Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_38P-34-2020.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. L., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Y. X. X, O., dieťa rodičov: matka G. L., B.. XX.XX.XXXX, bytom J. C. Č.. XX, a otec T. R., B..XX.XX.XXXX, bytom L. č. d. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Maloletý J. L., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný s účinnosťou od 05.06.2020 prispievať na výživu maloletého J. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.06.2020 do 23.02.2022 vo výške 623,29 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 17,50 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2020 sa matka ako navrhovateľka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,-Eur mesačne od 01.06.2019. Styk otca s dieťaťom nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti asi tri roky, nakoľko otec mal dlhodobé problémy s alkoholom. Kontakt s maloletým J. mal len minimálny, nejavil záujem o výchovu syna, od júna 2019 jej finančne na dieťa neprispieva.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 19.11.2021, v ktorom uviedol, že poberá invalidný dôchodok v sume 157,70 Eur od roku 2018, je murárom. Má mesačné výdavky: elektrina 30 eur, plyn 20 Eur, podnájom 50 Eur. Má spotrebný úver v Poštovej banke, ktorý nespláca. Z požičanej sumy 3.500 Eur má dlh 9.000 eur, ktorý nespláca. Je rozvedený, má Xročného syna s bývalou družkou, výživné nemá stanovené. Má zdravotné problémy s chrbticou a platničkami, na 23.11.2021 má operačný zákrok. S jeho diagnózou sa nemôže zamestnať. Dňa 14.12.2021 bolo súdu doručené podanie otca označené ako žiadosť, v ktorom uviedol, že bol dlhodobo pripútaný na lôžko. Operáciu mu odložili pre COVID-19. Problémy s alkoholom mal, ale už 5 rokov nepije. Nie je pravda, že o syna nejaví záujem, nechceli mu
ho dať. Odišli žiť do B., je s ním v kontakte telefonicky. Je ochotný prispievať mesačne sumou 30 Eur mesačne. Okrem invalidného dôchodku má aj nemocenskú dávku 300 Eur, ktorú bude poberať pol roka.
3. Matka dňa 16.12.2021 doručila súdu podania, v ktorých sa vyjadrila k tvrdeniam otca. Uviedla, že pracuje v B., maloletý si tam plní povinnú školskú dochádzku. Súhlasí, aby bol otec zaviazaný prispievať na maloletého sumou 30 Eur a aby bol zverený do jej starostlivosti. Odišli zo Slovenska bez písomného súhlasu otca 05.06.2021, žila na pokraji chudoby, v zlej finančnej situácii, nemala z čoho platiť účty, invalidný dôchodok a občasné brigády nedokázali pokryť všetky jej výdavky. V B. nastúpila do práce v ambulantnej ošetrovateľskej službe ako pomocná ošetrovateľka, sú tam šesť mesiacov, je so svojou prácou spokojná, maloletý J. si našiel kamarátov, na nové prostredie sa adaptoval viacmenej bez problémov. Maloletý naďalej komunikuje s otcom cez videochat aplikácie whatsapp.
4. Otec na výzvu súdu doplnil svoje vyjadrenie s tým, že o syna prejavuje záujem, ale nemôže za ním vycestovať, nakoľko nemá taký príjem. S výživným v sume 30 Eur mesačne súhlasil. Žiadal, aby mu súd nedal doplatiť zameškané výživné, nemá taký príjem. Požiadal o odročenie pojednávania alebo o prejednanie v jeho neprítomnosti pre jeho zdravotný stav, keďže je po operačnom zákroku, pripútaný na lôžko.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsledkom lustrácie otca v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s rodinou dlhodobo spolupracovali. Matke bolo navrhované podanie návrhu na určenie výživného už v roku 2019, no matka nemala záujem, nakoľko otec prispieval do domácnosti. Pri monitorovaní vzťahov bolo vidieť, že maloletý J. a otec komunikujú spoločne a nebolo mu bránené v styku s maloletým. Navrhli maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a schváliť dohodu rodičov v časti bežného výživného, otca zaviazať na úhradu nedoplatku na zročnom výživnom, a stretávanie otca so synom neupravovať. Matka zabezpečovala všetky potreby maloletého dieťaťa, otec do toho nezasahoval. Ponechal na zvážení súdu určenie oprávnenosti zastupovania maloletého a spravovanie jeho majetku. Obaja rodičia boli poučení terénnymi pracovníkmi, ako aj súdom, o ich právach a dôsledkoch ich rozhodnutia.
7. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že naposledy bol otec zamestnaný v B+N U. K. U. spol. s r. o. s s dosahovaním vymeriavacieho základu vo výške 773,86 Eur za 04/2021, 794,47 Eur v hrubom za 05/2021 a 286,70 Eur v hrubom za 06/2021. otec poberá nemocenskú dávku v sume 2310,40 Eur a invalidný dôchodok v sume 159,80 Eur.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak maloleté dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu mal súd preukázané, že je to výlučne matka, kto dlhodobo poskytuje maloletému dieťaťu sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin. Matka a maloleté dieťa sa počas konania presťahovali do B., kde maloletý absolvúva povinnú školskú dochádzku, a z nesporného tvrdenia matky vyplývalo, že maloletý J. má zabezpečené základné životné potreby. Matka dbá na právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k otcovi, umožňuje dieťaťu udržiavať styk s otcom, ktorý sa vzhľadom na vzdialenosť realizuje videohovormi. Otec maloletého dieťaťa má toho času nepriaznivý zdravotný stav, je po operačnom zákroku, so zníženou pohyblivosťou a preto nie je toho času zárobkovo činný, ale poberá nemocenskú dávku určenú na prekonanie prechodného obdobia práceneschopnosti. Súd preto rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do matkinej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec nespochybňoval v konaní úroveň starostlivosti o dieťa matkou, ani sa nedožadoval zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej výlučnej starostlivosti. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je naviazané na matku ako primárneho rodiča, zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá pre dieťa aktívne vytvára základný pocit istoty a bezpečia domova v snahe vytvoriť mu stabilné prostredie na rozvoj jeho schopností a vlôh v prostredí U. republiky B..
22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Rodičia sa počas konania zhodli na určení výživného v sume 30 Eur mesačne. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a dospel k záveru, že dohoda rodičov o výživnom v sume 30 Eur mesačne je vzhľadom na aktuálne zdravotné a sociálne pomery vhodnou dočasnou úpravou. Z vyjadrenia matky, doručeného súdu dňa 16.12.2021, vyplýva, že matka sa aktívne snaží nielen pozdvihnúť vlastnú životnú úroveň a tým i životnú úroveň maloletého J., ale v záujme podporovania rozvoja citovej väzby maloletého dieťaťa s otcom je ochotná použiť vlastné finančné prostriedky (zakúpenie cestovného lístka X. - V.) v prospech otca maloletého dieťaťa. Z uvedeného pre súd vyplýva, že matkina životná úroveň je toho času vyššia ako otcova. Otec je vyštudovaný murár, v ktorého schopnostiach je dosahovať príjem na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve, avšak v rozhodnom období počas súdneho konania takýto príjem nedosahoval, naopak, bol odkázaný na výživu z poberania nemocenskej dávky a invalidného dôchodku. Uvedené konanie otca sa súdu nejavilo ako účelové vzdanie sa príjmu zo strany otca, keď k operačnému zákroku s omeškaním dvoch mesiacov 04.01.2022 v krížovej časti chrbtice a to z dôvodu nepriaznivej spoločenskej situácie v súvislosti so šírením pandémie COVID-19 v zimnom období. Súd preto vychádzal z písomnej dohody rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, avšak musel zohľadniť, že k 01. júlu každého roka dochádza k úprave výšky životného minima a tým i minimálnej výšky výživného, ktorá toho času predstavuje v absolútnom vyjadrení 29,87 Eur a preto ak by súd určil výživné pevnou sumou 30 Eur mesačne, takto určené výživné by v krátkom čase (tri mesiace) po právoplatnosti tohto rozsudku nedosahovalo zákonnú minimálnu výšku. Preto súd určil výživné v súlade s rešpektovaním zásady, že každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa, pričom v prípade, že tak nemôže činiť (invalidita, väzba, nespôsobilosť pracovať a pod.), sú nároky dieťaťa chránené cestou náhradného výživného poskytovaného štátom.
24. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.06.2020 do rozhodnutia súdu 23.02.2022 v celkovej výške 623,29 Eur (so zohľadnením pomernej časti za 06/2020), ktorý súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach tak, aby k jeho úhrade došlo do troch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedené obdobie predstavuje ustálenou súdnou praxou najdlhšie možné a akceptované obdobie na úhradu zročného výživného. Pri priemernej opatrnosti povinného rodiča bolo totiž predvídateľným, že pokiaľ sa nepodieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ani čiastočne, čo v prípade nedomicilného rodiča predstavuje prispievanie na výživu maloletého dieťaťa, následkom jeho pasivity bude dlh na peňažnom plnení, keď je nepochybné, že dieťa má základné životné potreby bez ohľadu na to, či súd o výživnom rozhodol alebo nie. Otec netvrdil a preto ani nepreukázal, že by počas súdneho konania prispieval na výživu maloletého dieťaťa, matka na výzvu súdu uviedla, že si nespomína, že by sa otec podieľal na výžive dieťaťa nejakou sumou. Povinnosťou súdu je rozhodnúť aj o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od začatia súdneho konania do rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak. Z písomných podaní rodičov nemal súd preukázané, že by matka nepožadovala priznanie zameškaného výživného, preto súd rozhodol v tejto časti tak ako je uvedené vo výroku (III.) pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k jednorazovej splatnosti celého dlhu na zročnom výživnom. Matka sa podaným návrhom na začatie konania pôvodne domáhala určenia výživného v sume 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01. júna 2019, t. j. od obdobia spred začatia konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne neuviedla, procesný opatrovník poukázal na to, že matka bola poučená už v roku 2019 v rámci monitorovania situácie v rodine terénnymi pracovníkmi o možnosti podať si návrh na určenie výživného, avšak matka nemala záujem. Preto súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel, keď neboli splnené
zákonné materiálne podmienky na vyhovenie jej návrhu v tejto časti. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením.
25. Na žiadosť rodičov súd stretávanie sa maloletého dieťaťa s otcom neupravoval.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; rodičia neboli v konaní právne zastúpení, pojednávania sa nezúčastnili, súd nemal preukázanú existenciu ich trov v konaní a rodičia ani o náhradu trov nežiadali. Preto súd rozhodol v súlade s generálnou klauzulou mimosporového konania, od ktorej nevidel dôvod odkloniť sa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.