Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného J. E., na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2019 takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o dz u j e obžalovaného J. E., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. V. A. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 246/18/3305-6 zo dňa 22.06.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na skutkovom základe, že dňa 24.03.2018 v čase od 17,30 hod. do 19,40 hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom pred vyšetrovateľom PZ, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ v procesnom postavení oznamovateľa v zápisnici o trestnom oznámení v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-NKA-PTJ3-180/2018-PZ, po predchádzajúcom poučení o trestných následkoch za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona lživo obvinil Q. Q. zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. e/ Trestného zákona v úmysle privodiť jeho stíhanie, pričom predmetné trestné oznámenie bolo pod ČVS: PPZ-431/NKA-PT-ZA-2018 dňa 23.04.2018 podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 246/18/3305-6 podanej podľa § 234 ods. 1 Tr. por. doručenej dňa 22.06.2018 samosudca nariadil hlavné pojednávanie. Obžalovaný poprel vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, vykonal výsluch obžalovaného, poškodeného Q. Q., svedkyne Ľ. Q., D. E., oboznámil videozáznam, listinné dôkazy vzťahujúce sa k dokazovaniu vo veci a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok sa stal v popoludňajších hodinách. Predtým bol v centre Partizánskeho v Bille na nákupe. Išiel pešo, došiel k hrádzi a kráčal od mosta k bytovkám na Nábrežnej ulici. Bol blízko mosta, na začiatku ulice. Auto poškodeného išlo oproti, spomalilo, pričom poškodený, ktorého pozná pod prezývkou ". stiahol okno a na neho začal cez okno spolujazdca vykrikovať, že ho zabije, zlikviduje, že si zistil jeho adresu, že má dom v Kršteňanoch, že ani tam sa neschová, použil výraz "kurva cigánska" a že dokedy bude chodiť po cudzích pozemkoch, a že ho "odpáli". Obžalovaný potom prešiel ku stĺpu s kamerou, tam stretol príbuzných E. Q., L. Q., zaťa K., ten mu ešte vrátil kľúče od auta, im povedal čo sa mu stalo a oni ho nabádali, aby išiel na políciu skutok oznámiť. Od skutku po čas kedy sa dostavil na políciu prešlo asi 40 min. S policajtmi hovoril pri okienku. Asi do polhodiny prišiel poškodený, ten voľne behal po budove s nejakým papierom. Keď obžalovaný odchádzal z polície, auto poškodeného bolo ešte pred políciou. On vidí motív konania poškodeného v tom, že pred Veľkou nocou obžalovaný predával voňavky a prišiel na pozemok k sestre poškodeného, čo v tom čase nevedel, že je jeho sestrou. Za to bol neskôr v Prievidzi odsúdený na dvanásť mesiacov, považoval to za nedorozumenie. S poškodeným sa pritom poznal roky, aj sa zdravili, nebol medzi nimi konflikt. V prípravnom konaní odmietol vypovedať, lebo má za to, že policajti dali poškodenému jeho adresu a má na polícii kamarátov, aj na oddelení potom čo sa tam dostavil po jeho trestnom oznámení, behal poškodený voľne v tričku a policajtom dal nejaký papier. Uviedol, že auto, na ktorom poškodený išiel, bolo čierne SUV. Po doplňujúcich otázkach, uviedol, že to bol poškodeného čierny Ford Galaxy, na tom vozidle sa ten neskôr dostavil aj na políciu. Nevedel však uviesť rozdiel medzi vozidlami na fotografii z kamery mestskej polície (tmavý Ford Touran a Ford Galaxy). Uviedol, že auto malo na sklách zadných dverí tmavé fólie, vpredu však sedel len vodič. Obžalovaný má družku a štyri deti, z toho jedno maloleté.

Poškodený Q. Q., nárok na náhradu škody neuplatnil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu ráno išiel do mesta pre auto, lebo predtým deň bol v pohostinstve a nechal ho v meste. Auto mal na námestí, vracal sa asi cez časť Luhy. Po Nábrežnej ulici vtedy nešiel. Pre auto išiel okolo 11:00hod a na políciu až okolo 14:00 hod, potom čo ho zavolali z polície. Vtedy išiel cez Nábrežnú ulicu smerom zo sídliska Šípok. Uviedol, že s obžalovaným sa v ten deň nestretol. Odkedy prišiel s autom z mesta dokiaľ nešiel na políciu sa zdržiaval doma. Potvrdiť to môže jeho manželka. Bývajú na 9. poschodí. Používaný vchod do domu je snímaný kamerou, rovnako ako výťahy. V dome je aj ďalší vchod, ten je však zamknutý, nepoužíva sa a ani od neho nemá kľúče. Poškodený používa auto Ford Galaxy čiernej farby. Nik iný ho v ten deň nepoužil. Do mesta pre auto ho zrejme niekto viezol, mohol to byť sused. Nevie na akom aute, mohlo to byť SUV. M. I. je jeho sestra, o skutku z 11.02.2018 (č.l. 70), kedy sa mal po jej záhrade pohybovať obžalovaný sa dozvedel až na polícii, predtým to nevedel, hoci so sestrou je v kontakte. D. E. nepozná. S obžalovaným nikdy žiaden konflikt nemal, pozná ho, no nezvykne s ním komunikovať.

Svedkyňa Ľ. Q., manželka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku bola doma. Manžel doobeda odišiel do mesta pre auto, lebo v piatok hodí s kamarátmi na pivo, asi aj oslavoval, lebo má v marci narodeniny. Keď prišiel zostal doma až kým mu z polície nevolali v poobedňajších hodinách okolo pol tretej až tretej hodiny, že sa má dostaviť na výsluch. Potom jej povedal, že je to kvôli nejakej krádeži u švagrinej a krivému obvineniu. Poškodený sa stýka so súrodencami, veľmi dobre spolu vychádzajú. Ona sa dozvedela o incidente u švagrinej až vtedy, keď prišiel manžel z polície. Používajú tmavý Ford. Nevedela uviesť, či v deň skutku bol s nimi doma aj syn. Ich bytový dom má dva vchody, no druhý vchod sa nepoužíva, je zamknutý a nik ani oni nemajú od neho kľúče, k čomu sa vie vyjadriť aj domovník.

Svedok D. E., strýko obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom skutku. Bol na prechádzke, pričom obžalovaný fajčil na ceste asi 100 m od križovatky pri starobinci. Poškodený sa obžalovanému vyhrážal, že ho zabije a aj jeho deti, a že vie, kde býva, to všetko za to čo mal s jeho sestrou. Uviedol, že poškodený má známych policajtov. Tiež viedol, že má výpadky pamäte, že mohlo byť leto. Poškodený má Ford Galaxy čiernej farby, poškodeného pozná dlhé roky.

Obžalovaný sa k tomu vyjadril, že D. E. priamo pritom nebol, až potom mu prišiel povedať čo videl. On keď sa z hrádze vracal, stretol ľudí čo menoval a J. E., J. E.. D. E. ani neregistroval, mohol len počuť o tom čo on hovoril. Išiel po hrádzi nie po ulici. D. E. za ním prišiel až potom, čo on podal trestné oznámenia na poškodeného. Spomenul si aj, že tesne pred skutkom alebo po ňom ulicou prechádzal červený VW Golf, ktorý ba mal patriť polícii a v kostole bola nejaká udalosť.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil videozáznam z bezpečnostnej kamery, ktorá sa nachádza na bytovom dome v Partizánskom, Horská č. 1 pri hlavnom vchode a vo výťahu, nachádzajúca sa v spise na č.l. 13 CD I, II. Zo záznamu je zrejmé, že o 10:06 hod z obytného bloku vychádza poškodený, pričom sa vracia o 11:00 hod., kedy nesie tašky pripomínajúce darčekové tašky na fľaše. Odchádza až od 15:48 hod. smerom na parkovisko, keď na to odchádza to isté vozidlo vzhľadu čierneho Ford Galaxy ako auto, na ktorom prišiel o 11:00 hod. V úradnom zázname na č.l. 13 policajtka uvádza, že v dome nie je okrem hlavného vchodu snímaného kamerou iný vchod. Z nedatovaného úradného záznamu na č.l. 13 vyplýva, že previerku záznamu z CD vykonala kpt. F.. T. A.Ž., MVSR, PPZ, NAKA, expozitúra Západ, avšak na CD je uvedený kontakt na technika T. U. s uvedením bydliska a telefónneho čísla s poznámkou, že ide o zimný čas záznamu. Zimný čas sa v roku 2018 sa menil až dňa 25.03.2018 z 02:00 ho na 03:00 hod.

Podľa úradného záznamu MVSR, ORPZ v Partizánskom, OKP, odbor kriminalisticko technických činností a pátrania z 24.03.2018 napísaným kriminalistickým technikom npor. F. O. bol tento dňa 24.03.2008 vyslaný na Mestskú políciu v Partizánskom vo veci stiahnutia záznamu z Nábrežnej ulice v Partizánskom v čase od 13:00 hod. do 14:20 hod. dňa 24.03.2018. Kriminalistický technik videl záznam od 13.00 hod. do 14.20 hod.. Podľa úradného záznamu príslušník mestskej polície uviedol, že kamerový záznam nemôže stiahnuť, to môže len určený technik na základe žiadosti v pracovných dňoch, doba uchovania záznamu je 7 dní. Z fotodokumentácie na č.l. 12 vyplýva, že je o 14:10:44 hod. zachytené vozidlo tmavé MPV Ford Galaxy v smere od kostola k starobincu a 13:29:32 hod. tmavý VW Touran v opačnom smere.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení v procesnom postavení oznamovateľa pod sp. zn. ČVS: PPZ- NKA-PTJ3-180/2018-PZ z 24.03.2018, na č.l. 3-6, podal o 17:30 hod. do zápisnice pred vyšetrovateľom PPZ NAKA, expozitúra Západ obžalovaný trestné oznámenie na osobu s prezývkou ". ktorý sa mu mal hroziť smrťou. Skutok sa mal stať dňa 24.03.2018 v poobedňajších hodinách na hrádzi na Nábrežnej ulici asi 40 min predtým ako to oznámil polícii. Auto popisuje ako čierne alebo modré SUV. Tiež uvádza, že on žiadal, aby zavolali vyšetrovateľa z NAKY a že ako ". odišiel, zostal obžalovaný stáť pod kamerou.

Predmetné trestné oznámenie bolo uznesením pod ČVS: PPZ-431/NKA-PT-ZA-2018 dňa 23.04.2018 podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku (č.l. 17-19).

Podľa úradného záznamu ORPZ v Partizánskom, OOPZ, ppor. F. Z. na č.l. 10 bol policajt o 14:57 hod. prostredníctvom OS KR PZ Trenčín vyrozumený, že sa na OOPZ Partizánske dostavil J. E., pričom ďalej popísal oznámenie, kde sa uvádza ako vozidlo zn VW. O 15:10 hod. sa dostavil za oznamovateľom J. E., ktorého vyzval, aby s ním išiel spísať trestné oznámenie, na čo obžalovaný povedal, že bude vypovedať len v prítomnosti príslušníka NAKA. O tom policajt vyrozumel OS KR PZ Trenčín. Následne sa tam už nachádzal poškodený Q. Q., ktorý sa na OOPZ dostavil dobrovoľne.

Podľa záznamu na č.l. 15 je vlastníkom OMV Forg Galaxy, čiernej metalízy, poškodený.

Podľa správy Mestskej polície zo 07.11.2018 na č.l. 69 mestská polícia uchováva záznamy 15 dní. Z uvedeného dôvodu nebolo možné súdu vyhovieť so žiadosťou o predloženie záznamu z kamery na Nábrežnej ulici z 24.03.2018.

Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby. Obhajkyňa v záverečnej reči navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por. s poukazom na zásadu in dubio pro reo. Obžalovaný zotrval na svojej nevine.

Samosudca odmietol návrh prokurátora na doplnenie dokazovania výsluchom správcu bytovky k existencii ďalšieho vchodu v bytovke a jeho využívaniu, pretože táto skutočnosť bola už zistená výsluchom poškodeného a jeho manželky. Súd sa k významu zistenej skutočnosti vyjadruje nižšie. Samosudca rovnako odmietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom npor. F. O., kriminalistického technika, ktorý pozeral videozáznam z kamery mestskej polície na Nábrežnej ulici a O. Q., príslušníka mestskej polície, ktorý záznam poskytol, pretože ich výsluch k obsahu videozáznamu podľa názoru súdu nemožno použiť v trestnom konaní pre rozpor so zásadou bezprostrednosti podľa § 2 ods. 19 Tr. por. Samotnom dôkazným prostriedkom je videozáznam a nie vnímanie jeho obsahu označenými svedkami, teda nie výsluch svedka.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k právnemu záveru, že nebolo v rovine rozumnej istoty a bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe, a preto aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Z právnej vety prečinu krivého obvinenia vyplýva, že sa ho dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť trestné stíhanie. Z tejto skutkovej podstaty pritom vyplýva, že môže nastať aj situácia, kde oznamovateľ (teda osoba, ktorá je neskôr obvinená pre tento prečin) je zároveň pôvodne poškodeným, teda ujma bola spôsobená podozrivým na jeho právach. V tom prípade aj podozrivá osoba, voči ktorej je podané pôvodné trestné oznámenie je neskôr osobou poškodenou. Záujmy týchto osôb sú pritom od počiatku úplne opačné a ostanú opačné aj po zmene procesného postavenia na obvineného a poškodeného. Podozrivá osoba má pritom logicky záujem sa vyviniť, nemusí sa usvedčovať, nie je poučovaná o povinnosti hovoriť pravdu a nič nezamlčať, a tak môže nastať aj situácia, že buďto neskôr skutok nemožno objasniť alebo v prípade, že alibi závisí na dôkaze nepripúšťajúcom pochybnosti a takýto dôkaz sa "objaví", oznamovateľ môže napokon čeliť tomu, že bude voči nemu vedené trestné stíhanie pre prečin krivého obvinenia. Nemožno pritom počítať s tým, že pôvodne podozrivý bude využívať len zákonné prostiedky na vyvinenie sa, ani žeby následne ako poškodený držal sa inej línie, ako nastolil v postavení podozrivého, a tak sa vystavoval možnému trestnému stíhaniu. Túto úvahu súd uvádza len z toho dôvodu, aby ozrejmil prečo je potrebné k hodnoteniu dôkazov pristupovať obzvlášť obozretne a nepodceňovať verziu obhajoby.

Spoločnosť má záujem na objasňovaní trestnej činnosti, teda aj na jej oznamovaní. Oznamovateľ trestnej činnosti by mal byť uznaný vinným pre prečin podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. len v prípade, ak existuje dôkaz alebo viacero navzájom súvisiacich dôkazov, z ktorých vyplýva, že neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že jeho obvinenie iného v úmysle privodiť trestné stíhanie je lživé.

Je potrebné uviesť, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by bez pochybnosti potvrdil verziu obžaloby alebo obhajoby. Verzia obžaloby je založená na spáchaní trestného činu obžalovaným, verzia obžalovaného na motíve poškodeného zakryť skutok, ktorý oznámil na polícii obžalovaný.

Rozsah dokazovania vymedzil prokurátor a obhajoba. Súd odôvodnil prečo nevykonal dokazovanie, ktoré prokurátor ešte navrhol. Samosudca nevidel dôvod na iniciatívne vykonávanie dôkazov, ktoré strany nenavrhli podľa § 2 ods. 11 Tr. por., pretože bolo možné dospieť k rozhodnutiu vo veci samej a boli dodržané ostatné základné zásady trestného konania podľa § 2 Tr. por.

Pravdivosti verzie obžaloby nasvedčujú tieto zistené skutočnosti:

1. Obžalovaný mal motív krivo obviniť poškodeného, pretože sestra poškodeného je poškodenou v inej veci, kde sa vedie proti obžalovanému trestné stíhanie. Obžaloba vidí tento motív v pomste obžalovaného dosiahnuť krivým obvinením na oplátku trestné stíhanie jej brata - poškodeného Q. Q..

2. Z videozáznamu spred bytového domu poškodeného, ktorý zachytáva jediný využívaný vchod do domu vyplýva, že v čase, ktorý obžalovaný udal ako čas skutku, dokonca ešte vo väčšom časovom intervale zrejme cca od 11:00 hod do 15:58 hod sa poškodený preukázateľne nachádzal v obytnom dome. Tomu nasvedčuje výpoveď tak poškodeného, ako aj jeho manželky.

3. Z úradného záznamu policajta, ktorý videl záznam z priemyselnej kamery mestskej polície vyplýva, že žiadny obžalovaným popísaný incident sa v čase medzi 13:00 hod a 14:20 hod. nestal, a ani po ceste nešlo motorové vozidlo poškodeného.

Je potrebné uviesť, že tieto dôkazy vo svojej spojitosti nasvedčujú vine obžalovaného a súd pripúšťa, že pravdepodobnosť viny sa javí byť vyššia ako pravdepodobnosť, že je pravdivá verzia obžalovaného, avšak pochybnosti, ktoré vznikli a týkajú sa nie len možného priebehu skutku, ale aj zabezpečenia dôkazov len v prospech obžaloby, súdu nedovoľujú konštatovať, že možno obžalovaného uznať vinným bez dôvodných pochybností.

Pravdivosti verzie obhajoby nasvedčujú tieto zistené skutočnosti:

1. Motív vyhrážať sa obžalovanému má aj poškodený. Bolo preukázané, že obžalovaný je trestne stíhaný pre skutok, kde poškodenou je sestra poškodeného v tejto veci. Skutok pre ktorý je vedené trestné stíhanie na Okresnom súde Prievidza sa mal stať 10.02.2018 (č.l. 70), teda v krátkom období pred skutkom v tejto veci, pričom následné úkony trestného stíhania prebiehali ešte v menšom časovom odstupe od skutku. Poškodený je so sestrou v kontakte, poprel že by sa o skutku skôr dozvedel, čo však javí byť viac nepravdepodobné, akože by sa mu sestra o takej skutočnosti za 6 týždňov nezmienila. Obžalovaného poškodený z videnia poznal, teda dá sa predpokladať, že by ho mohol z auta opoznať. Samotný motív poškodeného hroziť sa obžalovanému, pretože narušil súkromie jeho sestry, a takto emotívne bezprostredne reagovať na to, že ho náhodou cestou autom uvidel, sa javí byť oveľa pravdepodobnejší, akože si obžalovaný rozmyslí s odstupom 6 týždňov pomstiť sa poškodenému, s ktorým dovtedy nemal žiaden konflikt, pretože jeho sestra iniciovala voči nemu trestné stíhanie, na viac riskujúc, že poškodený bude mať na čas skutku alibi a ešte upozorňujúc, že fiktívny skutok je zrejme nasnímaný.

2. Jeden z najdôležitejších dôkazov polícia nezabezpečila, pričom je potrebné uviesť, že išlo v podstate o jediný možný priamy a objektívny dôkaz svedčiaci o nevine, ale aj o vine obžalovaného. Tu je potrebné uviesť, že v trestnom procese na hlavnom pojednávaní platí zásada bezprostrednosti, teda nemožno pripustiť vykonanie dôkazu (o to viac rozhodujúceho) takým spôsobom, keby malo byť prihliadnuté na sprostredkované podanie osoby, ktorá záznam videla, a to aj policajta. V tomto prípade pritom čas spáchania skutku, pre odchýlky v časovaní skutku tak obžalovaným, ako aj samotným poškodeným (pokiaľ ide o to kde sa na akom mieste nachádzali), nemožno určiť tak presne, že by bolo zrejmé, že ak sa skutok stal, musel sa stať v čase od 13:00 hod. do 14:20 hod., teda v časovom úseku, ktorý zo záznamu videl policajt. Obžalovaný sa dožadoval zabezpečenia predmetného kamerového záznamu, to už neskôr, a teda ani na hlavnom pojednávaní nebolo možné, lebo sa uchováva len 15 dní. Len nesprávnym postupom polície, ktorá ho nezabezpečila v čase, dokiaľ bol uchovaný, bola znemožnená obrana obžalovaného. Naopak tento dôkaz sa zmenil na subjektívny, a to v neprospech obžalovaného

- prípadné svedectvo policajta, ktorý ho videl. Za mimoriadne významnú skutočnosť súd uvádza to, že už v trestnom oznámení obžalovaný uvádza, že stál pod kamerou, čo sa javí byť až absurdné počínanie osoby, ktorá si má skutok vymyslieť a ešte aj navádzať na svoje usvedčenie tým, že upozorní, že mohol byť snímaný. Pokiaľ za takejto situácie polícia záznam nezabezpečí, nielenže by bolo v rozpore s princípom bezprostrednosti a s princípom rovnosti zbraní na úradný záznam policajta, pokiaľ ide o obsah záznamu prihliadnuť, ale na viac je to v rozpore s povinnosťou zabezpečiť nie len dôkazy v prospech, ale aj v neprospech obvineného (§ 2 ods. 10 Tr. por.). V čase prezerania záznamu policajtom pritom bol ešte podozrivou osobou poškodený v tejto veci!

3. Hoci sa videozáznam snímajúci vchod do bytového domu, kde býva poškodený, zdá byť práve dôkazom, ktorý je jednoznačne usvedčujúci a nepripúšťajúci verziu obžalovaného, nie je tomu celkom tak. 1. Bytový dom má dva vchody (ku "vierohodnosti" úradných záznamov možno poukázať na úradný záznam na č.l. 13, kde policajtka uvádza, že v dome nie je iný vchod, čo ako vyplýva z výpovedí poškodeného a jeho manželky nie je pravda). Pravdou je len, že sa druhý vchod nevyužíva a je možné, že od neho ani obyvatelia nemajú kľúče. Hoci to aj súd považuje za veľmi nepravdepodobné, predsa je len možné, že poškodený mohol opustiť dom aj druhým vchodom. 2. Nie je zrejmé, kto zabezpečil videozáznam snímajúci vchod do bytového domu. Je zrejmé len, že ho prezerala policajtka MVSR, PPZ, NAKA, expozitúra Západ, že ho zrejme na CD nahrala fyzická osoba T. U.. Z ničoho nevyplýva, ako sa predmetné CD dostalo do spisového materiálu. Teda či ho zabezpečil policajt, alebo sám poškodený, alebo iná osoba. Nemožno tak potvrdiť, ale ani vylúčiť, či mohlo byť so záznamom nejako manipulované, a tak tento dôkaz v tejto forme postráda vierohodnosť zabezpečenia dôkazu zákonným spôsobom orgánom činným v trestnom konaní. Je tiež zrejmé, že bol zabezpečený pred začatím trestného stíhania v tejto veci (opiera sa oň oznámenie zo 06.04.2018 č.l. 1-2), pričom trestné stíhanie bolo začaté až 28.05.2018. Tiež je potrebné uviesť, že dňa 25.03.2018 sa menil čas zimný na letný. 3. Nie je zrejmé, či na záznamovom systéme sa tento čas mení manuálne alebo automaticky, ani o akom čase prebieha zmena. Pokiaľ sa mení manuálne, či je možné urobiť zmenu aj v rozmedzí viac ako jednej hodiny alebo opakovane, alebo čas zmeniť aj deň skôr, a tak dosiahnuť posun času na zázname. Či teda na zázname je čas reálny, alebo posunutý o hodinu či dve jedným či druhým smerom, nemožno potvrdiť ani vylúčiť. Že takáto úvaha nie je nezmyselným dohadom možno odôvodniť tým, že ak je čas na zázname správny, tak poškodený dom opúšťal až o 15:48 hod., teda sa ani nemohol nachádzať na polícii v čase ako jednak sám uvádza (okolo 14:00 hod.), a tiež ako vyplýva zo záznamu policajta z 24.03.2018 na č.l. 10, podľa ktorého sa mal poškodený nachádzať na polícii potom, čo bol policajt telefonicky vyrozumený z OS KR PZ Trenčín (ak teda jeho hovor netrval skoro hodinu) teda nie dlho po 15:10 hod. Obžalovaný uvádza, že asi do polhodiny na to ako on prišiel skutok oznámiť, prišiel na políciu poškodený, čo tiež podporuje záver, že buď čas 15:48 hod. nie je čas správny, alebo tak záznamy policajta ako aj výpovede tak obžalovaného ako poškodeného majú takú časovú odchýlku, že sa súd nemôže spoľahnúť v podstate na žiaden z uvádzaných časov.

4. Súdu neušlo pozornosti, že postup polície vo vzťahu k poškodenému sa nejaví byť štandardný. Je zrejmé, že poškodený nemohol prísť na políciu náhodne bez akejkoľvek výzvy či informácie o tom, že by sa tam mal dostaviť. Postup, kde predtým ako je o 17:30 hod. spísané trestné oznámenie s oznamovateľom (ten sa mal dostaviť na políciu pred 15:00 hod.), v podstate zrejme krátko potom ako sa na políciu dostavil oznamovateľ, je už vyzývaný poškodený, aby sa dostavil na políciu, je príliš "aktívny", v podstate buď šikanujúci alebo naopak zvýhodňujúci poškodeného. Pokiaľ obžalovaný naznačil nedôveru k polícii, nadštandardné vzťahy poškodeného na polícii, poukázal na správanie poškodeného v budove polície, ba vyžiadal si pre podanie trestného oznámenia policajta z NAKA, tak opäť všetky tieto skutočnosti aj v spojitosti so zabezpečovaním či skôr nezabezpečením dôkazov v tejto veci budia dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného.

5. Hoci výpoveď svedka D. E. ako priameho svedka hrozieb poškodeného obžalovanému sa nejaví byť dôveryhodná, najmä preto, že samotný obžalovaný ho ako svedka navrhol až po jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní, kde ani len nespomenul, že by mal byť priamy svedok, tak nemožno vylúčiť, že tento svedok reprodukuje svojsky len to čo počul od obžalovaného, či osôb, s ktorými sa stretol po skutku.

6. Hoci sa to nejaví byť pravdepodobné, predsa len je potrebné uviesť, že obžalovaný sa mohol mýliť v čase skutku významne. Skutok mohol zasahovať čas aj okolo 11:00 hod. kedy poškodený sa vracal svojím vozidlom domov a mohol, hoci to popiera ísť uvedenou Nábrežnou ulicou. Nie je celkom vylúčený ani omyl, pokiaľ ide o vozidlo, tu súd poukazuje na označenie vozidla Volkwagen v úradnom zázname policajta na č.l. 10 a vozidla na fotke na č.l. 12 prechádzajúceho o 13:29 hod. či zázname č.l. 11. Obžalovaný nepozná rozdiel medzi vozidlami VW Touran a Ford Galaxy, samotný Ford Galaxy popisuje ako SUV, čo je označenie pre iný typ vozidla.

Ako už súd uviedol skôr, hoci pre videozáznam z kamery snímajúcej vchod do bytového domu poškodeného, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní v celej jeho dĺžke sa javí byť na prvý pohľad obžaloba dôvodná, existuje toľko dôvodných pochybností, že nemožno dospieť k záveru o vine obžalovaného. Podľa názoru súdu už ani neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil jednoznačne verziu obhajoby či obžaloby, a preto to či sa žalovaný skutok stal ostane sporné. Preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. aplikujúc zásadu in dubio pro reo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.