Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/257/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, I. XXX/XX, T., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 168/66, Svidník o zaplatenie 2.307,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 11.12.2017 č.k. 11C/123/2013-141, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov nemá právo na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 366,12 eur s 9 % úrokom z omeškania od 11.12.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 68 %, vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

2. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.307,30 eur s prísl. na tom základe, že jeho právny predchodca, uzavrel so žalovaným 28.12.2005 zmluvu č. 0446710832, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver 1.659,69 eur (50.000,00 Sk) a žalovaný sa zaviazal uhrádzať úver v mesačných splátkach po 43,12 eur (1.299,00 Sk). Splatnosť prvej splátky bola 10.1.2006 a konečná splatnosť úveru 10.10.2010. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil, splátky nesplácal. Pôvodný veriteľ 28.9.2011 postúpil pohľadávku v celkovej výške 2.307,30 eur na žalobcu. Žalovaný zaplatil sumu 50,00 eur, žalobca v tejto časti vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené. Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, ktorý vzniesol námietku premlčania.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0446710832 dňa 28.12.2005, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 1.659,69 eur (50.000,00 Sk) a žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach v sume 43,12 eur (1.299,00 Sk) do každého 10. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola dohodnutá na 10.1.2006 a posledná splátka úveru na 10.1.2010. Dohodli si úrokovú sadzbu vo výške 17,30 % ročne do konečnej splatnosti úveru a 50,00 Sk za správu úveru. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 súd zistil, že posledná splátka bola zo strany žalovaného zaplatená 19.6.2008. Následne 28.9.2011 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením splátok zo strany žalovaného terajšiemu žalobcovi. Postúpenie bolo žalovanému oznámené. Žalobca vyčíslil pohľadávku vo výške 2.307,30 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.789,63 eur, riadneho úroku 251,12 eur a úroku z omeškania 266,55 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca žiadal zaplatenie 2.307,30 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 50,00 eur, predmetom konania ostala suma 2.257,30 eur s prísl.

4. Po citovaní príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd posúdil uplatnený nárok podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

5. Citoval § 2, § 3, § 4 ods. 2, 3, § 5 a 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a konštatoval, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,69 eur (50.000,00 Sk), ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť v mesačných splátkach po 43,12 eur (1.299,00 Sk). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.1.2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 10.12.2010. Z dodatku k zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že žalovaný poslednú splátku zaslal právnemu predchodcovi žalobcu 19.6.2008. K mimoriadnej splatnosti úveru, k odstúpeniu od zmluvy pôvodným veriteľom nedošlo. Splátky úveru boli splatné 10. deň v mesiaci, úroky boli splatné posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za správu úveru bol dohodnutý 50,00 Sk mesačne. Žalobca poukázal na čl. 1 bod 1 úverovej zmluvy. V zmysle čl. 2 ods. 3 úverovej zmluvy úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine, ktorá je splatná 10. dňa v mesiaci. Súd dospel k záveru, že daný úver je bezúročný a bez poplatkov (§4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). Výšku, počet a termín splátok, poplatkov úverová zmluva neobsahuje, okrem poplatku za správu úveru vo výške 50,00 Sk, u ktorého však chýba počet mesiacov a termín platby.

6. Pokiaľ uvedené nie je presne definované v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, ale spoločne (istina, úroky a poplatky) a predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere túto zákonnú náležitosť postráda (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 1/2013 z 20.6.2013), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Spojenie istiny, úrokov a poplatkov v zmluve, nemožno považovať za náležitosti zmluvy v zmysle zákona.

7. Po citovaní §§ 100 - 103 Obč. zák. a § 56 zák. č. 250/2007 Z.z. uviedol, že z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že účastníci sa dohodli na splatení úveru v pravidelných mesačných splátkach, kde každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola dohodnutá aj splatnosť celého úveru dňom 10.12.2010. Pred týmto dátumom žalobca úver nezosplatnil ani neodstúpil od zmluvy. Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 54/2007 zo 17.6.2008, v ktorom vyslovil právny názor, že premlčacia doba začne plynúť po lehote splatnosti, celého úveru. Nakoľko mimoriadna splatnosť úveru nenastala, k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nárok bol na súde uplatnený 2.7.2012, je zrejmé, že nárok bol uplatnený včas a nebol premlčaný.

8. Po citovaní § 517 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku.

9. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je len sčasti dôvodný, nakoľko vychádzal zo záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov a mal preukázané, že žalovaný od 10.1.2006 do 19.6.2008 tridsať splátok po 1.299,00 Sk z požičanej sumy 50.000,00 Sk, ostal dlžný 11.030,00 Sk, čo je 366,12 eur, na ktorú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť spolu s ročným úrokom 9 % počnúc dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru, t.j. 11.12.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech 16 % a žalovaný 84 %, po odrátaní od úspechu 84 % neúspech 16 %, žalovanému prináleží 68 % trov konania. V takej istej výške t.j. 68 % trov konania patrí aj vedľajšiemu účastníkov, ktorý vystupoval na strane žalovaného.

11. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokoch o náhrade trov konania žalovaného a vedľajšieho účastníka podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, aplikáciou právneho predpisu, ktorý nebol v čase uzavretia zmluvy účinný.

12. S právnym posúdením súdu sa nestotožňuje a poukazuje na to, že súd aplikoval na vec právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch účinný od 1.1.2008 a k uzavretiu zmluvy došlo 28.12.2005, súd teda vec nesprávne právne posúdil.

13. Citoval ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že úver sa podľa písm. g) cit. ust. považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov.

14. Ďalej citoval ust. § 8a zákona o spotrebiteľských úveroch (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006), podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov. Citoval ďalej ust. § 8aa ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008), podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

15. V nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenia zastáva názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho predpisu, keď súd na nároky zo zmluvy neaplikoval zákonnú úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy.

16. Pre úplnosť k výške ročnej percentuálnej miere nákladov uvádza, že bola vypočítaná podľa prílohy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Má za to, že zmluva obsahuje náležitosti, podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, preto úver nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.

17. V odvolaní ďalej namietal nárok na náhradu trov konania združenia a nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania združenia, kedy súd bez bližšieho odôvodnenia priznal združeniu trovy konania.

18. Uviedol, že podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

19. Súd rozhodol za účinnosti C.s.p., preto mal v zmysle prechodných a záverečných ustanovení rozhodovať podľa C.s.p., podľa ktorého v sporovom konaní možno priznať nárok na náhradu trov konania stranám sporu, podľa ich úspechu vo veci.

20. Združenie nebolo v danom konaní stranou sporu a preto v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. nemá nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2017 č.k. 23Co 35/2017-259.

21. Na základe uvedeného má za to, že združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná. Súd mal preto o uplatnených trovách konania združenia rozhodnúť tak, že združeniu nárok na náhradu trov konania neprizná, nakoľko nie je subjektom, ktorému môže byť nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznaný.

22. N základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

23. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu rozmietol a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd prejednal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa citovaných zákonných ustanovení a po preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, náhradu trov konania nepriznáva.

25. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom, nie sú naplnené. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov, nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s prísl. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0446710832 zo dňa 28.12.2005 nebolo sporné, že sa jednalo o spotrebiteľských úveroch. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský úver, súd prvej inštancie správne posudzoval uplatnený nárok podľa právnej úpravy upravujúcej spotrebiteľské úvery.

27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný splátky dohodnuté v úverovej zmluve splácal do 19.6.2008, kedy zaplatil poslednú splátku a ďalej už dohodnuté splátky neplatil.

28. K prechodným a záverečným ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca, odvolací súd uvádza:

29. Podľa § 8a zák. č. 258/2001 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006), právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 8 aa ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31. Nárok uplatnený žalobcom vznikol po 19.6.2008, ktorý žalovaný prestal splácať splátky úveru, súd prvej inštancie preto nepochybil, keď uplatnený nárok posudzoval podľa právnej úpravy zákona, účinnej od 1. januára 2008. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožnil.

32. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi 68 % trov konania, je dôvodné.

33. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 20.9.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 66, Svidník, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

34. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. účinného od 1.6.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd prvej inštancie správne rozhodoval o náhrade trov konania podľa C.s.p.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Stranami sú podľa § 60 C.s.p., žalobca a žalovaný.

36. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania za účinnosti O.s.p., nie je stranou sporu v zmysle § 60 C.s.p. a nemá ani postavenie intervenienta v zmysle § 82 C.s.p. Súd prvej inštancie preto rozhodol nesprávne, keď Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov ako vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania zamenil tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, právo na náhradu trov konania nepriznáva.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).