Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_18Cb-65-2018.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : JUDr. Ingrid Kovalčuková, správca konkurznej podstaty úpadcu: Z. 076 75 Veľké Raškovce 54, IČO: 41 506 499, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 108/23, Košice, proti žalovanému : Podielnické družstvo SKARABEUS-AGRO Veľké Raškovce, so sídlom Veľké Raškovce 076 75, IČO: 31 718 493, zastúpenému : JUDr. Jozef Vaško, Szakkayho 1, Košice, o zaplatenie istiny 800 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 400 Eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 100 Eur od 16.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.10.2016 do 20.3.2017, zo sumy 100 Eur od 16.11.2016 do 20.3.2017, zo sumy 100 Eur od 16.12.2016 do 20.3.2017, zo sumy 100 Eur od 16.1.2017 do 20.3.2017, zo sumy 100 Eur od 16.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.4.2017 do 18.4.2017, zo sumy 100 Eur od 16.6.2017 do 19.7.2017, zo sumy 100 Eur od 16.7.2017 do 19.7.2017, zo sumy 100 Eur od 16.9.2017 do 8.12.2017, zo sumy 100 Eur od 16.10.2017 do 8.12.2017, zo sumy 100 Eur od 16.11.2017 do 8.12.2017, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie zastavuje do výšky istiny 400 Eur.
III. Náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2017 uplatnil proti žalovanému procesný nárok na zaplatenie istiny 800 Eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 100 Eur od 16.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.11.2016 do do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 100 Eur od 16.4.2017 do 17.4.2017, zo sumy 100 Eur od 16.6.2017 do 19.7.2017, zo sumy 100 Eur od 16.7.2017 do 19.7.2017, titulom zaplatenia nájomného.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I., sp.zn. 30K/3/2012, zo dňa 10.8.2016, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 159/2016 dňa 17.8.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu : Z. G., IČO: 41 506 499. Správca podstaty úpadcu zistil, že 1.7.2016 bola uzatvorená medzi úpadcom: Juraj Bučko, ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bola budova potravín a pohostinstva súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, zapísanej na X.. Podľa tejto zmluvy článku III. ods. 1 bolo dojednané nájomné vo výške 100 Eur mesačne, ktoré je splatné do 15.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa. Žalobca v žalobe požadoval zaplatenie nájomného za 8 mesiacov za obdobie od júla 2016 do februára 2017 a taktiež aj úrok z omeškania za nájomné, ktoré bolo splatné za mesiac marec, máj a jún 2017.
3. Žalobca podaním zo dňa 22.1.2018 zobral žalobu späť do výšky istiny 400 Eur, ktorá úhrada sa týkala nájomného za mesiace september, október, november a december 2016. Uviedol, že túto platbu do výšky 400 Eur za citované obdobie žalovaný uhradil na účet žalobcu 20.3.2017. Ako dôkaz predložil aj výpis z účtu správcu podstaty, z ktorého je zrejmé, že táto platba 400 Eur bola poukázaná na účet žalobcu 20.3.2017 /č.l.36/. Žalobca týmto podaním zo dňa 22.1.2018 /č.l.34,35/ zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby a príslušenstvom omeškaných platieb, teda rozšíril žalobu o príslušenstvo, konkrétne požadoval zaplatenie úroku z omeškania 8 % zo sumy 100 Eur od 16.9.2017 do 8.12.2017 za mesiac august 2017, zo sumy 100 Eur od 16.10.2017 do 8.12.2017 za mesiac september 2017 a za obdobie od 16.11.2017 do 8.12.2017 zo sumy 100 Eur za mesiac október 2017.
4. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
5. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
6. Podľa ods. 2, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
7. Na pojednávaní dňa 8.2.2019 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP, tak ako tento nárok je špecifikovaný vo výroku rozsudku v bode I. a podaním žalobcu zo dňa 22.1.2018 / č.l.32-35/.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Súd konanie zastavil do výšky istiny 400 Eur v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, keďže žalobca zobral žalobu v tejto časti späť, jednalo sa o nájomné za mesiace september, október, november a december 2016.
11. Na pojednávaní 8.2.2019 žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, aj pokiaľ sa týka príslušenstva, tak ako tento je uvedený vo výroku rozsudku.
12. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom uplatneného nároku, keďže tento nárok bol nesporne žalobcom preukázaný.
13. Medzi účastníkmi však zostala sporná otázka, pokiaľ sa týka náhrady trov konania. Žalobca požadoval náhradu trov konania z úspešnej istiny 400 Eur, teda, aby súd bral do úvahy ako základ nároku čiastku 400 Eur a žalovaný navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, keďže časť nároku zaplatil pred podaním žaloby.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa ods. 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. V konaní bolo preukázané, že žalobca zobral žalobu späť do výšky istiny 400 Eur, ktoré sa týkalo nájomného za obdobie september až december 2016 svojím podaním zo dňa 22.1.2018 /č.l.34/. Ako dôkaz o úhrade tejto istiny, ktorá bola predmetom konania, predložil súdu výpis z účtu žalobcu /č.l.36/, z ktorého je zrejmé, že táto časť istiny nájomné bola pripísaná na účet žalobcu 20.3.2017.
19. Podľa § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
20. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný uhradil spornú časť záväzku do výšky 400 Eur dňa 20.3.2017 pred podaním žaloby, keďže žaloba bola doručená súdu 21.8.2017.
21. Z vyššie citovaného ustanovenia § 255 je zrejmé, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Procesný úspech v konaní sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti ,petitu a výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, v danom prípade uznesením o zmene návrhu. Samotný pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu.
22. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka odčítať jeho neúspech, tak ako je to vyššie uvedené. Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník /druhá strana/ nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní, alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkov, je to nerozhodná. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené, ako je to v tomto prípade, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Za daného stavu je potrebné najprv posúdiť v režime § 256 ods. 1 CSP otázku čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotiť podľa § 255 ods. 1 celkovú otázku z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný.
23. Je nesporné, že žalovaný uhradil čiastku 400 Eur pred podaním žaloby 20.3.2017, z čoho vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania do tejto výšky istiny. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP vychádzať z toho, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.1.2011, sp.zn. 6 M Cdo/19/2010/. Pomer úspechu treba určiť vždy ,ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.
24. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že ak úspech žalobcu a žalovaného v spore je rovnaký, ako je to v tomto prípade 50 % /400 Eur/ k 50 % /400 Eur/ náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.