Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-24-2018.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci navrhovateľky A., trvale bytom X. B. XXX/XX, W. právne zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom, so sídlom Železničná 3/1, Rimavská Sobota proti M. trvale bytom ul. L. zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca M. nar. XX.XX.XXXX n.a navrhovateľku zo sumy 30 % životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí 28,08 Eur, na sumu 50,- Eur mesačne, ktorú j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 120,- Eur mesačne. V návrhu uviedla, že je študentkou Strednej odbornej školy v N. otec M. plní svoju vyživovaciu povinnosť na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. XP/XXX/XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Býva s matkou, ktorá je nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi, avšak nevie pokryť všetky jej náklady. Otec nad rámec výživného nijako neprispieva. Náklady súvisiace so štúdiom sa jej zvýšili a mesačne spočívajú v cestovnom 25,- Eur, zbierka na stužkovú 20,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, stravné 60,- Eur, náklady na hygienické potreby 25,- Eur. Otec je invalidný dôchodca a nemá vedomosti o jeho príjmoch.
2. Otec navrhovateľky vo vyjadrení k podanému návrhu žiadal, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, je však invalidný dôchodca so zlým zdravotným stavom. Poberá invalidný dôchodok vo výške 313,70 Eur a z toho uhrádza mesačne výživné 29,- Eur, lieky 25,- Eur, ubytovanie 130,- Eur, strava 100,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur a oblečenie 10,- Eur. Z uvedeného príjmu ledva vyžije. Dcéra o jeho osobu dlhodobo neprejavuje záujem, neprejavuje mu úctu a nie je ochotná s ním komunikovať. Má vedomosť, že dcéra žije so svojim priateľom, u ktorého býva. Tiež mu bolo povedané, že matka navrhovateľky chodí na brigády, čo jej umožňuje zvyšovať svoju životnú úroveň. Výdavky, ktoré dcéra vyčíslila v návrhu považuje za nepreukázané. Podľa jeho vedomostí môže dcéra do školy dochádzať vlakom, ktorý je zadarmo. Vzhľadom k tomu, že zvýšenie výživného na sumu 120,- Eur nie je v jeho životných podmienkach za možné a to vzhľadom na jeho nízky príjem a zdravotný stav, žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.02.2019, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sa pridržiavajú svojho písomného návrhu.
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že výživné žiada preto, že im to finančne nevychádza. Ešte mesačne platí 12,- Eur za telefón. Bývajú spolu s matkou a starou matkou v dvojdome a každá z nich platí svoju časť. Ohľadne poplatku na stužkovú uviedla, že je to forma sporenia, do ktorej sa ona zatiaľ nezapojila, pretože im to nevychádzalo a preto je možné, že na stužkovú ani nebude môcť ísť. S otcom sa nestretávajú. Tiež uviedla, že s nimi býva aj mamin priateľ, avšak on jej žiadne peniaze nedáva. Býva tam aj jeden bezdomovec, jedná sa o otca jej sestry, ktorého keď zostal na ulici prichýlila stará matka a býva v letnej kuchynke. Či prispieva na bývanie nevedela. Taktiež uviedla, že navštevuje už štvrtú strednú školu v poradí, bola problémové dieťa, ale už školu meniť nechce a posledné vysvedčenie mala s vyznamenaním.
6. M. na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Čo bolo navrhovateľkou povedané, nie je celkom pravda a to ohľadne jej bývania. Býva v dvojdome a časť v ktorej býva aj vlastní. Žijú tam s ňou matka, matkin priateľ a jeden bezdomovec a teda na bývanie by mali aj oni prispievať a na bezdomovca by mali poberať prídavky. On býva u rodičov a náklady na bývanie si delia rodičia, on a brat. O čom aj predložil doklady. Okrem dcéry má ešte jedného plnoletého syna, s ktorým sa stretáva. Ohľadne príjmov uviedol, že poberá len invalidný dôchodok, zamestnať sa mu nedarí, pretože mal 3 krát mozgovú porážku. Predtým pracoval v chránenej dielni, avšak z dôvodu, že bol dlhodobo PN, jeho miesto preobsadili a jeho prepustili. PN ukončil približne pred dvomi rokmi. Otec uviedol, že od času, keď bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť, zmenili sa pomery aj na jeho strane a aj na strane navrhovateľky. Zvýšili sa ceny plynu, potravín a aj náklady na život. Pred 17-18timi rokmi bol liečený na alkoholizmus, ale už nepije, požíva len nealkoholické nápoje, o čom predložil aj správu z kontrolného psychiatrického vyšetrenia B.. Otec súdu predložil sťažnosť, ktorú podal na F. 15.03.2018. Jej predmetom je žiadosť o prešetrenie pomerov na strane navrhovateľky, výsledok mu nebol nikdy doručený.
7. Navrhovateľka uviedla, že si pamätá danú sťažnosť, boli u nich aj našetrení, nejaký výsledok z toho aj bol, oni ho však nedostali, pretože neboli sťažovateľom. M., ktorá to riešila, im povedala, že otec prišiel v podnapitom stave a výsledok si neprevzal.
8. Otec sa vyjadril, že žiadny výsledok mu doručený nebol, nebol v podnapitom stave, na úrade práce mu len oznámili, že vo veci sa už nič nebude robiť, pretože dcéra bude za chvíľu plnoletá.
9. O vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke bolo naposledy rozhodované Rozsudkom Okresného súdu U. č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2008, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu U. zo dňa 27.02.2003, počnúc dňom 01.10.2008 a to tak, že sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca z 50,- Sk na 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo v tej dobe bolo 738,- Sk, splatné do 15.teho dňa v mesiaci do rúk matky.
10. Z rozhodnutia O. zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že invalidný dôchodok navrhovateľa bol zvýšený na sumu 313,70 Eur mesačne od 01.01.2018.
11. Z potvrdenia o návšteve školy bolo zistené, že navrhovateľka študuje dennou formou a v školskom roku 2018/2019 je žiačkou III.A triedy.
12. Z platobného dokladu SIPO bolo zistené, že za obdobie 11/18 mal X. uhradiť 30,10 Eur za DIGI: služba a poplatky a SAT TV Skylink.
13. Z platobného dokladu SIPO bolo zistené, že za obdobie 01/19 mal M. zaplatiť 272,97 Eur ako zálohu za plyn, rozhlas a TV, voda, stočné, záloha za elektrinu.
14. Z kontrolného psychiatrického vyšetrenia B.o dňa 09.09.2018 okrem iného vyplýva, že z vyjadrenia p. M. a jeho brata bolo zistené, že nepije a darí sa mu abstinovať.
15. Zo sťažnosti vyplýva, že ju podal p. M. na F. je zo dňa 15.03.2018 a jej obsahom bola žiadosť o prešetrenie pomerov v domácnosti matky, pretože táto otcovi neposkytovala o dcére žiadne informácie
a on má informácie, že dcéra už niekoľko mesiacov býva u priateľa, školu nenavštevuje a matka sa o dcéru nestará.
16. Z platobných dokladov bolo zistené, že p. M. dňa 14.01.2019 vykonal 4x nákup liekov v lekárni spolu v sume 37,83 Eur a dňa 15.01.2019 vykonal 2x nákup v lekárni v celkovej sume 6,37 Eur.
17. Z potvrdenia z ÚPSVaR v RS vyplýva, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi a je vedená ako spoluposudzovaná pri poberaná dávky v hmotnej núdzi ako nezaopatrená osoba, žiadateľkou je D. - matka navrhovateľky. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi v súčasnosti vo výške 241,40 Eur.
18. Z potvrdenia z ÚPSVaR v RS vyplýva, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
21. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, avšak nebolo možné mu úplne vyhovieť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým nie je schopné samé sa živiť. Kedy túto schopnosť dieťa nadobudne závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a pod. Súd zistil, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, pretože je ešte študentkou strednej školy, tretieho ročníka. Súd ani nezistil, že by plnenie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z výsluchu účastníkov vyplýva, že vzťahy medzi otcom a dcérou nemožno charakterizovať ako ideálne. Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane oboch účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu úpravu vyživovacej povinnosti a to zvýšenie invalidného dôchodku otca zo sumy 237,27 Eur na sumu 313,70 Eur a tiež zvýšenie životných nákladov u oboch účastníkov, u navrhovateľky spôsobené predovšetkým štúdiom na strednej škole. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka je študentkou 3- tieho ročníka O. náklady na bývanie nepreukázala, ale túto položku ani nežiadala zohľadniť do výšky zvýšeného výživného. Býva spolu s matkou a matkiným priateľom. Mesačné výdavky spočívajúce v cestovnom vo výške 25,- Eur, školských pomôckach 10,- Eur, zbierka na stužkovú 20,- Eur, stravné 60,- Eur, hygienické potreby 25,- Eur, telefón 12,- Eur súd považoval za primerané vzhľadom k jej veku. Spolu s matkou poberajú dávky v hmotnej núdzi vo výške 241,40 Eur mesačne.
24. Porovnaním pomerov u otca navrhovateľa, mal súd za preukázané, že jeho príjem - invalidný dôchodok sa zvýšil na 313,70 Eur mesačne. Súd mal v konaní za preukázané, že p. M. žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma rodičmi a bratom, pričom náklady na bývanie pre navrhovateľa nepredstavujú čiastku 130,- Eur ako sám uviedol, ale vychádzajúc z ním predložených dokladov,
spoločné mesačné náklady na bývanie spolu s TV a satelitom sú vo výške 303,07 Eur a teda súd má za to, že časť pripadajúca na neho z celkových nákladov na bývanie predstavuje sumu 75,76 Eur (304,07 : 4) Medzi ďalšie mesačné pravidelné výdavky otca patria výdavky na výživné 28,08 Eur, lieky 25,- Eur, stravu 100,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur a oblečenie 10,- Eur. Žiadne iné výdavky otec navrhovateľky netvrdil a ani nepreukázal. Súd má za to, že po odpočítaní od sumy 313,70 Eur (výška invalidného dôchodku) preukázaných a tvrdených súm 75,76 Eur (bývanie), 25,- Eur (lieky), 100,- Eur (strava), 20,- Eur (oblečenie a hyg.potreby), 28,08,- Eur (výživné), 21,92 Eur (suma o ktorú sa zvýši výživné na navrhovateľku) zostáva otcovi suma 42,94 Eur na iné výdavky. Súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť otca je jeho zákonnou povinnosťou a súd musí prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a tiež musí skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a nebrať do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V každom prípade, po odpočítaní všetkých nevyhnutných výdavkov a aj zvýšeného výživného, zostáva otcovi suma 42,92 Eur a naproti tomu navrhovateľka spolu s matkou poberajú dávku v hmotnej núdzi spolu vo výške 241,40 Eur mesačne, z ktorej musia hradiť všetky spoločné nevyhnutné výdavky.
25. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci mal súd za to, že odôvodneným potrebám navrhovateľky a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky zodpovedá výživné vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané. Súd nemohol návrhu celkom vyhovieť, nakoľko má za to, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu vyšším výživným. Súd na základe uvedeného zmenil Rozsudok Okresného súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca M. voči navrhovateľke zo sumy 28,08 Eur na sumu 50,- Eur, ktorú je povinný platiť vždy do 15.teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
26. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1, 2 CSP). Právo podať odvolanie n e m a j ú tí, ktorí sa tohto práva vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 1 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).