Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-69-2021.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom I. X, B., proti žalovanému: M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 24C/81/2019-99 zo dňa 24. 11. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 OZ zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. M., a to parcelám registra „C“ č. 151/12 - záhrada o výmere 349 m2, č. 151/22 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2, č. 151/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 224 m2 a rodinnému domu so súpisným č. XXX postavenému na parcele registra „C“ č. 151/22 (I.). Zrušené podielové vlastníctvo vyporiadal tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej uložil povinnosť vyplatiť žalovanému do 60 dní od právoplatnosti rozsudku náhradu vo výške 46 350,- eur (II.). Žalobkyni súčasne proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (III.). Vychádzal z toho, že žalobkyňa nemala záujem na trvaní podielového spoluvlastníctva, keďže predmetné nehnuteľnosti neužíva a medzi stranami sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedošlo, pričom ich rozdelenie nie je dobre možné. Rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a to obaja v podiele 1/2 a že hodnota týchto nehnuteľností predstavuje 92 700,- eur. Mal za to, že sú splnené podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ, a preto ho zrušil. Nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že žalovaný navrhovaný spôsob vyporiadania nenamietal, prikázal žalobkyni za náhradu vo výške spoluvlastníckeho podielu žalovaného na ich hodnote. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech v spore ho priznal v celom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť vzhľadom k tomu, že by sa chcel s bývalou manželkou dohodnúť. Na pojednávanie sa nemohol dostaviť v stanovenom termíne, nakoľko mal poruchu na aute. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby bolo opätovne vytýčené pojednávanie, na ktorom by sa mohol k veci vyjadriť. Poukázal na to, že rodinný dom bol financovaný väčšinou z jeho finančných prostriedkov, resp. prostriedkov, ktoré poskytla jeho rodina a na nenávratnú pôžičku, ktorú dostal od svojho zamestnávateľa, ako aj ďalšiu pôžičku, ktorú si zobral z
banky a príspevok z okresného úradu, ktoré finančné prostriedky splácal on. Ďalej uviedol, že na stavbe pomáhal aj svokor a švagrovia. Nie je mu zrejmé, prečo bývalá manželka podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva takmer po 17 rokoch od rozvodu manželstva. V súčasnosti je invalidný dôchodca (50 %) s príjmom 275,- eur mesačne so značnými zdravotnými problémami, bez možnosti zamestnať sa. Za výplatok si nové bývanie nezoženie a so svojím príjmom nemá ani na nájom.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že žalovaný do skončenia dokazovania a vyhlásenia rozsudku nevzniesol voči uplatnenému nároku žiadne námietky (procesnú obranu) a vytýčeného pojednávania sa bez náležitého ospravedlnenia nezúčastnil. Mala za to, že boli naplnené všetky podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom poprela tvrdenia žalovaného, že by sa s ňou chcel nejako dohodnúť
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácii konania, čo znamená, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP) uplatniť včas, pričom ak sa tak nestane a strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nemusí súd na ne prihliadnuť (§ 153 CSP), pričom prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobkyne bola žalovanému riadne na vyjadrenie doručená, avšak tento sa k nej nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijako nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
8. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že k dohode strán o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo, ich rozdelenie nie je dobre možné, a preto ich prikázal za primeranú náhradu, vychádzajúc z ich hodnoty stanovenej v žalobkyňou predloženom znaleckom posudku, žalobkyni (§ 142 ods. 1 OZ).
9. Súčasne krajský súd poukazuje na ust. § 366 písm. d/ CSP, podľa ktorého prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ, v tomto prípade žalovaný, bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobkyne bola žalovanému riadne doručená, tento bol na nariadený termín pojednávania riadne predvolaný, pričom sa ho nezúčastnil a o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal (§ 100 ods. 1, 2, § 177 ods. 1, § 183 ods. 1, 3 CSP), z čoho vyplýva, že prostriedky procesnej obrany žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie vlastnou vinou, a preto na ne v odvolacom konaní krajský súd nemôže prihliadnuť.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného v odvolacom konaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane
výroku o nároku na náhradu trov konania priznanému žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech vo veci v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v ňom plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v celom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).