Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/63/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného S. J., R.. X.XX.XXXX C. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: S. J., R.. X.XX.XXXX C. T., trvale bytom N. Č.. XXX,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

O s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 493/18/3304 - 40 zo dňa 22.8.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„dňa 30.6.2018 v čase asi o 19:15 hod v obci Pobedim v obývačke rodinného domu č. XXX fyzicky napadol svoju manželku X. J. tak, že ju chytil za vlasy, mykal jej s hlavou a po tom, čo zatelefonovala na políciu sa jej vyhrážal, že keď odíde hliadka polície ju zabije, dňa 10.6.2018 v obci Pobedim v obývačke domu ju fyzicky napadol tak, že ju rukami chytil za krk a škrtil ju, následne ju naháňal so stolíkom a vyhrážal sa jej, že ju zabije, v dôsledku čoho poškodená pociťovala strach z konania obvineného“,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 493/18/3304-40 zo dňa 22.8.2018 na obžalovaného S. J., R.. X.XX.XXXX C. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30.6.2018 v čase asi o 19:15 hod v obci Pobedim v obývačke rodinného domu č. XXX fyzicky napadol svoju manželku X. J. tak, že ju chytil za vlasy, mykal jej s hlavou a po tom, čo zatelefonovala na políciu sa jej vyhrážal, že keď odíde hliadka polície ju zabije, dňa 10.6.2018 v obci Pobedim v obývačke domu ju fyzicky napadol tak, že ju rukami chytil za krk a škrtil ju, následne ju naháňal so stolíkom a vyhrážal sa jej, že ju zabije, v dôsledku čoho poškodená pociťovala strach z konania obvineného.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. J., poškodenej X. J., svedka K. D., ďalej prečítaním znaleckého posudku K.. A. A. č.6/2018 a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný S. J. na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 uviedol, že veci popísané v obžalobe sa nestali, poškodenej, svojej manželke sa nevyhrážal zabitím ani 10.6.2018 a 30.6.2018, nenaháňal ju zo stolíkom, pripustil, že používal vulgarizmy a stalo sa, že poškodenú chytil za vlasy a pýtal sa kde sú peniaze. Išlo o peniaze, ktoré dostali od babky a spoločne si šetrili, ale zistil, že zmizli, preto poškodenej vynadal všelijako, ona sa mu zasmiala do očí, tak ju potiahol za vlasy, za cop, ale nevyhrážal sa. Poškodená sa zľakla a vyhrážala sa, že zavolá na políciu, obžalovaný na to hovoril, že kľudne, nečakal, že by to skončilo tak ako to skončilo. Obžalovaný vtedy prišiel o prácu a bol rozčúlený, že kde zmizli peniaze a poškodená mu to nevedela vysvetliť. Keď prišla hliadka, poškodená bola vonku so 7-ročnou dcérou a obžalovaný ostal doma v izbe hral sa s 3-ročným synom. Poškodená plakala. K incidentu zo dňa 10.6.2018 obžalovaný uviedol, že poškodenú neškrtil, nechytil za krk ani ju určite nenaháňal so stolíkom, povedal iba v rozčúlení, že stolík rozbije, lebo sa jej nepáčil, stolík robil on sám, lebo je stolár a stolík váži okolo 80kg, takže ťažko by ju vôbec s ním mohol naháňať lebo by ho ani nedvihol. Možno ju odstrčil od dverí, aby mohol prejsť, ale to tiež preto, lebo mu vyčítala, že má milenky, nikam ho nechcela púšťať. Konflikt vznikol preto, že poškodená chcela ísť na výlet ale obžalovanému sa nechcelo, bol unavený a keďže nebolo ako chcela, vznikol konflikt. Manželku neudrel nikdy. Ich spolužitie je také ako bežné manželstvo, sú tam aj hádky ale aj pekné chvíle, pekných chvíľ je viac. Fyzicky manželku nenapadol, ani sa jej nevyhrážal. Od 30.6.2018 nežijú s poškodenou, majú to zakázané, sú iba v telefonickom kontakte, obžalovaný žije na adrese Pobedim XXX, poškodená u sestry v Piešťanoch, kde má obžalovaný zakázané chodiť a ani tam nechodí. Cez telefón komunikuje s poškodenou, majú to spolu vyriešené, bolo to z oboch strán nedorozumenie.

Poškodená X. J., manželka obžalovaného v prípravnom konaní po vznesení obvinenia odmietla vo veci vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 uviedla, že dňa 30.6.2018 sa s obžalovaným pohádali, obžalovaného vyprovokovala, je žiarlivá a do obžalovaného rýpala, uviedla mu aj, že keď chce, ona zavolá políciu, on povedal, veď zavolaj, tak zavolala a malo to takéto dôsledky. Myslela, že bude len na chvíľu zadržaný, že sa obaja ukľudnia a vráti sa domov, keby vedela, že bude zobratý do väzby, telefón by ani nedvihla. Pohádali sa preto, lebo poškodená stále do obžalovaného rýpala v tom zmysle, že si myslela, že ju podvádza, nech jej povie pravdu, toto obžalovanému hovorila už dlhšiu dobu. Hádka bola výmena názorov, pričom obžalovaný do nej šťuchol, resp. mykli sa ramenami, obžalovaný ju chytil za vlasy, ona ho pritom stále viac a viac hecovala. Padali pri hádke aj vulgarizmy, obaja si vzájomne vulgárne nadávali. Na to teda povedala, že zavolá políciu a obžalovaný, že nech zavolá. Keď volala hliadku vychádzala z domu, deti ostali s obžalovaným, potom dcéra prišla za ňou, syn ostal s obžalovaným deti chodili tak hore dolu. Poškodená uviedla, že to nebola príjemná situácia, ale potom si uvedomila aj následky, že nemala robiť také „bububu“ na obžalovaného, pričom na otázku, čo cítila z konania obžalovaného poškodená uviedla, že to bola výmena názorov, rozmýšľala, že sa mali ukľudniť a nemalo to takto dopadnúť. Políciu volala dva krát, lebo tam stále behali hore dole deti. Hliadke v telefóne nepovedala pravdu, chcela to celé „prikrášliť“, tak povedala, že by ju obžalovaný mohol zbiť, aj keď dobre vedela, že by to nespravil. Necítila sa ním ani ohrozená a ani deti neboli ohrozené. Chcela v skutočnosti iba aby niekto obžalovanému dohovoril. Myslela si, že keď uvedie nejaký dôvod hliadke polície, tak hliadka príde, keby neuviedla, hliadka by ani neprišla. Volala aj druhý krát hliadku, lebo sa bála, že či vôbec hliadka príde. Ku skutku zo dňa 10.6.2018 poškodená uviedla, že sa pohádali aj pre peniaze ale aj kvôli tomu, že poškodená chcela ísť na prechádzku do parku, pričom obžalovaný nechcel, bolela ho hlava, pričom ona za ním stále chodila a hovorila, že poď, poď a on nechcel. Obžalovaný do nej drgol, resp. ju chytil za tričko, aby sa uhla z cesty, ale nechytil ju za krk, ani ju neškrtil, ani ju nenaháňal so stolíkom, akurát buchol do stolíka, vyslovene si vylial zlosť na stolíku a povedal jej hovoril, že nech ho nechá tak, že mu nie je dobre, ale poškodená za ním stále chodila. Ani 10.6.2018 ani 30.6.2018 sa jej obžalovaný nevyhrážal zabitím. Ich spolužitie v minulosti bolo bežné ako každé manželstvo, kríza trochu prišla, keď minulý rok prišiel obžalovaný o zamestnanie, bol frustrovaný, nevedel, či dokáže uživiť rodinu. S obžalovaným si veci vysvetlili už keď bol vo väzbe, deťom sa povedalo, že obžalovaný je na kamióne, aby to nevnímali, obžalovaný sa telefonicky zaujímal o deti, volal každý deň. Chcú vo vzťahu pokračovať aj kvôli deťom, bola to dočasná kríza. V minulosti ju obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol, nenapadol nikdy ani deti.

Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 uviedol, že dňa 30.6.2018 vo večerných hodinách boli zavolaní hliadkou do Pobedima, po príchode na miesto videl poškodenú na dvore, plakala, asi sa bála podľa názoru svedka, v tom čase nebola s obžalovaným, preto sa ju povypytovali na dôvod, prečo hliadku volala, ktorý im ona uviedla, potom sa presunuli za obžalovaným, ktorý bol vo vnútri, kde sa on v izbe venoval dieťaťu, malému chlapcovi, hrali sa spolu, obžalovaný nebol nervózny ani agresívny. Poškodená bola v čase ich príchodu sama vonku. V čase, keď prišli, neprebehol ani neprebiehal žiadny konflikt medzi obžalovaným a poškodenou. Ich výjazd sa skončil tak, že obžalovaného nakoniec po vypočutí aj poškodenej obmedzili na osobnej slobode a eskortovali na obvodné oddelenie. Obžalovaný nekládol žiadny odpor pri obmedzení osobnej slobody. Poškodená išla do vedľajšieho domu. Svedkovi sa zdá, že bola na oddelení vykonaná dychová skúška u obžalovaného, avšak nevie s akým výsledkom. Svedok uviedol, že poškodenú poučili o možnosti podania trestného oznámenia.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2018 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých K.. A. A. prečítaného v súlade s § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný je osobou s akcentovanými rysmi, ktoré sú charakterizované zvýšenou impulzivitou a slabšou schopnosťou reálne sa orientovať vo svete sociálnych vzťahov. Prítomné sú u neho problémy v prispôsobovaní sa spoločenskému prostrediu, slabšia schopnosť nadväzovania kontaktov, znížená emocionálna reakcia a malá schopnosť využiť predchádzajúce skúsenosti. Pri strete s neobvyklou, málo frekventovanou situáciou je prítomná zvýšená impulzivita, emočne stabilnejší je obžalovaný v situáciách, ktoré sú mu známe alebo nemenné. Možno hovoriť v jeho prípade o miernej emočnej nezrelosti. Manželku vníma ako mierne dominantnejšiu s vyhranenými osobnostnými črtami, seba vníma obžalovaný skôr v spoločnom priestore s deťmi, participujúc na spoločnom dianí. Vysoko pozitívny vzťah má obžalovaný s deťmi, možno uviesť, že sa jedná o emočne zrelý vzťah s výrazným záujmom o ne, aktívny, ochraňujúci a ohraničený od ostatného sveta. Oproti deťom, manželku odsúva viac bokom, ale stále má k nej vybudovaný vzťah s motiváciou k záchrane rodiny. Bytie v rodine mu prináša pozitívne pocity. Čo sa týka agresivity a afektivity obžalovaného, neprejavila sa u neho vyššia miera agresivity ale skôr to, že náhle pudové emočné odbrzdenie mu prináša akútnu úľavu. Do nových situácii má tendenciu vstupovať akciou, vo všetkých metodikách sa prejavila jeho osobnostná črta - rýchly vstup do situácie, reagovanie bez latencie, rýchly reakčný čas, čo v bežnej situácii naznačuje jeho slabý odstup od nej, slabú korekciu reakcií, konanie bez rozmýšľania, zvýšenú impulzivitu. To môže niekedy imponovať ako agresívne, slabo tlmí a racionálne koriguje emotívne a afektívne prejavy. Takáto forma správania má tendenciu ku gradácii pri frustrácii, aj vo vzťahu s manželkou, ale aj v iných sociálnych situáciách. Takéto správanie u obžalovaného nemožno chápať všeobecne ako agresívne so zameraním voči jeho manželke. U obžalovaného nie sú prítomné poruchy myslenia, či vnímania, ktoré by svedčili pre závažnú patológiu. Jeho obrana v zmysle zvýšenej impulzivity, ktorá môže viesť v niektorých prípadoch k agresívnemu správaniu, je často dôsledkom aj vnútorne senzitívne prežívaných udalostí, zvýšeného vnútorného napätia, úzkosti, neistoty, zvažovania. Vo frustrujúcich situáciách má tendenciu byť zaplavený afektom, čo ale nie je jeho permanentnou črtou. Je to stav, ktorý je dôsledkom neschopnosti spracovať neobvykle silné emócie.

Zo záznamu OR PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1.7.2018 vyplýva, že oznamovateľka urgovala hliadku.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol jeden krát postihnutý za drobný dopravný priestupok. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že nebol doposiaľ odsúdený za trestný čin. Zo správy Obce Pobedim vyplýva, že správanie obžalovaného na verejnosti nebolo doposiaľ predmetom riešenia v Obci.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, skutok nie je trestným činom, nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, trestnosť činu zanikla, alebo prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30.6.2018 v čase asi o 19:15 hod v obci Pobedim v obývačke rodinného domu č. XXX fyzicky napadol svoju manželku X. J. tak, že ju chytil za vlasy, mykal jej s hlavou a po tom, čo zatelefonovala na políciu sa jej vyhrážal, že keď odíde hliadka polície ju zabije, dňa 10.6.2018 v obci Pobedim v obývačke domu ju fyzicky napadol tak, že ju rukami chytil za krk a škrtil ju, následne ju naháňal so stolíkom a vyhrážal sa jej, že ju zabije, v dôsledku čoho poškodená pociťovala strach z konania obvineného.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spočíva z hľadiska konania v aktívnom konaní páchateľa a to vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Páchateľ sa pritom musí vyhrážať práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by následky mohli vyplynúť.

Súd po vykonaní dokazovania navrhnutého stranami dospel k záveru, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že skutok uvádzaný v obžalobe sa skutočne stal. Z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej vyplynulo, že v dňoch 10.6.2018 aj 30.6.2018 mali konflikt, hádku, pričom konfliktné obdobie prežívali už dlhšiu dobu, avšak z výpovede ani jedného z nich nebolo dokázané, žeby tento konflikt prebiehal tak ako je popisovaný v obžalobe. V prvom rade nielen obžalovaný ale aj poškodená vylúčili, že by sa obžalovaný mal poškodenej v uvedené dni vyhrážať zabitím, žeby jej mykal hlavu, že by ju fyzicky napadol tak, že by ju chytil rukami za krk a škrtil ju a že ju s vyhrážkami zabitím naháňal so stolíkom po izbe. Sama poškodená ani neuviedla, že by mala z konania obžalovaného strach, necítila sa ani ohrozená, jednalo sa o výmenu názorov. Obžalovaný ju iba v jednom prípade drgol (ani silno, ani nespôsobil zranenie) a v ďalšom prípade chytil za tričko, nemala z jeho konania žiadnu obavu. Nevyhrážal sa jej zabitím. Obžalovaného stále provokovala, jednak mu vyčítala údajnú neveru, alebo nechcel ísť s ňou na výlet, prechádzku do parku, resp. sa pohádali aj pre peniaze. Pripustila, že sa si s obžalovaným vulgárne nadávali a to vzájomne. Poškodená naviac uviedla, že keď volala hliadku, veci prikrášlila, lebo sa bála, že hliadka by ani neprišla, avšak nespomína si už, čo presne uvádzala v telefóne hliadke. Chcela obžalovaného postrašiť a chcela, aby sa ukľudnil, nečakala, že jej konanie môže mať také následky. S obžalovaným si veci vysvetlili už keď bol vo väzbe, chcú žiť naďalej spolu a spoločne sa starať o deti, ku ktorým má obžalovaný dobrý vzťah. Poškodená dodala aj to, že obžalovaný ju nikdy ani v minulosti fyzicky nenapadol. Svedok K. D. ako zasahujúci policajt uviedol, že po príchode na miesto činu našiel poškodenú vonku, pričom plakala. Dopytoval sa jej na dôvod volania hliadky, ktorý mu uviedla. Následne šiel do domu, kde sa nachádzal obžalovaný, pričom sa hral s malým synom v obývačke. Svedok nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, obžalovaný nebol pri obmedzovaní osobnej slobody agresívny ani nekládol odpor. Na základe vykonaných dôkazov výsluchmi svedkov nemožno konštatovať, že by sa skutok uvádzaný v obžalobe skutočne stal, pretože poškodená nepopísala, že by sa skutok uvádzaný v obžalobe odohral. Skutok podľa názoru súdu nebol preukázaný ani vykonaním ďalšieho dôkazu a to prečítaného psychologického znaleckého posudku na obžalovaného. Hoci z tohto dôkazu vyplýva, že obžalovaný je osobou s akcentovanými rysmi, ktoré sú charakterizované zvýšenou impulzivitou a slabšou schopnosťou reálne sa orientovať vo svete sociálnych vzťahov, avšak ani tieto skutočnosti nemôžu potvrdiť, že by sa stal skutok tak ako je uvádzaný v skutkovej vete obžaloby. Mohlo by sa jednať o nepriamy dôkaz, ktorý by za existencie priamych dôkazov vo forme svedeckých výpovedí dotváral logicky usporiadanú reťaz dôkazov, ktoré by usvedčili obžalovaného, avšak takéto priame dôkazy produkované v konaní neboli. V súvislosti s výpoveďou svedka K. D., ktorý bol preveriť oznámenie v rodine obžalovaného a poškodenej na adrese Pobedim č. XXX ako zasahujúci policajt súd uvádza, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nebola pripustená v rozsahu aby sa vyjadroval o tom, čo mu mali uvádzať na mieste pri jeho zásahu obžalovaný a poškodená. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že zasahujúci policajt, ktorý je vypočúvaný ako svedok, nesmie byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci žiadaného vysvetlenia od osôb pri vykonávaní zásahu. Nemožno ho teda vypočúvať o tom, čo mu mal povedať obžalovaný ale najmä poškodená na mieste činu. Uvedené vysvetlenie je pre neho potrebné iba pre potrebu ďalšieho riešenia situácie, teda jeho ďalšieho postupu, aby situáciu vyhodnotil a uzatvoril či je potrebné vec riešiť dohovorom, prípadne obmedziť osobnú slobodu určitej osoby. Až následne potom môžu byť v rámci procesne prípustných výpovedí vypočúvané osoby k uvedeným skutočnostiam. Iným výkladom by došlo k neprípustnému nahrádzaniu procesne prípustných výpovedí svedkov už v čase pred začatím trestného stíhania a išlo by tak o nezákonný dôkaz, ktorý by bol neúčinný. Obdobne to vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu R 26/1989. Okrem toho súd uvádza, že v čase, keď sa zasahujúci policajt dopytoval od poškodenej uvedené skutočnosti a informácie, išlo o štádium ešte pred začatím trestného stíhania, pretože svedok uviedol, že najskôr sa rozprávali s poškodenou, až neskôr obmedzili obžalovaného na osobnej slobode. Nemožno pritom odhliadnuť ani od toho, že poškodená následne v rámci prípravného konania využila svoje právo nevypovedať a vypovedala až v konaní pred súdom, pričom výpoveď osoby o okolnostiach, ktoré sa dozvedela od svedkyne, ktorá využila svoje právo a odoprela výpoveď, nemôže slúžiť ako dô- kaz, pretože takýto postup by bol formou prinútenia k výpovedi (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2 8/1966). Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že ani zasahujúci policajt K. D. nemal byť v prípravnom konaní vôbec vypočúvaný o okolnostiach a skutočnostiach, ktoré sa dozvedel od poškodenej pri vykonávaní služobného zákroku dňa 30.6.2018.

Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je pritom samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal. Pokiaľ súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa nestal, resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.