Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-137-2016.pdf
PDF · 147.47 KB
No categories available
32Cb/137/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: INZUKO s.r.o., Cyklistická 11, Košice 040 01, IČO: 36 826 685, právne zastúpený JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom Mäsiarska 3, 040 01 Košice proti žalovanému: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava 821 02, IČO: 35 737 948, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2016 upravenou písomným podaním doručeným súdu dňa 15.06.2017, ktorým predložil súdu originál Geometrického plánu na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného, žiadal, aby súd určil, že: A) žalobca má právo zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a vjazdu motorovými vozidlami na parcelu registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., v obci V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V.-L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny cez vchod z ulice W. M., vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17 Košice, IČO : 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017; B) žalobca má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V.-L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17 Košice, IČO : 36590711,
zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017;
a uložil žalovanému povinnosť: C) znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a vjazdu motorovými vozidlami na parcelu registra V. ". s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. "." s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V.-L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny cez vchod z ulice W. M., vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17 Košice, IČO ; 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017; D) znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu žalobcu pešo a motorovými vozidlami cez parcelu registra V. ". s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17 Košice, IČO : 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Košice I, obci V. - L., v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/ X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol od právneho predchodcu - spoločnosti VAMEX, a.s., so sídlom Lubina č.1, 040 12 Košice, IČO : 36 200 514 a to kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím vydaným pod č. V-14097/08 zo dňa 19.01.2009. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť VAMEX, a.s., predmetné nehnuteľnosti vlastnila a užívala odo dňa 04.02.2002, kedy ich nadobudla titulom nepeňažného vkladu akcionára Y.. U. V.. Od roku 1993 v predmetnej stavbe sa vykonáva podnikateľská činnosť - maloobchod s potravinami. Využívanie predmetnej stavby so súpisným č. XXX za účelom prevádzkovania predajne potravín žalobca preukazuje aj Čestným prehlásením jeho právneho predchodcu zo dňa 01.08.2016, spoločnosti VAMEX, a.s.. Okrem tohto čestného prehlásenia dokladom o tom, že predmetná nehnuteľnosť sa užívala za účelom prevádzkovania predajne potravín je okrem iného aj Rozhodnutie Mestskej časti Košice - Sever zo dňa 18.01.1996, obsahom ktorého bol súhlas MČ Košice Sever so začatím podnikateľskej činnosti
- maloobchod, predaj potravín, mäsových výrobkov, zeleniny, drogérie, domácich potrieb a hračiek v predajni na ul. Park mládeže č.1, Košice. Obdobným je aj Rozhodnutie Okresného úradu Košice I. - štátny okresný hygienik zo dňa 10.06.1997, ktorým bol udelený súhlas s uvedením pracovných priestorov predajne potravín na ul. Park mládeže č.1 v Košiciach do prevádzky. Ďalším dokumentom preukazujúcim prevádzkovanie potravín v predmetnej stavbe je aj Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 24.10.2007, ktorým udelil súhlas spoločnosti Milk - Agro, s.r.o., Čapajevova ul. č.36, Prešov, na uvedenie priestorov predajne potravín na ul. Park mládeže č.1 v Košiciach do prevádzky. Ďalej uviedol, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Košice I, obci KOŠICE - SEVER, v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra “C“ s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 993m2 a s parcelným č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1049m2 a stavba evidovaná ako obchod so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele č. XXXX, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad
bol povolený pod č. V-7101/06 zo dňa 27.07.2006. Od roku 1997 v predmetnej stavbe sa vykonáva podnikateľská činnosť - maloobchod s potravinami. Nehnuteľnosti žalobcu a žalovaného sa nachádzajú vedľa seba, tak ako to vyplýva z informatívnej kópie katastrálnej mapy. Vyššie uvedená T. Č.. XXXX/X je dvorom, ktorý sa nachádza medzi stavbami žalobcu a žalovaného. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia tento dvor užívali už od roku 1993, na zásobovanie maloobchodnej predajne potravín, ktorá sa nachádzala vo vyššie uvedenej stavbe žalobcu so súpisným č. XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X. Zásobovanie maloobchodnej predajne potravín sa po celú dobu, teda viac ako 20 rokov, realizovalo nákladnými motorovými vozidlami, cez predmetný dvor, na ktorý vchádzali cez hlavný vchod z ulice W. M.. Iný prístup, prostredníctvom ktorého by mohlo dochádzať k zásobovaniu tovarom tejto maloobchodnej prevádzky žalobcu zásobovacími nákladnými motorovými vozidlami, v súlade so zákonom nie je. Vstup nákladnými motorovými vozidlami cez iný vchod nie je možný, nakoľko týmto dochádza k nadmernému rušeniu kľudu v obytnej zóne a navyše nákladné motorové vozidla sa cez druhý vchod, ktorý je podstatne užší, nezmestia.
3. Žalobca má za to, že parcelu č. XXXX/X dobromyseľne užíva po dobu viac ako 10 rokov za účelom zásobovania prevádzky predajne potravín, ktoré sa nachádzali v jeho stavbe so súpisným č. XXX a teda, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúcom v práve vlastníka susediacej parcely č. XXXX/X k vjazdu zásobovacími motorovými vozidlami na túto parcelu za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č. XXX cez hlavný vchod z ulice W. M.. Uviedol, že žalovaný mu od apríla 2014 bráni vo výkone uvedeného vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, vjazdu na parcelu č.XXXX/X cez hlavný vchod z ulice W. M. za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č. XXX. (prevádzky potravín). Žalobca sa snažil so žalovaným niekoľko krát mimosúdne dohodnúť na tom, aby mu umožnil výkon predmetného vecného bremena, avšak neúspešne a to aj napriek tomu, že žalovaný to zo začiatku verbálne akceptoval, no postupom času sa jeho rétorika zmenila a v realizácii vecného bremena zo strany žalovaného je doteraz bránené. Vzhľadom na to, že žalobca má za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremeno, ktoré nadobudol vydržaním si chce dať zapísať do katastra nehnuteľností, má naliehavý právny záujem na jeho určení súdom. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že tu vecné bremeno je, spočíva aj v právnej neistote žalobcu v užívaní predmetnej nehnuteľnosti - stavby so súpisným č.630. Táto neistota spočíva v tom, že predmetná stavba so súp. č. XXX je maloobchodná prevádzka a bez riadneho spôsobu zásobovania cez predmetný dvor bude zakázaná jej prevádzka regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nakoľko zásobovanie cez vstup do maloobchodnej predajne, ktorá sa nachádza v stavbe so súp. č. XXX, cez ktorý vstupujú zákazníci, je z hľadiska hygienických noriem neprípustná.
4. Žalobca poukázal na to, že súd na základe jeho návrhu vydal neodkladné opatrenie, právoplatným Uznesením zo dňa 30.08.2016 pod sp. zn. 30Cb/98/2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.12.2017, sp. zn. 2Cob/164/2016, ktorým čiastočne vyhovel jeho návrhu a žalovanému uložil povinnosť znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a vjazdu motorovými vozidlami na parcelu registra V. “. s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra KN “C“ s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny cez vchod z ulice W. M., zakresleného v Informatívnej kópii z mapy a povinnosť znášať výkon práva prechodu žalobcu pešo a motorovými vozidlami cez parcelu registra KN “C“ s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. “. s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe a jej prílohám, doručenom súdu dňa 03.01.2017, uviedol, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa vlastníctva nehnuteľností žalobcu a žalovaného sú nesporné ako aj to, že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú vedľa seba. Taktiež za nespornú považuje skutočnosť, že nehnuteľnosť žalovaného zapísaná na N. Č.. XXXXX parcelné č. XXXX/X je dvor, ktorý využíval aj žalobca, resp. jeho právni predchodcovia na zásobovanie maloobchodnej predajne potravín nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č. XXX patriacej žalobcovi. Žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu v tom, že by žalobca mohol ním tvrdené vecné bremeno nadobudnúť titulom vydržania a tiež s tvrdením žalobcu, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaného, žalobca využíval dobromyseľne. Poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa práv vecného bremena a dobromyseľnosti a súdne rozhodnutia (judikatúru) zaoberajúce sa danou problematikou. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal skutočnosť, že by bol dobromyseľný v tom, že mu ním tvrdené práva zodpovedajúce vecnému bremenu patria. Svoju dobromyseľnosť totiž vyvodzuje bez ďalšieho len z toho, že ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonával dlhodobo a že mu vo výkone tohto „práva" žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia, až do apríla 2014 nebránili. Žalobca neoznačil žiadny, hoci domnelý právny titul, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonával v dobrej viere a že mu toto patrí. Rovnako žalobca neoznačil a ani nijako nepreukázal existenciu titulu nadobudnutia práva z vecného bremena, ktorý by bol právne spôsobilým titulom vzniku vecného bremena. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, žalobca musel alebo prinajmenšom mal s prihliadnutím na všetky okolnosti a pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, vedieť, že mu ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu nepatrí. Túto skutočnosť sa pritom mohol dozvedieť pri nadobúdaní nehnuteľnosti, a to najmä z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú verejne prístupné.
6. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaného a po určitú dobu aj žalovaný umožnili žalobcovi, resp. nájomcom nehnuteľnosti žalobcu, prístup na svoj pozemok, nezakladá bez ďalšieho pre žalobcu žiadne právo, ani právny vzťah k pozemku žalovaného a už vôbec to nemôže spôsobiť vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, tak v tomto prípade nemohli byť od počiatku dobromyseľní v tom, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, nakoľko toto právo vykonávali bezprávne, resp. len na základe ústnej dohody alebo mlčky udeleného súhlasu, čo samo o sebe nemôže viesť k vzniku vecného bremena. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca má možnosť maloobchodnú prevádzku potravín (nájomca jeho nehnuteľnosti) zásobovať aj z bočného vchodu, čo aj realizuje (od apríla 2014) a teda mu žalovaný neodňal možnosť užívať, obhospodarovať nehnuteľnosť v jeho vlastníctve.
7. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.03.2017 ako aj ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2018 a ústnych prednesoch zotrval na dôvodoch uvádzaných v žalobe a na podporu svojich tvrdení uviedol, že žalobca má za to, že vecné bremeno viažúce sa k nehnuteľnosti žalovaného (parcela registra V. “. s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny - dvor) využíval na základe ústnej dohody medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností (dohoda bola uzavretá medzi Y.. U. V., vtedajším vlastníkom nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobca a spoločnosťou KORNER s.r.o., vtedajším vlastníkom nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný). Táto ústna dohoda medzi vtedajšími vlastníkmi nehnuteľností nebola právne perfektná, spôsobilá pre zápis do katastra nehnuteľností, ale bola jej účastníkmi rešpektovaná, rovnako ako bola rešpektovaná aj ostatnými vlastníkmi, ktorí následne nadobúdali predmetné nehnuteľnosti. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktorá ustálila, že nadobúdací titul - teda právny dôvod držby - nemusí byť existujúci v čase účinkov vydržania, nemusí byť ani platný, postačuje domnelý titul. Musí ísť však o taký domnelý titul, na základe ktorého dobromyseľný držiteľ vzhľadom na všetky okolností je v dobrej viere, že mu tento právny titul svedčí. Za účelom objasnenia dobromyseľnosti žalobcu pri realizácii práva vecného bremena žalobca navrhol vypočutie svedkov, ktorí sú spôsobilí preukázať existenciu titulu nadobudnutia práva z vecného bremena, teda v tomto prípade ústnej dohody medzi pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca má za to, že uvedení svedkovia potvrdia existenciu tejto dohody ako aj jej rešpektovanie neskoršími vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom žalobca, resp. jeho právni predchodcovia
mali uvedeným spôsobom viac ako 10 rokov zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti do dvora cez pozemok žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov za účelom zásobovania.
8. Žalobca poukázal na to, že oprávnená držba sa nemusí nutne upierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý, putatívny, právny dôvod a tiež poukázal na to, že žalobca sa pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam intenzívne zaujímal o režim zásobovania prevádzky potravín v nehnuteľnosti, ktorú mal záujem odkúpiť, a nadobudol vedomosť, že zásobovanie prevádzky potravín v nehnuteľnosti, ktorú sa rozhodoval kúpiť, sa realizuje cez dvor, na ktorý sa vchádza z ulice W. M. Uvedené mu potvrdili aj osoby, ktoré vlastnia susediace nehnuteľnosti. V ďalšom poukázal na to, že dobrá viera vykonávateľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa posudzuje objektívne, t. j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia vykonávateľa predmetného práva a taktiež na to, že v daných prípadoch súdy by mali posúdiť aj omyl v práve, pričom možný je aj objektívne ospravedlniteľný omyl v držbe, resp. výkone práva, ktorý nie je na prekážku poctivej držby podľa práva platného pred rokom 1950 , ani oprávnenej držby podľa Občianskeho zákonníka č. 40 / 1964 Zb. (Rozhodnutie NS ČR z 22. 5. 2002, sp. zn. 22 Cdo 2211 /2000). Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa , ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť . Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný , ak k nemu došlo napriek tomu , že mýliaci postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.
9. Žalobca ďalej poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa daného inštitútu - vecné bremeno získané vydržaním s poukazom na dobromyseľnosť toho kto toto vecné bremeno vykonáva, či na preukázateľnom právnom titule alebo prinajmenšom na domnelom právom dôvode. Z uvedeného vyplýva, že domnienka oprávneného subjektu práva, že mu predmetné právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, právo nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byt' v rozpore so zákonom. Najbežnejším domnelým právnym titulom nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je neplatný právny úkon (napr. neplatná zmluva), na základe ktorého sa držiteľ ujal výkonu predmetného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Rozhodnutie NS ČR z 27.4.2006, sp. zn. 22 Cdo 984/2006); ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčil, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vyžadovať, by si existenciu tohto práva overil (Rozhodnutie NS ČR z 30.9.2002, sp. zn. 22 Cdo 478/2001).
10. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 12.05.2017, ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu elektronicky dňa 23.3.2018 a ústnych prednesoch uviedol, že sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje, a to najmä pokiaľ ide o ním tvrdené splnenie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve vstupu na pozemok žalovaného z hlavného vchodu z ulice W. M. v Košiciach a v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného (ďalej len „Vecné bremeno"). Poukázal na to, že sám žalobca opiera podmienky vzniku vecného bremena o ústnu dohodu predchádzajúcich vlastníkov dotknutých nehnuteľností (Nehnuteľnosti Žalobcu a Pozemku Žalovaného), pričom z odôvodnení rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (súdna prax) takýto domnelý právny titul nie je spôsobilým titulom pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, pretože dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4 M Cdo 13/2008). V danom prípade teda nie sú a nemôžu byť splnené podmienky na vydržanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, nakoľko osoby vykonávajúce práva vyplývajúce z ústnej dohody pôvodných (minulých) vlastníkov dotknutých nehnuteľností, si museli byť vedomé toho, že na podklade takejto dohody nemohlo dôjsť ani len k domnelému vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a teda tieto osoby ani nemohli byť dobromyseľné v tom, že im takéto právo vyplývajúce z vecného bremena patrí a nestačí, ak je tvrdené „právo" k nehnuteľnosti
dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník „zaťaženej" nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti" napríklad aj inými osobami a pod. Ústna dohoda pritom nemôže byť právnym titulom, ktorý by bol inak spôsobilý pre nadobudnutie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, a to ani vtedy, ak je táto dohoda dlhodobo plnená (rešpektovaná). V takom prípade nemožno hovoriť o dobromyseľnosti a o oprávnenej držbe nadobúdateľa, pretože nadobúdateľ nemôže byť dobromyseľný v tom, že mu príslušné právo patrí.
11. S poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania žalovaný navrhol súdu, aby návrh žalobcu na vykonanie ním navrhnutých dôkazov zamietol a tieto dôkazy v konaní nevykonal, nakoľko ide o dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu (výsluch svedkov, za účelom preukázania existencie žalobcom tvrdenej ústnej dohody o režime zásobovania prevádzok nachádzajúcich sa v susedstve pozemku žalovaného), ale ktoré nie sú spôsobilé obhájiť práva žalobcu, o priznanie ktorých žalobca súd v konaní žiada. Žalovaný navrhol súdu vykonanie dôkazu - výsluch svedka, zamestnanec žalovaného, pre prípad, ak to súd bude považovať pre rozhodnutie vo veci samej za nevyhnutné za účelom neexistencie právneho titulu spôsobilého privodiť vznik žalobcom tvrdeného vecného bremena a absencie dobromyseľnosti držby (výkonu) práva, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre vydržanie.
12. Žalovaný svoju argumentáciu svedčiacu v to, že žaloba je nedôvodná zhrnul a uviedol nasledovných bodov: a) ústna dohoda vlastníkov nehnuteľností o spôsobe užívania určitej nehnuteľnosti nie je a nemôže byť inak spôsobilým titulom pre nadobudnutie práv zodpovedajúcich Žalobcom tvrdenému Vecnému bremenu; b) dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého (podľa práva) mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu; c) ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností, a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčil, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik overil (z rozsudku NS ČR, spis. zn.: 22Cdo/478/2001), pričom v danom prípade je zrejmé, že o neexistencii právneho titulu spôsobilého pre vznik Vecného bremena mali alebo mohli mať vedomosť všetci neskorší nadobúdatelia Nehnuteľnosti Žalobcu, ako aj Žalobca samotný; d) skutočnosť, že právni predchodcovia Žalovaného a po určitú dobu aj Žalovaný umožnili Žalobcovi, resp. nájomcom Nehnuteľnosti Žalobcu prístup na svoj pozemok, nezakladá bez ďalšieho pre Žalobcu žiadne právo, ani právny vzťah k Pozemku Žalovaného a už vôbec to nemôže spôsobiť vznik práva zodpovedajúceho Vecnému bremenu; e) Žalobca a jeho právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, že Im práva zodpovedajúce Vecnému bremenu patria, nakoľko museli pri vynaložení náležitej starostlivosti vedieť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v čase, keď sa výkonu tvrdených práv ujali, neexistovalo a že v tom čase neexistoval ani žiadny titul, na základe ktorého by aspoň potenciálne mohlo právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa práva vzniknúť (neznalosť práva pritom neospravedlňuje).
13. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 8.2.2019, pričom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi žalobcom, žalovaným; s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu; oboznámením sa s obsahom súdnych spisov vedených tunajším súdom pod sp. zn. 30Cb/68/2016 a 39C/73/2016 (návrhy žalobcu na vydanie predbežného opatrenia); oboznámením sa s judikatúrou súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach.
14. V zmysle ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
18. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
19. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
20. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami.
22. Vzhľadom na uvedené, súd poukazuje na to, že v spore nevykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu (výsluchy svedkov), pretože má za to, že medzi stranami sporu je sporná právna skutočnosť, ktorú nie je možné odstrániť výsluchom navrhnutých svedkov a poukazuje aj na to, že realizácia výsluchov by bola v rozpore so základnými princípmi procesných predpisov, ktoré smerujú k hospodárnosti vedenia konania, sporu.
23. Súd k vykonávanému dokazovaniu uvádza aj to, že vzhľadom na procesné ustanovenia zákona CSP, sa nezaoberal dôkazmi, ktorými strany sporu preukázali skutkové tvrdenia, ktoré považovali za nesporné.
24. Vzhľadom na skutkové tvrdenia oboch strán sporu a ich nepopretie, súd za nesporné považuje tieto skutkové tvrdenia strán sporu: a) žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa U. I. V. K., I. V. - L., v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny; b) žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú U. I. V. K., I. V. - L., v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra “C“ s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 993m2 a s parcelným č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1049 m2 a stavba evidovaná ako obchod so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele č. XXXX, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny; c) nehnuteľnosť žalobcu a nehnuteľnosť žalovaného sú susediacimi nehnuteľnosťami; d) užívanie nehnuteľnosti žalovaného, dvor, žalobcom do apríla 2014; e) existencia dohody o užívaní nehnuteľnosti žalovaného susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu, dohoda o užívaní dvora.
25. Z vyjadrení strán sporu vyplýva a súd považuje za spornú otázku, právnu skutočnosť, a teda, či žalobcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti žalovaného, vydržaním, pričom je potrebné zodpovedať aj na otázku dobromyseľnosti žalobcu. K uvedenej spornej otázke súd vykonal nasledujúce dokazovanie a prihliadol aj na vyjadrenia strán sporu a ustálenú judikatúru:
26. Súd z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti zo dňa 16.12.2008 uzavretej medzi predávajúcim, spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice, IČO: 36 200 514 a kupujúcim, spoločnosť INZUKO s.r.o., IČO: 36 826 685 (žalobca) zistil, že predávajúci previedol (predal) na kupujúceho nehnuteľnosť. Z predmetnej kúpnej zmluvy súd nemal preukázané, že k prevádzajúcej nehnuteľnosti existuje aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
27. Z rozhodnutí štátnych orgánov doložených žalobcom súd zistil, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, mal súhlas so začatím podnikateľskej činnosti pre maloobchodnú predajňu potravín, ktorá bola realizovaná v žalobcovej nehnuteľnosti (stavba so súpisným č. XXX) ako aj to, že žalobca prenajal nehnuteľnosť iným právnickým osobám, ktoré v danej nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť (maloobchodná predajňa potravín).
28. Z čestného prehlásenia osôb oprávnených konať za právneho predchodcu žalobcu (predávajúceho z kúpnej zmluvy - spoločnosť VAMEX, a.s., Košice) súd zistil, že od februára 2002 do januára 2009 ich nehnuteľnosť bola využívaná ako prevádza potravín a bola zásobovaná nákladnými motorovými vozidlami cez dvor, ktorý sa nachádza na parcele KN „C“ č. XXXX/X a patrí žalovanému. Súd zistil, že tieto osoby čestne prehlásili, že aj ich právny predchodca túto nehnuteľnosť využíval na daný účel a na jej zásobovanie využíval dvor nepretržite od roku 1996.
29. Z fotodokumentácie, geometrického plánu a plánikov nehnuteľností súd zistil, že ide o komplex, ktorý je využívaný viacerými vlastníkmi (samostatné prevádzky v obchodnom centre „Mier“) s prístupom z viacerých miest, pričom jedným z nich je aj prístup z ulice Národná trieda priamo na vnútorný dvor patriaci žalovanému (pozemok nachádzajúci sa na parcele KN „C“ č. XXXX/X, zapísaný na N. Č.. XXXXX).
30. Z čestného prehlásenia osoby, p. C. Y. (osoba konajúca v mene právneho predchodcu žalovaného, spoločnosti SUPAKO NOVA s.r.o., IČO: 31 661 611 v období od rokov 1992 až 2001 ) súd zistil, že mal informácie ohľadom užívania dvora nachádzajúceho sa na parcele KN „C“ č. XXXX/X zapísaného na N. Č.. XXXXX). Uvedená osoba uviedla, že všetky prevádzky nachádzajúce sa okolo predmetného dvora (nehnuteľnosť žalovaného) boli zásobované z dvora tak, že zásobovacie motorové vozidlá vchádzali do dvora cez bránu z ulice Národná trieda. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobcu mal uzavretú dohodu týkajúca sa užívania a údržby predmetného dvora, ktorou boli určené práva a povinnosti vlastníkov predmetných nehnuteľností.
31. Zo súdneho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 39C/73/2016 súd zistil, že konanie bol začaté dňom 04.03.2016 a jeho účastníkmi boli navrhovateľ - spoločnosť INZUKO s.r.o., IČO: 36 826 685 a odporca - spoločnosť BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., IČO: 35 737 948; predmetom konania bol návrh na vydanie predbežného opatrenia , ktorým mal súd až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie upraviť pomery medzi účastníkmi. Predmetný návrh žalobu na nariadenie predbežného opatrenia bol právoplatným uznesením zo dňa 8.4.2016, sp. zn. 39C/73/2016, zamietnutý.
32. Zo súdneho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 30Cb/98/2016 súd zistil, že konanie bol začaté dňom 03.08.2016 a jeho stranami bol žalobca - spoločnosť INZUKO s.r.o., IČO: 36 826 685 a žalovaný - spoločnosť BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., IČO: 35 737 948; predmetom konania bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd upraviť pomery strán sporu tak, že mal určiť, že žalobca má právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaného (vstup a prechod pešo a motorovými vozidlami) a uložiť povinnosť trpieť výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu žalovaným. Súd vo veci nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že návrhu žalobcu čiastočne vyhovel (uložil neodkladným opatrením povinnosť žalovanému trpieť, znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu za účelom zásobovania prevádzky žalobcu) Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31.08.2016, sp. zn. 30Cb/98/2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.12.2017, sp. zn. 2Cob/164/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.
33. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
34. V zmysle ust. § 129 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
35. V zmysle ust . § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
36. V zmysle ust. § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
37. V zmysle Tretej hlavy Občianskeho zákonníka, nazvanej PRÁVA K CUDZÍM VECIAM a jej ust. § 151n a nasl., Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
38. V zmysle ust. § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
39. V zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
40. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení (§ 137 písm. c) CSP) môže určiť, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, tak ako je to v danom prípade, ale na to, aby mohol vysloviť kladné rozhodnutie je potrebné, aby boli splnené zákonom požadované podmienky. Zákonom požadované podmienky na originálny spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je vydržanie. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby, resp. výkonu práva oprávneným držiteľom, resp. vykonávateľom práva. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený vykonávateľ práva, po uplynutí zákonom predpísanej doby, stáva oprávneným z vecného bremena. Predmetom vydržania môže byť všetko, čo môže byť predmetom držby, a teda aj právo. Súd musí skúmať, či ide o oprávnenú držbu, resp. oprávnený výkon práva, ktorú posudzuje so zreteľom na to, že t.z. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí (nestačí detencia, t. j. nakladanie s vecou ako s cudzou). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou (právom) ako so svojou, ak držiteľ (vykonávateľ práva) je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec (práva) patrí ako vlastníkovi. Oprávnená držba môže spočívať v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. Do vydržacej doby sa počíta aj oprávnená držba resp. výkon práva právneho predchodcu vydržiteľa. V praxi ide najmä o prípady držby veci, resp. výkonu
práva, ktorá sa vykonáva odnepamäti. Na plynutie vydržacej doby nemá vplyv okolnosť, či vydržiteľ, jeho predchodca, vykonával držbu priamo osobne alebo prostredníctvom inej osoby, ktorá vykonávala obsah práva držby za vydržiteľa ako detentor (napr. ak mu vydržiteľ počas plynutia vydržacej doby vec prenajal). Pre plynutie vydržacej doby platí zásada, že táto doba musí byť nepretržitá.
41. Súd s poukazom na súdnu judikatúru (napr. Rozsudok NS SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/147/2016, ktorý vo svojom odôvodnení odkazuje na viacero iných rozhodnutí v obdobných veciach týkajúcich sa určenia vecného bremena z pohľadu skúmania jeho originálneho nadobudnutia vydržaním a skúmania otázky dobromyseľnosti subjektu - rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 49/2010, rozhodnutie 3Cdo 12/2010, či rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 4Cdo 287/2006 a 5Cdo 234/2009 a taktiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 39/99 a 4 M Cdo 13/2008) poukazuje na to, že na právny záver o vydržaní vecného bremena nepostačuje iba samotná okolnosť, že v minulosti vlastníci pozemkov voľne prechádzali, využívali priľahlé pozemky, pretože to nepostačuje k naplneniu podmienky dobrej viery. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom , ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúci vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že táto osoba je oprávneným držiteľom tohto práva. Posúdenie otázky dobromyseľnosti je potrené objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaním práva pre seba. Subjektívny pocit „držiteľ“ nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak tento pocit nie je možné podporiť aj úvahou v to, že ani pri vynaložení maximálnej opatrnosti držiteľ nemohol vzhľadom na povahu a okolnosti daného prípadu mať vedomosť o tom, že výkon práva mu nepatrí.
42. Na základe uvedeného súd sa stotožnil s názorom prezentovaným v konaní žalovaným, že žalobca nikdy dobromyseľne nevyužíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pretože od počiatku mal vedomosť, že nehnuteľnosť, ktorú využíva patrí žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi ako aj to, že predmetnú nehnuteľnosť môže využívať na základe ústnej dohody so stanovenými právami a povinnosťami. Súd vykonaným dokazovaním a taktiež tvrdením žalobcu nemal túto skutočnosť vyvrátenú, ba práve naopak aj sám žalobca uviedol, že nehnuteľnosť žalovaného (dvor) využíval na základe ústnej dohody, ktorú považuje za domnelý právny titul. K tomuto tvrdeniu žalobcu súd podotýka, že podľa jeho názoru, v danom prípade, medzi žalobcom a žalovaným, resp. ich právnymi predchodcami išlo o „reálny“ kontrakt, ktorý nemôže byť podkladom pre vyslovenie záveru, že žalobca je dobromyseľný.
43. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia od doby nadobudnutia nehnuteľností, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcich sa na parcele č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, mali vedomosť o to, že nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku (pozemok žalovaného, dvor nachádzajúci sa na parcele KN „C“ č. XXXX/X zapísaného na N. Č.. XXXXX) ako aj mali vedomosť o tom, kto je jeho vlastníkom a teda aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky (zistenie existencie vecného bremena z dostupných databáz) súd žalobcu nemôže považovať za dobromyseľného.
44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaného vydržaním, súd o žalobe ako nedôvodnej rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. Záverom súd poukazuje na to, že žalobcovi nie je upreté právo na podanie žaloby, ktorou sa bude domáhať zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, ale v zmysle iných zákonných ustanovení s poukazom na to, že vecné bremená môžu vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu, resp. iného orgánu (ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).
46. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
50. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný, súd mu priznal v zmysle citovaných zákonných predpisov náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorú súd špecifikuje samostatným uznesením vydaným vyšší súdny úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.