Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-38-2018.pdf
PDF · 106.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloleté deti N. H., J.. XX.X.XXXX M. N.J. H., J.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matky S. H.Y., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159 a otca Y. H., J.. XX.X.XXXX, G. Q. XX, XXX XX K., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom zo dňa 8.10.2018 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia výživného, o ktorom Okresný súd Čadca rozhodol naposledy rozsudkom vydaným vo veci 5P/26/2018 dňa 25.6.2018, ktorým okrem iného maloletého deti N. M. N. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej N. N.umou 100,- € mesačne a na výživu maloletej N. sumou 80,- € mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Matka uviedla, že od predmetného rozhodnutia sa zjavne zmenili pomery a nepochybne sú dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Poukázala na bezcharakterné konanie otca maloletých detí, ktorý chcel platiť výživné iba v nevyhnutnom rozsahu s odôvodnením, že spláca úvery, avšak súdu úmyselne neuviedol, že vlastní ďalšie nehnuteľnosti, ako lesné pozemky, trvalé trávne porasty a časť rodinného domu v Olešnej, ktoré v mesiaci máj 2018 daroval svojej matke. Matka maloletých detí sa o tejto skutočnosti dozvedela až po rozvode manželstva. Takéto konanie preukazuje zámer a pohnútku otca maloletých detí, aby nevlastnil žiadny majetok a svoje skutočné majetkové pomery zamlčal s cieľom platiť výživné čím najviac znížené, teda vo výške, ktorá nezodpovedá jeho skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, čo je v priamom rozpore so záujmami maloletých detí. Podľa názoru matky na strane otca sú splnené predpoklady na to, aby mohol finančne prispievať na maloleté deti vo väčšom rozsahu, než doteraz. Ďalším dôvodom zvýšenia výživného je skutočnosť, že otec už nespláca hypotekárny úver vo výške 120,- € mesačne, čím sa mu mesačné výdavky reálne o 120,- € znížili. Taktiež predal byt, v ktorom bývali v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí pracuje vo firme H. S. I. Y. J. I. s priemerným čistým zárobkom 944,- €. Matka je zamestnaná vo firme K. S. - K.U. G. I. Y. s príjmom 483,- €. Maloletá N. navštevuje S. Š. I. Y.. Finančné výdavky pre ňu predstavujú: 30,- € strava v materskej škole, respiračné ochorenia 80,- € ročne (6,70 € mesačne), ošatenie a obuv 150,- € ročne (12,50 € mesačne), strava mimo škôlku 70,- € mesačne a hygienické potreby 15,- € mesačne. Maloletá N. rovnako navštevuje S. Š. I. Y.. Finančné výdavky na ňu predstavujú: 30,- € strava v materskej škole, poplatok za škôlku 17,- € mesačne, respiračné ochorenia 80,- € ročne (6,70 € mesačne), ošatenie a obuv 75,- € ročne (6,25 € mesačne), hygienické potreby 15,- € mesačne. Matka má ďalšie výdavky titulom nákladov na domácnosť. Na bývanie, energie a stravu prispieva 250,- € mesačne, na internet a televíziu 28,- € mesačne, mobil 24,- € mesačne, čistiace prostriedky a hygienu 40,- € mesačne, na stravu pre seba 100,- € mesačne, platí úver zo stavebného sporenia 184,- € mesačne, 2-krát spotrebný úver Prima banka 117,- € mesačne. Matka požadovala zvýšiť výživné u maloletej N. na sumu 180,- € mesačne a u maloletej N. na sumu 120,- € mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní ako hlavný dôvod podania návrhu uviedla zhoršený zdravotný stav oboch maloletých detí v dôsledku častých respiračných ochorení, v súvislosti s čím predstavujú náklady na obe deti mesačne 10,- € na kúpu liekov, resp. výživových doplnkov na posilnenie imunity, ktoré im odporučil lekár. Hlavným dôvodom sú teda častejšie choroby detí, v dôsledku ktorých musí matka čerpať náhradné voľno, nemôže si dovoliť prácu vynechávať. Keď zaplatí všetko, čo treba, nemôžu si dovoliť podnájom. Žijú u jej matky, nakoľko otec maloletých detí ju z bytu vyhodil. Byt, v ktorom spolu žili, bol v jeho výlučnom vlastníctve. Otec tento byt predal a z kúpnej ceny splatil hypotéku a ďalší úver. Vo vzťahu k hypotekárnemu úveru matka maloletých detí bola jeho ručiteľom. Otec detí by mal ešte naďalej splácať stavebné sporenie. Matka maloletých detí žiaden z úverov neplatí. Pokiaľ tak v návrhu uviedla, šlo o stav, aký bol v čase posledného rozhodnutia súdu. Matka zamestnanie nezmenila. Jej mesačné výdavky predstavujú 250,- € titulom príspevku na bývanie, elektrinu, 25,- € telefón, drogéria a hygiena 40,- €, strava matky 9,- € denne + lístok stravný od zamestnávateľa 3,40 €, čo je zhruba 270,- € mesačne, spolu teda 585,- €. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila na pojednávaní výpis z katastra nehnuteľností, ktorým preukazovala vlastníctvo otca maloletých detí k viacerým nehnuteľnostiam, a to ešte v čase predchádzajúceho rozvodového konania. Tým, že tieto nehnuteľnosti daroval svojej matke, zámerne zmenšil svoj majetok, aby nemusel platiť vyššie výživné.
2) Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.11.2018 čl. 33 uviedol, že výživné na deti platil hneď po ich odchode zo spoločnej domácnosti, ku ktorému malo dôjsť dňa 1.4.2018. Manželku z bytu nikdy nevyhodil, odišla po hádke vždy sama aj s deťmi alebo jeho vyhodila z bytu k jeho matke. Do septembra 2018 platil všetky úvery, ktoré si spolu zobrali a minuli spoločne počas manželstva, pričom matka je na všetkých spoluručiteľom. Ide o 2 spotrebiteľské úvery v Prima banke (splátky 93,60 € a 40,90 €) a jeden hypotekárny (120,07 € mesačne), tiež úver v stavebnej sporiteľni pri výške splátky 183,98 € mesačne. Otec uviedol, že od 21.5.2018 je dlhodobo práceneschopný, pracovná neschopnosť stále trvá. Počas stretávania sa s deťmi platil účet v cukrárni či pizzérii, zakúpil im hračky, oblečenie, avšak vzhľadom na pracovnú neschopnosť nebol schopný hradiť všetky úvery, na stravu mu nič nezostávalo, požičiaval si od matky, či kamaráta. Keďže matka odmietla situáciu ohľadom úverov riešiť a nepodieľala sa na ich splácaní, bol nútený byt predať. Z predaja bytu, ktorý bol zaťažený hypotékou, uhradil hypotekárny úver v Prima banke a jeden úver spotrebiteľský. Byt predal dňa 10.9.2018. V súčasnosti býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s matkou. V jednej časti býva starší brat, ktorý má samostatnú domácnosť. Palivo, vodu, kúrenie, plyn hradia na tretiny, pričom matka je zdravotne ťažko postihnutá, poberá čiastočný invalidný dôchodok a je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok. Svoje výdavky špecifikoval nasledovne: splátka 183,98 € v Stavebnej sporiteľni, úver v Prima banke 93,60 €, mobil 25,- €, posteľ 25,- € mesačne (splátka), výdavky na cestovné k lekárovi a rehabilitácie 20,- €, lieky 20,- €, výživné na deti 180,- €, príspevok svojej matke mesačne na stravu 150
- 200,- €, na elektrinu 22,- €, vodu 10,- €, palivo 20,- €.
3) Kolízny opatrovník, ktorý šetril pomery v rodine maloletých detí, vo svojej správe zo dňa 18.1.2019 uviedol, že matka pracuje v K. N.G. I. Y. s priemerným čistým príjmom 470,- €. Okrem toho poberá prídavky na dve deti vo výške 47,- €. Otec zasiela výživné pravidelne. Naposledy im zakúpil jesenné bundy, v decembri dal matke 50,- € na obuv deťom. S deťmi sa stretáva sporadicky. Matka žiada o zvýšenie výživného, nakoľko deti sú v poslednom období častejšie choré. Zároveň rastú, s čím sú spojené častejšie výdavky na nákup oblečenia. Otec predal byt za 37.000,- €, z toho vyplatil hypotéku 30.000,- € a osobný úver v sume 4.000,- €. Bytové pomery sa u matky nezmenili, aj naďalej býva so svojimi rodičmi. Poplatok za nájom sa zvýšil, prispieva rodičom za byt a energie 250,- €. Otec vyjadril nesúhlas s návrhom na zvýšenie výživného. Jeho bytové a finančné pomery sa nezmenili, naďalej je práceneschopný. V mesiaci január mal absolvovať operáciu ruky. Výživné hradí pravidelne. S deťmi sa stretol naposledy na začiatku januára. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom navrhovateľky - matka maloletých detí a oboznámení listinných dôkazov, navrhol výživné zvýšiť. Výšku zvýšeného výživného ponechal však na rozhodnutí súdu.
4) Súd na prejednanie a rozhodnutie uvedenej veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa otec maloletých detí nedostavil. Prostredníctvom svojej matky O.F. H., ktorú v konaní pôvodne navrhol vypočuť ako svedkyňu, doručil súdu na pojednávaní kópiu potvrdenia jeho naďalej trvajúcej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva, že je práce neschopný od 21.5.2018, pričom posledná kontrola bola uskutočnená 16.1.2019. Otec maloletých detí nepožiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu, hoci ten mu bol známy už aj v čase jeho písomného vyjadrenia k návrhu. Otec maloletých detí zároveň neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Súd vyhodnotil podmienky pre vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti v súlade s § 180 CSP i 178 ods. 2 CSP za splnené a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
5) Z pripojeného spisu 5P 26/2018 vyplýva, že matka maloletých detí dňa 4.4.2018 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. O tomto návrhu súd rozhodol rozsudkom č. konania 5P 26/2018-39 zo dňa 25.6.2018, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu, na výživu maloletej N. sumou 100,- € mesačne a na výživu maloletej N. sumou 80,- € mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi a rozhodol o trovách konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode manželstva dňa 11.7.2018, vo zvyšku dňa 24.7.2018. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd mal preukázaný príjem matky vo výške 483,- € mesačne a príjem otca vo výške 944,- € mesačne. Za trvania manželstva si zobrali hypotekárny úver, ktorého zostatok k júnu 2018 činil 30.422,82 €, ktorého mesačná splátka predstavovala 120,- €. Manželia zároveň uzatvorili 2 spotrebné úvery a stavebné sporenie. Po tom, čo sa navrhovateľka - matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, všetky úvery v celkovej výške splátky 421,- € mesačne splácal ku dňu rozhodovania súdu otec. Taktiež splácal náklady na byt, elektrinu, TV a rozhlas vo výške 162,- €. Byt nadobudol ešte pred manželstvom. Ku dňu rozhodovania súdu v ňom žil sám, nakoľko maloleté deti spolu s matkou bývali u jej rodičov v 3-izbovom byte. Matka uviedla, že rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 200,- € mesačne, stravu však ešte dokupuje.
6) Z pripojeného spisu 8P 17/2018 mal súd zistené, že matka dňa 15.5.2018 podala na súd návrh na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko skôr, než súd o tomto návrhu rozhodol, bolo vydané rozhodnutie v rozvodovom konaní, matka zobrala návrh späť. O späťvzatí návrhu rozhodol súd uznesením č. konania 9P 17/2018-61 zo dňa 6.12.2018.
7) Z výsledkov lustrácie v sociálnej poisťovni čl. 14 mal súd zistené, že matka maloletých detí je zamestnancom K. S. - K. G. od 1.9.2017 s vymeriavacím základom 576,- €, k septembru 2018.
8) Z potvrdenia o príjme matky čl. 10 vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky bez daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v období od septembra 2017 do augusta 2018 predstavoval 477,- €. Z ďalšieho potvrdenia zo dňa 4.1.2019 vyplýva priemerný mesačný príjem matky v čistom za obdobie od januára 2018 do decembra 2018, opäť bez daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, vo výške 480,11 €.
9) Z výsledku lustrácie v sociálnej poisťovni čl. 12 mal súd zistené, že otec maloletých detí je od 17.10.2011 zamestnancom spoločnosti H. S. N., N..V..Q.. s vymeriavacím základom 0,- € od júna 2018 (k máju 2018 vo výške 794,05 €). Z kópie potvrdenia o pracovnej neschopnosti otca, ako i z preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti čl. 56, vyplýva, že otec detí je práceneschopný od 21.5.2018, bol práceneschopný i ku dňu 28.12.2018, kedy spisoval vyjadrenie k návrhu a práceneschopný je aj ku dňu rozhodovania súdu.
10) Z potvrdenia o výške príjmu zo dňa 14.11.2018, vydaného zamestnávateľom otca - spoločnosťou H. S. N., N..V..Q.. na čl. 41 vyplýva, že otcovi maloletých detí v období od júna do októbra 2018 nebola vyplatená žiadna mzda. Posledným príjmom otca bol príjem v mesiaci máj 2018 vo výške 612,02 € v čistom.
11) Zo správy Q. Q. zo dňa 20.12.2018 čl. 30 vyplýva, že otec maloletých detí je prihlásený k trvalému pobytu v Obci Olešná č. 63 od 26.9.2018. Je rozvedený, býva v rodinnom dome u brata a matky. Nakoľko sa do obce prisťahoval v septembri 2018, obci nie je známa jeho povesť ani bližšie údaje o jeho osobe. Nebol však riešený pre priestupok či sťažnosť od občanov obce.
12) Zo správy o šetrení pomerov v rodine matky maloletých detí, podanej S. Y. dňa 16.1.2019, vyplýva, že matka s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, je rozvedená, nevlastní žiaden majetok. Byt obývajú aj jej rodičia a brat. Matka je zamestnaná v súkromnom podniku ako zamestnankyňa. Nedopustila sa žiadneho priestupku. Deti má umiestnené v materskej škole, riadne sa o ne stará. Je odkázaná na príjem zo zamestnania a na výživné od otca detí, ktoré nie je pravidelné. Nápomocní pri výchove sú jej aj jej rodičia.
13) Z potvrdenia Prima banky Slovensko, a.s. zo dňa 29.9.2018 čl. 44 vyplýva, že klient, ktorým je otec maloletých detí a spoločne a nerozdielne s ním i ich matka, vyrovnal všetky svoje záväzky voči banke vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXX, uzavretej dňa 6.3.2015, na základe čoho došlo k zániku pohľadávky banky voči klientovi jej splnením a k potvrdeniu zániku záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., zapísanej na LV č. XXXX ako byt č. X, vchod XXX, na 2. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXX, na parcele XXX/XX. Z ďalšieho potvrdenia Prima banky Slovensko, a.s. o splatení pôžičky č. XXXXXX zo dňa 13.9.2018 čl. 45 vyplýva, že Prima banka Slovensko, a.s. potvrdila, že všetky záväzky otca maloletých detí vyplývajúce z úverového vzťahu, ktorý vznikol uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXX dňa 15.5.2018 bol ku dňu 13.9.2018 vyrovnaný a úver splatený.
14) Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, vo vzťahu ku ktorej otec predložil len prvú stranu, čl. 46, vyplýva, že obaja rodičia maloletých detí požiadali veriteľa Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s. o stavebný úver vo výške 30.000,- €, ktorého výška mesačnej splátky činí 183,98 €.
15) Zo správ o ošetrení maloletých detí zo dňa 31.1.2019, ktoré predložila matka na pojednávaní, vyplýva, že všeobecná lekárka S.. H. S. potvrdila, že maloletá N. prekonala infekt dýchacích ciest, je liečená antibiotikami a pre zlomeninu ruky aj na chirurgickej ambulancii. Maloletá N. v období od októbra 2018 bola až do januára 2019 liečená pre infekt dýchacích ciest, opäť v liečbe s antibiotikami (angína, ale i nachladnutie - symptomatická liečba).
16) Z výpisu z katastrálneho portálu zo dňa 29.5.2018, predloženého navrhovateľkou na pojednávaní, vyplýva, že ku dňu 29.5.2018 bol otec maloletých detí evidovaný ako vlastník viacerých nehnuteľností v kat. úz. Q..
17) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia vo výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
18) Predmetom uvedeného konania bolo zvýšenie výživného na maloleté deti, na maloletú N. zo sumy 100,- € na sumu 180,- € mesačne a u maloletej N. zo sumy 80,- € na sumu 120,- € mesačne. V návrhu matka poukazovala na podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletých detí, v ktorého schopnostiach a možnostiach je platiť i vyššie výživné. Ten zámerne zhoršil svoje majetkové pomery tým, že bezodplatne daroval svojej matke viaceré nehnuteľnosti. Zároveň na jeho strane došlo k zníženiu pravidelných mesačných výdavkoch minimálne o splátku úveru vo výške 120,- € mesačne, keďže hypotekárny úver splatil z kúpnej ceny z predaja bytu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Súd sa preto najskôr zaoberal podstatnou zmenou na strane otca maloletých detí, posudzoval obdobie od posledného rozhodnutia súdu, teda od 25.6.2018. Vychádzajúc z rozsudku súdu vydaného v uvedený deň vo veci 5P 26/2018 je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu za obdobie od podania návrhu (od 4.4.2018) do rozhodovania súdu, teda do 25.6.2018, keďže otec sa stal práceneschopným krátko pred rozhodovaním súdu. Síce bolo posudzované obdobie do pracovnej neschopnosti otca, ku dňu rozhodovania súdu však bol otec už práceneschopný (hoci vtedy nebolo možné predpokladať dĺžku trvania práceneschopnosti). Jeho pracovná neschopnosť trvala aj ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného i ku dňu rozhodovania o ňom. Matka poukazovala na to, že otec predal byt a z predaja bytu, ktorý bol predtým v jeho výlučnom vlastníctve, vyplatil hypotekárny úver a ďalší spotrebiteľský úver, čím sa síce zbavil týchto záväzkov. Avšak aj z uvedeného možno logicky vyvodiť, že z kúpnej ceny splatil časť svojich záväzkov, na ktorých matka participovala, resp. ktorých bola ručiteľkou, či spoludlžníčkou. Neboli produkované tvrdenia, či dôkazy k tomu, že by mu nejaké peňažné prostriedky (vo väčšom rozsahu) zostali. Naopak, nebolo sporné, že z celej kúpnej ceny pokryl dva úvery (jeden hypotekárny a druhý spotrebiteľský). Z čoho však súd vychádzal, bolo aj to, že otec je naďalej pracovne neschopný. Nemožno preto úspešne dôvodiť, že vyššie uvedeným spôsobom (predajom bytu a splatením časti úverov) polepšil, a to minimálne o výšku splátok, ktoré dovtedy uhrádzal. Napokon matka na pojednávaní potvrdila, že otec spláca ešte ďalší úver, dokonca i stavebné sporenie. V tomto smere dokonca zmenila svoje tvrdenia, ktoré pôvodne v návrhu produkovala tak, že to ona platí úver zo stavebného sporenia 184,- € mesačne a 2-krát spotrebný úver Prima banka 117,- € mesačne. Súd práve z dôvodu pretrvávania dlhodobej pracovnej neschopnosti otca tieto matkou uvedené skutočnosti ako podstatnú zmenu odôvodňujúcu zvýšenie výživného vyhodnotiť nemohol. Konanie otca by bolo možné vyhodnotiť aj ako počínanie si v dôsledku dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu, existencie viacerých úverov, ktoré nesporne nielen v čase posledného rozhodnutia uhrádzal výlučne on (spolu vo výške 421,- €). Zároveň súd konštatuje, že u matky zostalo tvrdenie o bezodplatnom prevode nehnuteľného majetku otca na jeho matku, len v rovine tvrdení. Súd nemá voči právnemu zástupcovi poučovaciu povinnosť. Napokon, pokiaľ produkoval listinu preukazujúcu vlastníctvo otca v čase posledného rozhodovania, mohol produkovať i listinný dôkaz preukazujúci tvrdenie ohľadne bezodplatného darovania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že u otca maloletých detí nebola preukázaná podstatná zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a pokiaľ áno, tak nastala v smere k horšiemu, keďže otec je dlhodobo bez príjmu v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. U matky maloletých detí neboli produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy ohľadom podstatnej zmeny, ktorá by u nej nastala od posledného rozhodnutia súdu. Je naďalej zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa so zhruba rovnakým príjmom.
19) Napokon, na pojednávaní matka ako hlavnú príčinu, resp. dôvod podania návrhu, uviedla zhoršenie zdravotného stavu u oboch maloletých detí, ktoré bývajú v poslednom období častejšie choré (z čoho tiež možno vyvodiť, že matka ostatné skutočnosti, ktoré nastali u otca vníma až ako sekundárne). Netvrdila a nepreukázala však, že by deti museli denne užívať lieky na lekársky predpis, a to nevyhnutne, bez rizika zhoršenia ich zdravotného stavu, okrem liekov na zvýšenie imunity, ktoré im boli lekárom odporučené, na ktoré matka mesačne prispieva sumou 10,- € (na obe deti). Avšak, aj keby súd túto skutočnosť zohľadnil, vychádzajúc zo špecifikácie výdavkov maloletých detí (v rámci ktorých matka už výdavok z titulu respiračných ochorení zahrnula) vyplýva, že u maloletej N. súdom určené výživné 100 € pokryje viac než 2/3-iny jej všetkých výdavkov (a to aj pri matkou tvrdenej sume 10 € mesačne na tento účel, nielen pri v návrhu tvrdenej sume 80 € ročne = 6,70 € mesačne, pričom matka dokonca uviedla, že suma 10 €mesačne je pre obe dcéry) a u maloletej N. pokryje takmer všetky výdavky (opäť pri zohľadnení 10 € výdavku mesačne na zhoršený zdravotný stav). Vychádzajúc zo špecifikácie matky, výdavky detí vo výške požadovaného z výšeného výživného ani nie sú. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ešte neznamená, že matka je povinná podieľať sa na starostlivosti o deti len osobnou výchovou a starostlivosťou. Tiež súd dáva do pozornosti, že matka prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že otec neprispieva nad rámec určeného výživného a s výživným zvykne meškať. Zo správy kolízneho opatrovníka však vyplynulo, že otec platí výživné pravidelne a že zakúpil deťom naposledy jesenné bundy a v decembri 2018 prispel matke 50,- € na obuv pre deti. Tieto skutočnosti dokonca matka na pojednávaní potvrdila. Na záver súd považuje za potrebné uviesť aj to, že u maloletej N. nemohol brať do úvahy tvrdenie matky, že v blízkej budúcnosti nastúpi na základnú školu, pretože súd je viazaný stavom daným ku dňu jeho rozhodovania a ku dňu rozhodovania súdu maloletá N. navštevuje materskú školu, rovnako ako v čase posledného rozhodnutia súdu - v júni 2018.
20) O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým je aj konanie o zvýšenie výživného, inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.