Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-179-2018.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/179/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: S. V., nar.XX.X.XXXX, bytom V., Y. XX/XXX o zaplatenie 951 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 951 € spolu s úrokom vo výške 984,02 €, zmluvným úrokom vo výške 28,10 % ročne zo sumy 951 € od 1.9.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 951 € od 1.9.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 4,65 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 951 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.6.2014, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver. Ako prostriedky procesného útoku označil dôkazy a použil skutkové tvrdenia.
2. Podľa § 297 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
3. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené v§ 219 ods. 3 a § 297 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu neprevyšuje 1000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.
4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i uzatváranie spotrebiteľských zmlúv a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Dňa 12.6.2014 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1000 €, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 28,10 % ročne, a dlžník sa zaviazal celkovo vrátiť žalobcovi túto sumu navýšenú o náklady a celkovo mal zaplatiť sumu vo výške 1 669,30 €. Dlžník sa zaviazal úver splácať pravidelne v 48 mesačných splátkach sumou 35 €, z ktorých výška splátky predstavovala sumu vo výške 35 €, pričom splatnosť splátok mala byť vždy 10. dňom v mesiaci a prvá splátka bola splatná dňa 10.7.2014. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.6.2018.
Prípisom zo dňa 7.12.2015 žalobca oznámil žalovanému, že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Zároveň upozornil žalovaného, že ak nepríde k úhrade dlhu, banka môže zosplatniť celý dlh.
Prípisom zo dňa 31.12.2015 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal dlh, stal sa celý dlh splatný dňom 31.12.2015 a zároveň požadoval zaplatenie celého dlhu do 10 dní od doručenia výzvy.
Z aktuálneho stavu úvere vyplýva, že žalovaný prijal poskytnuté peniaze od veriteľa a splatil 49 €.
5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
6. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z.
7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzavretiu riadnej úverovej zmluvy, k vzniku záväzkovo právneho vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať. (zmluva, aktuálny stav úveru.). V konaní bolo preukázané, že žalovaný však nesplácal riadne zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný dlh riadne nesplácal, žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 951 €, čo predstavuje istinu, ktorá nebola splatená (poskytnutý úver 1000 ponížený o zaplatenú sumu 49 €). Súd priznal a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, pretože tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. Súd poznamenáva, že doručenie oznámenia o zosplatnení bolo v poriadku, keďže žalobca zasielal písomnosti na adresu jemu známu a v zmysle platných procesných ustanovení sa takéto doručenie považuje za správne. Žalobca nemal povinnosť zisťovať aktuálnu adresu, oznámiť zmenu adresy pobytu má byť v záujme dlžníka. V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, alebo že dlh by zanikol. Žalovaný bol zaviazaný i k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo výške v zmysle § 3 vyhlášky 97/1995 Z.z. pričom celkový úrok z omeškania bol priznaný od omeškania dlžníka s platením. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukazovali, že jeho dlh voči žalobcovi zanikol prípadne že je menší ako si žalobca uplatnil. Keďže žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd sa s nimi stotožnil, čím žalobca preukázal, že jeho nárok je daný.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.