Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-22-2017.pdf
PDF · 145.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Martinom Kákošom, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, proti žalovaným: 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXXX/XX, XXX XX V., 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, XXX XX H. L., všetci zastúpení JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát so sídlom Škultétyho 1597, 955 01 Topoľčany, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe žalovaných v 1./ - 3./ rade na určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. E,parc.č. 847/77, orná pôda o výmere 9980 m2 zamieta.
Súd určuje, že žalovaní v 1./ - 3./ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. E, parc.č. 847/77, orná pôda o výmere 9980 m2 a to každý z nich v podiele 1/3.
Súd žalovaným v 1./ - 3./rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. reg. E, parc.č. 847/77, orná pôda o výmere 9980 m2 z dôvodu, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 24.06.1991 pod č. N 159/91, NZ 156/91, ktorou mu E. Z. nehnuteľnosť darovala a to na základe rodinnej dohody uzavretej s jeho matkou H. K. a s právnou predchodkyňou žalovaných H. B.. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola pôvodne vedená ako roľa parc. č. 847/1 bola zapísaná po skončení ROEP-u na LV č. XXXX a k tejto je vedené duplicitné vlastníctvo aj v prospech žalovaných na základe uznesenia 3D/580/2016. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 27.10.2017 (č.l. 59) zmenil svoju žalobu tak, že vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti sa domáha titulom vydržania, nakoľko je nepochybné, že E. Z. ako jediná dedička po svojom manželovi Y. Z. bola oprávnenou držiteľkou a s nehnuteľnosťou nakladala ako so svojou a teda so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná, že vec jej patrí ako jedinej dedičke po svojom manželovi a nehnuteľnosť mala v oprávnenej držbe od 19.8.1976 a preto v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 24.06.1991 boli na jej strane splnené zákonom stanovené podmienky vydržania. E. Z. sa teda stala vlastníkom sporného pozemku vydržaním ešte v r. 1986 a vlastníčkou bola v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 24.06.1991 a týmto žalobca preukazoval aj svoju dobromyseľnosť a v dôsledku toho nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. 847/77. Vzhľadom k tomu, že podľa § 140 ods. 2 CSP je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, tak súd podľa § 142 ods. 1 CSP na pojednávaní dňa 01.12.2017 pripustil zmenu žaloby žalobcu podľa podania jeho právneho zástupcu zo dňa 27.10.2017. Na pojednávaní žalobca uviedol, že pri podávaní žaloby na určenie vlastníctva vychádzal z ústnej dohody uzavretej medzi E. Z., jej švagrinou H. B. a jeho matkou H. K., podľa ktorej sa majetok, ktorý patril E. Z. rozdelil tak, že dom a záhradu dostane H. B. a on dostane roľu a výsledkom tejto dohody bola darovacia zmluva z r. 1991, ktorou mu E. Z. darovala sporný pozemok.
2./ Žalovaní v 1./ - 3./rade s podanou žalobu nesúhlasili a namietali, že darovacia zmluva z r. 1991, ktorou mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v čase jej uzavretia nebola darkyňa E. Z. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a teda nemohla ju platným spôsobom previesť na žalobcu. Zároveň sa vzájomnou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti tak, že každý z nich je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/3 a poukazovali na skutočnosť, že duplicitné vlastníctvo v ich prospech bolo zapísané na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. 3D/580/2016 v konaní po poručiteľke H. B., ktorá v r. 2006 ako jediný dedič nadobudla nehnuteľnosť podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. 13D/510/2006. Podaním zo dňa 16.11.2017 zmenili svoju žalobu tak, že nadobudnutie svojho vlastníckeho práva odôvodňujú ustanovením § 486 Občianskeho zákonníka s tým, že ich právna predchodkyňa H. B. nadobudla nehnuteľnosť dobromyseľne a následne ju dobromyseľne nadobudli v dedičskom konaní po nej. Z toho dôvodu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti titulom vydržania. Keďže podľa § 140 ods. 2 CSP je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, tak súd podľa § 142 ods. 1 CSP na pojednávaní dňa 01.12.2017 pripustil zmenu vzájomnej žaloby žalovaných podľa podania ich právneho zástupcu zo dňa 16.11.2017. Na pojednávaní žalovaná v 1./rade uviedla, že až v dedičskom konaní po matke sa dozvedela o pozemku a inak o ňom ani nevedela a je pravdou, že matka spomínala nejakú roľu. Rovnako žalovaný v 3./rade uviedol, že nemá vedomosť o dohode, ktorú spomínal žalobca ohľadom rozdelenia majetku a o duplicitnom vlastníctve sa dozvedeli až na dedičskom konaní po matke.
3./ Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. E. Z., zomrelej 09.07.1973 vedenom na Štátnom notárstve v Topoľčanoch pod sp.zn. D/893/73 bolo dňa 08.11.1973 vydané rozhodnutie, podľa ktorého zákonnými dedičmi po nej boli deti Y. Z., H. K. a H. B. a na základe právoplatne schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi dedičmi nadobudol nehnuteľnosti v kat.úz. E. a to domový majetok a pozemok v LV XXX, parc.č. 118/2, 120/11 v celosti a poľnohospodársku pôdou v užívaní JRD podľa výmeru PPPR č. 4061/48 - III - D parc.č. 847/1 a titulom D/99/54 v celosti ako aj nehnuteľnosť v kat.úz. V. vo vložke č. XXX parc.č. 292/40 v celosti Y. Z. voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.
4./ Y. Z. zomrel dňa 15.04.1976 a dedičské konanie po ňom bolo vedené na ŠN v Topoľčanoch pod sp.zn. D/639/76 s tým, že jedinou dedičkou po ňom bola manželka E. Z. a tejto bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z nehnuteľností v kat.úz. E. a to z domového majetku a z poľnohospodárskej pôdy v užívaní soc.sektoru zapísané v LV č. XXX parc.č. 118/23, 120/11 v celosti.
5./ Notárskou zápisnicou N/159/91, NZ/156/91 spísanou na ŠN v Topoľčanoch dňa 24.06.1991 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi darkyňou E. Z. a obdarovaným E. K. (žalobcom), na základe ktorej darkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti v kat.úz. E. a to role v užívaní JRD vo vložke 200 parc.č. 847/1 roľa o výmere 9980 m2, podľa EN bloková parc. 1605 vo výmere 15979 m2 a nadobudnutá titulom D/639/76 a D/893/73 v celosti uvedenú nehnuteľnosť darovala žalobcovi, pričom zmluva bola registrovaná rozhodnutím ŠN v Topoľčanoch zo dňa 24.06.1991 č.k. RI 854/91. Z odpovede Okresného úradu Topoľčany odboru katastrálneho zo dňa 17.06.2015 adresovanej žalobcovi (č.l. 7) vyplýva, že k darovacej zmluve nebol priložený geometrický plán ako príloha a preto nebolo možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností a oznámená zmena bola zatiaľ evidovaná v položke záznamu zmien pod č. 3/92.
6./ Dňa 21.03.2002 zomrela E. Z. a dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3D/320/02, pričom uznesením zo dňa 24.04.2002 bolo konanie o dedičstve zastavené a nepatrný majetok pozostávajúci z preplatku na službách vo výške 1.032, -Sk v Domove penzióne pre dôchodcov v Topoľčanoch bol vydaný D. B., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky.
7./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 13D/510/2006 bola prejednaná žiadosť o obnovenie dedičského konania po neb. Y. Z. zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorou sa H. B. domáhala prejednania ornej pôdy v kat.úz. E. nadobudnutej na základe výmeru PPPR č. 4061/48 - III/B a to vložka č. 200, časť parcely č. 847/1 roľa o výmere 9980 m2 s tým, že je dedičkou po Y. Z., keďže tento nemal deti a jeho manželka už nežije (opomenula však uviesť sestru H. K.). Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.08.2006 H. B. ako dedička zo zákona v 3.dedičskej skupine nadobudla parcelu č. 847/1 roľa, 9980 m2 v celosti v kat.úz. E.. Z odpovede Okresného úradu Topoľčany, úrad katastrálny zo dňa 17.06.2015 (č.l. 7) vyplýva, že H. B. nadobudla vlastníctvo k parc.č. 847/77 zapísanej na LV č. XXXX osvedčením o dedičstve č. 13D/510/2006 zapísaným a evidovaným pod č. Z2481/2006 a založeným do KN pod položkou výkazu zmien č. 119/06. Duplicita vlastníctva je výsledkom šetrenia vykonaného pri obnove registra evidencie pozemkov, kde bola predložená na zápis darovacia zmluva č. NZ 156/91 registrovaná ŠN v Topoľčanoch pod č. RI 854/91 a zároveň osvedčenie o dedičstve č. 13D/510/2006. Okresný úrad zapísal obe listiny preukazujúce vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti s vyznačením poznámky o duplicitnom vlastníctve, nakoľko nemal v kompetencii rozhodnúť, ktorá listina je hodnovernejšia.
8./ H. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3D/580/2016, pričom uznesením zo dňa 01.02.2017 bola okrem iných prejednaná aj poľnohospodárska pôda v kat.úz. E. zapísaná na LV XXXX ako parc. reg. E parcelné číslo 847/77 orná pôda o výmere 9980 m2 v celosti s tým, že podľa dohody dedičov uvedenú nehnuteľnosť nadobudli žalovaní v 1./ až 3./ rade každý po 1/3 voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.
9./ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/22/2017 - 96 zo dňa 12.12.2017 bolo určené, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra E, parc. č. 847/77, orná pôda o výmere 9980 m2 a zároveň súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1./ - 3./rade na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne, pričom žalobca svoj nárok najskôr zdôvodnil uzavretím darovacej zmluvy v r. 1991 s E. Z., predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť (v tom čase vedená pod parc.č. 847/1), avšak v priebehu konania zmenil a doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, čím došlo k zmene žaloby, ktorú súd uznesením pripustil a podľa tejto zmeny žaloby nadobudnutie vlastníckeho práva žalobca zdôvodnil vydržaním s tým, že jeho právna predchodkyňa E. Z. bola jedinou dedičkou po nebohom manželovi Y. a teda bola dobromyseľná v tom, že nehnuteľnosť jej ako jedinej dedičke patrí a ako oprávnená držiteľka s nehnuteľnosťou nakladala, výsledkom čoho bola žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy s družstvom ešte pred uzavretím darovacej zmluvy v r. 1991 a teda nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, ktoré potom previedla na neho darovacou zmluvou spísanou notárkou a z tohto aj žalobca odvodzoval svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí spornej nehnuteľnosti.
10./ Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním s poukazom na dôvody vyššie uvedené ako aj na skutkový stav, ktorý vyplynul z prevedeného dokazovania, keď je nesporné, že naposledy bola parc.č. 847/1 prejednaná v dedičskom konaní po neb. E. Z., v ktorom ju nadobudol ako dedič Y. Z. spolu s ďalšími nehnuteľnosťami v kat.úz. E. a následne v dedičskom konaní po ňom bola jedinou dedičkou manželka E. Z., ktorá nadobudla nehnuteľnosti v kat.úz. E., i keď parc.č. 847/1 nebola v rozhodnutí o dedičstve vyslovene uvedená a bola tam len spomenutá ako poľnohospodárska pôda v užívaní soc.sektoru a na základe tohto dedičského rozhodnutia bola E. Z. dobromyseľná v tom, že jej patrí aj parc.č. 847/1, s ktorou následne nakladala ako s vlastnou a požiadala družstvo v r. 1991 o uzavretie nájomnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti a následne nehnuteľnosť darovala žalobcovi darovacou zmluvou uzavretou vo forme notárskej zápisnice a vzhľadom na novelizáciu Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. sa žalobca počínajúc dňom 01.01.1992 stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, keďže ju mal v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, nakoľko podľa § 872 ods. 6 OZ sa do vydržacej doby započítal aj čas, po ktorý mala E. Z. pozemok nepretržite v držbe pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. a je nesporné, že E. Z. mala sporný pozemok nepretržite v držbe od 19.08.1976, teda od právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi Y. Z. a od uvedenej doby nakladala s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Dňom 01.01.1992 po splnení podmienky oprávnenej držby nepretržite po dobu 10 rokov sa žalobca stal vlastníkom parc.č. 847/1, pričom jeho dobromyseľnosť vyplývala z toho, akým spôsobom E. Z. s nehnuteľnosťou nakladala, keďže táto sa rozhodla svoj majetok rozdeliť a poľnohospodársku pôdou previesť na matku žalobcu H. K., ktorá však so súhlasom ostatných súrodencov žalobcu súhlasila, aby nehnuteľnosť bola darovaná žalobcovi a v dôsledku toho došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom dobrá viera žalobcu bola umocnená ešte tým, že darovacia zmluva bola spísaná notárkou vo forme notárskej zápisnice a notárka mala k dispozícii doklady o nadobudnutí nehnuteľnosti E. Z. v dedičskom konaní po neb. Y. Z.. Na základe uvedených skutočností súd žalobe žalobcu na určenie vlastníckeho práva k parcele č. 847/77 v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX vyhovel v celom rozsahu a zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaných, ktorí sa domáhali určenia vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti na základe dedičského konania po nebohej matke H. B.. Vzájomná žaloba žalovaných nie je dôvodná, nakoľko už v čase, keď došlo k dodatočnému prejednaniu dedičstva po neb. Y. Z. v konaní sp.zn. 13D/510/2006 bol vlastníkom parcely č. 847/1 žalobca titulom vydržania a to od 01.01.1992 a teda uvedená nehnuteľnosť nemala byť prejednaná ani v dedičskom konaní po neb. H. B. sp.zn. 3D/580/2016 a z toho dôvodu nemôžu žalovaní svoje vlastnícke právo odvodzovať z uvedených dedičských rozhodnutí a rovnako ani s poukazom na ustanovenie § 486 OZ, nakoľko toto upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, čo však nie je tento prípad.
11./ Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1./ - 3./rade a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 25Co/69/2018 - 134 zo dňa 17.09.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva odvodzujúc svoj nárok od vlastníckeho práva E. Z., ktorá mu mala spornú nehnuteľnosť darovať s tým, že E. Z. predmetnú nehnuteľnosť zdedila po svojom manželovi ako výlučná dedička. Už v čase smrti poručiteľov platilo, že podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. S. iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičstvo sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. 12./ Zo spisového materiálu, predovšetkým však z potvrdenia o dedičstve po Y. Z. zo dňa 22. 06. 1976 č. D-639/76-9 nevyplýva, že predmetná nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke číslo 200 pod parcelným číslom 847/1 bola predmetom dedičského konania. Označenie tejto nehnuteľnosti sa v predmetnom rozhodnutí neuvádza. Z obsahu vyplýva, že dedičstvo pozostáva z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., a to z domového majetku a z poľnohospodárskej pôdy v užívaní socialistického sektoru zapísané v LV č. XXX parc. číslo 118/23, 120/11 pod 1/2/1. Nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe, vložke číslo 200 parc. č. 847/1, resp. zapísaná v LV č. XXXX parc. č. 847/77 tam však uvedená nie je. Túto nehnuteľnosť nie je možné subsumovať ani pod výraz „z poľnohospodárskej pôdy v užívaní socialistického sektoru“, nakoľko tento sa vzťahuje iba k LV č. XXX parc. č. 118/23, 120/11. Z uvedeného potvrdenia o nadobudnutí dedičstva teda jednoznačne vyplýva, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli predmetom dedičského konania po Y. Z. v konaní D 639/76. Ak potom následne E. Z. darovacou zmluvou zo dňa 24. 06. 1991 darovala spornú nehnuteľnosť žalobcovi, nemohla byť táto darovacia zmluva platnou zmluvou, nakoľko „nikto nemôže previesť viac práv, ako má“. V čase uzavretia darovacej zmluvy E. Z. nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností, nebola zapísaná v liste vlastníctva ako vlastníčka a ani predmetné nehnuteľnosti na základe dedičského potvrdenia nenadobudla.
13/ Žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti a následne nemohol nadobudnúť k nej vlastnícke právo titulom vydržania. Odvolací súd pripomína, že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo súčinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu povahu (viď R 30/1993). Ak právny predchodca, Y. Z., v čase smrti vlastnil sporné pozemky, tieto mohla E. Z., ako výlučná dedička nadobudnúť iba v rámci dedičského konania a nemohla ich nadobudnúť vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Ak tento sporný pozemok napriek tomu, že ho Y. Z. v čase smrti vlastnil, neboli predmetom konania o dedičstve po ňom, ktoré bolo vedené na Štátnom notárstve v Topoľčanoch pod D 639/76, mohlo byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku. Toto sa skutočne aj uskutočnilo v konaní vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp.zn. 13D/510/2006, v ktorom sa H. B. (matka žalovaných a sestra pôvodného vlastníka) domáhala prejednania novoobjaveného dedičstva, a to roli o výmere 9980m2 zapísanej vo vl.č. 200. Osvedčením o dedičstve zo dňa 17. 08. 2006, právoplatné dňa 05. 09. 2006 predmetné nehnuteľnosti nadobudla H. B. v celosti. Po H. B., ktorá zomrela dňa 12. 07. 2016 uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2017, právoplatným dňa 17. 02. 2017 sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania a bola schválená dohoda dedičov, na základe ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v prvom až treťom rade.
14./ Vzhľadom k tomu, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po Y. Z. v konaní D 639/76, v čase uzavretia darovacej zmluvy medzi E. Z. a žalobcom, nebola E. Z. vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, nemohla preto ani platne uzavrieť darovaciu zmluvu (nemohla previesť viac práv, ako mala). Následne, keďže sporná nehnuteľnosť nebola predmetnom dedičského konania po Y. Z. v pôvodnom konaní (D 639/76), nemohla byť ani dobromyseľným držiteľom a už vôbec ním nemohol byť žalobca. E. Z. preto nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním tak, ako to tvrdil súd prvej inštancie. X. nemohol nadobudnúť vydržaním spornú nehnuteľnosť ani žalobca.
15./ Nakoľko v predmetnom konaní sa žalovaní v prvom až treťom rade domáhali vzájomným návrhom (č.l. 21 spisu) určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcelné číslo 847/77 orná pôda o výmere 9980 m2, zapísaná na LV č. XXXX, každý v 1/3 a súd prvej inštancie bez vykonania dokazovania v tomto smere, o tejto žalobe, vzhľadom na vyhovenie žaloby žalobcu, nekonal a túto následne zamietol, odvolací súd nemal dostatok dôkazov na rozhodnutie v danej veci o vzájomnej žalobe žalovaných. Z tohto dôvodu, po tom, ako napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie s tým, že v ďalšom konaní si súd prvej inštancie v prvom rade ujasní predmet konania, t.j. titul, na základe ktorého sa žalobca domáha určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude sa tiež zaoberať aj vzájomnou žalobou žalovaných v prvom až treťom rade, vyzve strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Až následne vo veci opätovne rozhodne, pričom v rozhodnutí sa bude zaoberať i tvrdeniami a námietkami žalovaných uvedených v podanom odvolaní.
16./ Na základe stanoviska odvolacieho súdu vyzval súd obe strany na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, pričom žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.11.2018 (č.l. 170) nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že nemohol byť dobromyseľným držiteľom spornej nehnuteľnosti pokiaľ ním nemohla byť ani E. Z. s tým, že určenia vlastníctva k nehnuteľnosti sa domáha titulom vydržania a je presvedčený, že v jeho prípade sú splnené všetky zákonom určené podmienky na nadobudnutie vlastníctva týmto titulom. Poukázal na to, že do držby spornej nehnuteľnosti vstúpil okamihom uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 24.06.1991 spísanej vo forme notárskej zápisnice N159/91, NZ 156/91 na ŠN v Topoľčanoch a táto zmluva bola registrovaná uvedeným orgánom pod č. RI 854/91. Z jeho strany bola daná vôľa nakladať s vecou tým, že požiadal PPD Prašice so sídlom Jacovce dňa 15.7.1991 o vypracovanie nájomnej zmluvy na parc.č. 847/1 a táto nájomná zmluva bola následne aj uzatvorená. V jeho prípade išlo o ospravedlniteľný omyl, keďže postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Svoju držbu odvodzoval od uzavretej darovacej zmluvy s tým, že konal v dobrej viere v kompetentnosť štátneho orgánu a to Štátneho notárstva, ktoré rozhodovalo v konaní o dedičstve ako aj o registrácii právnych úkonov. Z uvedených dôvodov nemal a ani nemohol mať pochybnosti o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí.
17./ Žalovaní v 1./ - 3./ rade vo svojom podaní (č.l. 154) popierali uzavretie predchádzajúcej dohody medzi E. Z. a H. B. ohľadom rozdelenia majetku E. Z., čo preukazuje aj skutočnosť, že H. B. nehnuteľnosti od E. Z. nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 24.01.1991 za kúpnu cenu 69.840 Kčs. Svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti odôvodnili ustanovením § 486 OZ s tým, že ich právna predchodkyňa H. B. nadobudla dobromyseľne predmetnú nehnuteľnosť od Y. Z. na základe osvedčenia o dedičstve č. 13D/510/2006 a žalovaní dobromyseľne nadobudli spornú nehnuteľnosť v dedičskom konaní po nebohej matke H. B.. Podľa nich ďalším titulom nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti je na ich strane vydržanie s tým, že oprávnená držba na strane ich právnej predchodkyne H. B. bola daná právoplatným osvedčením o dedičstve č. 13D/510/2006 a toto osvedčenie nemá formálne nedostatky a teda ich právna predchodkyňa v čase od 17.08.2006 mala spornú nehnuteľnosť nepretržite v držbe ako oprávnený držiteľ a bola s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej vlastnícke právo patrí. Právnym titulom vstupu do oprávnenej držby na strane žalovaných bolo právoplatné uznesenie OS Topoľčany v dedičskej veci po nebohej H. B. zo dňa 01.02.2017 sp.zn. 3D/580/2016. Na pojednávaní dňa 15.01.2019 žalovaná v 1./rade uviedla, že v dedičskom konaní po nebohej H. B. nemala pochybnosti o tom, že sporná nehnuteľnosť jej patrí a matka predtým spomínala, že mala rolu v E. a teda v tomto dedičskom konaní zistila, že ju nadobudli. Rovnako žalovaná v 2./ rade potvrdila, že matka spomínala, že zdedila v E. role po rodičoch a ukazovala im aj papiere a teda boli presvedčení o tom, že tieto role nadobudla po svojich rodičoch. Až v dedičskom konaní po matke zistili, že je tam duplicitné vlastníctvo, avšak matka nikdy nespomínala, že by bol vlastníkom aj K.. Bola presvedčená, že rola patrí jej matke, i keď v dedičskom konaní bol zistený duplicitný zápis. Taktiež žalovaný v 3./rade uviedol, že o duplicitnom vlastníctve sa dozvedel až v dedičskom konaní. Už predtým vedel, že matka mala role v E., ale nezaujímal sa o to a on ju iba vozil, keď si to všetko vybavovala. Potvrdil, že sa zúčastnil jednania v kancelárii právneho zástupcu žalobcu koncom októbra 2016, kde bol informovaný o podvojnom vlastníctve, ale on o týchto roliach nič nevedel.
18./ Svedok D. F., ktorý je manželom žalovanej v 2./rade potvrdil vedomosť, že H. B. mala v E. rolu a okolo roku 1998 alebo 1999 bol s ňou v realitnej kancelárii, kde sa bola informovať ohľadom predaja rolí a vtedy spomínala aj rolu v E.. Potvrdil vedomosť, že rolu nadobudla ako dedičstvo po rodičoch, ale nevedel, od koho má túto informáciu.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3, do doby podľa ods. 1, sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 486 O.z. , kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
Podľa § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 19./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat.úz. E. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra E č. 847/77 orná pôda o výmere 9980 m2 nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa najskôr domáhal určenia vlastníckeho práva s poukazom na darovaciu zmluvu č. NZ 156/91 uzavretú s E. Z. dňa 24.06.1991, ktorá bola registrovaná ŠN v Topoľčanoch pod č. RI 854/1991, avšak v priebehu konania podaním zo dňa 27.10.2017 došlo k zmene jeho žaloby, nakoľko podstatne zmenil a doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, keď určenia vlastníckeho práva sa domáhal titulom vydržania, čo súd konštatoval na pojednávaní dňa 01.12.2017 a na tomto pojednávaní aj pripustil zmenu žaloby podľa podania žalobcu zo dňa 27.10.2017. Žalobca aj vo svojom ďalšom podaní zo dňa 26.11.2018 potvrdil, že určenia vlastníctva sa domáha titulom vydržania a mal za to, že z jeho strany išlo o oprávnenú držbu.
20./ Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť, pričom vydržacia doba pri nehnuteľnostiach je 10 ročná a podmienkou vydržania je dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, pričom jeho presvedčenie musí mať oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť /napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby/. Rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, musí mať základ v dostatočne skutkovo podložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných (zistených, potvrdených, nie len možných) skutočnostiach. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne bol (teda nie iba mohol byť) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého - putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.4.2017).
21./ Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je oprávnenosť držby. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. K posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnej situácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/84/2012 zo dňa 23.05.2012). O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť práva neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011).
22./ Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení a názorov vyplývajúcich z rozhodovacej praxe súdov a s prihliadnutím na stanovisko odvolacieho súdu v tejto veci dospel súd k záveru, že E. Z. v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobcom nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti (sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po Y. Z. v pôvodnom konaní D 639/76) a teda nemohla ani platne uzavrieť darovaciu zmluvu (nemohla previesť viac práv, ako mala), pričom nemohla byť ani dobromyseľným držiteľom tejto nehnuteľnosti a už vôbec ním nemohol byť žalobca. Y. Z. v čase smrti vlastnil sporný pozemok a tento mohla E. Z. ako výlučná dedička nadobudnúť iba v rámci dedičského konania a nemohla ho nadobudnúť vydržaním podľa § 134 OZ a ak tento sporný pozemok nebol predmetom konania o dedičstve vedenom pod sp.zn. D639/76, mohol byť prejednaný v konaní o tzv. novoobjavenom majetku. Toto sa aj realizovalo v konaní vedenom na OS v Topoľčanoch pod sp.zn. 13D/510/2006, kde bola rola o výmere 9980 m2 zapísaná pôvodne vo vložke č. 200 prejednaná ako novoobjavené dedičstvo a na základe osvedčenia o dedičstve ju nadobudla H. B. (v tom čase E. Z. už nežila, keďže zomrela dňa 21.03.2002). Pokiaľ ide o tvrdené vydržanie na strane žalobcu, tak je pravdou, že domnelým nadobúdacím titulom môže byť aj darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná, ale zároveň musí byť preukázaná dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, pretože len vtedy ide o držbu oprávnenú. Podľa názoru súdu však v tomto prípade žalobca nemohol byť dobromyseľný v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, keď pri bežnej opatrnosti by musel zistiť, že darkyňa nie je vlastníčkou predmetu darovacej zmluvy (darkyňa nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka prevádzaného pozemku) a za bežnú opatrnosť je možné považovať minimálne oboznámenie sa s tým, či ten, kto prevádza nehnuteľnosť, je skutočne aj jej vlastníkom. Žalobca však ani takúto minimálnu opatrnosť v praxi neprejavil, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že uzavrel darovaciu zmluvu s osobou, ktorá nebola vlastníčkou darovanej nehnuteľnosti. Z toho dôvodu súd považuje za právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že sa spoliehal na to, že o registrácii právneho úkonu rozhodoval kompetentný orgán štátu, keď následne na základe darovacej zmluvy ani nemohlo dôjsť k zápisu do evidencie nehnuteľností a túto skutočnosť si zrejme žalobca žiadnym spôsobom neoveril a teda neprejavil ani bežnú opatrnosť, ktorú by ako účastník právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti prejaviť mal. Rovnako aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu nemohol žalobca nadobudnúť spornú nehnuteľnosť vydržaním a preto súd jeho žalobu na určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú zamietol.
23./ Zároveň žalovaní v 1./ - 3./rade sa vzájomnou žalobou domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti každý v podiele 1/3 a to s poukazom na ustanovenie § 486 OZ ako aj titulom vydržania, i keď pôvodne vo svojej vzájomnej žalobe zo dňa 24.05.2017 (č.l. 21) uvádzali ako titul nadobudnutia dedičské rozhodnutie sp.zn. 3D/580/2016 po ich nebohej matke H. B.. Keďže podaním zo dňa 16.11.2017 došlo zo strany žalovaných k podstatnej zmene a doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, tak súd na pojednávaní dňa 01.12.2017 pripustil zmenu vzájomnej žaloby podľa podania žalovaných zo dňa 16.11.2017. Súd mal za to, že tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaných je daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP vzhľadom na duplicitný zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX v kat.úz. E. týkajúci sa parcely registra E č. 847/77, nakoľko len rozhodnutím súdu bolo možné vyriešiť tento právny stav a teda obe strany mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Ustanovenie § 486 OZ poskytuje ochranu tretím osobám, ktoré nadobudli vec od nepravého dediča dobromyseľne. Ide o prelomenie zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Dobromyseľnosť musí preukazovať nadobúdateľ. Dobrá viera je daná, ak tretia osoba nevedela, ani nemohla vedieť, že ten, od koho vec alebo právo nadobudla, nie je oprávneným dedičom a dôvodne sa preto domnieva, že vec nadobudnutá dedičstvom mu patrí a je oprávnený s ňou nakladať. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo/2264/2009 je nepravým dedičom osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci ho nemala nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Z uvedeného vyplýva, že ide o veci, ktoré poručiteľ ku dňu smrti vlastnil; teda nie o veci, ktoré v jeho vlastníctve neboli.
24./ Z prevedeného dokazovania je nesporné, že poručiteľ Y. Z. ku dňu smrti vlastnil spornú nehnuteľnosť, pričom v dedičskom konaní sp.zn. 13D/510/2006 bola dedičkou H. B., ktorá nadobudla parc.č. 847/1 o výmere 9980 m2 v kat.úz. E., i keď účastníkom tohto dedičského konania mali byť aj deti po nebohej H. K. - sestre poručiteľa. Dedičstvo bolo teda potvrdené H. B. a v dedičskom konaní po nej vedenom pod sp.zn. 3D/580/2016 spornú nehnuteľnosť nadobudli žalovaní v 1./ - 3./ rade a to každý v podiele 1/3. Je nesporné, že v dedičskom konaní po neb. Y. Z. o novoobjavenom majetku vedenom pod sp.zn. 13D/510/2006 mali byť jeho účastníkmi aj deti nebohej H. K. a tým pádom by dedičský podiel H. B. bol iný a nebolo by jej potvrdené nadobudnutie parc.č. 847/1 v celosti, avšak H. B. v tomto prípade vydaním osvedčenia o dedičstve nesporne nadobudla ako oprávnený dedič vlastnícke právo minimálne k takému podielu, aký by jej ako zákonnej dedičke prináležal a pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nad jej zákonný dedičský podiel, tak v tejto časti bola nepravým dedičom (oprávnení dedičia - deti po nebohej H. K. mali možnosť domáhať sa ochrany podľa § 485 OZ) a ak žalovaní v 1./ - 3./ rade od nej v zmysle § 486 OZ dobromyseľne nadobudli aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá by inak mala ako oprávneným dedičom patriť deťom po neb. H. K., zákonom sú chránení tak, ako keby túto časť nehnuteľnosti nadobudli od oprávneného dediča. Súd mal za to, že žalovaní v 1./ - 3./ rade časť spornej nehnuteľnosti zodpovedajúcu zákonnému dedičskému podielu H. B. v dedičskom konaní po neb. Y. Z. nadobudli na základe uznesenia súdu v dedičskom konaní po neb. H. B. sp.zn. 3D/580/2016 v zmysle § 132 ods. 1 OZ dedením a zvyšný podiel na tejto nehnuteľnosti v rozsahu, v akom H. B. bola nepravou dedičkou v dedičskom konaní po neb. Y. Z., nadobudli dobromyseľne v zmysle § 486 OZ. Povinnosťou žalovaných bolo preukázať dobromyseľnosť pri nadobudnutí od nepravého dediča, pričom žalovaní v 1./ - 3./ rade na pojednávaniach prakticky zhodne potvrdili, že mali vedomosť o tom, že ich matka H. B. v dedičskom konaní nadobudla rolu v E., avšak ohľadom tohto nadobudnutia nemali bližšie informácie a prakticky až v dedičskom konaní po matke sa dozvedeli o duplicitnom zápise vlastníckeho práva. Iba žalovaný v 3./rade bol o tomto duplicitnom zápise informovaný už skôr a to pred právoplatným rozhodnutím v konaní o dedičstve po nebohej H. B., keď bol o tomto duplicitnom vlastníctve informovaný právnym zástupcom žalobcu. Potvrdil však, že mal vedomosť o vlastníctve role v E. zo strany jeho matky, ale bližšie sa o túto skutočnosť nezaujímal. Podľa názoru súdu žalovaní v 1./ - 3./rade preukázali, že dobromyseľne nadobudli od svojej matky H. B. tú časť spornej nehnuteľnosti, ktorú ona nadobudla v dedičskom konaní po nebohom Y. Z. ako nepravá dedička nad rozsah svojho zákonného dedičského podielu. Ani v prípade žalovaného v 3./rade nedošlo k spochybneniu jeho dobromyseľnosti zo strany žalobcu, pretože jednanie pred právoplatným skončením dedičského konania po neb. H. B. sa týkalo otázky riešenia zápisu duplicitného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a nie otázky nadobudnutia časti dedičstva H. B. ako neoprávnenou dedičkou. V prípade, ak je preukázaná dobromyseľnosť podľa § 486 OZ, tak nie je potrebné skúmať žiadne plynutie vydržacej doby, pretože k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačí iba dobromyseľnosť nadobúdateľa, ktorú musí v prípade potreby preukázať. Ani zo znenia samotného ustanovenia § 486 OZ ani z odkazu na súvisiace ustanovenia k tomuto paragrafu nevyplýva, že by k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci od nepravého dediča bolo potrebné aj uplynutie určitej doby. Všetci žalovaní uvádzali, že mali vedomosť o vlastníckom práve svojej matky H. B. k spornej nehnuteľnosti a teda boli dobromyseľní v tom, že v dedičskom konaní po nej nadobudli vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti, pričom zákon nevylučuje nadobudnutie od nepravého dediča aj v dedičskom konaní po ňom ( nemusí ísť len o nadobudnutie kúpou, darovaním alebo inou zmluvou, pretože nadobudnúť možno aj dedením). Žalovaní v 1./ - 3./ rade neboli účastníkmi dedičského konania po nebohom Y. Z. a prakticky o tomto nemali žiadnu vedomosť a preto im ani nemohlo byť známe, s kým bolo dedičstvo prejednávané a kto mal podľa zákona byť jeho účastníkom, čo potvrdili vo svojich výpovediach a z toho dôvodu v dedičskom konaní po neb. H. B. dobromyseľne nadobudli aj tú časť spornej nehnuteľnosti, ktorú H. B. nadobudla ako nepravá dedička, ktorej bolo dedičstvo potvrdené. Práve naopak, nad obvyklú mieru opatrnosti by už bolo keby sa od žalovaných vyžadovalo, aby skúmali ako ich matka nadobudla spornú nehnuteľnosť v predchádzajúcom dedičskom konaní a či jeho účastníkmi boli všetci zákonní dedičia. Žalovaní v 1./ - 3./ rade síce v dedičskom konaní po matke H. B. boli oboznámení s existenciou zápisu duplicitného vlastníctva, avšak samotný tento zápis svedčí len o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti si uplatňuje aj iná osoba na základe ďalšieho titulu uvedeného v zápise, ale to ešte neznamená, že tým je celkom spochybnený zápis v prospech poručiteľky až pokiaľ vo veci nerozhodne súd. V samotnom dedičskom konaní sa otázka duplicity vlastníctva ani nerieši, ale súd iba dedičstvo prejedná a potvrdí jeho nadobudnutie dedičom a potom je už vecou buď vzájomnej dohody, alebo súdneho rozhodnutia, ako sa vyrieši duplicitné vlastníctvo. Z uvedených dôvodov súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných v 1./ - 3./ rade a určil, že sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko mal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými k spornej nehnuteľnosti tak na základe rozhodnutia súdu v dedičskom konaní po ich nebohej matke ako aj s poukazom na ustanovenie § 486 OZ.
25./ Žalobca v rámci doplnenia dokazovania žiadal realizovať výsluch svedka J.. A. P., bývalého starostu obce E., ktorý sa mal vyjadriť k deľbe majetku E. Z., avšak podľa názoru súdu ďalšie dokazovanie na existenciu tejto dohody, podľa ktorej sa E. Z. rozhodla časť majetku darovať žalobcovi a časť majetku previesť na H. B. je nadbytočné a nehospodárne a pre rozhodnutie vo veci samej irelevantné, nakoľko E. Z. nemohla deliť majetok, ktorého ani nebola vlastníčkou (parc.č. 847/1, ktorá bola prejednaná až ako novoobjavený majetok po smrti E. Z.) a darovacia zmluva, ktorá mala byť výsledkom tohto delenia majetku bola absolútne neplatným právnym úkonom, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval aj odvolací súd a preto súd vykonanie tohto dôkazu zamietol.
26./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaným v 1./ - 3./rade úspešným v konaní o ich vzájomnej žalobe ako aj v konaní o žalobe žalobcu nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, i keď v zásade by mali žalovaní v 1./
- 3./ rade právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa podľa názoru súdu spočívajú v tom, že žalobca podanou žalobou musel riešiť zápis duplicitného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a bez rozhodnutia súdu tento duplicitný zápis nemôže byť napravený a rovnaké právo na podanie žaloby v dôsledku zápisu duplicitného vlastníctva mali aj žalovaní v 1./ - 3./ rade a toto svoje právo využili v priebehu konania podaním vzájomnej žaloby, pričom rozhodnutie súdu ohľadom určenia vlastníckeho práva vyplynulo z prevedeného dokazovania po oboznámení sa s dedičskými spismi a súd mal za to, že žalobca, ktorý bol zapísaný na LV ako vlastník spornej nehnuteľnosti nezavinil žiadnym spôsobom tento duplicitný zápis a bol presvedčený, že na základe darovacej zmluvy a vydržaním nadobudol vlastnícke právo zákonným spôsobom a preto vzhľadom na výnimočnosť tejto situácie súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé, aby neúspešná strana bola zaviazaná na náhradu trov konania strane úspešnej, ale je spravodlivé, aby si každá strana hradila svoje trovy konania, ktoré jej podaním žaloby vznikli. Z uvedených dôvodov súd žalovaným v 1./
- 3./ rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.