Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14Er-743-2013.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/743/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava proti povinnému: R.. X. Š., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, o vymoženie sumy 580,51 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,50 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*147963 zo dňa 21.10.2013 bol súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave, č. k. 1300146194 zo dňa 01.07.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 31.07.2013.
3. Dňa 20.03.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie.
4. Súd šetrením zistil, že dňa 20.04.2014 povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 38D/312/2014, Dnot. 46/2014 zo dňa 09.02.2015 zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2015.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
9. Súdny exekútor podaním doručeným súdu zo dňa 20.03.2015 si uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 80,28 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 14 a 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. a náhrady hotových výdavkov v súlade s ustanovením § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. Na základe predloženého spisu dospel súd k záveru, že trovy exekúcie nie sú opodstatnené, preto ich v plnej výške nemohol priznať.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za straty času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
15. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2015 žiadal priznať nárok na odmenu vo forme paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 49,80 Eur. Avšak po preštudovaní exekučného spisu súd dospel k záveru, že úkony uplatnené súdnym exekútorom nie sú v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. § 15 ods. 1 vyhlášky hovorí, za ktoré úkony je možné počítať paušálnu sumu odmeny, pričom tento výpočet je taxatívny a tak nemožno považovať za dôvodné nič nad jeho rámec. Neopodstatnenými položkami sú žiadosť o poskytnutie informácii o dedičskom konaní 3x, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - matrika, prihlásenie pohľadávky do dedičského konania, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie na súd. Po nepriznaní týchto položiek súd dospel k záveru, že súdny exekútor má nárok iba na minimálne trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. Na základe týchto skutočností, súd priznal nárok vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 vyhlášky.
20. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
21. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
22. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2015 žiadal priznať nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v celkovej sume 17,10 Eur. Náhrada hotových výdavkov pozostáva z doručovania písomnosti nevyhnutných na vedenie exekúcie. Po preskúmaní predloženého exekučného spisu súdom, súd dospel k záveru, že nárok uplatnený súdnym exekútorom je neopodstatnený a náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti priznal v celkovej sume 6,40 Eur a to 4x1,6 Eur za pokusy o doručenie písomností. Vo zvyšnej časti uplatnených hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti súd návrhu súdneho exekútora nemohol vyhovieť, pretože v exekučnom spise nie sú založené žiadne dôkazy, ktoré by nárok odôvodňovali a teda nie sú dostatočne preukázané.
23. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 39,59 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 7,91 Eur.
24. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 47,50 Eur (odmena vo výške 45,99 Eur a DPH vo výške 9,20 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučným poriadkom oprávneného.
25. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
26. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.