Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobkyne: J.. C. I., Ž. XX, XXX XX T. - Š., proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 10.07.2018, ktorú správny súd právne kategorizoval ako správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 - § 205 SSP) sa žalobkyňa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 21.06.2018, ktorým uvedený správny orgán druhého stupňa príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konajúc o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 19.02.2018, rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 17.04.2018.

2. Prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 17.04.2018 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 19.02.2018 podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení odôvodnila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava obsahom posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 19.02.2018, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala v celom rozsahu na obsah posudku posudkového lekára z 19.02.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. V riadnom opravnom prostriedku - odvolaní žalobkyne zo 04.05.2018 žalobkyňa nesúhlasila s určením miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poukazujúc na svoje ochorenie, na ktoré sa lieči od januára 2016. Uviedla, že ide o „veľmi zdĺhavý a pomalý proces, aj napriek mojej snahe zaradiť sa do normálneho života a pracovného procesu.“ Podľa jej názoru posudok posudkového lekára nezodpovedá stavu, v ktorom sa nachádza, pričom ani napriek intenzívnej liečbe sa jej zdravotný stav rapídne nezlepšuje. V tejto súvislosti uviedla, že „pri svojej práci si neviem predstaviť starostlivosť o 20 malých detí, ktorým treba pomáhať v sebaobslužných prácach, ktoré ja sama na seba nevládzem vykonať, no za najpodstatnejšie pokladám zodpovednosť za zdravé deti a ochranu detí pred úrazmi - učiteľka musí reagovať promtne a rýchlo, čo u mňa nie je možné. Nájsť si inú prácu v takom stave tiež nie je možné.“ Z uvedených dôvodov požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu a diagnóz obsiahnutých v lekárskych správach.

4. Žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v preskúmavanom rozhodnutí z 21.06.2018 poukázal na závery dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní o žiadosti žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku z 19.02.2018, a to so zvýraznením záverov lekárskej posudkovej činnosti uskutočnenej v konaní podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Citujúc ďalej ustanovenia § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení, žalovaný ďalej konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 14.05.2018, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu žalobkyne ako účastníčky konania. Z uvedených dôvodov bol vypracovaný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zo 06.06.2018 s nasledovnými závermi:

V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou a so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom dospel k záveru, že od januára 2016 je účastníčka konania liečená neurológom pre bolesti chrbtice. Účastníčka konania bola opakovane preliečená aj na neurologickom oddelení v Spišskej Novej Vsi, naposledy v júni 2017 a v septembri 2017 za účelom aplikácie ozónoterapie. Podľa aktuálneho kontrolného objektívneho neurologického nálezu na chrbtici sú mierne funkčné poruchy, nie je prítomný neurologický deficit, bez známok koreňového poškodenia.

Zdravotný stav účastníčky konania bol konzultovaný neurochirurgom, ktorý neindikoval operačné riešenie, nakoľko v klinickom obraze nie sú známky koreňového poškodenia. Účastníčka konania bola opakovane vyšetrená aj reumatológom, opakovane bez známok zápalového, reumatického ochorenia.

Prítomná je výrazná psychická nadstavba a pocit choroby s následným rozvojom depresívneho syndrómu u primárne senzitívnej a úzkostnej osoby, preto od februára 2017 účastníčka konania navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Psychické ochorenie nevyžaduje pravidelné kontroly a intenzívnu liečbu, je reaktívne (na podklade somatickej choroby), preto nie je ani posudkovo významné.

Zdravotný stav účastníčky konania nespĺňa posudkové kritéria pre vznik invalidity.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli naďalej stanovené chronické bolesti chrbtice so zaradením do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V odvolacom konaní bolo lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 7. marca 2017, lekárskou správou z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 4. januára 2018, prepúšťacími správami z hospitalizácie na neurologickom oddelení od 6. júna 2017 do 14. júna 2017 a od 13. decembra 2017 do 20, decembra 2017, lekárskou správou z reumatologického vyšetrenia zo dňa 28, júla 2017, prepúšťacou správou z hospitalizácie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie od 8. augusta 2017 do 14. augusta 2017, lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia zo dňa 20. júla 2017 a zo dňa 11 septembra 2017, lekárskymi správami z kontrolného neurologického vyšetrenia zo dňa 4. decembra 2017, zo dňa 7. decembra 2017, zo dňa 18. mája 2018, a zo dňa 23. marca 2018 a lekárskou správou z algeziologického vyšetrenia zo dňa 21. marca 2018 bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skíbenia blokády stavcov), slabost' svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z rozpätia od 20 % do 35 %).

Za iné zdravotné postihnutia (epizóda stredne ťažkej depresie, iná úzkostná porucha) navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nepatrí.

V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 25 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

5. V žalobe z 10.07.2018 žalobkyňa uviedla, že považuje rozhodnutie žalovaného z 21.06.2018 za nezákonné, a to z nasledujúcich dôvodov:

„Všetky moje lekárske správy neboli posudzované ako celok. Sociálna poisťovňa v nich citovala zväčša len časti ktoré vyznievali v môj neprospech. Posudky mojej neurologičky C.. P. Č., u ktorej som v súčasnosti v opatere a najlepšie pozná môj stav sa brali v úvahu len v malej miere. Svoj zdravotný stav sa snažím riešiť aktívne /ozónoterapie, rehabilitácie, konzultácie/,napriek tomu u mňa došlo len k miernemu zlepšeniu. Všetci lekári mi pri konzultáciách tvrdia, že riešenie mojich zdravotných ťažkostí je dlhodobá záležitosť a odmietajú operačné riešenie.

Môj stav je v súčasnosti taký nepriaznivý, že mi neumožňuje vrátiť sa do práce. Ďalej žiadam súd aby zaviazal Sociálnu poisťovňu spätne mi vyplatiť invalidný dôchodok od môjho prvého prerokovania žiadosti zo dňa 9.1.2017, o ktorej Sociálna poisťovňa rozhodla negatívne dňa 31.1.2017.“

6. K obsahu žalobných námietok predložil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie z 20.08.2018, v ktorom argumentoval nasledovne:

„K námietkam žalobkyne týkajúcim sa posúdenia jej zdravotného stavu žalovaná uvádza, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalobkyňa nebola posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Postup žalovanej pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 10. júla 2018 neuviedla žiadne nové námietky, žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2018. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“

7. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 21.06.2018, ako aj obsah a závery administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, a dospel k záveru, že správnej žalobe v predmetnej veci nie je možné vyhovieť.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania pri splnení procesnoprávnych podmienok pre daný procesný postup podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa § 71 ods. 2 uvedeného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

11. Žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 19.02.2018 (po zamietnutí predchádzajúcej žiadosti o invalidný dôchodok z 09.01.2017 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 31.01.2017), na základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v predmetnom konaní zabezpečila vypracovanie odborného posudku o invalidite z 19.02.2018. Ako to vyplýva z jeho obsahu, predmetom posudkovej činnosti posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v posudku z 19.02.2018 boli odborné nálezy - psychiatrické vyšetrenie zo 07.03.2017 (Nemocnica Košice - Šaca, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickom oddelení NsP Spišská Nová Ves v čase od 06.06. do 14.06.2017, reumatologické vyšetrenie Nemocnica Košice - Šaca 28.07.2017, prepúšťacia z hospitalizácie - NÚTPChaHCh Vyšné Hágy od 08.08. - 14.08.2017, neurologické vyšetrenie NsP Spišská Nová Ves 11.09.2017 a prepúšťacia správa z hospitalizácie na uvedenom oddelení v čase od 13.12. - 20.12.2017, neurologické vyšetrenie ŽNsP Košice v čase od 04.12. - 07.12.2017 a psychiatrické vyšetrenie Nemocnica Košice - Šaca 04.01.2018. V posudku z 19.02.2018 posudkový lekár pri hodnotení predmetných lekárskych nálezov konštatoval opakované posudzovanie zdravotného stavu u žalobkyne od januára 2017 so závermi o funkčných poruchách pri chronickom vertebrogénnom algickom syndróme krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, konštatujúc miernosť daných zmien a neprítomnosť neurologického deficitu. V súvislosti aj s ďalšími závermi týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobkyne, posudkový lekár konštatoval, že: „od ostatných troch posúdení v januári, v marci a apríli v roku 2017 nedošlo k takej zmene zdravotného stavu, ktorá by z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu odôvodňovala zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú preto ponechávam doterajších 25%. Objektívne nálezy neurológov sa od začiatku prakticky nelíšia. Celkový zdravotný stav účastníčky konania nezodpovedá invalidite.“ V súvislosti s psychickým postihom žalobkyne, posudkový lekár konštatoval, že nevyžaduje pravidelné kontroly a intenzívnu liečbu, nie je endogénny, ale reaktívny, preto nie je posudkovo významný. Posudkový lekár tak v posudku z 19.02.2018 dospel opätovne u žalobkyne k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

12. Rovnaké závery obsahuje aj posudok posudkového lekára zo 06.06.2018 podaný posudkovým lekárom v predmetnom administratívnom konaní po podaní odvolania žalobkyne zo 04.05.2018.

13. K obsahu predmetných záverov posudkových lekárov správny súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnenie tzv. medicínskej podmienky pre priznanie invalidného dôchodku predpokladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u žiadateľa o invalidný dôchodok. Žalobkyňa predmetnú zákonnú podmienku podľa odborných záverov posudkových lekárov obsiahnutých v administratívnom spise nespĺňa.

14. Pokiaľ ide o obsah žalobných námietok uvedených v žalobe z 10.07.2018, správny súd zhodne s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe dospel k záveru, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne preskúmaný posudkovým lekárom komplexne v rámci odvolacieho konania, a že obsah žalobných námietok predstavujúcich negatívny postoj žalobkyne k záverom posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobkyne, nie je po obsahovej stránke spôsobilý pre ich spochybnenie. Žalobkyňa navyše v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne nové lekárske správy, ktoré by preukazovali u nej zhoršenie zdravotného stavu po vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 21.06.2018, ktorého odborným podkladom bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zo 06.06.2018.

15. K obsahu vykonaného dokazovania týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu u žalobkyne súd poznamenáva, že zhodné závery posudkových lekárov o jej zdravotnom stave sú pre súd v konaní podľa ust. § 199 - § 205 SSP dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúce závery podaných posudkov. Súd vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahmi lekárskych posudkov nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobkyne pri posudzovaní jej invalidity.

16. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci, vyplývajúceho z obsahu súdneho a administratívneho spisu, správny súd procesným postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.