Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 24 785 199 proti žalovanej O. X., S.. XX.X.XXXX, H. XXXX, XXX XX Z. S. Z. o zaplatenie 624 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 178,76 € z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou elektronicky dňa 29.12.2017 na základe skutkových okolností v nej uvedených, domáhal voči označenej žalovanej zaplatenia sumy 624 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 169,24 € od 21.4.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že jeho predchodca - spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzavrel dňa 7.12.2013 so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s nákladmi spojenými s úverom v 60 týždňových splátkach so splatnosťou prvej 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 14.12.2016 a poslednej dňa 31.1.2015. V rovnaký deň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá mala byť dobrovoľnou doplnkovou službou, spočívajúcou vo výbere splátok v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu, buď v mieste bydliska žalovanej alebo na inom ňou určenom mieste, každý týždeň, za čo mala žalovaná zaplatiť odmenu 412 €. Keďže zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou listinou, je potrebné z každej jednotlivej splátky odpočítať sumu 6,86 € na zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Sumu, ktorú žalovaná uhradila vo výške 864 €, je potom potrebné rozdeliť na istinu č. 1., na ktorú bolo zaplatených 630,76 € a na istinu č. 2, na ktorú bolo zaplatených 233,24 €. Celkovo mala žalovaná uhradiť 800 € titulom istiny, 276 € titulom úrokov a poplatkov a 412 € titulom odmeny za zabezpečenie splátok úveru. Pričom celkovú čiastku 1 488 € sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 splátkach po 24,80 €. Žalovaná uhradila len 34 splátok a z 35. splátky len sumu 20,80 €, spolu 864 €. Následne dňa 31.3.2017 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorou bola na žalobcu postúpená aj pohľadávka z uvedenej zmluvy, vrátane jej príslušenstva. O uvedenom bola žalovaná oboznámená listom zo dňa 10.4.2017. Žalovaná suma predstavuje istinu úveru 169,24 €, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 178,76 € a náklady spojené s úverom 276 €. Podaním doručeným súdu dňa 12.4.2018 čl. 61 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 178,76 € späť, bez uvedenia dôvodu. Vo zvyšku na žalobe zotrval.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba s prílohami a procesným poučením doručená do vlastných rúk dňa 19.11.2018, sa k žalobe nevyjadrila, v spore zostala nečinná.

3. S poukazom na hodnotu predmetu sporu súd pojednávanie na prejednanie tejto sporovej veci nenariaďoval, konal v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 11.1.2019 a zvesené dňa 7.2.2019, v zákonnej lehote. Sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä: zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 38, zmluvou o zabezpečení splátok úveru čl. 40, výpisom splátok a úhrad čl. 41, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 43, tabuľkou - zrejme špecifikáciou postúpenej pohľadávky čl. 42, podacím hárkom čl. 44, predžalobnou výzvou čl. 45, podacím hárkom čl. 46. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s. r. o. dňa 7.12.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s nákladmi spojenými s úverom vo výške 267 €, spolu v sume 1 076 € v 60 týždenných splátkach pri výške splátky 17,94 €. Súčasne, v rovnaký deň, uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, pričom za poskytnutie služby formou výberu splátok v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu v mieste bydliska žalovanej alebo na inom žalovanou určenom mieste každý týždeň mala žalovaná zaplatiť sumu 412 €, a to opäť v 60 týždenných splátkach po 6,86 €. Žalovaná uhradila na základe týchto zmlúv celkovo 864 €. Pohľadávku zo zmluvy predchodca žalobcu v postavení veriteľa postúpil na žalobcu. Postúpenie listom zo dňa 10.4.2017 predchodca žalobcu žalovanej oznámil, zaslal jej ho dňa 20.4.2017.

6. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Uvedené sporové konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaná fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcim na jej území. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy zo dňa 7.12.2013 na území Slovenskej republiky. Ide zároveň o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté doručením žaloby dňa 29.12.2017, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015). V prípade spotrebiteľských zmlúv, akou je v zmysle článku 17 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Brusel I. aj medzi predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva o úvere, sa právomoc súdu upravuje podľa všeobecného kritéria vymedzeného v článku 18 ods. 2 Nariadenia, bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu, v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, s poukazom na článok 5 ods. 3 Nariadenia I. Predmetom tohto sporového konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok. K dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, použitie Slovenského právneho poriadku nenamietal.

8. Súd právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovanou, vzhľadom na charakter zmluvy o úvere (i jej samotný názov), posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania, zatiaľ čo žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda mala postavenie spotrebiteľa. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2017. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej ešte predchodca žalobcu listom zo dňa 10.4.2017. Aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku zo zmluvy súd preto považoval za danú.

9. V konaní bolo preukázané, že predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej poskytol plnenie vo forme úveru, ktorého výška predstavovala sumu 800 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu so zmluvným úrokom uhradiť v 60 týždenných splátkach, pri výške splátky 17,94 €. Súd zmluvu podrobil preskúmaniu zákonom predpísaných náležitostí, pričom dospel k záveru, že niektoré z nich v zmluve absentujú, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

10. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy.

11. Zmluva neobsahuje ani náležitosť označujúcu termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tento údaj má byť v zmluve uvedený jednoznačne, teda uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku. Nepostačuje vymedzenie konečnej splatnosti úveru slovami „7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Toto nie je dostatočne konkrétne vymedzenie okamihu konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ by mali aj tieto údaje vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok (ktoré napokon žalobca ani nedoručil, resp. neoznačil, pretože z rubovej strany zmluvy nie je možné jednoznačne určiť, o akú listinu ide), tak k tomu súd uvádza, že obchodné podmienky majú iba bližšie špecifikovať a vysvetľovať údaje, ktoré sú uvedené v zmluve a všetky zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva.

12. Uvedené (v odseku 11.) sa týka aj predpokladov použitých pre výpočet RPMN, ktoré sú obsiahnuté len v bode 5. na rubovej strane zmluvy, zrejme v obchodných podmienkach, ktoré ale žalovaná nielen, že ani len nepodpísala, ale zo zmluvy vôbec nevyplýva, že by sa s nimi bola vôbec oboznámila. K tejto náležitosti súd uvádza, že zo znenia zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v zmluve sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve je pritom uvedený len údaj RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 45,94%. Napokon, ani tieto údaje nie sú správne (bližšie odôvodnenie viď. nasledujúca časť odôvodnenia - odsek 18, 19).

13. V texte zmluvy ďalej nie je presne uvedená ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 17,94 € (pričom posledná splátka mala byť vo výške 17,54 €) bez bližšej špecifikácie. Z citovaného ustanovenia pritom vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť (napr. na základe predloženého splátkového kalendára) ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

14. Súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj so vzťahom zákona o spotrebiteľských úveroch a smernicou č. 2008/48/ES, a to aj s prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v ktorom súd zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, údaju o RPMN a priemernej hodnote RPMN, ako aj adresy na reklamácie a sťažnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 258/2001 Z. z., tiež súčasnom zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenská právna úprava ide nad rámec smernice 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, použil by rovnakú terminológiu. Slovenský zákonodarca v právnej norme účinnej ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (v zákone o spotrebiteľských úveroch) jasne definoval, aké následky sú s absenciou obligatórnych náležitostí spojené. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty, ktorá je v Civilnom sporovom poriadku zakotvená v čl. 2 ods. 2, v zmysle ktorej právna istota predstavuje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Citujúc rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co 105/2018 „ustálená judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ohľadne potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru. Preto pokiaľ aj existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte dva), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov, podľa záveru odvolacieho súdu nemožno tieto rozhodnutia považovať za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP“. 15. V týchto súvislostiach súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom súd druhej inštancie vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, a síce, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, je potrebné ZoSÚ novelizovať, zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je napokon nová legislatívna zmena účinná od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že rozčlenenie sa nahrádza pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene. Súd však nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých až po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“ 16. Z dôvodu absencie vyššie citovaných zákonných náležitostí je predmetný úver bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré žalovanej skutočne poskytol a ktoré mu žalovaná nevrátila, teda na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenými splátkami.

17. Okrem označenej spotrebiteľskej zmluvy uzavreli strany sporu toho istého dňa, t.j. 7.12.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej podľa článku 1.1 Zmluvy sa predchodca žalobcu ako poskytovateľ zaviazal, že žalovanej za odmenu počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej ako zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočňovať v mieste trvalého bydliska zákazníka (žalovanej) alebo na inom mieste určenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnutú službu zaplatí odmenu vo výške 412 €, pričom túto sumu uhradí v 60 - tich týždenných splátkach po 6,86 € (suma poslednej splátky 7,26 €).

18. Súd je toho názoru, že zmluva o zabezpečení splátok úveru formálne síce predstavuje samostatnú zmluvu, avšak v skutočnosti ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu úverovú, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, čo napokon vyplýva aj so samotnej identifikácie čísla a tým aj prepojenosti s hlavnou úverovou zmluvou. Obe zmluvy sú zároveň nepochybne zmluvami formulárovými. Ich obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť a preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. V tomto prípade odmena za výber splátok v sume 412 € predstavuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru 800 € a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pretože takúto službu nežiadala a bola jej predchodcom žalobcu nanútená. Predchodca žalobcu si zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru vopred vynútil u žalovanej už vopred pripraveným predtlačeným tlačivom aj iný úkon, než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Žalovaná ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho, pre ňu zrozumiteľnejšieho výkladu obsahu, nebola schopná posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti a informovanosti, z čoho vyplýva aj nedostatok prejavu jej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť do zmluvného vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí služby zo strany predchodcu žalobcu. Z toho, ako boli vymedzené práva a povinnosti v zmluve o zabezpečení splátok úveru, je zrejmé, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že predchodca žalobcu jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy vyňal zo štandardnej zmluvy o úvere a formálne ich označil ako samostatnú zmluvu, a to len za účelom navýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o domácom servise totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním a uhrádzaním pohľadávky veriteľa, rozhodne nejde o nadštandardné služby. Vytvorením pokútnej ďalšej zmluvy, ako zmluvy odplatnej, predchodca žalobcu jednoznačne sledoval absolútne neúmerné zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Výška odmeny je nielen neprimeraná, ale zároveň aj nesprávne uvedená. Tento záver podporuje aj fakt, na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení Európska komisia vo veci C. V. proti Provident Financial pod číslom C-372/14, kde zaujala jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov (v tomto prípade v podobe zmluvy o zabezpečení splátok úveru) majú byť súčasťou celkových nákladov a majú byť preto zarátané do RPMN. Takto vypočítaná RPMN by potom predstavovala 228,66 %, čo je v podstatnom rozpore s údajom 70,38 % uvádzaným v zmluve o úvere. Skutočná výška RPMN je tak vyššia ako jej výška uvedená v predmetnej Zmluve o viac ako 100 %.

19. Súd na okraj poukazuje aj na to, že z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by odmena za poskytnutie služby bola prednostná vo vzťahu k splátke úveru. Súd je toho názoru, že prednosť má úhrada úveru a služba dohodnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru je len vedľajšou službou, ktorá s ním súvisí a preto podľa názoru súdu by mali byť najskôr vykonané úhrady úveru a až potom by mali byť zaplatené tieto služby poskytované poskytovateľom, avšak aj to len za predpokladu, že takéto služby si vôbec spotrebiteľ mienil objednať a zároveň ich aj skutočne využil, dostal. Súd tento postup zo strany predchodcu žalobcu považuje zároveň za typickú praktiku nekalej povahy. Odmena za poskytnutie tejto služby bola dohodnutá vo výške 412 € s tým, že žalovaná sa zaviazala túto sumu splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach a to 59 krát vo výške 6,86 € a poslednú splátku vo výške 7,26 €. Priemerný spotrebiteľ nevie, keď sa od neho zinkasuje konkrétna suma, či ide o splátku úveru alebo odmenu za túto službu. Súd nemôže akceptovať, aby úhrady od dlžníka boli prioritne započítané na odmenu za službu a nie na splatenie úveru. Odmena za túto službu je jednoznačne neprimeraná k výške poskytovaného úveru, porovnajúc aj poplatky za takéto poskytnuté služby od bankového sektora (výber z bankomatu, vloženie hotovosti na vlastný alebo cudzí bankový účet). Predmetom tejto zmluvy sú služby, ktoré sú bežné a ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty a tieto by mala pokrývať buď odplata za úver, prípadne ďalšie skryté poplatky za konkrétny úkon. Jediné, čo poskytuje táto služba na viac, je výber splátok v domácnosti klienta, respektíve na dohodnutom mieste. Tento servis však je v podstate výhodou pre veriteľa, než pre dlžníka, nakoľko takto má veriteľ istotu, že splátka bude včas a riadne uhradená. Je preto absurdné, aby za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti by mal za takúto službu dlžník platiť tak vysoký poplatok (viac ako 50% sumy poskytnutého úveru). Súd preto považuje takúto zmluvu za zmluvu, ktorej skutočným účelom je navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to tak, aby táto odplata nebola uvedená v zmluve o úvere. Takýmto spôsobom žalobca dosiahne to, že táto odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou za službu, sa nezapočítava ani do výpočtu RPMN. Ide tak o obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách, konkrétne § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti, či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa v zmysle ust. § 5 zák. č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a tiež k nekalým obchodným praktikám v zmysle § 7, 8 už citovaného zák. č. 250/2007 Z. z.

20. Vzhľadom ku všetkým týmto uvedeným skutočnostiam súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná nielen z hľadiska, že jej obsah je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože zjavne absentuje aj prejav vôle žalovanej takúto zmluvu uzavrieť. Ide o absolútne neplatný právny úkon. Plnenia na základe neho poskytnuté preto nemožno započítať na úhradu odmeny v ňom uvedenej. Je namieste započítať ich na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.

21. Žalobca v priebehu sporu vzal síce žalobu v časti o zaplatenie zostatku nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vo výške 178,76 € späť (pričom tak urobil pred pojednávaním/verejným vyhlásením rozsudku, vzhľadom k čomu súd považujúc podmienky pre zastavenie konania sporové konanie v tejto časti aj bez súhlasu (ktorý potrebný nebol) zastavil), avšak vo zvyšku bola zo strany veriteľa časť úhrad žalovanej na tento účel už započítaná (a to vo výške 233,24 €). Preto súd túto sumu započítal do úveru. V danom prípade bolo nesporné, že predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 800 € a zároveň i to, že žalovaná uhradila na základe oboch zmlúv celkovo sumu 864 €. Pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pri vyhodnotení neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru je zrejmé, že žalovaná zaplatila viac, než jej bolo zo strany predchodcu žalobcu plnené, istinu úveru preplatila. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovieť nemohol, ako nedôvodnú ju preto v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

22. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore, za súčasnej aplikácie § 256 ods. 1 vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby. V danom prípade súd konanie zastavil pre späťvzatie časti žalobného nároku (178,76 €) bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, nemohol teda ustáliť, či tak žalobca učinil pre správanie žalovanej. V tejto časti preto zavinil zastavenie konania žalobca. Táto časť predstavuje 28,65 %. Vo zvyšnej časti (71,35 %) bol žalobca neúspešný, pretože súd jeho žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k uvedenému možno vyhodnotiť, že žalovanej vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov tohto sporu v celom rozsahu (100%). Vychádzajúc zo spisu je však zrejmé, že v tomto spore žalovanej žiadne trovy nevznikli. Postupujúc podľa čl. 17 súd z dôvodu hospodárnosti žalovanej náhradu trov nepriznal (bez potreby vydania samostatného rozhodnutia o výške náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ktorá by v danom prípade predstavovala 0 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.