Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-113-2011.pdf
PDF · 156.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/113/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v spore žalobcu: TRADE REALEX, s.r.o., Slovenská 65, 080 01 Prešove, IČO: 36 505 749, právne zastúpený JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 329 614, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 16.643,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
III. Štátu sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcovi.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.7.2011 domáhal zaplatenia sumy 16.643,50 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia získaného z plnenia bez právneho dôvodu. Dňa 2.7.2008 sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre obec Z. D. S. a to bytového domu súp. č. XXXX na ulici Z. X, Z. D. S., postavenom na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 katastrálneho územia Z. D. S. (ďalej len ako „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „bytový dom“). Bezdôvodné obohatenie malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že tento bytový dom od 2.7.2008 až do 15.7.2009 (odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi) bez oprávnenia užíval a vyberal nájomné od nájomníkov bytového domu na základe právne irelevantných nájomných zmlúv. 2. Na pojednávaní dňa 18.1.2012 žalobca ďalej uviedol, že žalobca sa stal dňa 2.7.2008 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (kúpna zmluva na č.l. 39 spisu). Do l5.7.2009 žalovaný užíval túto nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a až dňa 15.7.2009 došlo k odovzdaniu celého bytového domu žalobcovi. Za dobu do odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi žalovaný bez právneho dôvodu prenajímal tieto byty a vyberal nájomné od nájomníkov, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Špecifikácie jednotlivých súm vo vzťahu ku konkrétnym bytom je vyšpecifikovaná na č. l. 9 - 10 spisu a skutočná výška bezdôvodného obohatenia je podľa názoru žalobcu podstatne vyššia než sa dožaduje, pretože žaloba vychádza z opatrenia MF SR č. 01/R/2008 o regulácii cien v nájomných bytoch (č.l. 68 súdneho spisu). Nárok žalobca oprel o § 451 OZ a dožadoval sa vydania bezdôvodného obohatenia a to konkrétne z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Medzi sporovými stranami nevznikol žiadny právny vzťah, na základe ktorého by žalovanému bolo vzniklo právo na tieto prijaté plnenia. Okamžite po tom, čo sa stali vlastníkom nehnuteľnosti dňa 2.7.2008 vyzvali žalovaného na vydanie celej nehnuteľnosti. Dňa
2.8.2008 prebehlo preberacie konanie za účasti správcu konkurznej podstaty, žalobcu a za žalovaného sa zúčastnil riaditeľ správcovskej spoločnosti. Toto konanie nemalo úspešný koniec. Nebol im umožnený vstup do jednotlivých bytov, pretože len 2 byty boli neobsadené. Nájomníci buď neboli doma, a preto sa do bytov nedostali, alebo boli doma, ale odmietli im vstup do týchto bytov s odôvodnením, že od žalovaného majú poučenie o tom, že ich nájomné zmluvy sú platné. Na základe ďalšieho jednania žalovanému navrhovali spôsob vysťahovania a žalovaný im prisľúbil, že do jedného roka sú schopní toto aj realizovať. V dôsledku toho malo dôjsť medzi sporovými stranami k uzatvoreniu nájomnej zmluve na obdobie do vysťahovania všetkých nájomníkov, avšak v konečnom dôsledku k tomu nedošlo, pretože v orgánoch mesta bol presadzovaný návrh, že predmetná nehnuteľnosť patrí im, a preto nehnuteľnosť užívali naďalej bez právneho dôvodu.
3. Žalovaný uviedol na pojednávaní dňa 18.1.2012, že je pravdou, že dňa 2.7.2008 sa žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O tom, že mesto nie je vlastníkom, malo vedomosť v roku 2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o určenie vlastníckeho práva. Potom správca konkurznej podstaty pôvodného vlastníka vyhlásil verejnú súťaž na odpredaj nehnuteľnosti. Do súťaže sa okrem žalobcu prihlásil aj žalovaný, ale neuspel, lebo navrhoval nižšiu cenu. Nik nebránil žalobcovi uzavrieť s nájomcami bytového domu nájomné zmluvy do doby vypratania nehnuteľnosti. Je pravdou, že mali so žalobcom uzatvorenú ústnu dohodu o tom, že ak sa im podarí zabezpečiť vypratanie jednotlivých nájomníkov z nehnuteľnosti v priebehu jedného roka nebude od nás požadovať žiadnu náhradu. Spolu s mestskou správcovskou spoločnosťou preto začali riešiť vysťahovanie jednotlivých rodín, no bolo ich vyše 50 a potrebovali pre nich zabezpečiť náhradné priestory. Do tej doby boli nútení poskytovať nájomníkom bytového domu nevyhnutné služby, najmä pokiaľ sa týka poskytovania vody a odvodu kanalizácie. Medzitým demontovali zariadenia tak, aby nedošlo k ich rozkrádaniu. Žalobca podotkol že od 2.7.2008 do l5.7.2009 zabezpečili vypratanie nehnuteľnosti a v dôsledku toho dňa 15.7.2009 bol spísaný odovzdávací a preberací protokol. Po dvoch rokoch však žalobca podal návrh na súd, ktorým sa dožaduje bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že on pri koncipovaní žaloby vychádzal z opatrenia MF SR č. 01/R/2008 o regulácii cien v nájomných bytoch. Žalovaný však pri určení výšky návrhu vychádzali z výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22.12.2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmov bytov (č.l. 109 spisu). Podotkol, že nájomné stanovené podľa nimi použitého výnosu bolo v skutočnosti nižšie než to, ktorého sa žalobca dožaduje v zmysle opatrenia MF SR. Byty, ktoré užívali jednotliví nájomcovia boli bytmi druhej kategórie. Výška predpísaného nájomného bola odsúhlasená na 5. zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 11.4.2004 a vzhľadom k tomu, že šlo o sociálne byty, nebola odsúhlasená maximálna výška nájomného v zmysle citovaného výnosu. Za obdobie od 2.7.2008 do 31.12.2008 bol predpis nájomného 7.062,27 eur, z toho nájomníci zaplatili sumu 3.859,02 eur, náklady na údržbu a správy boli 2.881,33 eur a výnos bol teda 977,69 eur. Za obdobie od 1.1.2009 do 15.7.2009 bol predpis nájomného za všetky byty 2.959,78 eur, celkovo od nájomníkov bolo vybratých len 764,69 eur, náklady na údržbu a správu boli vo výške 2.039,20 eur a výnos bol záporný, t.j. strata 1.274,51 eur. Žalobca vyčíslil výšku predpísaného nájomného v zmysle opatrenia MF SR v žalovanej sume 16.432,50 eur. Podľa výnosu MVaRR SR bol zo strany žalovaného predpis nájmu za žalované obdobie určený vo výške 10.022,05 eur. Rozdiel teda v neprospech žalovaného činí vyše 6.600,- eur. Náklady na správu predmetnej nehnuteľnosti za žalované obdobie mal žalovaný vo výške 4.920,53 eur, čo však žalobca už vo svojej žalobe neuviedol. Žalovaný sa v dôsledku uvedených skutočností vôbec neobohatil, naopak bol stratový v súvislosti s prevádzkou a údržbou predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca konkludentne prenechal žalovanému správu bytového domu za žalované obdobie, pretože sa vyjadril, že dom preberie od žalovaného až keď z bytu odíde posledný nájomník. Žalobca byty preberal postupne, k odovzdaniu celej budovy došlo l5.7.2009. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 458 ods. 3 OZ, podľa ktorého v súvislosti s neoprávneným obohatením má žalovaný právo na náhradu potrebných nákladov.
4. Dňa 29.2.2012 bol vypočutý svedok navrhnutý žalovaným - L.. M. A., konateľ Správcovskej firmy s.r.o., ktorý uviedol, že správcovská spoločnosť mala s Mestom Spišská Nová Ves uzatvorenú zmluvu o obstaraní veci, ktorej predmetom bola správa bytového a nebytového fondu mesta, ktorý, okrem iného, zahŕňal aj predmetný bytový dom. Mestský úrad rozhodol, kto bude nájomcom tohto bytového domu a oni na základe zmluvy vykonávali správu, ktorá zahŕňala odovzdanie bytu jednotlivým nájomníkom, uzatváranie nájomných zmlúv s nájomníkmi a vypracovávanie predpis platieb za bývanie a to na základe opatrenia MF SR z 28.1.2003 č. R-1/2003. Vyslovene vylúčil, žeby takýto predpis bol vyhotovovaný na základe výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 22.12.2003 č. V/1/2003. Tento cenový predpis pre výpočet nájomného použili na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva zo dňa
29.4.2004. Potvrdil teda, že za celé obdobie, ktoré je predmetom súdneho sporu, postupovali podľa tohto cenového predpisu v období, teda aj od 2.8.2008 do 15.7.2009. Jednotlivým nájomcom bytov dohodli v zmluvách nájomné, ktorého výška sa za celé obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu nemenilo, resp. mohla sa výška nájmu meniť, ale nie z titulu právneho predpisu, ale z titulu zmeny vybavenosti bytu. Ďalej účtovali aj služby spojené s užívaním bytu do výšky vzniknutých nákladov. 5. Súčasťou ich povinnosti pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s jednotlivými nájomníkmi bolo aj spísanie zápisnice o prevzatí a odovzdaní bytu, ktorá obsahovala vybavenosť bytu a na základe ktorej bol zostavený evidenčný list pre výpočet nájmu, ktorý sa však mohol meniť pri zmene počtu osôb a vybavenosti bytu, avšak nie na základe zmeny cenového predpisu. Zároveň podotkol, že nie všetky bytu za uvedené obdobie boli obsadené. Tieto doklady obsahujú jednak materiály k jednotlivým prenajímaným bytom a jednak materiály týkajúce sa celého bytového domu. Z týchto materiálov je možne zistiť príjmy mesta len ako nájmu, pretože pokiaľ sa týka služieb spojených s užívaním bytu, tak tie boli platené na základe vystavených faktúr resp. vyúčtovania a netvorili teda príjem mesta. Svedok potvrdil, že v predmetnom bytovom dome za dané obdobie boli aj neplatiči a že žalovaný v súvislosti s bytmi mal i náklady, pretože na základe citovanej zmluvy so súhlasom mesta mohli vykonávať opravy v dôsledku vzniknutých porúch na tomto bytovom dome a vykonávali ich na náklady žalovanej strany a to na základe faktúr, ktoré žalovanej strane fakturovali. Faktúry vystavovali buď oni ako správcovská spoločnosť alebo dodávateľ, ktorý opravu vykonával. Správcovská spoločnosť disponuje len tými dokladmi, ktoré sa týkajú opráv vykonávaných nimi, ale žalovaná strana si viedla samostatnú účtovnú evidenciu. Správu bytového domu a jednotlivých bytov vykonávali na základe zmluvy o obstaraní veci a jeho dodatku. Po celú dobu trvania nájomného vzťahu, teda aj pred obdobím, ktoré je predmetom súdneho sporu, boli dlhy na nájomnom a službách spojených s užívaní bytu. 6. Platby, ktoré im od nájomníkov došli v období 2008-2009 boli aj priúčtované k tomu obdobiu, ktorého sa tieto nedoplatky týkali, avšak evidovali aj staré nedoplatky. Každý rok sa tieto platby účtovali samostatne a podľa príjmových dokladov je možné zistiť účel platby a obdobie (mesiacov), ktorých sa tieto platby týkajú. Tak sa mohlo sťať že v období rokov 2008-2009 nájomníci zaslali platby, ktoré sa však netýkali rokov 2008-2009, ale uvádzali, že ide o starý dlh a takto boli platby priradzované k jednotlivým pohľadávkam. Žalovaný mal možnosť využiť aj zvýšenie nájmu v jednotlivých bytov podľa už citovaného výnosu MVaRR č. V-1/2003, avšak z dôvodu skladby obyvateľov a dopadu na ich sociálnu situáciu túto možnosť nevyužil. Žalovaný mal taktiež sťaženú pozíciu pri vymáhaní pohľadávok, pretože citlivo zvažoval, v ktorých dôvodoch pristúpia k súdnemu vymáhaniu pohľadávok a zohľadňovali, že niektoré rodiny mali nízky alebo žiaden príjem. V drvivej väčšine išlo o sociálne byty v tomto bytovom dome, buď boli tieto byty prideľované sociálne slabým nájomníkom, alebo v ňom bývali deložovaní obyvatelia, ktorí nevládali a neplatili nájomné v bytovom fonde mesta na inej adrese, kde bývali v bytoch vyššej kategórie. 7. Výnos č. V-1/2003 MVaRR SR, napriek tomu, že sa uvádza v nájomných zmluvách jednotlivých bytov, hovorí o maximálnych cenách nájmu. Vzhľadom na skutočnosti, že disponovali uznesením Mestského zastupiteľstva zo dňa 29.4.2004, podľa ktorého nájomné minimálne pre rok 2004 sa nemá zvyšovať a ani po tomto dátume pokyn na zvyšovanie nájmu nedostali, tak ich pracovníčky vypočítavali nájomné v sadzbách podľa cenového predpisu - opatrenia MF SR č. R1-2003. 8. Pokyn na demontáž kuchynských pecí, konvektorov a pod. dostali od pracovníkov Mestského úradu
- oddelenie evidencie majetku mesta. Po demontáži ich odvážali do skladu Mestského úradu a náklady fakturovali mestu. 9. K písomnému ukončeniu zmluvy, ktorú mali uzavretú so žalovaným, nedošlo. V zmysle zmluvy každý mesiac upresňovali počty spravovaných bytov, ktoré následne mestu fakturovali a podľa rozpisu spravovaných bytov, medzi ktorými sa nachádza aj predmetný bytový dom, k ukončeniu k správy k týmto bytom došlo de facto v auguste 2009. 10. Mali na starosti aj vymáhanie nedoplatkov k jednotlivým bytom a tejto súvislosti predložil súdu list žalovaného zo dňa 30.4.2008, v ktorom ich informoval, ako majú riešiť pohľadávky (č.l. 202 spisu). V bode H je uvedené, že vo vzťahu k nájomcom o. i. aj Z. X. sa popísaný návrh riešenia bude uplatňovať iba v osobitne dojednanom obsahu, t.j. že vymáhali platby len pri predpokladanej vymožiteľnosti pohľadávky, aby predchádzali zvýšeným nákladom.
11. Žalovaný súdu postupne v priebehu konania doručil písomnosti týkajúce sa predmetného bytového domu a prenajímaných bytov v ňom. Tieto písomnosti pozostávajú z evidenčných listov, nájomných zmlúv, faktúr, prehľadov mesačných úhrad a iných.
12. Súd vo veci uznesením zo dňa 4.4.2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.5.2012 nariadil znalecké dokazovanie zamerané na vyhotovenie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky
bezdôvodného obohatenia žalovaného z titulu poberania platieb nájomného a služieb spojených s užívaním domu žalovaného od jednotlivých nájomníkov predmetného bytového domu za obdobie od 2.7.2008 do 14.7.2009 - podľa predpisu žalovaného. Znalcovi ďalej súd uložil, aby uviedol i výšku nájomného k jednotlivým bytom za dané obdobie podľa predpisu žalovaného, a zároveň aby vyčíslil výšku náhrady potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil žalovaný, za uvedené obdobie.
13. Znalec - Ing. Lýdia Burkovská predložil súdu znalecký posudok dňa 18.9.2012. Závery tohto znaleckého posudku však súd považoval za zmätočné a nedostačujúce, k čomu súd dospel aj po výsluchu znalca vykonanom dňa 29.1.2014. Súd preto uložil znalcovi vypracovať doplnenie znaleckého posudku s tým, aby si aj vyžiadal všetky potrebné podklady od žalovaného, pretože vo vypracovanom posudku znalec zo značnej časti vychádzal iba z tvrdení žalovaného, ktoré v celosti neboli podložené konkrétnymi dokumentmi. Znalec sa oprel o tvrdenia žalovaného uvedené v odpore, čo následne namietal aj samotný žalobca. Dňa 22.12.2014 znalec predložil súdu doplnenie znaleckého posudku (označené ako samostatný posudok - pozn.), v ktorom samostatne určil náklady žalovaného na správu a údržbu predmetnej nehnuteľnosti za žalované obdobie. Aj v rozsahu doplnenia bol znalecký posudok súdom vyhodnotený ako zmätočný a ťažko zrozumiteľný a tým pádom nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej.
14. Súd preto uznesením zo dňa 14.9.2017 nariadil nové znalecké dokazovanie a to opätovne z odboru ekonómia a manažment a odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Znalcovi určil konkrétne otázky, na zodpovedanie ktorých mal znalec zamerať svoj znalecký posudok: 1. Určte celkovú výšku finančného príjmu žalovaného resp. správcovskej spoločnosti vyplývajúcu z vlastníctva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie Z. D. S., bytový dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na ulici Z. č. X, stojaci na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 (ďalej len ako „predmetná nehnuteľnosť“) za obdobie od 2.7.2008 do 15.7.2009 (ďalej len ako „predmetné obdobie“). 2. Určte aká časť z celkového príjmu žalovaného za predmetné obdobie predstavuje príjem za náklady spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a aká časť predstavuje príjem za nájomné so špecifikovaním na konkrétne byty. 3. Určte aká časť z položiek uvedených v bode č. 2 bola zaúčtovaná žalovaným za predmetné obdobie aká časť za obdobie predchádzajúce tomuto obdobiu, tzn. aká časť bola zaúčtovaná na nedoplatky z predchádzajúceho obdobia. 4. Určte v akej výške boli iné náklady žalovaného vynaložené na predmetnú nehnuteľnosť v predmetnom období (t.j. odmena správcu nehnuteľnosti, nevyhnutné opravy, výmeny technických zariadení, a pod.). 5. Určte výšku nákladov, ktoré žalovanému vznikli titulom demontáže a odvozu technických zariadení z predmetnej nehnuteľnosti správcovskou spoločnosťou. 6. Na základe vyššie uvedených príjmov a výdavkov určte, či žalovaný za predmetné obdobie dosiahol účtovný resp. reálny zisk vyplývajúci zo správy predmetnej nehnuteľnosti.
15. Znalec - Ing. Zuzana Schwartzová, PhD. predložil súdu znalecký posudok dňa 11.6.2018, v ktorom odpovedal na súdom položené otázky. Znalec určil celkové finančné príjmy vrátane príjmov z titulu preplatkov z vyúčtovania služieb spojených s nájmom, ktoré nájomcom neboli vrátené boli za žalované obdobie vo výške 30.349,05 €. Z týchto príjmov suma vo výške 4.966,53 € predstavuje úhradu predpisov nájmu za predmetné obdobie, suma vo výške 5.964,38 € predstavuje úhradu predpisov služieb spojených s užívaním za predmetné obdobie a suma vo výške 19.418,14 € predstavuje úhradu predpisov nájmu a služieb spojených s nájmom za predchádzajúce obdobie, teda nedoplatky. Znalec taktiež zistil, že celkové náklady žalovaného na predmetnú nehnuteľnosť za žalované obdobie boli vo výške 13.369,78 €, pričom všetky vzniknuté náklady boli aj reálne uhradené a presne špecifikoval z čoho tieto náklady pozostávali (č.l. 576 spisu). Výšku nákladov, ktoré žalovanému vznikli titulom demontáže a odvozu technických zariadení z predmetnej nehnuteľnosti znalec určil vo výške 970,23 €, pričom podľa vyjadrenia Mesta Spišská Nová Ves boli všetky veci bezodplatne uskladnené v mestskom sklade, kde sa nachádzajú doteraz. Hypotetický zisk, teda účtovný zisk (výnosy mínus náklady) žalovaného za žalovaného obdobie znalec určil vo výške 10.777,67 €, avšak reálny zisk, tzv. cash flow (ako rozdiel medzi skutočnými peňažnými príjmami a skutočnými peňažnými výdavkami) bol záporný, konkrétne mínus 2.438,86 € s možnou odchýlkou do výšky 150 €. Záver tejto znalkyne stranami spochybnený nebol.
16. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 12.6.2015 (č.l. 466-467 súdneho spisu) uviedol, že sa stotožňuje s názorom, že sa jedná o bezdôvodného obohatenie ako plnenie bez právneho
dôvodu, avšak na pojednávaní dňa 12.6.2015 vzniesol námietku premlčania, pretože nárok žalobcu v sume 16.643,50 eur, t. j. za obdobie od 2.7.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti, považuje za premlčaný. Podľa právneho názoru žalovaného je subjektívna premlčacia doba v tomto prípade dvojročná v zmysle § 107 ods. 1 OZ a plynie samostatne, pre každé jedno plnenie prijaté žalovaným, pričom všetky plnenia prijaté Mestom Spišská Nová Ves nikdy žalovaný nepopieral, no tvrdí, že všetky nároky uplatnené na ich vrátenie sú premlčané. Právo žalobcu je podľa názoru žalovaného premlčané dňom 14.7.2011, pretože posledné finančné plnenie bolo žalovaným od nájomcov jednotlivých bytov prijaté dňa 15.7.2009 a žaloba bola podaná oneskorene až dňa 15.7.2011. Posledný deň premlčacej lehoty pritom pripadol na pracovný deň - štvrtok. 17. Následne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.6.2015 (č.l. 478 súdneho spisu) vyslovil názor, že medzi žalobcom a žalovaným sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, nakoľko tu neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné subsumovať nárok žalobcu pod akékoľvek ustanovenie Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že na použitie Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah je potrebné uzavretie zmluvy s obchodnoprávnou úpravou medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Len na základe toho, aké majú postavenie jednotlivé subjekty, nie je možné povedať, že ide o obchodný záväzkový právny vzťah. Keďže tu medzi účastníkmi neexistuje žiadny zmluvný obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, je zrejmé, že medzi nimi vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní.
18. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu dňa 19.10.2015 vyjadrenie (č.l. 482-484 súdneho spisu), v ktorom uvádza, že záväzkový právny vzťah je charakterizovaný tým, že práva a povinnosti tvoriace jeho obsah sú späté s určitými osobami a že vznikajú z právnych dôvodov existujúcich medzi stranami. Ide o taký právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka povinnosť plniť sa nazýva dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávka, právo. Pojmom záväzok sa teda označuje všeobecne záväzkový právny vzťah. Občiansky zákonník v § 489 uvádza, na základe akých právnych skutočností vzniká záväzkový právny vzťah a to a) z právnych úkonov a b) z iných skutočností, s ktorými zákon spája vznik týchto vzťahov. 19. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. z deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu (súdu alebo správneho orgánu) a na základe iných právnych skutočností. Jedným z dôvodov pre vznik záväzku teda môže byť existencia bezdôvodného obohatenia. Záväzkový vzťah, ktorý vznikne na základe bezdôvodného obohatenia, je záväzkovým vzťahom, ktorý vznikne zo zákona. Zodpovednostný záväzkový právny vzťah je samostatným právnym dôvodom vzniku záväzku a pretože ide o mimozmluvnú zodpovednosť, nie je podmienkou jej vzniku existencia zmluvného vzťahu medzi škodcom a poškodeným. 20. Podstatou záväzkového právneho vzťahu, ktorý vznikne na základe zákona, je to, že v dôsledku určitého správania sa účastníkov vznikne nový záväzkový vzťah priamo na základe zákona (ex lege), pričom konajúci subjekt nemal vôľu takýto právny vzťah založiť. Základom vzniku záväzku je v tomto prípade spravidla protiprávne alebo zákonu sa priečiace konanie, s ktorým zákon spája vznik záväzkového vzťahu. 21. Medzi žalobcom a žalovaným bol teda založený zodpovednostný záväzkový právny vzťah ako následok vzniku bezdôvodného obohatenia. 22. Ďalej žalobca poukázal na § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa režimom Obchodného zákonníka (doslova „touto časťou zákona“) spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca je nepochybne podnikateľským subjektom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka. Jedným z predmetov podnikania, zapísaných v obchodnom registri už od roku 2005 je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), pričom žalobca kupoval nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Na druhej strane Mesto Spišská Nová Ves je v zmysle § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka (v účinnom znení) subjektom verejného práva. Verejnou potrebou treba rozumieť nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované subjektom verejného práva. Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby je nepochybné, že zabezpečenie bytových problémov občanov
mesta, je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2007 O podmienkach prenajímania mestských bytov v meste Spišská Nová Ves, podľa ktorého „Občan mesta Spišská Nová Ves, za účelom riešenia svojich bytových problémov môže požiadať o nájom mestského bytu, prostredníctvom bytového referátu Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi.“ Účelom tohto VZN č. 4/2007 je zabezpečiť predovšetkým pre sociálne odkázaných obyvateľov mesta bývanie na území mesta a vyriešiť tak bytový problém týchto osôb. Žalovaný nájomnými zmluvami prenechal do dočasného užívania obytné miestnosti nachádzajúce sa v budove súp. č. XXXX, na LV XXX, v kat. úz. Z. D. S. osobám, ktoré spĺňali podmienky pridelenia mestských bytov do užívania vo forme nájmu. Z uvedeného bol žalobca toho názoru, že je zrejmé, že mesto Spišská Nová Ves ako subjekt verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb, a to potrieb bývania jej obyvateľov, sa bezdôvodne obohatilo na úkor žalobcu, ktorý ako podnikateľský subjekt chcel z prenájmu alebo predaja budovy dosahovať zisk. 23. Uvedenou právnou úvahou žalobca poukázal na to, že zodpovednostný záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným, zodpovedá podmienkam § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Na právnu úpravu premlčania v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia preto nie je aplikovateľná občianskoprávna úprava. 24. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti dňa 02.07.2008, teda aj pri najprísnejšom posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby, k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo najskôr dňa 02.07.2012, čo je bezmála rok po podaní žaloby na súd. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo. 26. Svoje tvrdenia následne žalobca doplnil v podaní doručenom súdu dňa 9.11.2015 (č.l. 500-503 súdneho spisu), v ktorom svoje vyššie uvedeného právne úvahy oprel o rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 33 Odo 671/2005 zo dňa 25.01.2007, podľa ktorého „Vzhľadom k tomu, že obchodný zákonník je v pomere k občianskemu zákonníku predpisom zvláštnym (to platí aj pre § 397 ObZ, v pomere k § 107 OZ) , použije sa pri riešení otázky premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané na základe vzťahu, ktorý svojím poňatím zodpovedá § 261 ods. 1 ObZ, právna úprava obsiahnutá v obchodnom zákonníku.“ Otázku premlčania je preto potrebné riešiť podľa všeobecných ustanovení obchodného zákonníka o premlčaní, a to bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vznikol.
27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom za obdobie od 2.7.2008 do 15.7.2009 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
31. Podľa § 261 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka v účinnom znení touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 458 ods. 1,2,3 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
34. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
35. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
36. V priebehu konania medzi účastníkmi nedošlo k spornosti ohľadom právnej povahy žalovaného nároku, avšak pri ustaľovaní jeho výšky vyvstala otázka jeho premlčania a právneho režimu jeho posudzovania. Žalovaný teda, ako už bolo vyššie uvedené, na pojednávaní dňa 12.6.2015 vzniesol námietku premlčania. Žalobca so vznesením tejto námietky nesúhlasil. 37. Posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku v tomto prípade predovšetkým závisí od režimu, ktorým sa má riadiť vzťah účastníkov sporu. V prípade občianskoprávneho posudzovania právneho vzťahu účastníkov, by bolo nevyhnutné uplatniť na premlčanie nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré túto otázku jednoznačne upravuje. V prípade obchodnoprávneho posúdenia právneho vzťahu účastníkov by zasa bolo potrebné predovšetkým vychádzať ustanovení § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. 38. Súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalobcu popísaným vyššie v jeho vyjadrení, a súd sa na toto jeho vyjadrenie aj v celosti odvoláva. Pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť je však potrebné zhrnúť predovšetkým nasledujúce aspekty: a) záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi nevznikol zo zmluvy (prípadne inej právnej skutočnosti), ale z bezdôvodného obohatenia, ktoré ako také nebolo medzi účastníkmi sporné a vzniklo na základe prijatia plnenia bez právneho dôvodu na strane žalovaného na úkor žalobcu tým, že prenajímal byty v nehnuteľnosti, ktorá už po právnej stránke bola v tom čase vo vlastníctve žalobcu, a mal z tejto činnosti majetkový prospech; b) žalobca v predmetnom záväzkovom vzťahu vystupuje v pozícii podnikateľa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a žalovaný vystupuje v pozícii subjektu verejného práva, ktorý zabezpečuje (resp. v čase vzniku bezdôvodného obohatenia zabezpečoval) verejné potreby tým, že prenajímal byty v predmetnej nehnuteľnosti obyvateľom mesta Spišská Nová Ves; c) na záväzkový vzťah účastníkov sa preto vzťahuje v celom rozsahu režim Obchodného zákonníka v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, čo znamená, že Občiansky zákonník ako lex generalis sa na tento právny vzťah bude v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať iba v prípade, keď Obchodný zákonník ako lex specialis určitú otázku alebo inštitút nebude upravovať vôbec, prípadne sa bude na občianskoprávnu úpravu priamo odvolávať; d) inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, kvôli čomu je zrejmé, že bezdôvodné obohatenia je potrebné posudzovať aj v obchodnoprávnom vzťahu tak, ako je upravené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o úpravu komplexnú pre celé odvetvie súkromného práva v Slovenskej republike; e) Obchodný zákonník však obsahuje v § 387 a nasl. komplexnú úpravu premlčania v prípade obchodnoprávnych vzťahov, čo znamená, že na posudzovaný obchodný záväzkovoprávny vzťah je nevyhnutné aplikovať práve tieto ustanovenia, pričom na veci nič nemení, že explicitne je v týchto ustanoveniach Obchodného zákonníka upravený iba začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v § 394 ods. 2, nakoľko je možné aplikovať všeobecné ustanovenie o začiatku plynutia premlčacej doby v § 391 ods. 1 a všeobecné ustanovenie o jej dĺžke v § 397; f) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je nepochybne právom, ktoré je možné uplatniť na súde, preto za začiatok plynutia premlčacej doby súd považuje deň nasledujúci po dni, kedy žalovaný začal
užívať predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a brať z nej prospech na úkor žalobcu, t.j. 3.7.2008 ako deň nasledujúci po tom, čo žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti; keďže Obchodný zákonník neupravuje v prípade bezdôvodného obohatenia dĺžku premlčacej doby samostatne, platí všeobecná štvorročná premlčacia doba upravená v § 397 Obchodného zákonníka, čo znamená, že táto by bola uplynula dňa 3.7.2012, k čomu však nedošlo, nakoľko žaloba bola žalobcom podaná na tunajší súd dňa 15.7.2011, čím došlo k jej spočívaniu v zmysle § 402 Obchodného zákonníka. 39. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd má za to, že záväzkový vzťah účastníkov konania je, vzhľadom na ich charakter a povahu ich vzťahu, obchodnoprávnej povahy, kvôli čomu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie. Aplikácia týchto ustanovení má za následok, že premlčacia doba je štvorročná a táto lehota, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná včas, neuplynula, kvôli čomu je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná. 40. Pre kompletnosť súd dodáva, že žalovaný nenamietal povahu účastníkov ako subjektov ich právneho vzťahu a to žalobcu ako podnikateľa na jednej strane a žalovaného ako subjektu verejného práva, ktorý uspokojuje verejné potreby na strane druhej. Namietal však to, že by ich vzťah mal byť obchodnoprávnym, pretože nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Tento názor žalovaného bol vyššie uvedeným odôvodnením vyvrátený, nakoľko vzťah účastníkov konania nie je v tomto prípade zmluvným záväzkom, ale záväzkom zodpovednostným. Rovnako tak žalovaný nenamietal samotné bezdôvodné obohatenie a jeho vznik na jeho strane. 41. Tiež súd považuje za potrebné sa vysporiadať s tvrdením žalovaného uvedenom v jeho odvolaní voči medzitýmnemu rozsudku súdu zo dňa 29.1.2016, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, avšak z procesných dôvodov. Žalovaný ako hlavný argument použil to, že Občiansky zákonník (a jeho úprava premlčania vrátane premlčacej doby) sa použije z dôvodu, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia týkajúce sa premlčania v rámci vydania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, ale iba z dôvodu neplatnej zmluvy. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že úprava premlčania ako takého je v Obchodnom zákonníku komplexná a zahŕňa vo svojej všeobecnej premlčacej dobe aj všetky ostatné prípady bezdôvodného obohatenia okrem prípadu neplatnej zmluvy, kde je určená premlčacia doba konkrétne. Opačný výklad by popieral základnú zásadu „lex specialis derogat legi generali“, ktorá je podstatou vzťahu medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom.
42. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.
43. Predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia.
44. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
45. Na vznik osobitného záväzkoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon, alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. 46. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť presne totožné ekvivalenty (viď. § 458 OZ - viď komentár k Občianskemu zákonníku II autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., nakladateľstvo C. H. BECK strana 1589).
47. Za nesporné skutočnosti súd považuje to, že žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo jednoznačne vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností predloženého žalobcom.
48. Nesporné je aj to, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval pred tým, než k nej žalobca nadobudol vlastnícke právo a aj po tomto momente. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti dňa 2.7.2008 a reálne ju od žalovaného prevzal až dňa 15.7.2009, kedy bol spísaný protokol o odovzdaní.
49. Nesporné je tiež aj to, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval za účelom poskytovania bývania prevažne sociálne a ekonomicky slabším občanom mesta Spišská Nová Ves, čím plnil verejnoprospešné ciele samosprávy ako takej. Všetky tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania a neboli sporovými stranami namietané.
50. Nespornou skutočnosťou je i to, že žalobca konkludentne prenechal žalovanému správu domu (výpoveď žalovaného na č.l. 66, ktorú žalobca nerozporoval).
51. Základnou spornou skutočnosťou v konaní je, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie (a ak áno, tak aj v akej výške a či v žalovanej výške) za čas, kedy predmetnú nehnuteľnosť užíval a vlastníkom bol už žalobca. Jedná sa teda o obdobie od 2.7.2008 až do 15.7.2009. Aj v tomto období žalovaný byty v predmetnom bytovom dome prenajímal sociálne slabším občanom a inkasoval od nich nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. V priebehu vyše roka, kedy už bol vlastníkom žalobca sa žalovaný snažil ukončiť nájomné zmluvy s nájomcami, vysťahovať nájomcov a pripraviť budovu na odovzdanie žalobcovi. Vzhľadom však na skladbu nájomníkov, ktorí boli z väčšej časti neplatičmi a „problémovými“ nájomníkmi, bola táto činnosť časovo a fakticky náročná. Toto všetko vyplynulo z výpovedí a podaní žalovaného ako aj zo svedeckej výpovede L.. M. A. ako konateľa správcovskej spoločnosti, ktorej žalovaný zmluvne zveril agendu prenajímania a spravovania predmetnej budovy.
52. Je potrebné poznamenať, že za predmetné žalované obdobie žalovaný inkasoval od nájomníkov nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytov, ktoré sa stali splatnými počas žalovaného obdobia, no prijímal platby, ktoré boli aj nedoplatkami za predchádzajúce obdobie, kedy ešte žalobca nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež ako reálny správca predmetnej nehnuteľnosti (síce bez právneho titulu) mal s prevádzkou budovy aj náklady, ktoré predstavovali predovšetkým dodávky energií (voda, elektrina,...) a iné servisné náklady (vodné, stočné, opravy,....). Preto nemožno vychádzať priamo iba zo sumy, ktorú žalovaný priamo od nájomníkov prijal, pretože to celkom zrejme nebol jeho čistý reálny zisk, ktorý z užívania budovy nadobudol.
53. Z právneho hľadiska je potrebné vychádzať z ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť z plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný sa teda podľa názoru žalobcu mal za žalovaného obdobie bezdôvodne obohatiť užívaním predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne jej prenajímaním, bez toho, aby na to mal právny dôvod, pretože vlastníkom budovy bol žalobca, ktorý so žalovaným nemal uzatvorený žiadny právny záväzkový vzťah.
54. Vzhľadom na komplexnosť nastolenej otázky súd považoval za nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie z odboru ekonómie a odvetvia účtovníctva, pretože posúdenie vzniku reálneho zisku na strane žalovaného za žalované obdobie je odbornou záležitosťou, ktorá vyžaduje konkrétne odborné znalosti. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie, z výsledkov ktorého vychádzal pri posúdení vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 55. Znalecké dokazovanie bolo vykonané prvýkrát znalcom Ing. Lýdiou Burkovskou, avšak, ako už súd uviedol vyššie, výsledky tohto dokazovania neboli pre súd použiteľné, pretože znalec preukázateľne (aj podľa jeho vyjadrení) nevychádzal z celej nevyhnutnej dokumentácie, ale sčasti sa stotožnil iba s tvrdeniami jednej strany. Takýto znalecký posudok preto súd vyhodnotil ako neobjektívny, a tým pádom nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej. 56. Z uvedeného dôvodu bol súd nútený nariadiť nové znalecké dokazovanie a poveril vypracovaním znaleckého posudku znalca Ing. Zuzanu Schwartzovú, PhD., ktorý súdu dňa 11.6.2018 predložil znalecký posudok č. 2/2018 zo dňa 4.6.2018. Znalecký posudok bol zameraný na zodpovedanie viacerých otázok popísaných podrobnejšie vyššie, avšak najpodstatnejšou otázkou bola výška reálneho zisku, ktorý žalovaný nadobudol za žalované obdobie užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Znalec v predloženom posudku konštatoval, že žalovaný nemal za predmetné obdobie reálny zisk (z ekonomického hľadiska označený ako tzv. „cash flow“) a práve naopak, bol v reálnej strate vo výške 2.438,86 € (s možnou odchýlkou do výšky 150 €). Znalec pri vypracovávaní tohto posudku vychádzal
zo všetkých dostupných účtovných a administratívnych podkladov predložených žalovaným a jeho správcovskou spoločnosťou (s plnou majetkovou účasťou žalovaného). Znalec zohľadnil pri uvedenom výpočte všetky príjmy, ktoré žalovaný získal z užívania predmetnej nehnuteľnosti za žalované obdobie, od ktorých odpočítal náklady na predmetnú nehnuteľnosť a platby, ktoré boli úhradami nedoplatkov za predošlé obdobie. Taktiež znalec zohľadnil aj náklady žalovaného, ktoré mal v súvislosti s vyprataním a odovzdaním predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Tentokrát znalec oprel všetky svoje zistenia o objektívne preskúmateľné podklady, preto súd výsledky takto vypracovaného znaleckého posudku považuje za smerodajné pre rozhodnutie vo veci samej.
57. Z vykonaného znaleckého dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný sa užívaním predmetnej nehnuteľnosti za žalované obdobie neobohatil, teda nezískal žiaden reálny majetkový prospech, ktorým by sa jeho majetok zvýšil, ba dokonca bol v reálnej strate. Na základe takéhoto zistenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
58. Súd považuje za nevyhnutné pre komplexnosť a úplnosť jeho rozhodnutia sa vyjadriť k znaleckému dokazovaniu, ktoré navrhoval žalobca. Ten spočiatku vychádzal pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia z výšky nie trhového, ale regulovaného nájomného podľa opatrenia MF SR č. 01/R/2008 a vychádzal z jednotlivých bytov a počtu dní podľa preberacích a odovzdávacích protokolov pri postupnom odovzdávaní bytov. Žalobca toto bezdôvodné obohatenia dokonca spočiatku nazýval ušlým ziskom a vychádzal z priemerného mesačného nájmu. Až neskôr svoju rétoriku zmenil a svoj nárok nazval vydaním bezdôvodného obohatenia, no začal požadovať trhové nájomné. V tomto smere začal žalobca požadovať aj nariadenie znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva na určenie obvyklého nájomného za žalované obdobie pri obdobnej nehnuteľnosti. Súd však takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol a to predovšetkým z dôvodu, že takéto znalecké dokazovanie by sa priečilo právnemu princípu inštitútu bezdôvodného obohatenia. Nie je možné za bezdôvodné obohatenia považovať určitú finančnú sumu, ktorú by bol býval mal žalovaný možnosť získať užívaním resp. prenajímaním predmetnej nehnuteľnosti. Bezdôvodné obohatenie je koncipované ako reálne zvýšenie prípadne zhodnotenie majetku toho, kto sa mal obohatiť. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať teoretickú sumu, ktorú mal žalovaný možnosť získať, aj keď ju podľa vykonaného dokazovania preukázateľne nenadobudol. Takýto nárok nie je možné považovať ani za ušlý zisk, pretože tento zasa zaťažuje žalobcu dôkazným bremenom, kedy má preukázať, že jeho majetok sa preukázateľne o danú sumu nezvýšil. Ani tu nepostačuje hypotetická alebo potenciálna možnosť zvýšenia majetku, ale je potrebné ho aj náležite preukázať.
59. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.
60. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný pri určení výšky nájomného vychádzal z opatrenia MF SR č. R1-2003 a nie opatrenia MF SR č. 01/R/2008 alebo výnosu MVaRR SR č. V-1/2003, pretože v konečnom dôsledku aj tak predmetnú nehnuteľnosť v žalovanom období užíval neoprávnene, teda bez právneho dôvodu, a súd aj tak pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z reálne získaných finančných súm na strane žalovaného.
61. Podľa § 183 ods. 3 a 4 C.s.p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
62. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 8.2.2019. Súd tento termín pojednávania nariadil dňa 6.11.2018, pričom predvolanie na termín prevzal žalobca dňa 7.11.2018 (prostredníctvom dátovej schránky). Dňa 25.1.2019 doručil súdu právny zástupca žalobcu žiadosť o odročenie pojednávania a to z dôvodu, že súd nariadil vypracovanie iného znaleckého posudku ako požadoval žalobca, a preto si žalobca objednal vypracovanie súkromného znaleckého posudku z odboru stavebníctvo, ktoré podľa vyjadrenia zvoleného znalca, nie je možné ukončiť do nariadeného termínu pojednávania. Ako odpoveď na túto žiadosť bola vyšším súdnym úradníkom v mene a na pokyn zákonného sudcu žalobcovi
zaslaná odpoveď na mailovú adresu uvedenú v tomto podaní v tom znení, že súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodu, že sa jedná o reštančnú vec a z dôvodu, že podľa názoru súdu mal žalobca dostatok času na predloženie všetkých listinných dôkazov vrátane znaleckých posudkov a to obzvlášť vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok im bol zo strany súdu doručený ešte dňa 27.6.2018.
63. Dňa 19.2.2019 právny zástupca zaslal súdu mailové podanie (na mailovú adresu vyššieho súdneho úradníka) o tom, že správu o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania našiel v spame až dnes (t.j. 19.2.2019). Nie je mu zrejmé, prečo súd neposielal informáciu do elektronickej schránky, keďže prostredníctvom elektronickej schránky bola žiadosť o odročenie pojednávania zaslaná, rovnako nie je zrejmé, prečo ma súd nekontaktoval telefonicky, keď neobdržal žiadnu reakciu na zaslanú mailovú správu. V prípade, ak bolo pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti, eventuálne došlo aj k vydaniu rozsudku, považuje to za hrubé porušenie práva na spravodlivý proces. 64. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd si pri oznámení neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania splnil povinnosť podľa § 183 ods. 4 C.s.p. a bezodkladne upovedomil právneho zástupcu žalobcu o rozhodnutí súdu o jeho žiadosti na elektronickú adresu ním uvedeného v jeho žiadosti. Súd nie je povinný oznamovať tieto skutočnosti aj elektronicky aj telefonicky, zákon de facto dáva súdu na výber. Taktiež súd nemôže zodpovedať za nastavenie filtra nevyžiadaných správ na elektronickej adrese právneho zástupcu. Súd si svoju povinnosť splnil a mal to byť práve žalobca resp. jeho právny zástupca, kto sa mal informovať o stave vybavenia jeho žiadosti, keď do termínu pojednávania nedostal zo súdu odpoveď. Súd nie je rovnako povinný vyčkávať na potvrdenia o doručení správy na elektronickú adresu, ktorú súdu sám právny zástupca oznámil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý proces.
65. Pre úplnosť je potrebné poukázať na vyjadrenie zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12.6.2015 na č.l. 466 o tom, že vo vzťahu k uplatneným nákladom žalovaného, ktoré na nehnuteľnosť vynaložil, nebola uplatnená kompenzačná námietka (viď vyjadrenie k odporu na č.l. 19-20), čo však súd nevyhodnotil ako kompenzačnú námietku, ale ako nárok žalovaného vyplývajúci z ustanovenia § 458 ods. 3 OZ.
66. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca neúspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
68. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
69. V priebehu konania vznikli štátu trovy predstavujúce ním preddavkovo uhrádzané časti znaleckých odmien, ktoré neboli pokryté žalobcom zloženými preddavkami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní neúspešný, tak ho súd zaviazal štátu nahradiť uvedené náklady, ktoré štát v konaní vynaložil. Ich konkrétna výška bude stanovená v uznesení o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.