagrovania sedimentov, k vzdialenosti MVE od obce, k možnému vplyvu MVE na navrhované ÚEV. Prvostupňový orgán uviedol, že dôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od zainteresovaných subjektov a expertov, pričom opodstatnené pripomienky premietol do Záverečného stanoviska. Ďalej uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samostatné čiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu hodnotenia, pričom uviedol ich zoznam, o.i. medzi týmito materiálmi bolo uvedené aj Stanovisko VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV" vypracované D.. Q. A., X.. V bode VII. „Odôvodnenie Záverečného stanoviska vrátane zhodnotenia písomných stanovísk" prvostupňový orgán verejnej správy v bode 1. „Odôvodnenie rozhodnutia vo veci" uviedol, že Záverečné stanovisko bolo vypracované podľa § 37 zák. č. 24/2006 Z.z. na základe Odborného posudku vypracovaného podľa § 36 zákona, na základe Správy o hodnotení, stanovísk dotknutých orgánov povoľujúceho a príslušného orgánu k správe, záznamov a z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, ďalších informácií získaných v rámci spracovania Odborného posudku a Stanoviska VÚVH z tzv. primárneho posúdenia. Ďalej uviedol, že pri hodnotení podkladov a vypracovaní Záverečného stanoviska postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom, dôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od dotknutých subjektov a verejnosti, zvažoval možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík z havárií a predpokladajú účinnosť navrhovaných opatrení. Konštatoval, že voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej správy, povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé stanovisko. V priebehu posudzovania boli zvážené možné predpokladané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti popísané v SOH a v kapitole IV. tohto Záverečného stanoviska. Zvážili sa všetky riziká navrhovaného variantu z hľadiska vplyvu na životné prostredie, na základe čoho bolo preukázané, že navrhovanú činnosť je možné realizovať podľa predloženého investičného zámeru hodnoteného v SOH. Prvostupňový orgán následne špecifikoval konkrétne dôvody, pre ktoré odporúča realizovať navrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, pričom odporúčaný variant 2 v porovnaní s variantom 1 vyhodnotil ako environmentálne prijateľnejší, pričom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu uvedeného záveru. Uzavrel, že pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení nie sú reálne riziká významných negatívnych dopadov na obyvateľstvo, prírodné prostredie, na zložky životného prostredia. V bode VI.2. „Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k SOH doručených podľa § 35 zák. č. 24/2006 Z.z. vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou" prvostupňový orgán uviedol, že vyjadrenia posudzovateľa k pripomienkam, požiadavkám a návrhom, ktoré sa nachádzajú v stanoviskách dotknutých subjektov posudzovania, sú uvedené v kapitole III.4. tohto Záverečného stanoviska pri každom stanovisku kurzívou, ostatné pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk boli akceptované a zohľadnené v kapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že procese posudzovania bolo preukázané, že realizácia a prevádzkovanie navrhovanej činnosti v odsúhlasenom variante predstavuje akceptovateľný dopad na životné prostredie pri dodržaní podmienok uvedených v kapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Pozitívne efekty navrhovanej činnosti prevažujú nad negatívnymi a z environmentálneho, ekonomického aj technického hľadiska je možné považovať navrhovanú činnosť za prijateľnú.
15. O odvolaniach podaných proti Záverečnému stanovisku rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ- BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolania subjektov Združenia Slatinka, Zvolen, Hron pre slobodné rieky, o.z., Banská Bystrica, OZ Rieka, Čadca, Klub slovenských turistov, B., J.. M. G., B., P. O., O. B., D.. F. E., O. B., D.. G. E., O. B. zamietol a prvostupňové rozhodnutie (Záverečné stanovisko) potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal priebeh konania od podania návrhu na posúdenie zámeru navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik navrhovateľom (ďalší účastník 1/), vrátane výsledku zisťovacieho konania, určenia rozsahu hodnotenia, vypracovania Správy o hodnotení a jej verejného prerokovania. Ďalej uviedol zoznam subjektov, ktoré doručili písomné stanovisko k SOH a poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy sa k nim vyjadril v časti III. bod 4. Záverečného stanoviska. Poukázal na obsah Odborného posudku s tým, že odporúčania a závery z Odborného posudku boli využité na vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečné stanovisko). Následne štrukturoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, že opísal podrobne dôvody uvedené v odvolaniach jednotlivých odvolateľov a ku každému priradil vyjadrenie spracovateľa Odborného posudku uvedené v návrhu Záverečného stanoviska, stručné stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy a pri niektorých odvolacích námietkach jednotlivých odvolateľov poukázal na vyjadrenie navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) a spracovateľa Odborného posudku k odvolaniam. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslovne odcitoval obsah písomného vyjadrenia navrhovateľa (ďalší účastník 1/) k odvolaniam účastníkov konania. Následne žalovaný skonštatoval, že na základe preštudovania predloženého spisového materiálu zistil, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k pochybeniu v celom procese zákona o posudzovaní. Následne k odvolacím námietkam uviedol, že použitie správnej úvahy priamo vyplýva už zo samotnej povahy procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, kde dochádza ku komplexnému posúdeniu navrhovanej činnosti, ktoré sa bezpochyby vykonáva plošne vyhodnocovaním skutočností, námietok, argumentov a štúdií týkajúcich sa možných vplyvov na životné prostredie. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutia zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, so zameraním na úroveň spracovania SOH, stanoviská orgánov štátnej správy a samosprávy a odborných organizácií dotknutých navrhovanou činnosťou, výsledku verejného prerokovania, výsledku odborného posudku a po konzultáciách a za súčasného stavu poznania. Žalovaný konštatoval, že súčasná platná legislatíva SR vrátane zák. č. 24/2006 Z.z. ani zák. č. 364/2004 Z.z. nikde nestanovuje, že posúdenie podľa čl. 4.7. RSV má byť súčasťou posudzovania podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Poukázal na to, že MŽP SR vydalo Metodické usmernenie „Postupy pre posudzovanie infraštruktúrnych projektov podľa čl. 4.7. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (marec 2015), v ktorom sa v závere v časti III. Postupy pre OŠVS v rámci posudzovania nových infraštrukturálnych projektov podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona (čl. 4.7. RSV) mimo iné uvádza: „Toto posúdenie podľa čl. 4.7. RSV nie je možné stotožňovať s posúdením projektu v rámci procesu EIA podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Tieto procesy posudzovania prebiehajú samostatne a vzájomne sa nenahrádzajú". Posúdenie podľa čl. 4.7. RSV je proces mimo Správy o hodnotení navrhovanej činnosti a navrhovateľ ho bude riešiť v rámci povoľovacích procesov. Žalovaný ďalej konštatoval, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16.04.2014, ktorou sa mení Smernica 2011/92 EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, bola aplikovaná do zák. č. 24/2006 Z.z. novelou č. 142/2017 s účinnosťou od 15.06.2017. Prvostupňový orgán vydal Záverečné stanovisko podľa zák. č. 24/2006 Z.z. a to podľa § 65 písm. e/ (zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a právoplatne neukončené pred 01.01.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2016 - teda ani AKHEP. Žalovaný ďalej konštatoval, že v zmysle prechodných ustanovení zák. č. 24/2006 Z.z. prvostupňový orgán v konaní postupoval podľa platných ustanovení zákona v čase vydania Rozsahu hodnotenia a v nich nie je definovaný Odborný posudok ako podklad k vydaniu Záverečného stanoviska. Vyhodnotenie kumulačných vplyvov je spracované primerane v prílohe č. 2.2.11. v zmysle Rozsahom hodnotenia určenej špecifickej požiadavky č. 2.2.11. V rámci posudzovania konkrétnej MVE je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu. Navyše podľa prílohy III. Smernice EIA sa pri zisťovaní, či sa projekt bude posudzovať, berú do úvahy len projekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti, a nie projekty v štádiu prípravy. Okrem toho uvedené „povinnosti" kumulatívneho posúdenia pre jednotlivý projekt sa týkajú projektov, kde je predpoklad negatívneho pôsobenia na chránené územia, čo nie je prípad posudzovanej MVE. Žalovaný skonštatoval, že Záverečné stanovisko bolo obsahovo vypracované v zmysle prílohy č. 12 zák. č. 24/2006 Z.z. a žalovaný ho považuje za objektívne a odborne spracované, sú v ňom popísané a riešené pozitíva aj negatíva projektu MVE Hronský Beňadik. Boli vypracované odborníkmi s dlhoročnou praxou na základe miestnych prieskumov pozorovaní meraní. Kapitola VI.3. Záverečného stanoviska obsahuje Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Tieto opatrenia obsahujú široké požiadavky verejnosti, zákonných predpisov na ďalšiu povoľovaciu činnosť a konkrétne aktivity, ktoré majú redukovať negatívny vplyv na životné prostredie.
Žaloba
16. Žalobcovia sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadali, aby bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušené a aby bola vec vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie. Poukázali na to, že spoločnosť Hydro Development s.r.o. Opoj (ďalší účastník konania 1/) predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy zámer „MVE Hronský Beňadik" dňa 16.12.2014 podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z., ktorý zámer vypracoval J.. V. L. - Ekospol, Malachov. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona, vydal rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti a následne bola J.. V. L. - Ekospol, Malachov vypracovaná Správa o hodnotení navrhovanej činnosti, pričom navrhovaná činnosť bola posúdená z hľadiska vplyvu na životné prostredie v dvoch variantoch riešenia navrhovanej činnosti (základný variant a upravený variant). SOH bola verejnej prerokovaná v zmysle § 34 zák. č. 24/2006 Z.z. a prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 25.05.2017 rozhodnutie, ktorým bolo vydané Záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť, v ktorom prvostupňový orgán verejnej správy súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti v 2. (upravenom) variante. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobcovia podali odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolania boli zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobcovia poukázali na to, že sa v pozícii dotknutej verejnosti v zmysle § 24 zák. č. 24/2006 Z.z. aktívne zúčastnili celého procesu EIA. Ďalej žalobcovia uviedli, že súbežne s uvedeným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti prebiehal aj proces prerokovania a schvaľovania zaradenia lokality SKUEV 0947 „Stredný tok Hrona" do Národného zoznamu území Európskeho významu v zmysle § 27 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z."), pričom predmetné navrhované územie je situované v okrese Žiar nad Hronom a v okrese Žarnovica (o.i. v k.ú. obce O. B.) s výmerou 324,81 ha. Územie navrhované z dôvodu ochrany biotopu európskeho významu Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy a druhov živočíchov (rýb) európskeho významu (mrena stredomorská, hrúz bieloplutvý, hrúz Kesslerov, lopatka dúhová, hlavátka podunajská). Z hľadiska umiestnenia navrhovanej MVE Hronský Beňadik je podľa žalobcu podstatné, že samotné prehradenie rieky Hron je naplánované na 85,3 rkm, čo je tesne pod hranicou navrhovaného SKUEV 0947 Stredný Hron, ktoré začína na 86 rkm. Vzdutie rieky, ktoré prehradenie rieky vyvolá, je vypočítané minimálne na 2,53 km (do 87,83 rkm), až po maximálnu dĺžku 3 km (do 88,3 rkm). Vzdutie rieky spôsobené výstavbou MVE Hronský Beňadik tak do navrhovaného SKUEV 0947 Stredný Hron zasiahne v dĺžke cca 2 km. Dňa 19.04.2017 bola zverejnená pozvánka na prerokovanie zaradenia predmetnej lokality SKUEV 0947 Stredný tok Hrona do Národného zoznamu území Európskeho významu, ktorá bola zaslaná aj obci Hronský Beňadik a bola zverejnená v súlade so zákonom. Dňa 04.05.2017 bolo verejné prerokovanie zaradenia predmetnej lokality do Národného zoznamu území Európskeho významu na Okresnom úrade Banská Bystrica. Dňa 25.10.2017 Vláda SR schválila Uznesením č. 495/2017 druhú aktualizáciu Národného zoznamu území Európskeho významu, v rámci ktorej bol schválený aj SKUEV 0947 „Stredný tok Hrona" v uvedenom územnom vymedzení. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby a tvrdili, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné a bol nimi porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia, pretože sú v rozpore so zák. č. 24/2006 Z.z.
17. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov: A/ (bod III.1.1. žaloby) Z ustanovení zák. č. 24/2006 Z.z. (§ 2 písm. c/, § 22 ods. 3 písm. d/ a f/ a § 22 ods. 6) a z jeho prílohy č. 9 vyplýva, že v zámere navrhovanej činnosti musia byť popísané dva varianty navrhovanej činnosti, ktoré podliehajú posúdeniu z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie. V prípade, ak túto podmienku z objektívnych dôvodov nie je možné splniť, navrhovateľ musí postupovať podľa § 22 ods. 6 cit. zákona. V prípade posudzovaného zámeru mal prvostupňový orgán verejnej správy za to, že navrhovaná činnosť MVE Hronský Beňadik je v zámere opísaná v dvoch variantoch. Variant 1 je prezentovaný ako „technický" a variant 2 je prezentovaný ako „ekologickejší". Z popisu oboch variantov uvedeného v časti 8 zámeru, ako aj z priložených mapových príloh však podľa žalobcov vyplýva, že uvedené varianty sa nijak nelíšia čo do umiestnenia, ani čo do technologického riešenia, ani čo do použitia technológie, nelíšia sa ani plánovaným výkonom, ani jednotlivými stavebnými objektmi. Variant 1 a variant 2 sa líšia len v niektorých navrhnutých opatreniach, ktoré nemajú vplyv na podstatu navrhovanej prevádzky a ani na dopad prevádzky na životné prostredie. Ide napríklad o odlišné riešenie potrebných násypov, menší zásah do brehových porastov drevín, vytvorenie podmienok na existenciu močiarnej vegetácie, zavodnenie niektorých susedných častí, výsadba nových drevín či osadenie lavičiek. Zákon č. 24/2006 Z.z. pritom v cit. ust. § 22 ods. 6 definuje kvalitatívnu podstatu jednotlivých variantov navrhovanej činnosti. O rôzne varianty navrhovanej činnosti ide vtedy, ak ide o rôzne umiestnenie navrhovanej činnosti alebo ak ide o použitie inej technológie. Podľa žalobcov navrhovateľ v zámere neuviedol rôzne varianty navrhovanej činnosti, ako to od neho vyžaduje zákon v cit. ustanoveniach, v zámere je opísaný iba jeden variant, ku ktorému boli následne dopracované opatrenia na zmiernenie vplyvov daného variantu na životné prostredie v zmysle prílohy č. 9, časť IV., bod 10 cit. zákona. Navrhovaná činnosť bez daných opatrení a navrhovaná činnosť s danými opatreniami však podľa žalobcov nepredstavujú rôzne varianty navrhovanej činnosti. Prvostupňový orgán túto situáciu nesprávne právne posúdil. Žalobcovia mali za to, že vzhľadom k nesplneniu zákonných náležitostí pri podaní zámeru navrhovateľom malo byť konanie prerušené a navrhovateľ mal byť vyzvaný na doplnenie zámeru o ďalší, skutočný variant navrhovanej činnosti. Tým, že prvostupňový orgán verejnej správy túto skutočnosť nechal bez povšimnutia, podľa žalobcov spôsobil, že celý proces EIA prebiehal v rozpore s cit. ustanoveniami zák. č. 24/2006 Z.z. B/ (bod III.1.2. žaloby) Žalobcovia poukázali na náležitosti, ktoré musí v zmysle prílohy č. 12, časť VI., bod 3 k zák. č. 24/2006 Z.z. obsahovať Záverečné stanovisko v časti rozhodnutie vo veci, t.j. vo výroku rozhodnutia, pričom výrok musí byť jasný, zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. Podľa žalobcu Záverečné stanovisko obsahuje viacero opakujúcich sa nevykonateľných opatrení, konkrétne opatrenie č. 5 až 12, kde sa vykonanie činnosti podmieňuje dohľadom autorského environmentálneho dozoru (opatrenia uvedené vo výrokovej časti záverečného stanoviska na str. 90-92). Podľa žalobcov zo Záverečného stanoviska vyplýva, že prvostupňový orgán si od „autorského environmentálneho dozoru" sľubuje minimalizáciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a s poukazom na tieto podmienky záverečného stanoviska sa vysporadúva s niektorými námietkami účastníkov konania. Obdobne, v Správe o hodnotení sa bagatelizujú niektoré zistené negatívne vplyvy tým, že realizácia a prevádzka MVE bude vykonávaná pod environmentálnym dozorom. Opatrenia, ktorých vykonanie je podmienené dohľadom „autorského environmentálneho dozoru" sú však podľa žalobcov nevykonateľné. Zároveň ide o opatrenia, ktoré sú spôsobilé navodiť zavádzajúci a mylný dojem, že na realizáciu a prevádzku MVE bude dohliadať subjekt, ktorý dohliadne nad jej environmentálnou realizáciou. V žiadnom právnom predpise totiž nie je „autorský environmentálny dozor" definovaný. Nie je tak vôbec jasné, kto by mal byť v tomto postavení, aké by mali byť právomoci a povinnosti tohto subjektu a akým spôsobom by mohol vplývať na realizáciu navrhovanej činnosti, keďže žiadne zákonné ani iné požiadavky na výkon „autorského environmentálneho dozoru" v slovenskom právnom poriadku neexistujú. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcov možné konštatovať, že opatrenia obsahujúce požiadavku dohľadu nad ich realizáciou v podobe „autorského environmentálneho dozoru" sú v tomto ohľade bezobsažné a nemajú oporu v zákone, čo je v priamom rozpore s požiadavkami kladenými na výrok rozhodnutia (Záverečného stanoviska), pričom opatrenia uvedené vo výroku musia byť jasné a vykonateľné a to priamo na základe samotného rozhodnutia, aby ich realizáciu bolo následne možné aj skontrolovať. C/ (bod III.1.3. žaloby) Žalobcovia poukázali na to, že zámer navrhovanej činnosti vypracoval J.. V. L.
- Ekospol, Malachov a rovnako pri Správe o hodnotení je ako spracovateľ uvedený J.. V. L. - Ekospol, Malachov. Tá istá osoba na základe zmluvného vzťahu s navrhovateľom teda vypracovala dokument, kde bol uvedený popis navrhovanej činnosti (zámer) a tá istá osoba následne tento zámer aj hodnotila z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobcovia namietali, že nie je možné uskutočniť objektívne hodnotenie navrhovanej činnosti z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie, ak návrh na posúdenie (zámer), ako aj samotné posúdenie (Správa o hodnotení) vykonáva tá istá osoba. Žalobcovia poukázali na to, že z porovnania textu zámeru a Správy o hodnotení vyplýva, že zámer aj Správa o hodnotení obsahujú rovnaké, pomerne rozsiahle pasáže a že už samotný zámer obsahuje popis vplyvov aj hodnotenie vplyvov, z čoho sa následne Správa o hodnotení plynulo odvíja a potvrdzuje naznačený smer. Správa o hodnotení vypracovaná v zmysle § 31 až § 35 zák. č. 24/2006 Z.z. je pritom najdôležitejšou súčasťou celého hodnotenia vplyvov na životné prostredie a od jej kvality a objektívnosti sa odvíja, či bude v konkrétnom prípade naplnený účel zák. č. 24/2006 Z.z., ktorým je v zmysle § 2 písm. a/ „včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia". Žalobcovia mali za to, že prvostupňový orgán mal navrhovateľovi uložiť, aby minimalizoval riziko neobjektívneho hodnotenia zámeru navrhovanej činnosti a tým naplnil účel zák. č. 24/2006 Z.z. Podľa názorov žalobcov mal príslušný orgán využiť svoje oprávnenie na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 43 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"), v ktorom by uložil navrhovateľovi, aby zabezpečil, aby zámer a Správu o hodnotení spracovali rozličné osoby. Na danej situácii nemení nič ani skutočnosť, že k Správe o hodnotení sa vypracúva Odborný posudok, tento totiž nie je posúdením činností, ale len hodnotením posúdenia vplyvov činností, bez priameho dosahu na obsah samotného posúdenia a nemôže ho teda nahradiť. Keďže prvostupňový orgán verejnej správy nevykonal žiadne procesné kroky na to, aby zabránil situácii, kedy zámer i Správu o hodnotení vypracovala rovnaká osoba, postupoval podľa žalobcov v rozpore s účelom zák. č. 24/2006 Z.z. D/ (bod III.1.4. žaloby) Žalobcovia poukázali na prílohu č. 9, bod IV.12 v spojitosti s § 22 ods. 9 zák. č. 24/2006 Z.z., podľa ktorých zámer musí obsahovať „posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi". Ďalej poukázali na to, že z prílohy č. 11, časť C, bod III.17 v spojení s § 31 ods. 1 písm. h/ zák. č. 24/2006 Z.z. Správa o hodnotení musí obsahovať „súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou". Územný plán VÚC Banskobystrického kraja v znení zmien a doplnkov z r. 2014 (ďalej len „ÚP VÚC") schválených Všeobecne záväzným nariadením VÚC BB č. 27/2014 (ďalej aj „VZN"), ktorým bola schválená jeho záväzná časť, obsahuje nasledovné regulatívy: záväzný regulatív v časti 3. pre oblasť rozvoja rekreácie a turistiky: regulatív 3.1.6: „pre dosiahnutie strategického cieľa a špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu v kraji je v plánovaní a regulácií územného rozvoja potrebné za prioritné považovať: vodná turistická trasa: rieky Hron a Ipeľ". Záväzné regulatívy v časti 7 pre oblasť rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: regulatív 7.2.13. „MVE umiesťovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení environmentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách". Regulatív 7.2.14. „MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy". Správa o hodnotení sa k tejto otázke vyjadruje na str. 50 až 55, pričom na tento text odkazuje aj Záverečné stanovisko (na str. 20 a 21), ako aj text druhostupňového rozhodnutia na str. 12 a 28. V Záverečnom stanovisku je opis súladu s ÚP VÚC uvedený na str. 84 nasledovným spôsobom: „S ÚPN VÚC BBSK je výstavba MVE Hronský Beňadik v súlade hlavne v tom, že zabezpečuje využívanie alternatívnych zdrojov energie. Podľa písomného vyjadrenia BBSK zo 14.01.2015 k zámeru „Využívanie alternatívnych zdrojov energie nie je v rozpore s ÚPN VÚC BBSK, jeho Zmenami a doplnkami" je však v nesúlade s regulatívom „7.2.14. MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov...", lebo navrhovaná činnosť nie je umiestnená na existujúcej vodohospodárskej stavbe alebo existujúcej bariére. Je však v súlade s regulatívom „7.2.13 MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení environmentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách"
- je v zozname technicky využiteľných profilov a rovnako v zozname strategických profilov súčasne platného HEP pre zabezpečenie energetickej politiky SR v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov pre výrobu elektrickej energie". Takýto opis súladu s uvedenými záväznými regulatívmi ÚP VÚC je podľa žalobcov tendenčný, účelový a nepomenúva pravými slovami skutočné požiadavky ÚP VÚC. Hodnotí totiž súlad navrhovanej činnosti ku každému regulatívu osobitne, bez ohľadu na vzájomné súvislosti, účel a celkový kontext ÚP VÚC. Ten ako svoju prioritu uvádza udržanie a rozvoj vodnej turistickej trasy na rieke Hron (regulatív 3.1.6.), pričom ako jednu z hlavných konkrétnych požiadaviek na naplnenie tejto priority uvádza regulatív č. 7.2.14, v zmysle ktorého regulatívu nie je možné ďalšie prehradzovanie rieky Hron a Ipeľ novými malými vodnými elektrárňami bez ohľadu na to, či ich súčasťou je aj rybovod, ktorý umožňuje prekonanie bariéry (hrádza MVE) aj pre vodákov. Ak sa má nejaká nová MVE umiestniť a postaviť, musí sa to podľa žalobcu uskutočniť tak, ako to určujú regulatívy 7.2.13 a 7.2.14 spoločne, teda tam, kde je to technicky možné, má to zmysel z hľadiska využitia hydroenergetického potenciálu a iba v miestach, kde už v súčasnosti nejaká bariéra, resp. iná vodohospodárska stavba existuje. Iba v takýchto prípadoch má vybudovanie rybovodu, ktorý zároveň slúži aj pre zachovanie vodáckeho športu, skutočný význam, pretože existujúcu bariéru spriechodňuje, a teda zlepšuje podmienky aj vodáckeho športu (vodáci nemusia svoje člny prenášať). Nové prehradenie rieky Hron na doteraz neregulovanom úseku však znamená celkovo zhoršenie podmienok vodáckeho športu, ktoré rybovod len zmierňuje. Takýto stav však ÚP VÚC v citovaných regulatívoch nepripúšťa. Pri hodnotení súladu ÚP VÚC s navrhovanou činnosťou tak podľa žalobcov obidva orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho hodnotenia veci. E/ Žalobcovia poukázali na to, že z textu Záverečného stanoviska (str. 85 až 88) vyplýva, že podkladom pre jeho vydanie boli aj „Závery vyplývajúce zo stanoviska VÚVH k materiálu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode zo dňa 06.02.2016" vydané Výskumným ústavom vodného hospodárstva. Tieto závery neboli súčasťou Správy o hodnotení a žalobcovia nemali možnosť sa s týmito závermi oboznámiť. Prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia nevyzval žalobcov, aby sa mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Napriek tomu boli tieto závery zahrnuté do Záverečného stanoviska bez toho, aby sa k tomuto podkladu rozhodnutia mohol vyjadriť ktorýkoľvek z účastníkov konania, vrátane žalobcov (s výnimkou navrhovateľa). Žalobcovia poukázali na to, že viaceré pripomienky a stanoviská, ako aj odvolacie dôvody žalobcov namietali, že nemali možnosť sa so závermi tohto hodnotenia oboznámiť pred vydaním Záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán verejnej správy tvrdil, že primárne posúdenie podľa čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vodách sa nemusí vykonať v rámci procesu EIA, ale až v neskoršej fáze povoľovania navrhovanej činnosti. Obdobne sa k tejto otázky vyjadril aj druhostupňový žalovaný orgán. Napriek týmto tvrdeniam oboch orgánov verejnej správy však boli závery z vykonaného primárneho hodnotenia zaradené do textu Záverečného stanoviska a predstavovali podklad rozhodnutia. Takýto postup je podľa žalobcu v rozpore s ust. § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, podľa ktorých má účastník konania právo vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia ešte pred vydaním rozhodnutia. F/( bod III.1.6. žaloby) Žalobcovia poukázali na ust. § 2 písm. a/ zák. č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Ďalej poukázali na § 29a písm. a/ a c/ cit. zákona, v zmysle ktorého je príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a jej realizácie najmä z hľadiska únosného zaťaženia územia a kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť. Vo vzťahu k definícii únosného zaťaženia územia cit. ustanovenie odkazuje na definíciu uvedenú v zák. č. 17/1991 Zb. o životnom prostredí, v zmysle ktorého § 5 únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability. Rovnako žalobcovia poukázali na to, že z prílohy č. 10, časť C, bod III. zák. č. 24/2006 Z.z. Správa o hodnotení má obsahovať „hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a odhad ich významnosti (predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé a trvalé, vyvolané počas výstavby a realizácie), a to s ohľadom na všetky vplyvy, ktoré navrhovaná činnosť spôsobí." Rovnako z prílohy č. 12, časť IV. zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že Záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie obsahuje aj „komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia". Z uvedených ustanovení podľa žalobcov jednoznačne vyplýva, že hodnotenie vplyvov na životné prostredie nemá zahŕňať len bezprostredné vplyvy navrhovanej činnosti, ale hodnotenie vplyvov musí brať do úvahy aj súbeh s inými vplyvmi. V pojmosloví uvedenom v cit. zák. č. 24/2006 Z.z. ide o kumulatívne a synergické vplyvy navrhovanej činnosti s inými činnosťami, ktoré v danom území majú dopad na životné prostredie a zdravie dotknutých obyvateľov. Len v prípade zhodnotenia vplyvov všetkých činností, ktoré sa v území vykonávajú a ktoré majú dopad na životné prostredie spoločne s navrhovanou činnosťou, má hodnotenie vplyvu na životné prostredie svoj zmysel. Len vtedy môže byť chápané ako účinné a komplexné, ako to požaduje zák. č. 24/2006 Z.z. v cit. ustanoveniach.
Uvedená požiadavka sa musí premietnuť v Správe o hodnotení (teda v dokumentácii predkladanej navrhovateľom), ako aj pri úvahách a v rozhodnutí (Záverečnom stanovisku) príslušného orgánu. Zák. č. 24/2006 Z.z. tiež požaduje, aby sa pri rozhodovaní o hodnotení navrhovanej činnosti vzal do úvahy aj koncept tzv. únosného zaťaženia územia, tzn. že územie môže byť zaťažované činnosťou, ktorá negatívne pôsobí na životné prostredie, len do miery únosného zaťaženia územia, pričom je jasné, že táto miera sa napĺňa súbehom činností. Žalobcovia poukázali na to, že z vydaného rozsahu hodnotenia z 11.02.2015 vyplývala aj požiadavka 2.2.11, podľa ktorej bolo v správe o hodnotení potrebné: „Posúdiť kumulačný vplyv MVE s už existujúcimi susednými priečnymi bariérami na toku Hron". Posúdiť kumulačný vplyv VD a ostatných vodných stavieb na strednom toku rieky Hron, ako aj iné zámery (výstavba MVE v súvislosti s výstavbou blokov 3 a 4 atómovej elektrárne Mochovce a s tým súvisiace dopady - dodávka vody). Posúdiť vplyv VD v zmysle koncepcie HEP s ohľadom na rkm Hrona 82,390, kde je navrhovaná MVE Psiare. V prípade realizácie tejto stavby by nebol zachovaný dostatočne dlhý prúdivý úsek vodného toku Hron a dochádzalo by ku kumulácii negatívnych vplyvov na hronský riečny ekosystém". Žalobcovia poukázali na to, že v záveroch z primárneho hodnotenia podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vodách, ktoré boli súčasťou Záverečného stanoviska, sa uvádza, že súčasťou hodnotenia musí byť aj vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov navrhovanej MVE Hronský Beňadik s inými malými vodnými elektrárňami a to s existujúcimi, ako aj s takými, ktoré sú v súčasnosti predmetom povoľovacích konaní. Konkrétne sa uvádza existujúca MVE Hronská Dúbrava a MVE Jalná a Žiar nad Hronom, ktorých povoľovanie aktuálne prebieha. Žalobcovia poukázali na to, že v Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu (ďalej aj „HEP") vodných tokov SR do r. 2030, ktorá bola schválená Uznesením Vlády SR č. 178/2011 z 09.03.2011 a ktorá bola následne aktualizovaná v Uznesení Vlády SR č. 12/2017 z 11.01.2017, ktorým bola schválená aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov do r. 2030, je v prílohe č. 4 uvedený zoznam podmienečne vhodných profilov na vodnom toku na výstavbu MVE, pričom vo vzťahu k rieke Hron ide o nasledovné profily: Bzenica, Hronský Beňadik, Iliaš, Jalná, Kamenín, Nová Baňa - Brehy, Pohronský Ruskov, Čata, Rudno nad Hronom, Voznica, Sliač, Šášovské podhradie, Vlkanová, Žarnovica, Želiezovce, Žiar nad Hronom I. V uvedenej aktualizovanej koncepcii sú zároveň uvedené environmentálne požiadavky a všeobecné zásady a podmienky pre procesy prípravy, posudzovania, povoľovania, realizácie a prevádzkovania MVE, medzi ktorými je uvedené, že „pri každom konkrétnom projekte (navrhovanej činnosti) zabezpečiť dôsledné posúdenie vplyvov na životné prostredie (vrátane kumulatívnych, synergických a náhodných vplyvov i cezhraničných vplyvov) v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, so zák. č. 24/2006 Z.z. a ďalšími relevantnými predpismi...". Paralelne je potrebné zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b/ a § 16 ods. 9 vodného zákona (čl. 4.7, 4.8 a 4.9 Rámcovej smernice o vode), vrátane posúdenia kumulatívnych vplyvov existujúcich a plánovaných infraštrukturálnych projektov na dotknutý vodný útvar/tok ...". Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že súčasťou posúdenie vplyvov na životné prostredie musí byť aj posúdenie kumulatívnych a synergických vplyvov na životné prostredie, ktoré pôsobia (budú pôsobiť) spolu s inými činnosťami na posudzované územie. V danom prípade táto požiadavka vyplýva z cit. ustanovení zák. č 24/2006 Z.z., z vydaného rozsahu hodnotenia, z vykonaného primárneho hodnotenia, ako aj z uvedenej aktualizovanej Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR. Požiadavka sa týka nielen existujúcich stavieb, ale aj zámerov na ich výstavbu. Táto požiadavka tiež vyplýva zo stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, podaného k Správe o hodnotení dňa 19.12.2016. Žalobcovia tvrdili, že v danom prípade by sa mali kumulatívne vplyvy vyhodnotiť s ohľadom na špecifiká rieky ako súčasti životného prostredia. Žalobcovia argumentovali, že je nepochybné, že rieka s ohľadom na svoj charakter (tečúca voda) je v najširšom slova zmysle spojená a to od prameňa až po jej ústie do väčšej rieky. Je domovom migrujúcich živočíchov (rýb). V konkrétnej lokalite, kde má byť MVE Hronský Beňadik umiestnená, žijú v zmysle ichtyologickej štúdie, ktorá bola v Správe o hodnotení priložená ako príloha č. 2.2.6 viaceré migrujúce druhy rýb (pričom „podľa migračných schopností prevládajú strední migranti do 100 km - 16 druhov nad silnými migrantmi - 3 druhy"). Zároveň je rieka Hron významná aj z hľadiska vodáckeho športu, pričom jeho atraktivita spočíva najmä v dlhých neprerušených úsekoch rieky, ktoré je možné vodácky využívať bez prerušenia plavby. Všetky tieto skutočnosti mali byť základom pre posúdenie kumulatívneho vplyvu MVE s inými činnosťami - najmä MVE, ktorých realizáciu umožňuje vyššie uvedená Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu. Správa o hodnotení je však v tomto ohľade podľa žalobcov úplne nedostatočná, pretože v prílohe č. 22.11, ktorá sa zaoberá posúdením kumulatívneho vplyvu, je zhodnotený len kumulatívny vplyv na existujúce vodné dielo Kozmálovce, pričom autor tejto štúdie sa odmietol zaoberať kumulatívnym vplyvom s inými navrhovanými MVE. V Záverečnom stanovisku bolo takéto „zhodnotenie kumulatívnych vplyvov" zo strany prvostupňového orgánu akceptované, napriek tomu, že sám v rozsahu hodnotenia požadoval zhodnotenie aj plánovaných zámerov na rieke Hron. Takýto postup potvrdil aj žalovaný v odvolacom konaní. Tvrdenie, že kumulatívny vplyv sa má posúdiť len v spojitosti s existujúcimi prevádzkami a stavbami v daných súvislostiach podľa žalobcov neobstojí. V prípade, ak dôjde k vybudovaniu všetkých plánovaných MVE na rieke Hron, nepochybne dôjde podľa žalobcov k významnému poškodeniu životného prostredia. Pochybnosť o tom, či je možné vyhodnotiť ich kumulatívny vplyv na životné prostredie tak nesmie byť dôvodom na to, že sa ktorákoľvek z uvedených MVE v administratívnom procese, v ktorom sa skúma jej vplyv na životné prostredie, odsúhlasí. Podľa žalobcov prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný uvedenú situáciu nesprávne právne vyhodnotili, keď predložené vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov v konaní akceptovali. G/ (bod III.1.7. žaloby) Žalobcovia v žalobe poukázali na ust. § 27 ods. 1 až 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy bol upozornený na to (a zo svojej úradnej činnosti tiež nepochybne vedel), že súbežne s procesom posudzovania vplyvov navrhovanej MVE Hronský Beňadik na životné prostredie prebieha aj proces aktualizácie území európskeho významu v zmysle § 27 zák. č. 543/2002 Z.z. Súčasťou tejto aktualizácie bolo aj územie európskeho významu SKUEV 0947 „Stredný tok Hrona". Na toto územie má MVE nepochybne vplyv a zasahuje doň, vzhľadom k prekryvu plánovaného vzdutia MVE s hranicami predmetného územia európskeho významu. V prípade vybudovania MVE Hronský Beňadik sa rieka Hron bude ďalej fragmentovať na krátke úseky a vznikne bariéra, ktorá spôsobí postupné zníženie biodiverzity. Výrazne sa tiež bude podieľať na znížení početnosti pôvodných druhov rýb a dokonca môže spôsobiť v súčinnosti s inými faktormi zánik populácií ohrozených druhov rýb, ktoré sú predmetom ochrany v navrhovanom území európskeho významu „Stredný tok Hrona". Žalobcovia poukázali na to, že Vláda SR v zmysle § 27 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. dané územie európskeho významu odsúhlasila nasledujúci deň po vydaní rozhodnutia žalovaného. Prvostupňový orgán však túto z hľadiska ochrany životného prostredia nepochybne významnú skutočnosť nijakým spôsobom v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie nereflektoval a iba to vzal na vedomie. Je pravdou, že proces vyhlasovania území európskeho významu nebol v čase procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie ukončený, avšak skutočnosť, že takýto proces bol zahájený, svedčí podľa žalobcov bezpochyby o prírodných hodnotách daného územia, na zachovaní ktorých potencionálne má Európske spoločenstvo i Slovenská republika ako jeho člen záujem v zmysle Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich rastlín. Prvostupňový orgán verejnej správy mal podľa žalobcov túto skutočnosť bezpochyby vziať do úvahy a náležite sa s ňou v procese posudzovania vplyvov zaoberať a vyhodnotiť ju. Nie je možné akceptovať situáciu, že táto skutočnosť nemala na priebeh posudzovania vplyvov na životné prostredie žiadny vplyv. Postoj prvostupňového orgánu je podľa žalobcov v rozpore s viacerými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, ktorý už vo svojej rozhodovacej činnosti obdobnú situáciu viac krát posudzoval (napr. v rozhodnutí C-117/03 z 13.01.2005, obdobne C-244/05 zo dňa 14.09.2006). Podľa tvrdenia žalobcov Súdny dvor EÚ vyslovil požiadavku, aby členský štát zabezpečil ochranu lokalitám, ktoré sú navrhnuté na zápis do národného zoznamu ako územia európskeho významu ešte predtým, než dôjde ich vyhláseniu na územia európskeho významu v zmysle § 27 ods. 7 zák. č. 543/2002 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej správy sa však v Záverečnom stanovisku problematikou vyhlasovania území európskeho významu nezaoberal, a to v rozpore s právnym názorom Súdneho dvora EÚ. Žalovaný sa k tomuto odvolaciemu dôvodu v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril, napriek tomu, že to bolo uvedené ako dôvod na zrušenie rozhodnutia vo viacerých odvolaniach žalobcov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto v tomto ohľade nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
18. Žalobcovia v žalobe (bod III.2.) súčasne namietali, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobcovia konkrétne v bode III.2.1. žaloby namietali, že žalovaný sa neriadil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Napriek tomu, že podané odvolania boli rozsiahleho charakteru, s konkrétnymi pripomienkami a stanoviskami, žalovaný ako odvolací orgán sa s nimi vysporiadal iba povrchne v šiestich odsekoch uvedených v závere svojho rozhodnutia a k niektorým sa nevyjadril vôbec, napr. k všetkým odvolacím dôvodom žalobcu v 2. rade označeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako odvolanie č. 10. Pri porovnaní textu šiestich odsekov a stanoviska navrhovateľa, uvedeného na str. 42-44 napadnutého rozhodnutia žalovaného, je podľa žalobcov zároveň zjavné, že žalovaný ako odvolací orgán prebral všetky argumenty navrhovateľa a zahrnul ich do svojho odôvodnenia. Nie je pritom zrejmé, prečo na jednotlivé pripomienky z odvolaní reagoval spôsobom, že k nim priradil vyjadrenie prvostupňového orgánu a vyjadrenie spracovateľa odborného posudku, avšak sám žiadnu vlastnú úvahu k jednotlivým odvolacím dôvodom neuviedol. Z uvedených dôvodov je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu potrebné považovať za nedostatočné. Žalobcovia v bode III.2.2. žaloby namietali, že rovnako prvostupňový orgán verejnej správy niektoré svoje úvahy v Záverečnom stanovisku odôvodnil len veľmi povrchným a nedostatočným spôsobom. Napriek nedostatkom Správy o hodnotení prvostupňový orgán túto správu akceptoval ako postačujúci podklad na vydanie rozhodnutia. Napriek tomu sa jej závermi neriadil a nijako neobjasnil, prečo sa nimi neriadil. Ide pritom o závery, ktoré mali mať zásadný význam na výsledné rozhodnutie. Žalobcovia poukázali na text Správy o hodnotení str. 107, časť X.5.2. „Stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty a zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu", pričom v Správe o hodnotení sú dve možnosti, ako sa o navrhovanej MVE z pohľadu jej vplyvu na životné prostredie má rozhodnúť (scenár A/ stavať 2. variant MVE Hronský Beňadik, alebo scenár B/ nestavať MVE Hronský Beňadik), pomerne detailne rozobraté. Spracovateľ Správy o hodnotení nechal na prvostupňový orgán verejnej správy, aby zvážil, ktorým kritériám z hľadiska ich spoločenskej váhy dá prednosť, pričom reálne pomenoval a vysvetlil, že odôvodniteľný je aj scenár A/ (súhlas s variantom 2. realizácie činnosti), ako aj scenár B/ (nulový variant - odporúčanie činnosť nerealizovať). Je zjavné, že Správa o hodnotení na základe zistených negatívnych vplyvov reálne uvažovala aj so scenárom, že činnosť odsúhlasená nebude. Prvostupňový orgán verejnej správy sa však touto časťou Správy o hodnotení vôbec nezaoberal a nezvažoval navrhnuté scenáre, ale bez akejkoľvek prezentovanej úvahy sa priklonil k odsúhlaseniu variantu 2. navrhovanej činnosti. Úvaha v týchto rámcoch pritom mala tvoriť jadro a základ celého rozhodnutia, z ktorého malo byť jasné, prečo sa prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol uprednostniť pozitívny vplyv na výrobe energie obnoviteľným spôsobom pred negatívnym vplyvom, ktorým je devastácia rieky ako takej. V daných súvislostiach tiež nie je vôbec jasné, prečo sa prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol odsúhlasiť realizačný variant č. 2 napriek tomu, že voči nemu vyjadrili zásadný nesúhlas nasledovné subjekty: dotknuté orgány štátnej správy, ktoré majú problematiku ochrany prírody vo svojej kompetencii, štátna odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Nová Baňa z pohľadu ochrany rýb, Klub slovenských turistov z pohľadu ochrany vodáckeho športu, mimovládne organizácie založené na podporu ochrany životného prostredia a viacerí miestni obyvatelia z dotknutých obcí z pohľadu negatívnych vplyvov na miestne pomery. Tieto nesúhlasné stanoviská však prvostupňový orgán v odôvodnení bagatelizoval vyjadrením, že „voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej správy, povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé stanovisko". Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí nijak nezvažoval rôzne scenáre hodnotenia uvedené v Správe o hodnotení. Ignorovanie záverov vyplývajúcich zo Správy o hodnotení a bagatelizovanie podaných nesúhlasných stanovísk predstavujú podľa žalobcov zásadnú vadu v odôvodnení Záverečného stanoviska a z uvedených dôvodov ho nie je možné náležite preskúmať.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe reagoval na jednotlivé žalobné námietky uvedené v žalobe. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol: A/ K námietke neexistencie variantnosti navrhovanej činnosti v zámere žalovaný uviedol, že zo strany žalobcov ide o nesprávnu a účelovú interpretáciu ustanovení bez vzájomného kontextu. Variantnosť navrhovanej činnosti bola podľa žalovaného definovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko ani z ustanovení, ktoré žalobcovia uvádzajú, nevyplývajú kvantitatívne a kvalitatívne náležitosti, ktoré by mal návrh spĺňať tak, aby bolo definované variantné riešenie podľa názoru žalobcov v súlade s predmetnou právnou úpravou, resp. v prípade neexistencie týchto náležitostí by bolo možné určiť, či dané variantné riešenie je nedostatočné. Podľa žalovaného právny názor žalobcov vyjadruje ich nespokojnosť s tým, že orgán verejnej správy pri rozhodovaní nepreferoval nimi uvádzanú zložku životného prostredia na úkor iných zložiek životného prostredia. Orgán verejnej správy je však povinný posudzovať všetky zložky životného prostredia rovnocenne. B/ Vo vzťahu k argumentácii žalobcov týkajúcej sa „autorského environmentálneho dozoru" žalovaný uvádza, že je nepochybné, kto môže byť osobou, ktorá je spôsobilá environmentálny dohľad vykonávať. Tento termín vyplýva aj z dokumentu - Metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR „Určenie výhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov" z júna 2015, podľa ktorého je zrejmé, že sa jedná o odborne spôsobilú osobu v zmysle § 55 zák. č. 543/2002 Z.z. O všeobecnej akceptácii uvedeného termínu svedčia aj povinne zverejnené zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, ktorými si uvedenú činnosť environmentálneho dozoru zakontrahovali aj odborné štátne inštitúcie ako Národná diaľničná spoločnosť a.s. alebo Slovenský vodohospodársky podnik š.p. C/ K námietke týkajúcej sa skutočností, že spracovateľ zámeru aj autor Správy o hodnotení je tá istá osoba, žalovaný uviedol, že sa jedná o účelovú a tendenčnú interpretáciu žalobcov. Neexistuje žiadna právna reštrikcia vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré v danom prípade rozporujú žalobcovia, pričom ani samotní žalobcovia jasnú, určitú a zákonnú reštrikciu neuvádzajú. Žalobcovia podľa žalovaného spochybňujú skutočnosť, či J.. V. L. je ako odborne spôsobilá osoba schopný aplikovať pri svojej činnosti všetky príslušné právne predpisy, ktoré sa ním vykonávanú činnosť vzťahujú a ktorých dodržiavanie zákonodarca predpokladal a za daným účelom aj definoval z dôvodu, aby slovenským právnym poriadkom vytvorený rámec posudzovania a kontroly posudzovaných činností a ich zmien bol funkčný a účinný. Posudzovanie tejto skutočnosti však nemá byť a nie je predmetom rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy. D/ Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadne otázky súladu, resp. nesúladu navrhovanej činnosti s platnou územnou plánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentami, žalovaný uviedol, že argumentáciu žalobcov považuje za účelovú a tendenčnú. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by bola pripustená tendenčná interpretácia žalobcu, tak vo vzťahu k uvádzaným regulatívom, boli by vo vzájomnom rozpore už všetky tri regulatívy navzájom. Žalobcovia sa podľa žalovaného snažia podsúvať ich náhľad na vzájomnú hierarchickú štruktúru regulatívov VÚC BB. Orgán verejnej správy je povinný posudzovať predmetnú činnosť tak v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentami, (konkrétne Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030) , pričom vzhľadom na použitú takmer identickú textáciu vo ÚP VÚC BB a uvedených dokumentoch je zrejmé, že z uvedených dokumentov čerpal aj obstarávateľ pri kreovaní Zmien a doplnkov VÚC BB, v rámci ktorých boli do VÚC BB doplnené regulatívy 7.2.13 a 7.2.14. Ak by obstarávateľ VÚC BB v čase schvaľovania Zmien a doplnkov definoval predmetné regulatívy v zmysle výkladu žalobcov, zrejme by poprel znenia a závery strategických dokumentov vstupujúce do procesu obstarávania, tvorby a schvaľovania VÚC BB (vzájomné praktické vylúčenie možnosti budovania len v lokalitách technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom vs. umiestňovanie MVE výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách), pričom sa súčasne na kreovanie týchto dokumentov v rámci pripomienkového konania zúčastňoval. E/ Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdeného neoboznámenia žalobcov s podkladmi rozhodnutia (stanovisko VÚVH) a existencii alebo neexistencii potreby primárneho posúdenia v zmysle čl. 4.7 Rámcovej smernice o vodách, žalovaný uviedol, že zotrváva na záveroch v zmysle napadnutého rozhodnutia, t.j. že v zmysle akejkoľvek platnej legislatívy SR nie je definovaná povinnosť posúdenia podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vodách. Poukázal na Metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR „Postupy pre posudzovanie infraštruktúrnych projektov podľa čl. 4.7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES", ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, v ktorom sa v závere v časti III. Postupy pre OŠVS v rámci posudzovania nových infraštrukturálnych projektov podľa § 16 ods. 6 písm. b/ vodného zákona o.i. uvádza, že posúdenie podľa uvedeného ustanovenia nemožno stotožňovať s posúdením projektu v rámci procesu EIA podľa zák. č. 24/2006 Z.z. tieto procesy posudzovania prebiehajú samostatne a vzájomne sa nenahrádzajú. Žalovaný uviedol, že predmetné podklad nebol predložený ako samostatný podklad rozhodnutia, ale výlučne ako podklad k Správe o hodnotení, t.j. ako podklad k podkladu, napriek skutočnosti, že ho prvostupňový orgán verejnej správy v Záverečnom stanovisku uvádza. Žalovaný pripustil, že aplikáciou určitej interpretácie je časť týkajúca sa posúdenia podľa bodu 4.7 Rámcovej smernice o vodách spôsobilá vzbudiť dojem, že sa jedná o podklad rozhodnutia, avšak tieto skutočnosti nemali a nemohli mať vplyv na rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy vo vzťahu k meritu posudzovacieho procesu a samotnej činnosti orgánu verejnej správy podľa zák. č. 24/2006 Z.z. F/ Vo vzťahu k námietke žalobcov v otázke posúdenia únosného zaťaženia územie, resp. kumulatívneho posúdenia, žalovaný uviedol, že interpretácia a posúdenie dostatočnosti kumulatívneho posúdenia v zmysle realizovaného posúdenia bol správny a jediný reálne aplikovateľný postup v súlade s platnými právnymi predpismi pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný považuje za nepochybné, že aj v zmysle prílohy č. III. Smernice EIA sa pri zisťovaní, či sa projekt bude posudzovať, berú do úvahy len projekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti. Argumentácia žalobcov o nutnosti posúdenia aj plánovaných zámerov v oblasti MVE je v prípade jej aplikácie absurdná a negovaná nemožnosťou posúdenia projektov alebo činností, ktoré v čase posudzovania projektu nemajú definované základné atribúty, a teda neexistuje reálna možnosť ani predpokladať ich vplyv na životné prostredie. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v prípade, ak by túto argumentáciu žalobcov podmienečne akceptoval vo vzťahu k nutnosti posúdenia aj neexistujúcich projektov, je zrejme nepochybné, že ak by žalovaný realizoval kumulatívne posúdenie vplyvu určitého množstva projektov a následne by sa niektoré z uvedených projektov nerealizovali (a teda nemali by skutočný vplyv na posudzovanú činnosť), tak by v dôsledku nerealizácie jednotlivých projektov dochádzalo k ovplyvňovaniu, skresľovaniu a znižovaniu odbornej hodnoty záverov takéhoto kumulatívneho posudzovania. G/ Vo vzťahu k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa neskoršieho zaradenia lokality SKUEV 0947 do Národného zoznamu území európskeho významu (ÚEV) žalovaný uviedol, že územie, kde sa má posudzovaný projekt realizovať, sa nenachádza v danom území zaradenom na Národnom zozname ÚEV, predmetný projekt sa dostáva len do kontaktu s týmto územím a to svojím vzdutím, t.j. na predmetnom území sa nebude nachádzať žiadny stavebný objekt posudzovaného projektu. Predmetné posúdenie bolo realizované na základe stanoveného rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, pričom Správa o hodnotení navrhovanej činnosti bola verejne prerokovaná dňa 05.12.2016. Aktualizácia Národného zoznamu ÚEV bola schválená Vládou SR Uznesením č. 495/2017 dňa 25.10.2017. Z uvedených časových súvislostí je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy pri stanovení rozsahu hodnotenia, ako aj pri prerokovaní Správy o hodnotení ako zásadného podkladu k vydaniu Záverečného stanoviska ani nemohol definovať túto skutočnosť v rámci stanovenia rozsahu k Správe a vyžadovať jej spracovanie v rámci Správy o hodnotení. K žalobcom označeným rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že (bez polemiky o právnej záväznosti týchto rozhodnutí) poukázal na celý výrok rozhodnutia vo veci C-117/03 s tým, že uvedené rozhodnutie nie je pre daný prípad aplikovateľné, nakoľko v čase posúdenia a vydania rozhodnutia predmetné územie nebolo lokalitou, ktorá bola zaradená do zoznamu lokalít vybraných ako lokality európskeho významu; v danom čase nebolo ani uvádzané vo vnútroštátnom zozname predkladanom Komisii európskych spoločenstiev. Rovnako vo vzťahu k rozsudku C-244/05 žalovaný uviedol, že režim primeranej ochrany sa má uplatňovať na lokality uvedené v vnútroštátnom zozname zaslanom Komisii európskych spoločenstiev pri súčasnom vážnom ohrození ekologických vlastností týchto lokalít, čo však nie je posudzovaný prípad, keďže v čase stanovenia rozsahu hodnotenia a prerokovania Správy o hodnotení ako aj rozhodnutia nebolo predmetné územie ani súčasťou vnútroštátneho (národného) zoznamu zaslaného Komisii európskych spoločenstiev. Žalovaný zdôraznil, že územie, kde sa má posudzovať projekt, sa nenachádza v danom území zaradenom na Národnom zozname ÚEV. H/ Vo vzťahu k námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je dostatočné, pretože skonštatoval, že podľa jeho názoru nedošlo k pochybeniu prvostupňového orgánu verejnej správy v procese posudzovania vplyvu predmetného projektu na životné prostredie, t.j. ani v rozsahu hmotnoprávnom, ani v rozsahu procesnoprávnom a v napadnutom rozhodnutí súčasne uvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vyjadrenie nespokojnosti žalobcov s vydaným rozhodnutím nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ 20. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že orgány verejnej správy rozhodli zákonne a vyčerpávajúco. Žalovaný sa vysporiadal v rámci odvolania s odvolacími dôvodmi, ktoré de facto kopírujú žalobné dôvody. Žalobné dôvody považuje ďalší účastník 1/ za nedôvodné a sú výsledkom nesprávnej interpretácie a nepochopenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, pretože vyjadruje nespokojnosť žalobcov s tým, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nepreferovali žalobcami uvádzanú zložku životného prostredia na úkor iných zložiek životného prostredia. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov ohľadne odbornej spôsobilosti pre environmentálny dohľad sa ďalší účastník 1/ stotožnil s názorom žalovaného vo vzťahu k otázke, kto môže byť osobou, ktorá je spôsobilá vykonávať environmentálny dohľad, pričom sa v tomto prípade jedná o odborne spôsobilú osobu v zmysle § 55 zák. č. 543/2002 Z.z. Orgány verejnej správy posudzovali predmetnú činnosť s ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi, odbornými závermi a stanoviskami. Podľa ďalšieho účastníka 1/ žalobcovia účelovo podsúvajú názor o nutnosti posúdenia aj plánovaných zámerov. Vo vzťahu k téme režimu primeranej ochrany na strane žalobcov, ktorý sa má však uplatňovať na lokality uvedené vo vnútroštátnom zozname zaslanom Komisii európskych spoločenstiev, ďalší účastník 1/ uviedol, že kumulatívne splnenie stanovených podmienok znamená, že navrhovaná činnosť nie je posudzovaný prípad, pretože v čase stanovenia rozsahu hodnotenia, prerokovania Správy o hodnotení, ako aj vydania rozhodnutia, nebolo predmetné územie ani súčasťou vnútroštátneho (národného) zoznamu zaslaného Komisii ES a územie, kde sa má posudzovaný projekt realizovať, sa nenachádza v danom území zaradenom na Národnom zozname ÚEV. Žalobné námietky žalobcov sú podľa ďalšieho účastníka 1/ nepodložené, neurčité a ich cieľom je principiálne napádanie rozhodnutia. Rozhodnutie je vecne správne a preskúmateľné v zmysle zámeru navrhovateľa na danú činnosť. Odôvodnenie rozhodnutí i procesný postup žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je podľa ďalšieho účastníka 1/ plne legitímny, bez pochybení. Nielen v rozhodnutí o podaných odvolaniach, ale aj v odvolacom rozhodnutí orgánu verejnej správy reaguje na námietky zodpovedajúcim spôsobom, orgán verejnej správy podľa charakteru námietky podľa neho reagoval dostatočným rozmerom argumentácie a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcov. Vzhľadom na charakter námietok žalobcovia marginalizujú správne vykonané postupy žalovaného na úkor tých veličín, ktoré objektívne neboli zistené alebo neexistujú. Z pohľadu preskúmateľnosti predstavuje súčasné rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy obsahovo dostatočný podklad pre vyhodnotenie správnej úvahy orgánu verejnej správy, použitých právnych predpisov, zistenom skutkovom stave a obsahu administratívneho spisu. Ďalší účastník 1/ poukázal na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR. Vyslovil názor, že žalobné dôvody napádajú skutkový stav, ktorý bol zistený zákonne a úplne, pričom na strane druhej sa vyčíta nepreskúmateľnosť, ktorá je vyvrátená už samotným zdôvodnením žaloby a jej obsahom, kedy je možné presne vyčítať chápanie rozhodnutia žalobcami. Žalobcovia dôvodnosť podanej žaloby nepreukázali a zo spisového materiálu predchádzajúceho administratívneho konania vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Navrhol žalobu zamietnuť.
Replika žalobcov
21. Žalobcovia v replike odkázali na žalobné dôvody uvedené v žalobe, pričom špecifikovali vo vzťahu k námietke uvedenej v bode III.1.1. žaloby, že zák. č. 24/2006 Z.z. obsahuje kvalitatívne kritériá variantu navrhovanej činnosti, vo vzťahu k námietke uvedenej v bode III.1.2. uviedli, že tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia - Záverečného stanoviska a nie je jasné, ako k týmto názorom dospel, nie je jasné, ako sa o týchto názoroch dozvedia osoby, pre ktoré je rozhodnutie určené. Pojem „odborne spôsobilej osoby" podľa § 55 zák. č. 543/2002 Z.z. je uvedený vo výrokovej časti v jeho podmienke č. 2, následne už výrok rozhodnutia s týmto pojmom nepracuje, pracuje však s pojmom „autorský environmentálny dozor" pričom zjavne nejde o synonymá. Odborne spôsobilé osoby v zmysle § 55 zák. č. 543/2002 Z.z. navyše nemajú žiadne oprávnenia, ktoré by sa dali charakterizovať ako environmentálny dozor. Poukaz na metodické usmernenie ministerstva vo vzťahu k výstavbe rybovodov žalobcovia považujú za nenáležitý vzhľadom na nezáväzný charakter usmernenia. K námietke žalobcov uvedenej v bode III.1.3. žalobcovia uviedli, že je im známa skutočnosť, že zámer ako aj Správa o hodnotení v procese EIA je aj v iných prípadoch často vypracovávaná jednou a tou istou osobou, zákonnosť tejto praxe z hľadiska účelu zákona EIA však nikdy nebola predmetom súdneho prieskumu. Vo vzťahu k námietke uvedenej v bode III.1.4. žalobcovia uviedli, že trvajú na výklade predmetných regulatívov územného plánu VÚC BBSK vo vzťahu k navrhovanej činnosti tak, ako ho uvádzajú v žalobe. Poukázali na to, že vládna Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, resp. jej aktualizácia je koncepčný materiál nezáväzného charakteru. Vo vzťahu k námietke uvedenej v žalobe v bode III.1.6. a k tvrdeniam žalovaného ohľadom posúdenia kumulatívnych vplyvov s ohľadom na zatiaľ nerealizované, avšak plánované malé vodné elektrárne poukázali žalobcovia na potrebu aplikácie princípu prevencie a princípu predbežnej opatrnosti v zmysle zák. č. 17/1991 Zb. Žalobcovia poukázali na to, že správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti nepochybne známe, že na rieke Hron prebieha povoľovanie viacerých malých vodných elektrární, ktoré už majú vypracovanú projektovú dokumentáciu a ide o reálnu hrozbu ich realizácie. Aj keď nie je isté, či k realizácií týchto elektrární skutočne dôjde, nepochybne by však táto pochybnosť nemala byť prekážkou na zhodnotenie ich možného spoločného kumulatívneho vplyvu na rieku Hron v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. Nad rámec uvedený v žalobe žalobcovia poukázali na § 33 Správneho poriadku vo vzťahu k vedomosti orgánu verejnej správy, že v dotknutom území prebieha proces aktualizácie území európskeho významu v zmysle § 27 zákona o ochrane, pričom súčasťou tejto aktualizácie bolo aj Územie európskeho významu SKUEV 0947 Stredný tok Hrona. Túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní orgány verejnej správy nevzali do úvahy a nezohľadnili ju.
Duplika žalovaného
22. Žalovaný v duplike uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy predstavujú jeden celok, ktorý je výsledkom zákonného postupu a vyhodnotenia všetkých zákonných kritérií, ktoré sa na predmetný rozhodovací proces vzťahujú. Žalobcovia vyjadrujú nespokojnosť s vydaným rozhodnutím, avšak uvedené nemôže spôsobovať nepreskúmateľnosť ani nesprávnosť rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia dávajú odpoveď na všetky rozhodujúce skutočnosti, vydané Záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť „MVE Hronský Beňadik" je výsledkom uplatnenia a dodržania zák. č. 24/2006 Z.z. a skutočnosť, že posúdenie aj vo vzťahu ku kumulatívnym vplyvom prebehlo v súlade s právnymi predpismi vyplýva aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí (str. 44). Obsah rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie je dostatočné, nakoľko v napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že nedošlo k pochybeniu prvostupňového orgánu verejnej správy v procese posudzovania vplyvov predmetného projektu na životné prostredie. Argumentácia žalobcov podľa žalovaného sleduje cieľ, ktorým je dosiahnuť zrušenie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že nebol produkovaný žiadny dôkaz alebo námietka, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť deklarované závery, orgány verejnej správy posúdili navrhovanú činnosť v komplexe vplyvov a hodnotení, ktorých výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Reakcia strany žalobcov je podľa žalovaného výsledkom nesprávneho výkladu, ako aj extenzívneho výkladu toho, čo treba považovať za zákonný postup. Konkrétnosti je nereálne určiť a zhodnotiť v možných spoločných kumulatívnych vplyvov na rieku Hron všetkých MVE, keď nemožno prezumovať, ktoré stavby a v akom rozsahu a podobe sa reálne postavia, v akom časovom horizonte, či nebudú v dlhodobom horizonte realizované iné stavby. Žalobu navrhol zamietnuť.
23. Ďalší účastníci konania 2/ až 37/ sa písomne k žalobe nevyjadrili.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa čl. 44 ods. 1 až 4 Ústavy SR (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
28. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
29. Podľa § 2 zák. č. 24/2006 Z.z. v znení úč. od 01.01.2015 účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, 3) b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, 4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 2)
30. Podľa § 20a zák. č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia 22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
31. Podľa § 22 ods. 1, 3, 4, 5, 6 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. (3) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. (4) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9. (5) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 3 a 4, vráti príslušný orgán do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah a lehotu jeho doplnenia. (6) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.
32. Podľa § 29a zák. č. 24/2006 Z.z. Príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia spojeného s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, a to najmä z hľadiska a) únosného zaťaženia územia,22) b) dôsledkov bežnej činnosti a rizika možných havárií, c) kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť, d) prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, e) použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií, f) porovnania s najlepšími dostupnými technológiami.
33. Podľa § 30 ods. 1, 2 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a jeho harmonogram určí príslušný orgán na základe prerokovania s navrhovateľom, ak je to potrebné, aj s povoľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a s ostatnými účastníkmi konania, a ak ide o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá môže mať vplyv samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou alebo s iným strategickým dokumentom na a) územie sústavy chránených území, aj so štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny,9c) b) vodný útvar, aj s orgánom štátnej vodnej správy,25a) c) pamiatkový fond, archeologické nálezy a archeologické náleziská, aj s orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.25b) (2) Príslušný orgán písomne upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o termíne a mieste prerokovania, ktoré sa uskutoční do 15 dní od a) uplynutia lehoty podľa § 23 ods. 4, ak ide o skutočnosti uvedené v § 18 ods. 1 písm. a), d) a h), b) vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 14, ak ide o skutočnosti uvedené v § 18 ods. 1 písm. b), c), e) a f), c) vydania odborného stanoviska podľa § 18 ods. 1 písm. g), d) vydania rozhodnutia podľa § 19 ods. 1.
34. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Správa o hodnotení činnosti obsahuje a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, b) charakteristiku súčasného stavu životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť alebo jej zmena realizovať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené, c) hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie a zdravie ľudí, d) porovnanie vhodných variantov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu, e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky na životné prostredie a zdravie ľudí, f) všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie informácií uvedených v písmenách a) až e), g) vyhodnotenie pripomienok doručených k zámeru, h) náležitosti uvedené v prílohe č. 11. (2) Navrhovateľ v správe o hodnotení činnosti je povinný rozpracovať všetky body uvedené v odseku 1 a v prílohe č. 11 primerane charakteru navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. (3) Navrhovateľ vykoná hodnotenie činnosti podľa prílohy č. 11 a rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určenom podľa § 30 a správu o hodnotení činnosti predloží príslušnému orgánu; zároveň mu oznámi, o aké rozhodnutie, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie dotknutého orgánu7) potrebné na umiestnenie alebo povolenie navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov2) požiadal alebo požiada.
35. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Príslušný orgán do siedmich dní od doručenia správy o hodnotení činnosti zašle správu o hodnotení činnosti na zaujatie stanoviska povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a mimovládnej organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia, ak podala podnet podľa § 19, a ak ide o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá môže mať vplyv samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou alebo s iným strategickým dokumentom na a) územie sústavy chránených území, aj štátnemu orgánu ochrany prírody a krajiny,9c) b) na vodný útvar, aj orgánu štátnej vodnej správy,25a) c) pamiatkový fond, archeologické nálezy a archeologické náleziská, aj orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.25b)
36. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Rezortný orgán, dotknutý orgán, povoľujúci orgán a dotknutá obec doručia príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti najneskôr do 30 dní od jej doručenia.
(2) Verejnosť môže doručiť písomné stanovisko príslušnému orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia podľa § 34 ods. 1. (3) Mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia, ktorá podala podnet podľa § 19, môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti alebo jej zmeny v lehote 30 dní od jej doručenia.
37. Podľa § 36 ods. 1, 2, 3 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Odborný posudok k navrhovanej činnosti môže vypracovať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená príslušným orgánom. Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. Na vypracovaní odborného posudku sa môžu podieľať aj iné odborne spôsobilé osoby evidované podľa osobitných predpisov, 16) ak to vyplýva z povahy vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. 17) (2) Príslušný orgán určí spracovateľa odborného posudku na základe správy o hodnotení činnosti s prihliadnutím na doručené záznamy podľa § 34 ods. 4 a stanoviská podľa § 35 ods. 1 až 3, a to najneskôr do desiatich dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 35; ak ide o požiadavku o doplňujúce informácie podľa § 35 ods. 5, do piatich dní od ich doručenia. Túto skutočnosť písomne oznámi spracovateľovi odborného posudku a navrhovateľovi. Pri určení spracovateľa odborného posudku príslušný orgán prihliada na osobitnú odbornú spôsobilosť získanú v odbore alebo oblasti činností podľa osobitného predpisu. 17a) Spracovateľ odborného posudku môže od vypracovania odborného posudku odstúpiť len na základe odôvodnenia zaslaného v písomnom vyhotovení, a to najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku príslušným orgánom.
(3) Navrhovateľ zabezpečí vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej príslušným orgánom podľa odseku 1 a doručí ho príslušnému orgánu v termíne podľa odseku 4.
38. Podľa § 37 ods. 1 až 6 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. (2) Príslušný orgán vydá záverečné stanovisko do 30 dní od doručenia odborného posudku podľa § 36. (3) Ak ide o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá má samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou, alebo s iným strategickým dokumentom pravdepodobne významný nepriaznivý vplyv na územie sústavy chránených území, príslušný orgán vydá záverečné stanovisko na základe stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorým sa vyberie variant s najmenším pravdepodobne nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Príslušný orgán v záverečnom stanovisku odsúhlasí variant vybraný v stanovisku štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Príslušný orgán v tom prípade v záverečnom stanovisku zároveň stanoví, že navrhovateľ je pred vydaním povolenia povinný príslušnému orgánu a povoľujúcemu orgánu hodnoverne preukázať zabezpečenie splnenia podmienok podľa osobitného predpisu. 18a) (4) V záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2). (5) Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12. (6) Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.
39. Podľa § 64 zák. č. 24/2006 Z.z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
40. Podľa § 65d ods. 3 a 4 zák. č. 24/2006 Z.z. (3) Konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia
a) podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny ešte nebol vydaný,
b) podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, ak v týchto konaniach rozsah hodnotenia už bol vydaný. (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
41. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
42. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
43. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
44. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah preskúmania bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
45. Žalobcovia podľa uplatnených dôvodov namietali, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutia sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto sú dané dôvody na postup podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
46. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (právo na spravodlivý súdny proces). Slovenská republika je právny štát a musí presadzovať súladnosť správania orgánov verejnej správy so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princípmi dobrej správy. Uplatnenie týchto princípov v praxi znamená, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Uvedená požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Obdobne aj Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť s jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti". Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov, ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia.
47. Z ust. § 64 zák. č. 24/2006 Z.z. (v znení úč. od 01.01.2015 s poukazom na § 65d ods. 3 písm. a/) vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (okrem v tomto ustanovení stanovených prípadov) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je preto potrebné aplikovať v zmysle § 60a Správneho poriadku primerane ust. § 47 Správneho poriadku, ktorý v ods. 3 upravuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia tak, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný sa neriadil cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (ako druhostupňového rozhodnutia) je nedostatočné. Dôvodili, že napriek tomu, že podané odvolania boli rozsiahleho charakteru s konkrétnymi pripomienkami a stanoviskami, žalovaný sa s nimi vysporiadal iba povrchne v šiestich odsekoch uvedených v závere svojho rozhodnutia (pričom žalobcovia poukázali na to, že pri porovnaní textu uvedených šesť odsekov a stanoviska navrhovateľa, uvedeného na str. 42 až 44 rozhodnutia žalovaného, je zároveň zjavné, že odvolací orgán prebral všetky argumenty navrhovateľa a zahrnul ich do svojho odôvodnenia) a k niektorým sa nevyjadril vôbec (všetky odvolacie dôvody žalobcu v 2. rade označené v druhostupňovom rozhodnutí ako odvolanie č. 10). Žalobcovia namietali, že im nie je zrejmé, prečo na jednotlivé pripomienky v odvolaní reagoval žalovaný spôsobom, že k nim priradil vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy a vyjadrenia spracovateľa odborného posudku, avšak sám vlastnú úvahu k jednotlivým odvolacím dôvodom neuviedol. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú. Napriek tomu, že žalobcovia v žalobe bližšie nekonkretizovali, s ktorými odvolacími dôvodmi, ktorých odvolateľov (okrem odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu 2/) sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, resp. tvrdili, že sa s odvolacími dôvodmi odvolateľov žalovaný vysporiadal iba povrchne, čo je možné považovať za vyslovenie nesúhlasu s dôvodmi napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné uviesť, že také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako je tomu v preskúmavanom prípade, t.j. že žalovaný do stručného odôvodnenia prevezme doslovne argumentáciu navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) uvedenú v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalobcov, bez toho, aby uvedené argumenty prezentoval ako svoju úvahu (alebo minimálne uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa uvedenom v písomnom vyjadrení k odvolaniam), nespĺňa požiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Je možné súhlasiť aj s námietkou žalobcov, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nedostatočné, keď žalovaný štrukturoval rozhodnutie tak, že opísal priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých podkladov prvostupňového rozhodnutia, uviedol citáciu alebo stručný obsah odvolacích dôvodov jednotlivých odvolateľov a k týmto jednotlivým odvolaniam priradil vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy, vyjadrenie spracovateľa Odborného posudku, prípadne vyjadrenie navrhovateľa (ďalší účastník 1/), bez toho, aby uviedol, ako sám žalovaný jednotlivé odvolacie námietky odvolateľov posúdil a ako ich vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol správnu úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, ako sa žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami účastníkov konania voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobcovia v žalobe konkrétne namietali, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu 2/ (v napadnutom rozhodnutí žalovaného označené ako odvolanie č. 10), správny súd považuje túto námietku za dôvodnú. Žalobca 2/ v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nedodržal ust. § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (konkrétne ku stanovisku VÚVH), ďalej že prvostupňovým rozhodnutím bolo porušené ústavné právo účastníka zakotvené v čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, že prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol, podľa akého zákona postupoval pri hodnotení podkladov a vypracúvaní Záverečného stanoviska, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s pripomienkami odvolateľa (žalobcu 2/) k Správe o hodnotení (konkrétne namietali nesprávne a neodborné stanovenie kritérií na porovnanie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti), ďalej s námietkou funkčnosti resp. nefunkčnosti navrhovaného rybovodu a k jeho schopnosti/neschopnosti eliminovať negatívne vplyvy MVE, s námietkou nesprávnej interpretácie výsledkov viacerých podkladov (napr. ichtyologická štúdia, stanovisko VÚVH) a napokon s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skutočne nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalobcu 2/, pretože v rozhodnutí absentuje akékoľvek vyjadrenie žalovaného k uvedeným námietkam. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa preto náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je dôvodná námietka žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
48. Zároveň správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu námietok v bode III.1. žaloby. K odvolacej námietke týkajúcej sa problematiky prebiehajúceho procesu vyhlasovania územia európskeho významu, keď žalobcovia (odvolatelia) namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy sa mal v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zaoberať prebiehajúcim procesom aktualizácie území európskeho významu podľa Zákona o ochrane prírody, súčasťou ktorého bolo aj navrhnuté Územie európskeho významu „Stredný tok Hrona", pričom tvrdili, že na toto územie európskeho významu má navrhovaná činnosť vplyv a zasahuje doň vzhľadom k prekryvu plánovaného vzdutia MVE s hranicami predmetného územia, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril. Obdobne sa žalovaný vôbec nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcov, že nemali možnosť oboznámiť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia s vyjadrením VÚVH, ktoré stanovisko tvorilo podklad prvostupňového rozhodnutia a ktoré obsahovalo závery vyplývajúce zo stanoviska VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV" a že tento postup bol podľa žalobcov v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nenachádza úplné znenie predmetného Stanoviska VÚVH, keď chýbajú str. 2, 4, 6, 8 a 10 tohto stanoviska. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, čo predstavuje dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
49. Žalobcovia v žalobe súčasne namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečného stanoviska) s odôvodnením, že niektoré závery sú odôvodnené povrchne a nedostatočným spôsobom. Namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy neobjasnil, prečo sa neriadil závermi Správy o hodnotení (aj keď SOH považovali za nedostačujúci podklad pre vydanie rozhodnutia), konkrétne prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberal častou X.5.2. SOH, nezvažoval navrhnuté scenáre a kritériá pre zvolenie vhodnosti optimálneho variantu navrhovanej činnosti, bez akejkoľvek prezentovanej úvahy sa priklonil k odsúhlaseniu variantu 2 navrhovanej činnosti, hoci voči nemu vyjadrili zásadný nesúhlas viaceré subjekty. Prvostupňový orgán pritom ignoroval závery vyplývajúce zo SOH a bagatelizoval nesúhlasné stanoviská. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako dôvodnú. Zákon č. 24/2006 Z.z. vo svojom ust. § 20a formuluje náležitosti Záverečného stanoviska, pričom záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia (§ 47 Správneho poriadku) musí obsahovať podľa písm. b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 5 a prílohy č. 12 časti VII. a podľa písm. c/ ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. Z ust. § 37 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že záverečné stanovisko je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, pričom je rozhodnutím, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Podľa § 37 ods. 5 zák. č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2). Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12 (§ 37 ods. 6). Podľa prílohy č. 12 záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie obsahuje I. Základné údaje o navrhovateľovi 1. Názov. 2. Identifikačné číslo. 3. Sídlo. II. Základné údaje o navrhovanej činnosti 1. Názov. 2. Účel. 3. Užívateľ. 4. Umiestnenie (katastrálne územie, parcelné číslo). 5. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. 6. Stručný popis technického a technologického riešenia. III. Popis priebehu posudzovania 1. Vypracovanie správy o hodnotení (kedy a kto vypracoval správu o hodnotení).
2. Rozoslanie a zverejnenie správy o hodnotení (komu bola správa o hodnotení zaslaná a akým spôsobom sa zverejnila). 3. Prerokovanie správy o hodnotení s verejnosťou (kedy a ako sa správa o hodnotení prerokovala s verejnosťou a aké sú závery prerokovania). 4. Stanoviská, pripomienky a odborné posudky predložené k správe o hodnotení. 5. Vypracovanie odborného posudku v zmysle § 36 zákona (kto a kedy vypracoval odborný posudok a jeho závery). IV. Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia V. Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo európsku sústavu chránených území (Natura 2000) VI. Rozhodnutie vo veci 1. Záverečné stanovisko (súhlasí, nesúhlasí). 2. Odsúhlasený variant. 3. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. 4. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy. 5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou. VII. Odôvodnenie záverečného stanoviska 1. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci. 2. Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 zákona vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou. VIII. Potvrdenie správnosti údajov 1. Spracovatelia záverečného stanoviska. 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu príslušného orgánu, pečiatka. 3. Miesto a dátum vydania záverečného stanoviska. IX. Informácia pre povoľujúci orgán o dotknutej verejnosti X. Poučenie o odvolaní 1. Údaj, či je záverečné stanovisko konečným rozhodnutím alebo či sa proti nemu možno odvolať. 2. V akej lehote, na ktorý orgán a kde možno podať odvolanie. 3. Údaj, či záverečné stanovisko možno preskúmať súdom.
50. Prvostupňový orgán verejnej správy sa vyššie uvedenými ustanoveniami zák. č. 24/2006 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 12 a ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku neriadil. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie (Záverečné stanovisko) obsahuje 103 strán, pričom jeho štruktúra vyplýva z prílohy č. 12, podstatná časť rozhodnutia (v rozsahu 88 strán) predstavuje základné údaje o navrhovateľovi, popis priebehu posudzovania, vrátane uvedenia podstatného obsahu stanovísk, pripomienok a posudkov predložených k SOH, vrátane stručného stanoviska prvostupňového orgánu verejnej správy k nim, ako aj záverov Odborného posudku a opísania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia, avšak v časti VI. Záverečného stanoviska: Rozhodnutie vo veci bod 5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k SOH doručených podľa § 35, vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol len sumár subjektov, ktoré doručili písomné stanoviská s údajmi, či bol v nich vyjadrený súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou činnosťou, prípadne základnou charakteristikou pripomienok, neuviedol však, ktoré z nich vyhodnotil ako opodstatnené a ktoré ako neopodstatnené. Bez uvedenia rozhodnutia, ktoré konkrétne písomné stanoviská resp. pripomienky boli akceptované a ktoré nie, nie je možné považovať túto časť rozhodnutia za riadne odôvodnenú v súlade s požiadavkou stanovenou v prílohe č. 12 a § 20a zák. č. 24/2006 Z.z. Všeobecnú konštatáciu, že „opodstatnené pripomienky sú premietnuté do tohto záverečného stanoviska" nie je možné považovať za náležité odôvodnenie rozhodnutia o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk alebo pripomienok. Obdobne v časti VII. Odôvodnenie Záverečného stanoviska, konkrétne bod 1. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci, nemožno považovať za riadne odôvodnenie Záverečného stanoviska, a teda za také, ktoré by spĺňalo požiadavky stanovené v prílohe č. 12, § 20a písm. b/ zák. č. 24/2006 Z.z. a § 47 Správneho poriadku. Práve odôvodnenie rozhodnutia vo veci predstavuje podstatnú zložku (náležitosť) prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorej musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Z ust. § 20a písm. b/ zák. č. 24/2006 Z.z. súčasne vyplýva, že Záverečné stanovisko musí obsahovať o.i. úvahu, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s Odborným posudkom a dôvody odsúhlasenia (alebo neodsúhlasenia) navrhovanej činnosti. Záverečné stanovisko (v príslušnej časti VII.1.) takéto odôvodnenie neobsahuje, pretože neobsahuje rozhodné skutočnosti odôvodňujúce vyslovenie súhlasu s realizáciou navrhovanej činnosti v odsúhlasenom variante 2. Vyhodnotenie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti považuje správny súd za nedostatočné, pretože prvostupňový orgán síce uvádza dôvody, pre ktoré odporúča realizovať navrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, zároveň uvádza porovnanie variantu 2 s variantom 1 (vrátane negatívnych a pozitívnych vplyvov jednotlivých variantov), avšak odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy a porovnanie variantov 1 a 2 s variantom 0, teda s variantom, kedy by sa navrhovaná činnosť nerealizovala vôbec. Požiadavka na takéto vyhodnotenie aj vo vzťahu k vyhodnoteniu negatívnych a pozitívnych vplyvov variantu 0 napokon vyplýva aj z rozsahu hodnotenia a zo SOH. Odôvodnenie neobsahuje rozhodné skutočnosti, resp. dôvody odsúhlasenia navrhovanej činnosti vo zvolenom variante 2, predpokladom ktorého rozhodnutia je porovnanie variantu 2, t.j. variantu doporučeného resp. odsúhlaseného a variantu 0 a to tak s uvedením negatívnych vplyvov, ako aj opatrení, ktorými by bolo možné tieto negatívne vplyvy kompenzovať alebo eliminovať, ako aj s uvedením pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti tak v odporučenom resp. odsúhlasenom variante 2, ako aj vo variante 0 a Rozhodnutie malo obsahovať správnu úvahu resp. argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy, z ktorej by bolo zrejmé, prečo dospel k záveru, že práve pozitívne vplyvy odsúhlaseného variantu č. 2 navrhovanej činnosti prevažujú nad pozitívnymi vplyvmi variantu 0 resp. negatívnymi vplyvmi variantu 1. Vyhodnotenie výhodnosti zvoleného variantu je nevyhnutné na to, aby mohol byť odôvodnený samotný výrok prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorého podstatou je, že po posúdení vplyvov navrhovanej činnosti tento dospel k záveru, že súhlasí s navrhovanou činnosťou práve v tomto variante. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie sú takéto údaje uvedené, odôvodnenie obsahuje len porovnanie variantu 2 a variantu 1 v tom zmysle, ako sa navzájom odlišujú. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia časť VII.1., že voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej správy povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé stanovisko, jednak nie je konkretizované, a jednak nezodpovedá obsahu v administratívnom spise predložených písomných stanovísk resp. pripomienok niektorých odborných inštitúcií, ako aj zainteresovanej verejnosti vrátane jednotlivých obyvateľov, ktorí vo svojich stanoviskách resp. pripomienkach naopak podľa názoru správneho súdu uviedli významné a opodstatnené námietky voči realizácii navrhovanej činnosti. Podľa názoru správneho súdu prvostupňové rozhodnutie v tejto časti neobsahuje dôvody odsúhlasenia navrhovanej činnosti v doporučenom resp. schválenom variante, keďže neobsahuje tak, ako už bolo vyššie uvedené vyhodnotenie negatívnych a pozitívnych vplyvov, ako aj ich právne posúdenie, vrátane možnosti ich kompenzácie, ako aj porovnanie pozitív a neobsahuje správnu úvahu, prečo dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že odsúhlasený variant 2 je takým variantom, ktorý bude mať najmenšie dopady na životné prostredie vrátane zdravia. Súčasne správny súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí v časti VI.5. Záverečného stanoviska neuviedol konkrétne rozhodnutie, ktoré konkrétne stanoviská k SOH vrátane konkrétnych odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou boli akceptované a ktoré akceptované neboli, nie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie ani v časti VII.2., keďže prvostupňový orgán verejnej správy síce uvádza, že opodstatnené pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk boli akceptované a zohľadnené v kapitole VI.3. Záverečného stanoviska, avšak v tejto časti neuvádza, ktoré pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk akceptované neboli a z akého dôvodu. Za riadne odôvodnenie tejto časti rozhodnutia nie je možné považovať všeobecné konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy, že „pozitívne efekty navrhovanej činnosti prevažujú nad negatívnymi a z enviromentálneho, ekonomického aj technického hľadiska je možné považovať navrhovanú činnosť za prijateľnú". Rovnako odkaz na vyjadrenie posudzovateľa nie je možné považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože takýto odkaz na vyjadrenie posudzovateľa nie je možné považovať za vyjadrenia správnej úvahy prvostupňového orgánu verejnej správy.
51. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Vzhľadom na absenciu náležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), správny súd nemohol dôsledne preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci dôvod podľa písm. d/ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov), tento zrušujúci dôvod vylučuje súčasne vysloviť aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci. Napriek uvedenému však správny súd vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia náležitostí zámeru (žalobcovia namietali neexistenciu dvoch rôznych variantov v zámere) uvádza, že táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V žalobcom predloženom zámere sú opísané 2 varianty riešenia navrhovanej činnosti s uvedením ich odlišností, prvostupňový orgán verejnej správy posúdil takto predložený zámer, pričom výsledkom zisťovacieho konania o tomto zámere bolo vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán verejnej správy určil, že navrhovaná činnosť uvedená v zámere sa bude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Žalobcovia mali možnosť podať správnu žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia podľa príslušných ustanovení SSP, ak mali za to, že takéto rozhodnutie nemalo byť vydané z dôvodu nedostatku zákonom stanovených náležitostí zámeru (neexistencia variantného riešenia, resp. neexistencia dvoch variantov) a že mal byť zvolený postup podľa zák. č. 24/2006 Z.z. (t.j. vrátenie zámeru na doplnenie navrhovateľovi s určením rozsahu a lehoty na jeho doplnenie). Ak však žalobcovia túto skutočnosť (nedostatok náležitosti zámeru vo vzťahu k predpísanej požiadavke minimálne dvoch variantov) nenamietali a v zisťovacom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktorého zákonnosť bola preskúmateľná správnym súdom, pričom žalobcovia tento prostriedok právnej ochrany nevyužili, správny súd v tomto preskúmavacom konaní, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti Záverečného stanoviska, na túto namietanú skutočnosť nemôže prihliadať. Pokiaľ žalobcovia namietali, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (Záverečné stanovisko), konkrétne jeho výrok, obsahuje nevykonateľné opatrenia, keď vykonanie navrhovanej činnosti podmieňuje dohľadom „autorského environmentálneho dozoru", ktorý nie je ako pojem v zákone definovaný a nie je zrejmé, kto by to mal byť a aké má kompetencie, námietka, že výrok nie je určitý, jasný a zrozumiteľný, nie je dôvodná. Prvostupňový orgán verejnej správy v bode VI.3. Záverečného stanoviska odporučil pre etapu prípravy realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti podmienky a opatrenia, o.i. v bode 5: „Správne zapracovanie a naprojektovanie opatrení vyplývajúcich zo záverečného stanoviska vo všetkých etapách projektovania (DUR, DSP a DRS) dať odkontrolovať a odsúhlasiť autorom nápravných environmentálnych opatrení (ďalej len „autorský environmentálny dozor")". Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy v Záverečnom stanovisku v cit. opatrení por. č. 5 pod pojmom autorský environmentálny dozor zaviedol „legislatívnu skratu" pre účely Záverečného stanoviska, pričom obsah tohto pojmu správny súd považoval za dostatočne určitý. Pokiaľ žalobcovia namietali, že Zámer aj Správu o hodnotení vypracovala tá istá osoba, aj túto námietku správny súd považoval za nedôvodnú, pretože zo žiadneho ustanovenia zák. č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by bol takýto postup v rozpore so zákonom. Z ust. § 31 ods. 2 vyplýva, že navrhovateľ v SOH činností je povinný rozpracovať všetky body uvedené v ods. 1 a v prílohe č. 11 primerane charakteru navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, pričom podľa ods. 3 cit. ustanovenia navrhovateľ vykoná hodnotenie činností podľa prílohy č. 11 a rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určenom podľa § 30 a SOH činností predloží príslušnému orgánu. Napokon, ani samotní žalobcovia v žalobe neoznačili konkrétne ustanovenie zák. č. 24/2006 Z.z., ktoré by takýto postup (t.j. že zámer i SOH vypracovala tá istá osoba) vylučovalo, resp. zakazovalo (napr. ako je to uvedené v ust. § 36 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého odborný posudok navrhovanej činnosti môže vypracovať iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená príslušným orgánom. Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti). Vo vzťahu k namietanému nesúladu navrhovanej činnosti s ÚPD VÚC BBSK správny súd uvádza, že predmetom konania podľa zák. č. 24/2006 Z.z., ktorého výsledkom je vydané Záverečné stanovisko, je posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia ľudí, pričom podľa § 22 ods. 9 zák. č. 24/2006 Z.z. a prílohy č. 9 bod IV.12 zámer musí obsahovať: „posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou ÚPD a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi". Jedná sa teda o jednu z náležitostí zámeru, v ktorej sa má posúdiť súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, nevyžaduje sa expressis verbis odstránenie prípadného nesúladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Pre vydanie súhlasného Záverečného stanoviska zákon nestanovuje podmienku, že navrhovaná činnosť musí byť v súlade s ÚPD (vyžaduje sa len posúdenie súladu navrhovanej činnosti s ÚPD). Uvedená skutočnosť bude relevantná pre rozhodnutia vydané v následnom povoľovacom konaní (územné rozhodnutie, stavebné povolenie), pričom v prípade, ak navrhovaná činnosť nebude v súlade s ÚPD, resp. s ďalšími strategickými dokumentmi a bude to podmienkou pre vydanie príslušných rozhodnutí, môže to mať za následok nevydanie príslušného rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) nesprávne právne vyhodnotili vec, keď predložené vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov v konaní akceptovali, lebo podľa žalobcov v prílohe č. 2.2.11. SOH nie je vykonané dostatočné vyhodnotenie tejto skutočnosti, správny súd uvádza, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nebolo možné na základe uvedenej námietky posúdiť, keďže príloha č. 2.2.11. k SOH sa v administratívnom spise predloženom žalovaným nenachádza. Napokon vo vzťahu k námietke žalobcov, že prvostupňový orgán verejnej správy mal vziať do úvahy skutočnosť, že v čase posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie prebiehal súbežne proces vyhlasovania území európskeho významu (o.i. Územie európskeho významu „Stredný tok Hrona"), avšak v Záverečnom stanovisku sa touto skutočnosťou prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal, správny súd uvádza, že touto odvolacou námietkou sa správny súd nemohol zaoberať, keďže žalovaný sa touto odvolacou námietkou žalobcov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal, a preto nie je zrejmé, ako túto skutočnosť na základe podaných odvolaní posúdil. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd mal k dispozícii administratívny spis žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Pod pojmom spis orgánu verejnej správy sa v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov rozumie „úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy". Správnemu súdu však bol predložený neúplný administratívny spis, keďže v administratívnom spise sa nachádza Správa o hodnotení zámeru navrhovanej činnosti, avšak bez niektorých príloh, v ktorých je uvedené riešenie, konkrétne chýbajú, resp. neboli pripojené čiastkové správy o hodnotení vplyvov: príloha č. 2.2.10. Posúdenie súladu MVE s koncepciou HEP, č. 2.2.11. Štúdia kumulatívnych vplyvov MVE, č. 2.2.12. Vyhodnotenie splnenia posudzovania podľa čl. 4.7. RSV, č. 2.2.17. Vplyv MVE na migračný biokoridor, a teda správny súd sa nemohol oboznámiť s obsahom týchto príloh a následne preskúmať rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) vo vzťahu k niektorým parciálnym námietkam žalobcov týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci.
52. Pokiaľ žalobcovia namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého má účastník konania právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, keď žalobcovia nemali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV zo dňa 06.02.2016" a jeho závermi, ktoré stanovisko bolo doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 27.04.2017 (t.j. tesne pred vydaním Záverečného stanoviska) a ktoré tvorilo jeden z podkladov Záverečného stanoviska, správny súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by prvostupňový orgán verejnej správy umožnil žalobcom ako účastníkom konania oboznámiť sa s týmto stanoviskom, ani to, že by im bol predmetné stanovisko doručil. Predmetné stanovisko je odcitované v Záverečnej správe (prvostupňové rozhodnutie) a až doručením tohto prvostupňového rozhodnutia sa mohli žalobcovia oboznámiť s jeho obsahom. Takýmto postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo predstavuje dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Navyše, tak ako už bolo uvedené v bode 48. tohto rozsudku, v administratívnom spise sa nachádza len časť predmetného stanoviska, konkrétne len jeho nepárne strany (t.j. párne strany č. 2, 4, 6, 8 a 10 stanoviska chýbajú). V tomto kontexte neobstojí ani argumentácia žalovaného prezentovaná vo vyjadrení k žalobe, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy nemohol mať vplyv na práva účastníkov konania, keďže mali právo podať proti Záverečnému stanovisku odvolanie, resp. mali právo podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánu verejnej správy opätovne posúdiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí podľa zák. č. 24/2006 Z.z., vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 47 Správneho poriadku, § 20a, § 37 a prílohy č. 12 zák. č. 24/2006 Z.z. tak, aby bolo v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, správny súd im priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
55. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.
56. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia (§141 SSP).