Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-7-2022.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. J., pracovisko G., dieťa rodičov: C.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, G. a C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, G., zastúpený S. T. I.. I. G., D. so sídlom Q. XX/XX, G. J., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. septembra 2021, č. k. 4P/20/2021-44 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. Y., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 135 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2021, ktorú sumu je otec povinný poukazovať k rukám maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.05.2019, č. k. 3P/26/2019-76 v časti výživného na maloletú P..
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. zo sumy 135 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne od 01.09.2021, ktoré výživné určil otcovi platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné od 01.09.2021 do 30.09.2021 vo výške 55 eur uložil otcovi zaplatiť jednorazovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.05.2019, č. k. 3P/26/2019-76 v časti výživného na mal. P. a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný v celom rozsahu. Súd konštatoval na základe porovnania pomerov u otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, že od poslednej úpravy výživného u neho nedošlo k podstatnej zmene pomerov. V súčasnosti je príjem otca od posledného rozhodovania o výživnom vyšší, tento je vo výške 1.125 eur. Výdavky otca sú na približne rovnakej úrovni, zmenili sa iba v tom, že v súčasnosti otec nebýva v prenajatom byte s nákladmi 170 eur, ale u svojej partnerky, ktorej mesačne prispieva na bývanie a stravu sumou 200 eur a taktiež v tom, že otec neuvádza ako výdavky cestovné náklady vo výške 150 eur mesačne, ale má náklady na splátky úveru na auto vo výške 141,88 eur. Súd uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že otec mal vyšší príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde bol tento v priemere 1.277,10 eur. Zmenu zamestnávateľa síce otec zdôvodňoval zdravotným stavom svojej matky, avšak
žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmena jeho zamestnania bola z tohto dôvodu nevyhnutná. Rovnako súd prihliadol na skutočnosť, že otec vynakladá sumu 141,88 eur na splátku úveru, ktorý si vo výške 10.000 eur vzal za účelom zakúpenia nového motorového vozidla. Uvedené podľa názoru súdu znamená zmenu majetkových pomerov otca, keď ten má od poslednej zmeny vyživovacej povinnosti na maloletú vyšší príjem (o 277,10 eur) a približne rovnaké, ak nie nižšie, má nevyhnutné životné výdavky. Zmenu pomerov súd prvej inštancie konštatoval aj u maloletej, ktorá dokončila základné vzdelanie a nastúpila na gymnázium do 1. ročníka. Iba s nástupom na túto školu mala maloletá výdavky vo výške 240 eur (ZRPŠ, učebnice, pomôcky, kľúče, fotky na preukazy). Súd uviedol, že hoci maloletá navštevuje strednú školu v mieste jej bydliska, v súvislosti s ďalším štúdiom bude zvýšená miera oprávnených výdavkov pretrvávať. Maloletá bude povinná vynakladať zvýšené výdavky na učebnice, študijné pomôcky a potreby. Naviac, je tu predpoklad ďalších výdavkov na doučovanie, školské výlety, poznávacie zájazdy, stužkovú slávnosť a podobne. Zvyšujúcim sa vekom sa naviac u maloletej zvyšujú výdavky na obuv, ošatenie, hygienické a kozmetické potreby. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na psychické problémy maloletej, vyžadujúce si lekársku starostlivosť a vývojové zmeny postavy maloletej (chudnutie, priberanie), ktoré si vyžadujú vo zvýšenej miere nákup ošatenia maloletej, pričom podľa názoru súdu majú tieto skutočnosti pomerne zásadný vplyv na výšku oprávnených potrieb a výdavkov maloletej. Súd preto považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú od nástupu na strednú školu, t. j. od 01.09.2021 o sumu 55 eur mesačne, t. j. na sumu 190 eur mesačne. Zároveň rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za mesiac september 2021 a uložil ho otcovi zaplatiť jednorazovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozhodnutím súd zmenil posledný rozsudok o výživnom na mal. P.. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú zamietne. Namietal, že súd nezohľadnil nevyhnutnosť zmeny jeho zamestnania s odôvodnením potreby starostlivosti o jeho matku, a preto vychádzal z príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde mal príjem o niečo vyšší ako v súčasnosti. Reálne podľa neho ide o rozdiel v mesačnom príjme zo sumy 1.277,10 eur na sumu 1.125 eur, teda o 152,10 eur mesačne. On netvrdí, že predchádzajúce zamestnanie mu principiálne bránilo sa starať o svoju matku. K rozhodnutiu o zmene zamestnávateľa prispelo širšie spektrum okolností. Kategoricky však popiera, že by si zmenou zamestnávateľa špekulatívne pripravoval dôvody na zníženie, resp. na nezvýšenie výživného. V januári 2021 nemohol vedieť, že matka mal. P. požiada o zvýšenie výživného v lete 2021. Uviedol, že zdravotný stav jeho matky nie je dobrý, aj z lekárskej správy nepochybne vyplýva, že je odkázaná na starostlivosti druhej osoby. Prechádzajúci zamestnávateľ pritom striktne trval na dodržiavaní pracovnej doby, aktuálny v tomto smere umožňuje flexibilitu. Svojej matke zabezpečuje pomoc v starobe a dlhodobej nevyliečiteľnej chorobe, ktorú pomoc považuje za prirodzenú. Za matkou dochádza do G. J. z G. niekoľkokrát do týždňa, pričom doposiaľ neboli zohľadnené jeho náklady na pohonné hmoty, ktoré mesačne predstavujú minimálne 135 eur. Pokiaľ ide o úver, ktorý si vzal na kúpu motorového vozidla a ktorý mesačne spláca vo výške 141,88 eur, auto potrebuje nielen z dôvodu zabezpečenia jeho prítomnosti na pracovisku (aj v prípade potreby mimo služby - vodič rýchlej zdravotníckej pomoci), ale aj z dôvodu starostlivosti o chorú matku. Keďže mal staré auto, do opráv ktorého investoval veľa peňazí, kúpil si auto v lepšom technickom stave, aj keď ojazdené. Cenu za toto auto považuje za primeranú a plne súladnú aj so štatistikou v zmysle rovnováhy ponuky a dopytu na trhu ojazdených áut. Považuje za nespravodlivé hodnotenie súdu, že si mohol kúpiť ešte auto lacnejšie. Uviedol, že pokiaľ ide o príjem jeho partnerky, tento predstavuje v skutočnosti 970 eur brutto, čo je v čistom 700 až 750 eur, pričom zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že uviedol nesprávny údaj - 900 eur netto. Ďalej poukázal v odvolaní na svoj zdravotný tav, keď má dlhšiu dobu problémy s očami, lekári mu odporúčajú laserovú operáciu očí, celkovo trpí únavou očí a opakovane trpí zápalovým procesom očí. Vzhľadom k svojmu pracovnému zaradeniu, keď pracuje ako vodič, je nútený vykonávať zvýšenú permanentnú starostlivosť o svoj zrak, pričom tento zvýšený výdavok opomenul uviesť v priebehu doterajšieho konania, pričom ide o sumu minimálne 70 eur mesačne. Podľa jeho zistenia mu reálne po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov zostáva teoreticky suma 40 eur, no v skutočnosti mu nezostáva žiadna suma, resp. sa zadlžuje vo vzťahu k svojej partnerke. Dodal, že on nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, pričom matke maloletej po rozvode prenechal 4-izbový byt za sumu 7.000 eur, čo vôbec nezodpovedalo jeho trhovej hodnote. Pokiaľ by bol vedel, ako agresívne bude následne voči nemu matka postupovať, tak by sa nechal vyplatiť polovicou z vtedajšej trhovej hodnoty, čo bolo asi 80.000 eur a mal by finančnú rezervu na výživné pre dcéry, ale aj pre svoj zdravotný stav.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že dôvody, pre ktoré žiadala zvýšiť výživné uviedla v návrhu a odôvodnila na pojednávaní. Ako matka, ktorá sa sama už 7 rokov stará o 3 nezaopatrené deti, vie najlepšie posúdiť a zhodnotiť neustále sa zvyšujúce životné náklady, ako aj osobné potreby 15-ročnej dcéry. Starostlivosť zo strany otca spočíva iba v úhrade stanoveného výživného a v trávení spoločného času s deťmi 10, maximálne 20 hodín v mesiaci. Pokiaľ otec argumentuje, že maloletá nastúpila na strednú školu v mieste bydliska, poplatky s tým súvisiace sú nemalé, rovnako ako aj narastajúce požiadavky a potreby súvisiace s jej vekom a znásobené jej ochorením - mentálnou anorexiou. S týmto ochorením sú spojené nemalé výdavky vzhľadom na meniacu sa konfekčnú veľkosť jej ošatenia, stravovanie, pravidelné kontroly v ambulancii v J., návštevy psychológa, liečbu. Uviedla, že aj ona má 70-ročnú matku s onkologickým ochorením a ďalšími chronickými diagnózami, ktorá je taktiež držiteľkou preukazu ZŤP. Takmer denne ju navštevuje, pomáha jej s nákupmi, drobnými prácami, zabezpečuje lieky, inzulín, sprevádza na odborné vyšetrenia, a to všetko po jej práci, starostlivosti o svoju domácnosť a o tri deti. Tak ako si jej matka financuje výdavky s ňou súvisiace, je presvedčená, že tak robí aj matka otca maloletej. Preto jej opomenutý výdavok v sume 135 eur na benzín, ako aj 70 eur na liečbu zraku pripadá umelo vykonštruovaný. Pokiaľ ide liečbu zraku otca, liečba akútneho zápalu rohovky prebehla u neho podľa priložených lekárskych nálezov pred cca 1 až 1 a pol rokom. Dala do pozornosti, že na poslednom pojednávaní otec uvádzal, že mu na osobné potreby zostáva suma 238 eur a v odvolaní už uvádza iba sumu 40 eur mesačne. Dodala, že vzhľadom na narastajúce potreby mal. P. súvisiace s jej školou, vekom a ochorením naďalej na návrhu na zvýšenie výživného trvá a pripadá jej smutné a zarážajúce, že otec troch nezaopatrených detí stavia potreby svojej matky a svoje osobné potreby nad potreby ich detí. Záverom uviedla, že otec na výživu mal. P. prispieva odo dňa pojednávania zvýšeným výživným v sume 190 eur mesačne.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného v roku 2019 sa zmenili pomery u maloletej, ktorá od septembra 2021 navštevuje 1. ročník gymnázia v G., pričom poplatky súvisiace so školou a ostatné potreby pre maloletú hradí výlučne matka. Maloletá je vekovo staršia, vyspelejšia, matka jej zakupuje obuv č. 41 a odev ako dospelej, pritom maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti s jej ochorením. S otcom sa maloletá stretáva každých 14 dní v sobotu a pri príležitosti sviatku dostane od otca darček alebo finančné prostriedky a kvety.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že pokiaľ ide o starostlivosť o svoju matku, v odvolaní neargumentoval nákupmi, drobnými prácami ani sprevádzaním na odborné vyšetrenia. Pre svojich rodičov vykonáva v tejto oblasti obdobnú starostlivosť, no jeho matka je imobilná a teda vyžaduje starostlivosť druhej osoby, pričom vznikajú situácie, ktoré musí okamžite riešiť. Starostlivosťou o svoju matku argumentoval preto, lebo podporne vysvetľoval dôvody na zmenu jeho zamestnania a nákup ojazdeného motorového vozidla. K vyjadreniu matky, že sa s deťmi stretáva maximálne 20 hodín v mesiaci, uviedol, že takto to nastavila samotná matka detí. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že tento sa nevyjadruje k argumentácií o jeho majetkových pomeroch a výdavkoch a tieto ani nespochybňuje. Tieto jeho výdavky a majetkové pomery nespochybňuje ani matka maloletej s výnimkou uvádzanej spotreby pohonných hmôt na starostlivosť o jeho imobilnú matku. V takomto prípade podľa jeho názoru argumenty o jeho majetkových pomeroch nie sú spochybnené a preto navrhol súdu, aby ich tiež akceptoval a zobral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu.
6. K vyjadreniu otca matka vo vyjadrení uviedla, že otec dieťaťa ignoruje fakty, ktoré predložila na pojednávaní a taktiež uviedla vo vyjadrení k jeho odvolaniu. Otec zrejme nechce pochopiť neustále narastajúce výdavky súvisiace s mal. P., jej školou, vekom, chorobou, návštevami odborných lekárov, osobnými a hygienickými potrebami, ako aj neustále sa zvyšujúcimi životnými nákladmi. Poukázala na to, že matka otca detí, ktorej zdravotným stavom otec argumentuje v súvislosti so zmenou zamestnania, podľa vyjadrenia maloletých detí, ktoré ju navštevujú, nie je imobilná, iba má zníženú mobilitu, je sebestačná v hygiene, ako aj v sebaobslužných činnostiach. Telefonicky si vybaví takmer všetky potrebné záležitosti, dokonca vždy deťom osobne pripraví chutný obed. Čas trávený s deťmi nebol z jej strany výčitka, ale konštatovanie, že za tých pár hodín v mesiaci nedokáže otec objektívne posúdiť neustále sa zvyšujúce osobné, ako aj životné potreby svojich detí. Dodala, že pokiaľ otec opakovane poukazuje na prenechanie bytu, uviedla, že išlo o vzájomnú dohodu, keď chceli deťom zachovať domov.
Aj keď pôvodne chcel otec detí byt nechať pre deti bez vyplatenia akejkoľvek sumy, napokon sa dohodli na vyplatení sumy 7.000 eur, ktorú ona doposiaľ spláca.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti podľa § 388 CSP zmeniť.
8. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho vzdelanie a všestranný vývoj (náklady na štúdium - cestovné, ubytovanie v prípade štúdia mimo miesta bydliska, študijné pomôcky a literatúra, náklady na kultúrne, športové, rekreačné potreby a vyžitie...).
9. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.
10. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
11. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a pod., pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.
12. V priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
13. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná úprava výživného na mal. P. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.05.2019, č. k. 3P/26/2019-76, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Na základe tejto dohody sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. P. zvýšeným výživným zo sumy 110 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne, pričom týmto rozsudkom bola zároveň zvýšená vyživovacia povinnosť aj na mladšiu sestru mal. P. - T., rovnako zo sumy 110 eur na sumu 135 eur mesačne. Matka v tej dobe dosahovala príjem 616 eur, otec 1.117 eur. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére T., na ktorú mal otec určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 130 eur mesačne. Mal. P. bola v tej dobe žiačkou 7. ročníka základnej školy. Tak ako aj v súčasnosti, bola v reprezentačnej skupine tanečného krúžka a zúčastňovala sa rôznych medzinárodných podujatí a majstrovstiev, nosila fixný aparát na zuby. Okrem iného jej matka hradila školské obedy, poistku a kredit na telefón. Matka bývala s deťmi
v 4-izbovom byte, ktorý po vyporiadaní BSM s otcom nadobudla do výlučného vlastníctva. Mesačné výdavky s bytom matka uvádzala v sume 250 eur vrátane inkasa. Otec býval v prenajatom byte, za ktorý platil 170 eur mesačne, uvádzal cestovné náklady do práce vo výške 110 eur mesačne.
14. V súčasnosti mal. P. navštevuje 1. ročník gymnázia v G., naďalej navštevuje reprezentačnú skupinu tanečného krúžku. Má výdavky súvisiace so stravovaním v škole, s poplatkom za návštevu tanečného krúžku, hygienou, telefónom, poistením, ale predovšetkým s ošatením, obuvou a zdravotnou starostlivosťou, keď v dôsledku jej ochorenia musí matka vo zvýšenej miere nakupovať pre ňu oblečenie a navštevovať s ňou odborné ambulancie (v J.). Zvýšené výdavky mala matka nepochybne s nástupom maloletej na stredný typ školy, keď jej musela zakúpiť viacero učebných pomôcok, školských potrieb, uhradiť rôzne poplatky v škole a na preukazy.
15. Matkin príjem sa od posledného rozhodovania zvýšil zo sumy 616 eur na sumu 708 eur. Otec maloletej v súčasnosti už nebýva v podnájme a nehradí zaň sumu 170 eur mesačne, avšak býva v byte u priateľky, ktorej prispieva na bývanie a stravu sumu 200 eur mesačne. Otec má naďalej dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to na mal. T. vo výške 135 eur mesačne a na plnoletú dcéru T. (študentku vysokej školy) vo výške 130 eur mesačne. Zároveň u otca maloletej došlo k zvýšeniu príjmu od posledného rozhodovania o výživnom, a to zo sumy 1.117,49 eur (vychádzajúc zo správy zamestnávateľa otca, doloženej v pripojenom spise ohľadom poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej) na sumu 1.286,20 eur. Teda u otca došlo k zvýšeniu príjmu o cca 168 eur mesačne.
16. Z týchto výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že preukázateľne od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U mal. P. nepochybne došlo od posledného rozhodovania o výživnom k nárastu jej potrieb, a to v súvislosti s nástupom na stredný typ školy a s tým súvisiacim nárastom školských potrieb a poplatkov, ďalej vyšším vekom u maloletej, ale predovšetkým s nárastom potrieb u maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom a zvýšenou potrebou obmeny a dopĺňania šatníka, návštevou odborných lekárov. Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že konštatovaná zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživného otca na maloletú. Avšak na druhej strane, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zo zistených a preukázaných pomerov na strane maloletej, ako aj na strane rodičov dospel k záveru, že takto zistené pomery odôvodňujú zvýšenie výživného na maloletú v nižšom rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie. Za zodpovedajúcu zmeneným pomerom a súčasne za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na objektívne schopnosti a možnosti otca, zohľadniac, že otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti (na staršiu a mladšiu sestru maloletej), považoval odvolací súd za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. na sumu 160 eur mesačne, a to od nástupu maloletej na strednú školu od 01.09.2021, ako správne rozhodol súd prvej inštancie. Túto výšku výživného odvolací súd považoval súčasne za spĺňajúcu kritériá citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd teda nepovažoval odvolanie otca maloletého dieťaťa za dôvodné v celom rozsahu, ale iba čiastočne. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť, a to i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive maloletej podľa jej potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletá je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka, ktorá má podstatne nižší príjem ako otec, nie je schopná sama hradiť všetky preukázané výdavky maloletej.
17. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na nevyhnutnosť úveru, ktorý si musel vziať na nákup auta a ktorý naďalej spláca, odvolací súd sa stotožňuje s poukazom súdu prvej inštancie na konštatovanie, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Bez vplyvu na výšku vyživovacej povinnosti otca je výška príjmu partnerky otca, ktorá v zmysle námietky otca uvedenej v odvolaní, bola pred súdom prvej inštancie uvedená v nesprávnej výške. Rovnako nemožno akceptovať námietku otca, že pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletej má byť zohľadnený jeho výdavok na benzín, súvisiaci s jeho cestovaním za matkou (starou matkou maloletej). Uvedený výdavok otec maloletej pred súdom prvej inštancie ani neuvádzal a v zásade tento výdavok nemožno považovať za majúci zásadný vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti.
18. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zmenil tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. P. zo
sumy 135 eur na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2021. Ako je zrejmé z vyjadrení rodičov maloletej, od rozhodnutia súdu prvej inštancie (28.09.2021) otec maloletej platí na mal. P. zvýšené výživné v sume 190 eur mesačne. Keďže odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú v menšom rozsahu než súd prvej inštancie, o zameškanom výživnom nerozhodoval (v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedoplatok na výživnom nevznikol).
19. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu.