Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: A.. C. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX/XX, XXX XX Z. Z., Š. S. R., právne zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovaným: I. C. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX/XX, XXX XX Z. Z., Š. S. R., II. E. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX/XX, XXX XX Z. Z., Š. S. R., III. G. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX/XX, XXX XX Z. Z., Š.V. S. R., žalovaní I. až III. právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s. r. o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, IV. Z. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX/XX, XXX XX Z. Z., Š. S. R., o zriadenie vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným I. až III. proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej IV. náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.08.2018 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.08.2018 proti žalovaným I. až IV. domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky parcely F.-M. Č.. X, F.-M. Č.. XXX C. F.-M. Č.. XXX/X evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. Z. Z. vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XX-X/XXXX zo dňa 06.03.2018, úradne overeného Okresným úradom Žilina dňa 19.03.2018 pod č. D.-XXX/XXXX, v prospech vlastníka stavby - administratívna budova súp. č. XXX, postavená na parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 561 m2, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. Z. Z. a v prospech vlastníka stavby - garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. Z. Z.. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. Z. Z. na LV č. XXXX ako stavba - administratívna budova súp. č. XXX postavená na parcele F.-M. Č.. XXX/X a parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 561 m2 a tiež na LV č. XXX ako stavba - garáž bez súpisného čísla postavená na parcele F.-M. Č.. XXX/X a parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2. K týmto nehnuteľnostiam nemá priamy prístup z verejnej komunikácie, ale k týmto nehnuteľnostiam je jediný prístup cez susediace pozemky parcely F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. Z.Á. Z.. Ide o jediný možný, historicky daný prístup z verejnej komunikácie k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve evidovaných na LV č. XXXX a č. XXX. Iný prístup k týmto nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie nie je možný. K uvedenému sa vyjadrila aj žalovaná IV., ktorá potvrdila, že prístupová cesta k budove postavenej na parcele F.-M. Č.. XXX/X, ktorá je v súčasnosti v jeho vlastníctve, vždy viedla cez dvor bytovky a bola k tomuto účelu využívaná. Žalobca ďalej poukázal na to, že k administratívnej budove postavenej na parcele F.-M. Č.. XXX/X a ku garáži bez súpisného čísla postavenej na parcele F.- M. Č.. XXX/X sa vždy využívala cesta vedúca po parcelách F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X, táto cesta je v teréne dokonca vymedzená obrubníkmi a vysypaná štrkom. Parcela F.-M. Č.. X - ostatné plochy o výmere 573 m2, parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 a parcela F.-M. Č.. XXX - o zastavané plochy a nádvoria výmere 1145 m2 sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovke súp. č. XXX, ktorá je postavená na parcele F.-M. Č.. XXX. Týmito spoluvlastníkmi sú žalovaní I. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 190/1000, II. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 195/1000, III. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 245/1000 a IV. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 140/1000 a tiež samotný žalobca v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 230/1000. Vzhľadom na to, že niektorí zo spoluvlastníkov vlastniacich spoluvlastnícky podiel na parcelách F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X začali robiť problémy pri používaní tejto odjakživa fungujúcej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, snažil sa s nimi dohodnúť na zriadení zmluvného vecného bremena

- práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami k jeho nehnuteľnostiam. Nakoľko dohoda so všetkými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov nie je možná ani v súčasnosti, je nútený podať túto žalobu. Na účely zriadenia vecného bremena - práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami si nechal vypracovať geometrický plán. Rozsah vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez priľahlé pozemky je vyznačený v geometrickom pláne č. XX-X/ XXXX zo dňa 06.03.2018, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 19.03.2018 pod č. D.X- XXX/XXXX. V tomto geometrickom pláne je graficky vyznačená prístupová cesta k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve - administratívnej budove postavenej na parcele F.-M. Č.. XXX/X a ku garáži postavenej na parcele F.-M. Č.. XXX/X, pričom rozsah záberu pozemkov na účely zriadenia vecného bremena je v geometrickom pláne vyznačený nasledovne: na parcele F.-M. Č.. X vo výmere 41 m2, na parcele F.-M. Č.. XXX vo výmere 27 m2 a na parcele F.-M. Č.. XXX/X vo výmere 128 m2. 3. Žalovaní II. a III. sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 16.11.2018. Žalovaní II. a III. vo vyjadrení uviedli, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena súdom v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z hypotézy tejto právnej normy, podmienkou na zriadenie vecného bremena súdom je: 1. vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a 2. prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ako vyplýva z LV č. XXX vedeného pre k. ú. Z. Z., žalobca je podielovým spoluvlastníkom na všetkých pozemkoch, na ktorých navrhuje zriadiť vecné bremeno. Svoje tvrdenia uvedené v žalobe, že podieloví spoluvlastníci bránia žalobcovi užívať cestu, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných, žalobca nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Žalobcovi nebránia žiadnym spôsobom v užívaní pozemkov parciel F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X. Ako vyplýva z obsahu čestného prehlásenia žalovanej IV. zo dňa 26.03.2018, ani táto neupiera žalobcovi právo využívať prístupovú cestu k jeho nehnuteľnostiam. Ďalej s odkazom na znenie ust. § 126 ods. 1 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalovaní II. a III. Ďalej uviedli, že z praxe vyplýva, že vo vzťahu k vecným bremenám platia určité zásady: - vzhľadom na to, že vecné bremená sa týkajú vecného práva k „cudzej veci“, právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viaznuť na vlastnej veci. Ak dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva k zaťaženej veci oprávnenou osobou, dochádza k zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; vecné bremeno nemôže byť zriadené ani v prospech spoluvlastníka zaťaženej nehnuteľnosti; - ak je sporný rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, pretože platí zásada neobmedzenosti vlastníckeho práva a jeho obmedzenie je výnimkou z tejto zásady; - vecné bremená sa musia vykonávať tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva a nemožno ich rozširovať ani v tom prípade, ak sa zmení veľkosť panujúcej nehnuteľnosti alebo ak sa táto panujúca nehnuteľnosť stane predmetom spoluvlastníctva. V tomto konkrétnom prípade, žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. Z. Z., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, pod B1 v podiele o veľkosti 190/1000 a pod B2 v podiele o veľkosti 40/1000, a to pozemku parcela F.-M. Č.. X - ostatné plochy o výmere 573 m2, pozemku parcela F.- M. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1145 m2, pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, bytovky súp. č. XXX stojacej na pozemku parcele F.- M. Č.. XXX, bytov a nebytových priestorov: byt č. 1 a byt č. X má vo výlučnom vlastníctve, povalové priestory a pivnice v podiele o veľkosti 1/4. Vzhľadom na to, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a podieloví spoluvlastníci na uvedených nehnuteľnostiach parcelách F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X žiadnym spôsobom nebránia užívaniu týchto nehnuteľností, vecné bremeno v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže byť zriadené v prospech spoluvlastníka zaťažených nehnuteľností. S poukazom na uvedené žalovaní II. a III. žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalovaní I. a II. sa k žalobe a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadrili.

5. Žalobca v podanej replike (§ 167 ods. 3 - podaní zo dňa 03.12.2018 uviedol, že sa s argumentáciou žalovaných II. a III. nestotožňuje. Zo znenia ust. § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyvodil, že vecné bremeno je vecné právo, ktoré viazne na zaťaženej nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, kto je práve jej vlastníkom. Rovnako právo vyplývajúce z vecného bremena v prospech oprávnenej (panujúcej) nehnuteľnosti využíva vlastník tejto nehnuteľnosti (bez ohľadu na to, kto je práve aktuálny vlastník) - ide o vecné právo zriadené ,,in rem“. V tomto prípade, aktuálnymi vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti sú žalovaní a žalobca, ktorí nehnuteľnosť vlastnia v ideálnych podieloch, teda ako podieloví spoluvlastníci. Aktuálnym vlastníkom stavieb, v prospech ktorých sa navrhuje zriadiť vecné bremeno, je on ako výlučný vlastník v podiele 1/1. Z uvedeného je zrejmé, že na strane povinnej z vecného bremena a na strane oprávnenej z vecného bremena nie sú totožné subjekty. Ak by malo dôjsť k splynutiu práva a povinnosti, museli by všetci podieloví spoluvlastníci zaťaženej nehnuteľnosti byť zároveň podielovými spoluvlastníkmi oprávnenej nehnuteľnosti a naopak výlučný vlastník oprávnenej nehnuteľnosti by musel byť výlučným vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. V tomto prípade tomu tak nie je, pretože on ako oprávnený subjekt nie je totožný s povinným subjektom a teda nejde o splynutie práv a povinností z vecného bremena. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaných, že vecné bremeno nemôže byť zriadené ani v prospech spoluvlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Na takéto konštatovanie neexistuje žiadny legitímny dôvod, nakoľko aktuálne je spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti a výlučným vlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti. Právny názor žalovaných II. a III. je prekonaný aj praxou katastrálnych úradov, kde Úrad geografie, kartografie a katastra SR korigoval svoje v minulosti praktizované stanovisko v súvislosti s posudzovaním vecného bremena zriaďovaného v prospech podielového spoluvlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a v katastrálnom buletine č. X/XXXX vyjadril právny názor, v ktorom súhlasí so zriadením takéhoto vecného bremena, pričom poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžo/98/2010. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných II. a III., že nebránia žalobcovi žiadnym spôsobom v užívaní parciel (zaťažená nehnuteľnosť), tak toto tvrdenie nie je úplne pravdivé. V žalobe neuvádza, že by mu žalovaný II. a III. vyslovene bránili v práve prechodu a prejazdu, avšak v komunikácii s nimi sa ako vlastník stavieb (oprávnených nehnuteľností) dostáva do problematických situácii z dôvodu realizácie svojho výlučného vlastníckeho práva k týmto stavbám. Jediná, ktorá nemá žiadne výhrady k používaniu prístupovej cesty a ktorá plne rešpektuje fakt, že prístupová cesta po zaťažených nehnuteľnostiach tu bola vždy a vždy sa táto využívala na prechod a prejazd ku stavbám - oprávneným nehnuteľnostiam, je žalovaná IV. Vzhľadom na pluralitu vlastníckych oprávnení na strane zaťažených nehnuteľností je žalobca nútený žalovať všetkých spoluvlastníkov, nakoľko títo spoluvlastníci majú všetci pasívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní a z tohto pohľadu je právne bezvýznamné, či niektorí zo spoluvlastníkov bránia alebo nebránia v užívaní nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom je aj on sám. Pokiaľ by so všetkými spoluvlastníkmi zaťažených nehnuteľností bola možná dohoda o zriadení vecného bremena v prospech nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, nemal by dôvod podávať túto žalobu. 6. Žalovaní II. a III. v podanej duplike (§ 167 ods. 4 - podaní doručenom súdu dňa 20.12.2018 nad rámec argumentácie uvedenej v ich vyjadrení k žalobe uviedli, že ani žalovaná I. nebráni žalobcovi v používaní dotknutej prístupovej cesty. 7. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.02.2019 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej IV. a právneho zástupcu žalovaných I. až III. 8. Žalobca na pojednávaní zásadne zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii, ktorú doplnil len tým, že nechce, aby tento spor bol braný osobne, ide však zásadne o to, aby boli vysporiadané nejakým spôsobom vlastnícke práva, ktoré má. Súčasnosť je taká, že prístup k jeho stavbám cez dotknuté pozemky má, avšak vzhľadom k zlým vzťahom na mieste samom, ktoré sú za posledné obdobie, sa rozhodol, že tieto nehnuteľnosti predá a odsťahuje sa do domu, ktorý toho času stavia. Po tom, ako by tieto nehnuteľnosti predal, by mohli nastať problémy, že by sa k dotknutým stavbám, ktoré sú v súčasnosti v jeho vlastníctve mal problém dostať ich ďalší vlastník. Bolo mu už naznačené, že je akousi neželanou osobou, pričom došlo k určitým konfliktom a bola volaná aj polícia. Preto sa dôvodne obáva, že v budúcnosti by mohlo byť v tomto prístupe bránené. Rovnako je v súčasnosti v nevýhode, keďže je problém predať nehnuteľnosti, ktoré nemajú zabezpečený prístup. 9. Žalovaní I. až III. prostredníctvom svojho právneho zástupcu len zopakovali argumentáciu žalovaných II. a III. obsiahnutú už v ich vyššie zmienených písomných podaniach. 10. Žalovaná IV. sa na pojednávaní vyjadrila len tak, že už od dieťaťa žila na mieste samom, pričom celá pozemková nehnuteľnosť slúžila aj k prechodu k nehnuteľnostiam teraz vo vlastníctve žalobcu, predtým tam boli byty. Je pre ňu nemysliteľné, že sa vlastne takáto záležitosť rieši na súde, avšak ak neostáva nič iné, asi sa to vecné bremeno musí zriadiť. Nevie prečo ako ľudia sa tam nevedia dohodnúť.

11. Súd na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. Z. Z. vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované nehnuteľnosti: stavba administratívnej budovy súp. č. XXX postavená na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X a pozemok parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 561 m2. V časti B LV je pod B1 evidovaný ako výlučný vlastník uvedených nehnuteľností žalobca. 13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. Z. Z. vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované nehnuteľnosti: stavba garáže bez súp. č. postavená na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X a pozemok parcela F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2. V časti B LV je pod B1 evidovaný ako výlučný vlastník uvedených nehnuteľností žalobca. 14. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. Z. Z. vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované nehnuteľnosti: stavba bytovky súp. č. XXX postavená na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX a pozemky parcely F.-M.: Č.. X - ostatná plocha o výmere 573 m2, č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1145 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2. V časti B LV sú evidovaní pod B1 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 190/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalobca, pod B2 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 40/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalobca, pod B3 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 190/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalovaná I., pod B12 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. 1 bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 195/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalovaný II., pod B5 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 245/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalovaná III., pod B8 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 90/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalovaná IV. a pod B7 ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytovky súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 50/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovky súp. č. XXX a pozemkoch uvedených v časti A LV žalovaná IV. 15. Zo žalobcom predložené geometrického plánu č. XX-X/XXXX vyhotoveného dňa 06.03.2018 H. F., autorizačne overeného dňa 06.03.2018 A.. Y. P. a úradne overeného dňa 19.03.2018 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. D.-XXX/XXXX a zo žalobcom predložených fotografických snímok vyplýva, že k stavbám nachádzajúcim sa v k. ú. Z. Z. evidovaným na LV č. XXXX a XXX nie je priamy prístup z verejnej komunikácie, ale cez pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Z. Z. evidované na LV č. XXX. Táto skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporu ani sporná. 16. Dňa 26.03.2018 podpísala žalovaná IV. ako narodená v bytovke a jej stály obyvateľ čestné prehlásenie, že jediná prístupová cesta k chalupe na parcele č. XXX/X viedla cez dvor bytovky a vždy bola k tomuto účelu využívaná. 17. Žalovaná I. podpísala dňa 06.11.2018 čestné prehlásenie, že nebráni vlastníkovi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z. Z. evidovaných na LV č. XXXX a č. XXX - žalobcovi žiadny spôsobom v užívaní prístupovej cesty na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. Z. Z. evidovaných na LV č. XXX, pričom táto cesta vedie ku garážam bez súp. č. postaveným na pozemkoch parcely F.-M. Č.. XXX/X, Č.. XXX/X C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. Z. a je využívaná aj ako prístup k administratívnej budove súp. č. XXX. Čestné prehlásenie rovnakého znenia podpísali dňa 08.02.2019 aj žalovaní II. a III. 18. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 19. Podľa ust. § 136 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 20. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 21. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 22. Podľa ust. § 139 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 23. Podľa ust. § 151n ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 24. Podľa ust. § 151n ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 25. Podľa ust. § 151o ods. 1 v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 26. Podľa ust. § 151o ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 27. Podľa ust. § 151o ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 28. Žalobca sa tak v konaní ako vlastník stavieb administratívnej budovy súp. č. XXX postavenej na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X a garáže bez súp. č. postavenej na pozemku parcela F.-M. Č..XXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. Z. Z., evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXX, domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prístupovej cesty pešo aj motorovými vozidlami cez pozemky parcely F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve všetkých strán sporu nachádzajúce sa v k. ú. Z. Z. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, a to v rozsahu podľa ním predloženého geometrického plánu č. XX-X/XXXX vyhotoveného dňa 06.03.2018 H. F., autorizačne overeného dňa 06.03.2018 A.. Y.K. P. a úradne overeného dňa 19.03.2018 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. D.-XXX/XXXX. Súd tak z právneho hľadiska posúdil jeho žalobu ako návrh podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena. 29. Novelou zákonom č. 568/2007 Z. z. bol do ust. § 151o doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. 30. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalobca nositeľom tvrdeného práva a/alebo žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti a žaloba žalobcu proti žalovanému nemôže byť preto úspešná. 31. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, táto priamo vyplýva z cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, ako už bolo vyššie uvedené a žalobca je jej nositeľom za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: a) žalobca je vlastníkom stavby, b) vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a c) prístup vlastníka k tejto stavbe nemožno zabezpečiť inak ako cez priľahlý pozemok. 32. Na druhej strane pasívnu vecne legitimovaným subjektom je vlastník priľahlého pozemku. 33. Súd sa tak v danom prípade zaoberal primárne splnením všetkých vyššie uvedených podmienok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 34. Žalovaní I. až III. v konaní namietali nenaplnenie uvedených podmienok pre zriadenie žalovaného práva súdom. 35. Žalobca v konaní preukázal a nebolo to medzi stranami sporu ani sporné, že je výlučným vlastníkom stavieb administratívnej budovy súp. č. XXX stojacej na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X a garáže bez súp. č. stojacej na pozemku parcela F.-M. Č.. XXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. Z. Z., pričom pozemky parcely F.-M.: Č.. XXX/X C. Č.. XXX/X nesusedia s verejnou komunikáciou (v danom prípade sa táto zjavne podľa geometrického plánu predloženého žalobcom nachádza na pozemku parcela F.-M. Č.. XXXX/XX. 36. Podstatnou otázkou v spore, súčasne toto bolo aj podstatou námietok žalovaných I. a III., bolo naplnenie druhého predpokladu [uvedeného pod písm. b) v odseku č. 31 odôvodnenia tohto rozsudku] možnosti rozhodnutia súdu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ. V konaní bolo preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 230/1000 pozemkov parcela F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. Z., cez ktoré by podľa žaloby žalobcu mal byť zabezpečený prístup vlastníka stavieb toho času vo výlučnom vlastníctve žalobcu (administratívnej budovy súp. č. XXX a garáže bez súp. č.) z verejnej komunikácie. V zmysle cit. ust. § 123 v spojení s cit. ust. § 137 ods. 1 má tak žalobca právo užívať pozemky parcely F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. Z. (teda tieto užívať aj za účelom prechodu a prejazdu) v miere zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Súčasne, v prípade nesúhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov s užívaním pozemkov parciel F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. Z. na prechod žalobcu k dotknutým stavbám v jeho výlučnom vlastníctve, disponuje žalobca možnosťou podania žaloby v zmysle cit. ust. § 139 ods. 2 OZ, teda možnosťou podania žaloby podielového spoluvlastníka, aby o hospodárení so spoločnou vecou (teda aj využívaním tejto spoločnej veci na prechod) rozhodol súd. Z uvedeného je zrejmé, že toho času má žalobca z titulu svojho spoluvlastníckeho práva k dotknutým pozemkom parcelám F.-M.: Č.. X, Č.. XXX C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. Z., ako priľahlým pozemkom v zmysle cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, zabezpečený prístup k stavbám v jeho výlučnom vlastníctve. Z uvedeného tak vyplýva, že v danej sporovej veci nebol naplnený druhý predpoklad [uvedený pod písm. b) v odseku č. 31 odôvodnenia tohto rozsudku] možnosti rozhodnutia súdu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ. Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie súdu v danom spore je v zmysle cit. ust. § 217 ods. 1 rozhodujúci stav v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, boli úvahy žalobcu spočívajúce v hypotéze budúcej zmeny vlastníckych práv žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve bez právneho významu. 37. Pokiaľ žalobca argumentoval s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8 Sžo 98/2010 zo dňa 13.05.2010, súd poukazuje na to, že v tomto rozhodnutí bola riešená otázka zriadenia práva vecného bremena jedným podielovým spoluvlastníkom vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti v prospech druhého podielového spoluvlastníka, avšak, čo je pre prejednávanú sporovú vec podstatné, na zmluvnom základe (§ 151o ods. 1 a 2 , teda nie rozhodnutím súdu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ. V kontexte s nevyhnutnosťou núteného zásahu do (obmedzenia) vlastníckeho práva vyplývajúcou z ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR súd opätovne poukazuje na to, že v danom prípade má žalobca možnosť dosiahnuť rozhodnutie ostatných podielových spoluvlastníkov (žalovaných I. až IV.) podľa cit. ust. § 139 ods. 2 OZ, prípadne možnosť podania žaloby podľa tohto ustanovenia. 38. Možno teda konštatovať, že žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. 39. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 rozhodol o nároku žalovaných I. až III. na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na ich plný úspech v spore, priznal žalovaným I. až III. podľa cit. ust. § 255 ods. 1 proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná IV. mala tiež v spore plný úspech, preto by bolo namieste priznanie jej nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. V prejednávanej sporovej veci však možnosť priznania náhrady žalovanej IV. vylučovalo to, že žalovanej IV. v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 rozhodol u žalovanej IV. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).