Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-450-1996.pdf
PDF · 69.21 KB
Case nature
Subarea
0Er/450/1996
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: NOVÝ DOMOV, spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Drevárska 6, Spišská Nová Ves, IČO: 31 652 956, proti povinnej: HeS. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 27. 04. 2009, naposledy bytom J. XXX, T., o vymoženie pohľadávky 98,49 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, Žilina, pod spisovou značkou Ex 2981/2016, takto
rozhodol:
I. Exekúcia je neprípustná.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 20. 11. 1996 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 277/96 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.967,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp. zn. 1 Rob 823/96 zo dňa 12. 07. 1996. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5304 * 000439 zo dňa 28. 11. 1996, ktoré udelil Okresný súd v Liptovskom Mikuláši na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.967,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor Mgr. Bernard Janík, náhradník pôvodného súdneho exekútora, predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela dňa 27. 04. 2009 a nezanechala žiaden majetok.
3. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5D/666/2009, zo dňa 27. 02. 2015, právoplatného dňa 25. 03. 2015, mal súd preukázané, že povinná dňa 27. 04. 2009 zomrela. Uvedeným rozhodnutím súd zastavil dedičské konanie po povinnej podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že poručiteľka zanechala len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky.
6. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
7. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak povinný zomrie v priebehu exekúcie, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však po povinnej zostal len majetok nepatrnej hodnoty, a preto prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych jej povinností. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.
8. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelne a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, teda, či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie oprávneného. Súd predovšetkým vždy skúma, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a následne tiež to, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej normy možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Okresný súd mal za to, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v smrti povinnej a jej nemajetnosti predvídať nemohol. Treba zdôrazniť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 20. 11. 1996, pričom až dňa 27. 04. 2009 povinná zomrela. Z hľadiska uvedeného postupu vedúceho k dôvodu, pre ktorý bola napokon exekúcia zastavená, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. existencie takej okolnosti u oprávneného, na základe ktorej by tento mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
10. Pokiaľ ide o riešenie výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 32/08 zo dňa 24. 01. 2008
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.