Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Pc-41-2017.pdf
PDF · 166.04 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: Q. M., H.. X., A..XX.XX.XXXX, S. W. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, korešpondenčná adresa: Pisztráng utc. 14/B, 9224 Rajka, Maďarsko, proti povinnému: G.. Y. M., A..XX.XX.XXXX, S. W. N. XXXX/ XX, W. - X. P., Š. E. X., právne zastúpený Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, IČO: 47 253 690, určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.12.2017 podaným Okresnému súdu Žilina osobne dňa 07.12.2017 a doplneným na základe výzvy súdu dňa 03.09.2018, domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd povinnému určil prispievať jej na výživu sumou 300,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc dňom 01.12.2017. 2. Návrh na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu skutkovo odôvodnila tak, že s povinným (odporcom) uzavrela manželstvo pred Miestnym úradom W. G. - X. P. dňa 25.04.2015, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu W. - X. P., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XPc/XX/XXXX zo dňa 14.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.2017. Navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina ju po roku poberania čiastočného invalidného dôchodku vyradil zo zoznamu nezamestnaných uchádzačov o prácu. Ústredie Sociálnej poisťovne ju eviduje ako fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dňa 28.07.2015 Sociálna poisťovňa, ústredie W. vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 273,90 EUR. Rozhodnutím zo dňa 01.12.2016 bol invalidný dôchodok navrhovateľky upravený na sumu 280,40 EUR. Navrhovateľka sa pokúšala zamestnať na trvalý, alebo aspoň na čiastočný pracovný úväzok, čo sa jej aj podarilo cez portál Profesia.sk. Pracovala na dohodu ako recepčná v hoteli F. Q. W. - H., a to 3 mesiace (od augusta do októbra 2016). Nakoľko jej zamestnávateľ' umožnil v hoteli pracovať len nočné zmeny v trvaní nepretržite 12 hodín (za mzdu á 3,50 EUR v hrubom) bola nútená z dôvodu, že bola táto práca pre ňu veľmi vyčerpávajúca a jej zdravotný stav (bolesti chrbtice, migréna...) sa podstatne zhoršil, ukončiť. Aj predtým si sústavne prácu hľadala cez portál Profesia.sk, kde absolvovala minimálne 10 pohovorov, ale v konečnom dôsledku prácu nezískala. Predtým, v októbri 2015 si sama aktívne našla prácu vo Q., kde sa starala o pani vo veku 86 rokov, tri krát v týždni, 7 hodín/deň, za čo dostávala od syna opatrovanej osoby á 8,- EUR na hodinu. V januári 2016 o túto prácu „prišla", keďže si podvrtla členok a vzniklo jej ťažké podvrtnutie členku, čo si vyžiadalo liečenie 6 týždňov. Rodina v Rakúsku pre klientku, o ktorú sa starala, našla inú pracovníčku. Od decembra 2016 pomáha v domácnosti (žehlenie, upratovanie) vo Viedni v priemere tri krát za mesiac 6 hodín/deň za sumu á 9,- EUR na hodinu. V súčasnosti k jej zdravotným problémom pribudli ďalšie zdravotné problémy, ktoré majú taký dôsledok, že túto prácu už nezvláda, lebo má veľké bolesti, a aj cestovanie je pre ňu namáhavé, nakoľko má už ťažkosti aj s chodením (ortopédom je navrhnutá operácia palca pravej nohy a po zotavení aj palca ľavej nohy). Od ukončenia štúdia nadstavbového štúdia absolventov gymnázií - sociálno-právna starostlivosť', zameranie právne, navrhovateľka pracovala do 1.7.2014. Posledným jej zamestnávateľom bol Ž. X. O., kde pracovala 7 rokov na pozícií správca registratúry. Predtým navrhovateľka pracovala vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni celkovo 12,5 roka, s pracovným zaradením samostatný právny referent. Z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia si však nevie nájsť prácu, ktorá by jej umožnila získať finančné prostriedky na pokrytie životných nákladov. Subjektívne skutočnosti teda spôsobili, že bez svojho zavinenia nie je schopná sama sa živiť v plnom rozsahu. O týchto skutočnostiach osoba povinná platiť výživné vedela, boli jej známe už pred uzatvorením manželstva. Navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou (spoločne s odporcom) nehnuteľnosti - štvorizbového rodinného domu na H. J.. XX, v obci H. v P., ktorý je o výmere 74,5 m2 ako zastavaná plocha a parcela celkom 306 m2, ktorý účastníci konania nadobudli v apríli 2015 pred uzavretím manželstva v nadobúdacej cene 84.500,- EUR. V marci 2017 odporca podal žiadosť o rozvod manželstva. Odporca inicioval (ešte pred prvým pojednávaním vo veci o rozvod manželstva) prostredníctvom mediátorky vysporiadanie majetku, resp. jeho návrh na odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti - vyššie uvedeného domu. Odporca nebol ochotný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke (aj keď v tej dobe nemal ešte finančné prostriedky na vyplatenie navrhovateľky - dom na O. Č..X v W. nebol ešte v tom čase predaný). Odporca sa chcel s navrhovateľkou rozviesť, ale nechcel sa z domu odsťahovať, preto bola nútená pristúpiť na podmienky odporcu a kúpila si v októbri 2017 trojizbový domček o výmere 68 m2 na parcele o výmere celkom 136 m2 v H.. Dňa 02.08.2017 došlo k dohode o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a v súlade s meditačnou dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom sa navrhovateľka odsťahovala dňa 31.08.2017 z nehnuteľnosti na H. J.. XX v H.. Navrhovateľka nevlastní žiadne motorové vozidlo, cennosti , majetkové práva alebo iné hnuteľne veci väčšej hodnoty. Navrhovateľka z priznaného invalidného dôchodku nie je schopná uhrádzať rôzne životné náklady, ktoré slúžia na uspokojovanie životných potrieb oprávnenej. Náklady na život navrhovateľky predstavujú platby za lieky, zdravotné pomôcky a poplatky za návštevy lekárskych ambulancií priemerne v sume 80,- EUR mesačne. Náklady na dopravu priemerne 70,- EUR mesačne, náklady na mobil 30,- EUR mesačne, náklady spojené s bývaním (dodávka plynu, elektrika, odvoz smetí, voda, ročná daň z nehnuteľnosti) predstavujú približne sumu 100,- EUR mesačne. Náklady na stravu, hygienu, oblečenie predstavujú sumu 300,- EUR mesačne. Na odporučenie ošetrujúcich lekárov neurológa, ortopéda by navrhovateľka mala každoročne absolvovať kúpeľnú liečbu. Poslednú kúpeľnú liečbu absolvovala a uhradila si ju sama, zo svojich finančných prostriedkov v máji 2016 v sume 700,- EUR. V roku 2017 kúpeľnú liečbu neabsolvovala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Priznanie príspevku podľa vyjadrenia navrhovateľky neodporuje dobrým mravom. Príjem navrhovateľky - „čistý" príjem z prenájmu bytu v Ž. predstavoval sumu 240,- EUR. Celkove prenajímala navrhovateľka byt za sumu 370,- EUR, ale po odrátaní nákladov (elektrika, TV + internet, poplatky správcovi domu, ako teplá, studená voda a pod.) jej príjem z bytu bol 240,- EUR. Invalidný dôchodok mesačne vo výške 280,- EUR. Občasná práca, ktorou si navrhovateľka pokúšala zvýšiť svoj príjem jej prinášala priemerne 100,- EUR mesačne. Celkový príjem navrhovateľky počas trvania manželstva bol 620,- EUR mesačne. Počas trvania manželstva navrhovateľka a odporca nehospodárili spoločne. Odporca nedával navrhovateľke žiadne peniaze, resp. po uzavretí sobáša jej poslal na bankový účet tri krát sumu 300,- EUR. Podľa vyjadrenia odporcu jeho mesačný čistý zárobok činil 1.400,- EUR bez prémií a dovolenkového /vianočného platu. Navrhovateľka však počas trvania manželstva nikdy nevidela účet odporcu. Navrhovateľka vlastnila pred uzavretím manželstva s odporcom dva dvojizbové byty. Jeden v P. a jeden v Ž.. Byt v P. predala v roku 2015 a peniaze, ktoré ako kúpnu cenu za byt dostala, investovala do kúpy rodinného domčeka v H. na H.O. J.. XX. Byt v Ž. založila za účelom získania úveru na dofinancovanie domčeka na H. XX, vo veriteľskej banke Č., Y..X.. Počas trvania manželstva byt v Ž. potom prenajímala za 370,- EUR mesačne. Prenájom bytu bol ukončený 31.07.2017. Tento byt v októbri 2017 predala z dôvodu zabezpečenia si bývania v obci H.. V obci H. preto, lebo jej dve dcéry bývajú v blízkosti W. a tretia sa chce do W. prisťahovať v budúcnosti. Navrhovateľka sa nepokúšala s osobou povinnou platiť výživné dohodnúť. Jej pokusy o dohodu by boli podľa jej názoru neúspešné, nakoľko odporca aj počas manželstva, keď' sa navrhovateľka pýtala, koľko má ušetrené na účte a aké sú jeho príjmy odpovedal, že nič nemá ušetrené.
Nikdy neukázal navrhovateľke svoj účet a o svojich financiách sa s navrhovateľkou nechcel rozprávať. Navrhovateľka má za to, že pokus o riešenie výživného pre rozvedenú manželku by bol len spúšťačom ďalších psychických útokov voči navrhovateľke zo strany odporcu. Osoba povinná platiť výživné pracuje dlhodobo v spoločnosti U. W., X.. X..H..E.. , so sídlom H. T. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX. Jedná a o 100%, dcérsku spoločnosť Českej spoločnosti U., X..H..E.. F.. Odporca pracuje ako riaditeľ' pobočky pre Slovenskú republiku. Podľa vyjadrení odporcu, ktoré viackrát ústne potvrdil je jeho mesačný príjem
- mzda je vo výške 1.400,- EUR, k tomu ešte poberá prémie z predaja strojov/tovaru, tzv. 13 plat a Vianočná odmena. V jeho vyživovacej povinnosti nie je žiadna iná osoba. Odporca zdedil po rodičoch (otec zomrel začiatkom roku 2017, od septembra 2016 žil v sociálnom zariadení, matka zomrela asi pred 5 rokmi) rodinný dom na O. J.. X Q. W., ktorý sa pokúšal spolu s ďalšími dvoma dedičmi predať, čo sa im v máji - júli 2017 aj podarilo. Má dvoch súrodencov a jeho dedičský podiel predstavuje 1/3 hodnoty domu. Podľa vyjadrenia odporcu hodnota domu predstavuje 750.000,- EUR. Za akú sumu dom predali nie je navrhovateľke známe. Navrhovateľka predpokladá, že odporca dostal za svoj tretinový spoluvlastnícky podiel sumu 250.000,- EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu v celom rozsahu s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Na základe výzvy súdu navrhovateľka doplnila svoj návrh o preukázanie majetkových, zárobkových pomerov, príjmov a výdavkov spolu s doložením všetkých listinných dôkazov, a to nasledovne: výpisom listu vlastníctva z katastra P. zo dňa 25.01.2018 ako aj kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a P. N. dňa 04.10.2017 preukazovala podielové spoluvlastníctvo k rodinného domu Q. H. XXXX na F. J.. XX/B v podiele 1 - ica s tým, že iný nehnuteľný majetok nevlastní. Pokiaľ ide o príjmy uviedla, že od 01.01.2018 je jej príjem 284,50 EUR, t.j. čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberá od sociálnej poisťovne. Priložila aj rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní čiastočného invalidného zo dňa 28.07.2015, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., zo dňa 25.11.2015 o posúdení jej osoby, ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktorej bol vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom ako aj prehodnotenie zdravotného stavu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. zo dňa 23.1.2018 s tým, že naďalej spĺňa podmienky pre trvanie nároku na preukaz ZŤP. Pokiaľ ide o výdavky tu uviedla, že jej mesačné náklady na bývanie sú za elektrinu - 5.550,- Ft, plyn - 10.658,- Ft, vodu - 3.313,-Ft; smeti - 3.532,-Ft, spolu: 23.053,-Ft, čo predstavuje po prepočte na euro sumu 76,84 EUR; za televíziu a internet uhrádza 23,80 EUR mesačne, výdaj za mobilného operátor je cca 25,- EUR mesačne, nedoplatok za vodu od 01.10.2017 do 02.08.2018 predstavuje sumu 8.056 Ft: 300 t.j. 26,85 EUR, t.j. mesačné náklady spolu bez nedoplatkov predstavujú sumu 125,64 EUR a náklady na dopravu: cestovné z H. do W. a späť predstavujú sumu 5,70 EUR x 5 dní/týždeň=28,50 EUR x 4 týždne = cca 114,- EUR mesačne. Náklady na lieky, poplatky u lekára, zdravotné pomôcky vyčíslila na sumu 25,- EUR mesačne. Výdavky spolu bez nákladov na stravu, drogériu, oblečenie a zdravotné pomôcky činia celkom sumu 264,64 EUR.
4. Povinný v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 09.10.2018, doručeného Okresnému súdu Ž. dňa 11.10.2018 uviedol, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, nakoľko pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberá od 01.12.2016 invalidný dôchodok vo výške 280,40 EUR a podľa jej názoru si z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia nevie nájsť prácu, ktorá by jej umožnila získať finančné prostriedky na pokrytie životných nákladov. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, na ktoré sa navrhovateľka odvolávala v návrhu neboli bývalému manželovi doručené spolu s návrhom, v ktorom bolo uvedené, že bývalý manžel nebol ochotný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uvedené sa podľa vyjadrenia povinného nezakladá na pravde, nakoľko navrhovateľka chcela, aby ju bývalý manžel vyplatil. Aj keď je pravdou, že vo vyjadrení k rozvodu navrhovateľka sama uviedla, že by bývalého manžela vedela vyplatiť v lehote 3 dní. Povinný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nevie odkiaľ by navrhovateľka pred rokom vedela zohnať hotovosť vo výške cez 45.000,- EUR, aby bývalého manžela vedela vyplatiť. Podľa jeho názoru tiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že bola nútená pristúpiť na podmienky odporcu a kúpila si v októbri 2017 trojizbový domček v H.. Bývalý manžel ju nikdy nenútil, aby si po rozvode kupovala rodinný domček aj vzhľadom na jej ťažké zdravotné postihnutie mu totiž kúpa rodinného domu, okolo ktorého je veľmi veľa práce príde ako zlé rozhodnutie. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, nevlastní žiadne motorové vozidlo, cennosti, majetkové práva alebo iné hnuteľné veci väčšej hodnoty. Navrhovateľka však v čase podania návrhu mala zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese L. XXXX/XX Q. Ž., kde má stále trvalý pobyt a to konkrétne na byte č. XX, vchod X, nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží, evidovanom na liste vlastníctve č. XXXX, pre katastrálne územie Ž.. Zmluva o zrušení vecného bremena bola vložená do katastra pod Q. dňa 12.07.2018. Keďže podľa názoru povinného možno vecné bremeno považovať za majetkové právo, navrhovateľka sa uvedeného práva vzdala po rozvode a možno predpokladať, že tak bolo urobené aj za určitú peňažnú náhradu. Podľa navrhovateľky spolu s bývalým manželom spoločne nehospodárili, aj keď bývalý manžel navrhoval aby mali spoločný účet, navrhovateľka uvedené odmietla a takmer celá domácnosť bola hradená výlučne bývalým manželom, takže výčitku zo strany navrhovateľky, že jej bývalý manžel nedával žiadne peniaze možno považovať za ďalšiu nepravdu, nakoľko všetky peniaze zarobené navrhovateľkou ostávali výlučne len pre jej osobné potreby. Navrhovateľka vo svojom návrhu správne uviedla, že dňa 02.08.2017 prišlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastnili s bývalým manželom, avšak opomenula uviesť, že v rámci vyporiadania jej bývalý manžel uhradil sumu vo výške 48.000,- EUR, aj keď navrhovateľka prispela na kúpu rodinného domu sumou vo výške 28.500,- EUR. Bývalý manžel jej vyplatil takú sumu aj z dôvodu, že sa korektne dohodli, že už nebudú mať po rozvode voči sebe žiadne ďalšie nároky. To však nečakal, že iba po 2 mesiacoch po právoplatnosti rozsudku o rozvode podá navrhovateľka uvedený návrh. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vlastnila navrhovateľka byt v Ž., mala zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania na ďalšom byte a hotovosť od bývalého manžela v sume 48.000,- EUR. To, že sa po rozvode sama rozhodla byt predať, kúpiť rodinný dom a zrušiť vecné bremeno nemôže byť na ťarchu bývalému manželovi, nakoľko ide o zlé rozhodnutia zo strany navrhovateľky. Pokiaľ bolo jej motívom bývať v blízkosti dcér, existuje aj vyživovacia povinnosť detí voči rodičom a tak by mali dcéry pomôcť svojej matke a nie aby účelovo chcela výživné od manžela, s ktorým bola v manželskom zväzku 1 rok a 5 mesiacov. V prípade, že má navrhovateľka zlú finančnú situáciu a nevie pokryť svoje životné náklady povinný si nevie vysvetliť ako si mohla a môže dovoliť financovať právne zastúpenia advokátkou kanceláriou so sídlom v W., nakoľko pojednávania v tejto právnej veci sa budú konať na Okresnom súde Ž., a v danom prípade si trovy konania znáša každá strana na svoje náklady. Tým samozrejme povinný nechcel upierať právnu pomoc pre navrhovateľku, ale skôr by očakával že sa navrhovateľka obráti ako osoba vo finančnej tiesni na centrum právnej pomoci ohľadne jej zastupovania. Bývalý manžel ďalej uviedol, že má čistý mesačný príjem vo výške cca 1.500,-EUR. Jeho mesačné náklady predstavujú náklady na domácnosť vo výške 450,- EUR, náklady na auto vo výške 95,-EUR, lieky a rehabilitácia vo výške 75,- EUR, prevádzka rodinného domu spolu s poistkou a daňou vo výške 150,-EUR, TV vo výške 16,- EUR a mobilný telefón vo výške 45,- EUR. Bývalý manžel navrhovateľky má z predchádzajúceho manželstva 4 deti, ktoré sa snaží finančne podporovať a to momentálne hlavne najmladšiu dcéru. V zmysle odporúčaní európskej legislatívy (Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by mali členské štáty rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku a alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Súd by mal prihliadať na schopnosť bývalého manžela živiť sa sám, nielen od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od majetkových pomerov a to na množstvo a druh majetku a tiež na účel. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oprávneného súd prihliadne aj vtedy, ak sa oprávnený vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Z tohto dôvodu je preto potrebné skúmať prečo navrhovateľka predala byt, išla ako zdravotne ťažko postihnutá bývať sama do rodinného domu a zrušila vecné bremeno doživotného bývania a užívania. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Na základe vyššie uvedeného preto povinný považoval návrh navrhovateľky za účelový a bezdôvodný a žiadal ho v plnom rozsahu zamietnuť. V prípade vytýčenia pojednávania žiadal doplniť dokazovanie o katastrálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX (z dôvodu ako dlho mala navrhovateľka na byte zriadené vecné bremeno), kúpnu zmluvu na byt v Ž. z dôvodu výšky kúpnej ceny, ktorú dostala navrhovateľka za predaj bytu a kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť v H., t.j. za akú kúpnu cenu nadobudla nehnuteľnosť po rozvode. 5. Dňa 07.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu povinného zo dňa 29.10.2018, v ktorom uviedla, že nie je pravdou, že bývalý manžel, s ktorým vlastnila rovnakým dielom dom na H. J..XX Q. H., bol ochotný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, robil všetko pre to, aby ju z domu vyštval. Ihneď po podaní návrhu na rozvod ním /v marci 2017/ inicioval rozdelenie majetku prostredníctvom mediátorky. Na prvom stretnutí s mediátorkou /G.. W. Š., ktorú vybral povinný/ sa navrhovateľka vyjadrila, že má záujem o zotrvaní v dome / teda vyplatenie odporcu navrhovateľkou/, kde sa veľa narobila, zariadila, vytvorila záhradu, kupovala plastové obrubníky, kvety... ktoré vlastnoručne nosila vlakom zo Ž., zasadila kvety, kríky, ktoré jej darovala neter zo Ž., zariaďovala dovoz hliny a následne jej rozhrabanie po pozemku, zabezpečovala odstránenie nedostatkov na novostavbe tohto rodinného domu atď. a vzhľadom na jej zdravotný stav (ZŤP), že ďalšie sťahovanie a zariaďovanie náležitostí s tým spojené jej ešte viac môže zhoršiť zdravie. Tieto dôvody navrhovateľka uviedla pred mediátorkou, ale odporca tieto jej argumenty neakceptoval. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je pravdou, že na mediácii povedala, že môže vyplatiť odporcu do 3 dní, nakoľko jej najstaršia dcéra Q. D.E. v tom období mala k dispozícií hotovosť z predaja 3 - izbového bytu v Ž., ktorý práve predala a bola ochotná jej požičať finančné prostriedky na vyplatenie odporcu na dobu, pokiaľ navrhovateľka nepredá byt, ktorý mala v osobnom vlastníctve v Ž. na N. I. Č.. XX. Navrhovateľka poukázala na to, že na tento byt bolo zriadené záložné právo /ČSOB/, aby si spolu s odporcom mohli zobrať úver na vyplatenie zostávajúcej sumy domu na H. XX v H., ktorý spoločne nadobudli za 84.500,- EUR v apríli 2015. Úver bol poskytnutý vo výške 29.980,- EUR. Ostatné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti vložili s povinným približne v rovnakej výške (aj keď je pravdou, že finančné prostriedky povinného boli do kúpy rodinného domu na osobnom účte navrhovateľky). Tiež je pravdou, že ju bývalý manžel nenútil kúpiť trojizbový domček... čo je z jeho pohľadu zlé rozhodnutie navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala na dôvody zotrvania v blízkosti W. a nepovažovala za zlé rozhodnutie to, že som si kúpila polovicu dvojdomu v radovej zástavbe v celkovej výmere 136 m2. Obytná plocha je 70 m2 a záhrada spolu s parkoviskom je 66 m2. Tento dom bol v tom čase na predaj a povinný navrhovateľku viackrát upozornil a neskôr aj vyzval vysťahovať sa z domu do 31.08.2017, nakoľko to bolo tak dohodnuté pred mediátorkou. Tvrdil, že bude s ním v dome bývať jeho dcéra, a preto potrebuje bezpodmienečne, aby sa navrhovateľka do 31.08.2017 vysťahovala. Aj toto tvrdenie sa podľa vyjadrenia navrhovateľky nezakladalo na pravde, lebo býva a aj býval v dome sám, resp. dcéra sa do domu k odporcovi nenasťahovala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od odporcu dostala peniaze na účet v polovici augusta 2017, čím bola vystavená časovej tiesni a pretože má ťažkosti aj s chodením a vzhľadom na to, že si nemôže dovoliť kúpiť auto, uvítala toto bývanie 8 minút vzdialené peši od autobusovej zástavky v H.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky kúpou druhej nehnuteľnosti „stratila“', nakoľko jej bolo vyplatené odporcom 48.000,- EUR za polovicu domu, ktorý má 75,2 m2 obytnej plochy a viac ako 300 m2 s pozemkom vtom čase znalcom odhad na 120.000,- EUR a navrhovateľka za časť dvojdomu na F. J.. XX/B zaplatila 90.750,- EUR. Byt v Ž. navrhovateľka predala za 65.000,- EUR, ktoré použila na kúpu nehnuteľnosti na F. J.. XX/B a zvyšné finančné prostriedky spotrebovala na zaplatenie dane z kúpy nehnuteľnosti, znalecké posudky, úprava okolia domu ako parkovisko, terasa, pergola, zateplenie povaly a položenie podlahy na povale, úprava záhrady, trávnik, zriadenie internetu a TV paraboly, zariadenie a vybavenie domu nábytkom a spotrebičmi, žalúzie, sieťky na okná, opravy atď. Zo spoločného zariadenia domu si navrhovateľka zobrala len sedaciu súpravu, ktorú kúpili za 200,- EUR a nábytok za 129,- EUR. Práve vzhľadom na nízke náklady na bývanie si navrhovateľka kúpila vlastne 3-izbový byt v dvojdome o výmere 70 m2 v radovej zástavbe a aj preto, že si mohla dovoliť za túto cenu kúpiť nehnuteľnosť a vyriešiť tak svoju situáciu s bývaním. Odporca uviedol súdu, že má mesačný príjem vo výške 1.500,- EUR a jeho mesačné náklady na domácnosť sú 450,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka uhrádzala poplatky /elektrinu, plyn.../ elektronicky, vie preukázať aké v skutočnosti tieto náklady sú. Podľa jej vyjadrenia nie sú viac ako 100,- EUR mesačne, pričom poukázala na výpisy z jej účtu a vzhľadom na množstvo strán výpisov z účtu nepriložila všetky výpisy. Z týchto výpisov je podľa vyjadrenia navrhovateľky dokázateľné, že uhrádzala zálohu za dom H.. J.., vyplatenie pozemku ... zaplatenie zálohy za dom vo výške 3.000,- EUR (10.4.2015), pozemok 21.114,- EUR (28.4.2015), navrhovateľka poukázala na účet vtedy jej manžela viackrát finančné prostriedky v sumách 9.500,- EUR (22.6.2015), 800,- EUR (22.9.2015), 1.500,- EUR (5.4.2016), 500,-EUR (6.4.2016), 2.200,- EUR (11.4.2016) atď. Súdu ďalej predložila napr. aj potvrdenie o prevzatí zálohy na plot zo dňa 11.2.2016 vo výške 800,- EUR. Z týchto výpisov je zrejmé podľa vyjadrenia navrhovateľky zrejmé ako využívala jej finančné prostriedky výlučne na jej potreby, ako uviedol odporca. Odporca neuviedol ohľadne jeho majetkových pomerov vlastníctvo osobného motorového vozidla Nissan, ktoré nadobudol počas trvania manželstva. Navrhovateľka doporučila súdu, aby odporca preukázal zdroj finančných prostriedkov na kúpu tohto motorového vozidla. Tiež neuviedol ani jeho podiel z predaja nehnuteľnosti na O. J.. Č..X Q. W., kde jeho podiel bol 1/3 z predaja nehnuteľnosti, ktorú po smrti otca /asi v marci 2017/ predali. Naopak, podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca ju podozrieva z jeho praktík, že konala účelovo, respektíve za peňažnú náhradu, nakoľko sa zriekla vecného bremena na byt, (L. XXXX/XX, Ž.), ktorý navrhovateľka spolu počas manželstva s Q. D. darovali najmladšej z troch detí D. D.. Predmetné bremeno jej bránil využívať bývalý manžel Q. D., nakoľko sa z bytu neodsťahoval a doteraz v ňom býva. Dcéra D. býva teraz v prenájme. Nebolo možné teda slušným spôsobom v byte, kde navrhovateľka mala zriadené vecné bremeno bývať po rozvode manželstva s ním, a tak išla s deťmi do prenájmu, mala tri zamestnania, požičala si peniaze, aby mala na vklad do stavebného sporenia, odkiaľ navrhovateľka potom čerpala úver a kúpila si byt na N. I. XX, Ž., ktorý za trvania manželstva s povinným založila za účelom poskytnutia úveru na celkové vyplatenie splátky za dom v H.. Navrhovateľka tvrdenie, že nekonala účelovo a za odplatu doložila dôkazom, žiadosťou dcéry o súčinnosť na zrušenie práva vecného bremena a zapísaného obmedzenia nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Výsluch dcéry D. D. ponechala na zvážení súdu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že odporca sa domnieva, že každý používa jeho nečestné praktiky. Požiadal ju totiž po rozvode jeho prvého manželstva, či jej môže poslať peniaze z jeho účtu na účet navrhovateľky, nakoľko ich chcel zatajiť pred bývalou manželkou. Sumu 30.000,- EUR poslal navrhovateľke na účet Q. D. v roku 2014, pred uzavretím manželstva s ním /manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti 25.4.2015/, bez žiadnej zmluvy, potvrdenia, dalo by sa povedať, že peniaze navrhovateľke daroval. Keby navrhovateľka konala nečestne, v tom prípade by odporca na kúpu domu v H., H. J..XX nedal nič. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca klamal, že...“všetky peniaze zarobené navrhovateľkou ostávali výlučne len pre jej osobné potreby“. Navrhovateľka uviedla, že jednak nepracovala, resp. príležitostne, ale mala príjem z prenájmu jej bytu na N. I. Q. Ž. (370,- EUR) a čiastočného invalidného dôchodku (280,- EUR) priznaného sociálnou poisťovňou v roku 2015. Pre množstvo strán preukazujúcich nákupy do spoločného domu, (Hornbach, Ikea...) ako aj stravy (LIDL, Billa ...) priložila aspoň časť výpisov z jej účtu z roku 2015, 2016, 2017. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu, že navrhovateľka prispela na kúpu rodinného domu sumou vo výške 28.500,- EUR s touto skutočnosťou sa navrhovateľka stotožnila, pričom vo svojom vyjadrení uviedla, že predala pod cenu byt v jej osobnom vlastníctve v P. (znalecký posudok bol na 37.000,- EUR) za 28.500,- EUR, nakoľko sa blížil termín povinnej splátky za dom na H. XX v H.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bola vlastníčkou dvoch bytov (Ž. Y. P.) a odporca do 24.04.2015 nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a býval v prenájme v W. a podľa informácií, ktoré je povinný poskytol, nemal žiadnu väčšiu hotovosť na svojich účtoch. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na nesprávnosť uvedenia dĺžky trvania ich manželstva s povinným, ktorý uviedol, že trvalo 1 rok a 4 mesiace, podľa vyjadrenia navrhovateľky manželstvo s povinným uzavrela 25.04.2015 a rozvod bol 14.08.2017, to znamená, že ich manželstvo trvalo 2 roky a 4 mesiace. Čo sa týka jej mesačných nákladov skutočne uviedla tie najnižšie sumy. Momentálne rieši problémy so zubami, okuliare, nutná je kúpeľná liečba, navrhovaná operácia... Nič z týchto náročných finančne nákladov do mesačných nákladov nezahrnula. Tak isto ako náklady na doporučené zdravotné doplnky výživy, masáže, rehabilitácie, oblečenie, drogériu, kozmetiku, opravy v domácnosti, prípadne kultúru ... Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že nepovažuje za nemorálne, že žiada o finančnú pomoc zo strany bývalého manžela, nakoľko aj navrhovateľka pomohla jemu. Okrem iného bola majiteľkou dvoch bytov, povinný ju neživil počas manželstva, naopak navrhovateľka sa vždy uskromňovala, aby mali na to, aby ich spoločné bývanie mali pekné, útulné, kupovala povinnému oblečenie (šila) nemíňala ...Návrh na rozvod manželstva podal odporca. Ani nie 5 týždňov pred podaním návrhu na rozvod navrhovateľke posielal maily z práce, že ju ľúbi, miluje... Navrhovateľka preto predpokladá, že zo strany bývalého manžela išlo o účelové uzavretie manželstva s navrhovateľkou. Majetkové pomery povinného pred uzavretím manželstva boli také, že býval v prenájme a predtým spolu s prvou manželkou a štyrmi deťmi u rodičov, nebol vlastníkom nehnuteľnosti a nevlastnil motorové vozidlo.
6. Dňa 14.12.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie povinného zo dňa 11.12.2018 k vyjadreniu navrhovateľky zo dňa 29.10.2018, v ktorom uviedol, že keďže sa navrhovateľka podaným návrhom domáha určenia príspevku na rozvedeného manžela sú pre toto súdne konanie podstatné finančné a majetkové pomery navrhovateľky, ktorá tvrdí, že sa nevie sama uživiť a preto je jej bývalý manžel povinný prispievať na jej výživu. Z predložených dôkazov ako aj vyjadrení oboch účastníkov vyplýva, že bývalý manžel vyplatil navrhovateľke sumu vo výške 48.000,- EUR ako vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z rodinného domu v H., ktorý nadobudli účastníci konania pred uzavretím manželstva. Keďže nehnuteľnosť nadobudli za kúpnu cenu vo výške 84.500,- EUR a väčšiu časť kúpnej ceny uhradil bývalý manžel, bol k svojej vtedy ešte manželke veľmi ústretový a vyplatil jej ešte viac ako by mala nárok v rámci vyporiadania. Navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že byt v Ž., ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve predala za kúpnu cenu vo výške 65.000,- EUR. To znamená, že po rozvode manželstva disponovala sumou vo výške 113.000,-EUR. Na základe predloženej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti mala kúpiť nehnuteľnosť v H. za sumu vo výške 90.750,- EUR. Dohoda o rezervácii mala byť podpísaná dňa 12.06.2016, povinný uviedol, že predpokladá, že správny dátum mal byť 12.06.2017, a preto z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si nehnuteľnosť rezervovala už dva mesiace predtým ako bola uzavretá dohoda u mediátorky medzi ňou a bývalým manželom, a tak tvrdenie, že chcela vyplatiť bývalého manžela z rodinného domu v lehote do 3 dní sa ukazuje ako nepravdivé. Z vyššie uvedeného podľa vyjadrenia povinného jasne vyplýva, že navrhovateľka potom čo kúpila rodinný dom v H. disponovala ešte hotovosťou vo výške 22.250,- EUR. Vo vyjadrení uviedla, že zvyšné finančné prostriedky minula na: daň z kúpy nehnuteľnosti, znalecké posudky, úpravu okolia domu ako parkovisko, terasa, pergola, zateplenie povaly a položenie podlahy na povale, úpravu záhrady, trávnik, zriadenie internetu a TV paraboly, zariadenie a vybavenie domu nábytkom a spotrebičmi žalúzie, sieťky na okná, opravy atď. Navrhovateľka teda za 3 mesiace minula sumu vo výške 22.250,- EUR a následne v decembri podala návrh na súd, aby jej bývalý manžel uhrádzal príspevok vo výške 300,- EUR mesačne, čo je podľa vyjadrenia povinného úplne absurdné a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto situácii povinný opätovne poukázal na zlé hospodárenie zo strany navrhovateľky a jej rozhodnutia ako s finančnými prostriedkami naložila. Keďže mala k dispozícii sumu vo výške 113.000,- EUR mala ich investovať tak, aby zvládla financovať svoje živobytie, keďže ako tvrdí, nemá finančné prostriedky, aby mohla dôstojne žiť. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že navrhovateľka poberala v roku 2015 zo Sociálnej poisťovne, a.s, aj nemocenskú dávku vo výške cez 492,70 EUR mesačne a teda nie je pravdivé jej tvrdenie, že počas manželstva mala prijem 620,- EUR, a to iba z invalidného dôchodku a prenájmu bytu v Ž.. Navrhovateľka spochybnila aj výdavky bývalého manžela, ktoré vyčíslil vo výške 450,- EUR ako náklady na domácnosť. Keďže navrhovateľka nežije s bývalým manželom v spoločnej domácnosti už vyše rok a pol nie je na mieste jej vyjadrenie. Do uvedených nákladov sú zahrnuté však aj strava, drogéria, náklady na bývanie a všetky výdavky s tým spojené. Akým spôsobom si navrhovateľka financovala, v tak ťažkej finančnej situácii právne zastúpenie advokátskou kanceláriou však nikde nevysvetlila. Nezabudla však podotknúť a poukázať na to, že bývalý manžel zdedil nehnuteľnosť, ktorú predal a tiež to, že vlastní motorové vozidlo. Povinný zdedil nehnuteľnosť a spolu s podielovými spoluvlastníkmi ju predal a tiež motorové vozidlo nadobudol z finančných prostriedkov za predaj vecí, ktoré zdedil. Na uvedené finančné prostriedky nemá navrhovateľka žiadny právny nárok a nemala by ho aj keby bola stále manželkou povinného. Pre súdne konanie vedené na tunajšom súde sú vyjadrenia a tvrdenia kto a kedy a koľko zo svojho platil výdavky na domácnosť, kto chcel a mohol druhého podielového spoluvlastníka z rodinného domu vyplatiť, a aj to koľko nákupov a v akých reťazcoch navrhovateľka platila za absolútne nepodstatné. Podstatná je tá skutočnosť, že z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že bývalý manžel bol vlastne na tom pred uzavretím manželstva horšie ako ona, a uviedla to aj na záver vyjadrenia. Povinný citoval z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 29.10.2018, v ktorom uviedla: „jeho majetkové pomery pred uzavretím manželstva boli také, že býval v prenájme a predtým spolu s prvou manželkou a štyrmi deťmi u rodičov, nebol vlastníkom nehnuteľnosti a nevlastnil motorové vozidlo.“ Z uvedeného podľa vyjadrenia povinného vyplýva, že to skôr bývalý manžel by mal od navrhovateľky žiadať príspevok na rozvedeného manžela. Povinný v závere svojho vyjadrenia opätovne uviedol, že súdne konanie je zo strany navrhovateľky účelové, s cieľom získať od bývalého manžela ďalšie finančné prostriedky, Navrhovateľka je majetná, vlastní rodinný dom v sume cez 100.000,- EUR a v takom prípade nemá nárok na príspevok na rozvedeného manžela, nakoľko bývalý manžel nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa vzdala majetkového prospechu spočívajúceho vo vecnom bremene na byte v Ž. ako aj finančnej hotovosti, ktorou disponovala. Povinný opätovne poukázal na to, že v zmysle odporúčaní európskej legislatívy (Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským Štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) by mali členské štáty rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku a alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Na základe vyššie uvedeného žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. 7. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.02.2019 za účasti navrhovateľky, povinného a jeho právneho zástupcu.
8. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa stala plne invalidnou a začala poberať invalidný dôchodok vo výške 514,90 EUR mesačne, o čom predložila súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v W. zo dňa 14.11.2018 žiadala, aby súd pripustil zmenu jej návrhu v tom, že od bývalého manžela požaduje príspevok na výživu vo výške 300,- EUR mesačne od 01.12.2017 do 31.12.2018 a vo výške 150,- EUR mesačne od 01.01.2019. Súd túto zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 08.02.2019 pripustil. Vo svojej výpovedi na otázku súdu, aký je jej súčasný príjem ďalej uviedla, že jej príjem pozostáva z výplaty dôchodkovej dávky vo výške 528,30 EUR mesačne. Navrhovateľka zotrvala na špecifikácii svojich nákladov na bývanie, dopravu aj lieky tak ako ich uviedla v doplnenom návrhu doručenom na výzvu súdu dňa 03.09.2018, pričom tieto náklady doplnila o výdavky na stravu, čistiace a hygienické potreby ako aj na lieky a oblečenie v priemere 200,-
EUR mesačne. Ďalej pred súdom uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu v P. - H. Č.. XXXX, a to v podiele 1-ica, ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2017 za kúpnu cenu 70.000,- EUR, o čom predložila súdu listinný dôkaz spolu s vyjadrením zo dňa 03.09.2018. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2018 uviedla, že za predmetnú nehnuteľnosť zaplatila kúpnu cenu vo výške 90.750,- EUR, čo preukazovala Dohodou o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 12.06.2016. Na otázku súdu, na preukázanie reálnej kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka uviedla, že predávajúcemu uhradila kúpnu cenu v celkovej výške 90.750,- EUR, avšak z dôvodu 4% dane z prevodu nehnuteľnosti, bola v kúpnej zmluve zo dňa 04.10.2017 uvedená kúpna cena len vo výške 70.000,- EUR. Navrhovateľka predložila súdu na pojednávaní potvrdenie, ktorým poukázala predávajúcemu P. N. kúpnu cenu vo výške 40.750,- EUR a zároveň uviedla, že iné potvrdenie o úhrade kúpnej ceny nemá. Na otázku súdu, či pri vyporiadaní BSM vyplatil povinný navrhovateľke sumu vo výške 48.000,- EUR ako aj, či byt v Ž., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, navrhovateľka odpredala za kúpnu cenu 65.000,- EUR, navrhovateľka uviedla, že áno.
9. Povinný v rámci nariadeného výsluchu uviedol, že jeho čistý príjem predstavuje sumu vo výške 1.500,- EUR, jeho náklady na bývanie predstavujú mesačne sumu vo výške 150,- EUR spolu s inkasom (elektrina, plyn, voda spolu s poistkou a daňou). Náklady na stravu sú vo výške 250,- až 300,- EUR mesačne a pokiaľ ide o výdavky na hygienu a ošatenie, tie sa pohybujú vo výške cca 150,-EUR mesačne. Náklady na auto má vo výške 95,- EUR mesačne, výdavky na lieky a rehabilitácie sa pohybujú v závislosti od výšky lekárskeho úkonu, ktorý musí povinný zaplatiť, a to v rozmedzí od 30,- až 100,- EUR mesačne. Výdavky na mobilný telefón má 55,- EUR mesačne, na internet 15,- EUR plus splátka za notebook, ktorý bol povinnému poskytnutý s akciou je vo výške 19,- EUR mesačne. Na otázku súdu, či skutočne vyplatil navrhovateľke pri vyporiadaní BSM sumu 48.000,- EUR, uviedol, že áno. Povinný ďalej uviedol, že v konaní pred mediátorkou sa s bývalou manželkou dohodli, že jej vyplatí sumu 43.000,-EUR. Na základe jeho návrhu, že ešte zaplatí 5.000,-EUR navyše, teda celkom 48.000,- EUR, pričom 5.000,-EUR poskytol bývalej manželke z dôvodu, aby medzi nimi neboli už ďalšie finančné nároky, tak sa vzájomne dohodli, aby sa už nikdy nevideli, nestretávali, teda takýto súdny proces, ktorý sa vlastne teraz stal, chceli určitým spôsobom vylúčiť. Povinný ďalej uviedol, že hnuteľné veci, ktoré sa kupovali do rodinného domu zhruba v 80 %-nej výške, kupoval do rodinného domu povinný, čo môže preukázať výpismi z účtu, pretože tieto veci platil platobnou kartou. Túto skutočnosť videla aj navrhovateľka, pretože povinný to mal doložené, aj uvedené na výpisoch z účtov, kedy a čo kupoval, kedy, ktorá hnuteľnosť bola zakúpená. Tieto skutočnosti boli predložené navrhovateľke v rámci dohody o vyporiadaní BSM pred mediátorkou. Pred mediátorkou došlo k takejto vzájomnej dohode a vlastne aj na zázname pred mediátorkou je uvedené, že navrhovateľke poukázal 48.000,-EUR. Táto skutočnosť je uvedená aj v zmluve o vyporiadaní nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, t. j. spoluvlastníckeho podielu, ktorý týmto spôsobom nadobudol od navrhovateľky. Povinný sa vo svojej výpovedi vyjadril k bytom, ktoré uvádzala navrhovateľka. Je to presne tak, ako uviedla navrhovateľka, byt v P. predala za 28.500,- EUR, a tieto finančné prostriedky vložila ako základ pre kúpu rodinného domu v H., ktorý mali s povinným v podielovom spoluvlastníctve. Povinný vložil základ 30.000,-EUR, a byt v Ž., ktorý vlastnila navrhovateľka, tento slúžil ako záloh pre poskytnutie úveru v banke, ktorý bol poskytnutý ČSOB. Predmetná nehnuteľnosť, ktorú navrhovateľka zaťažila záložným právom, sa prenajímala skôr, a preto sa povinný s bývalou manželkou dohodli, že časť tejto sumy, ktorú dostávala ona z prenájmu bytu v Ž.G., bude touto časťou sumy prispievať na splátku úveru, ktorý im bol poskytnutý v ČSOB. Avšak z výpisov z účtu je preukázané, že úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 29.980,-EUR bol jednak splácaný sčasti navrhovateľkou z peňazí, ktoré získavala za prenájom nehnuteľností v Ž., ale vo väčšej časti tento úver splácal povinný, a to teda až do predaja predmetnej nehnuteľnosti v H.. V čase, keď podiel na nehnuteľnosti, ktorú s navrhovateľkou nadobudli do podielového spoluvlastníctva v H. a vzhľadom na to, že ešte bol úver v ČSOB v nejakej výške, tak sa s navrhovateľkou dohodli, že povinný zaplatil celý ten zvyšok toho úveru a navrhovateľka mu potom zaplatila z toho úveru 7.200,-EUR, teda to čo sa dohodli pred mediátorkou. Povinný ďalej uviedol, že sa neženil preto, aby sa rozvádzal, ale chcel vlastne dožiť v nejakom súlade v manželstve. Poukázal na to, že treba prihliadnuť na dôvody, pre ktoré podal návrh na rozvod manželstva. Týmito hlavnými dôvodmi boli oplzlé nadávky, fyzické napadnutia, či už na jeho osobu alebo na jeho rodinu, išlo 3-krát o fyzické napadnutie zo strany navrhovateľky a ďalšie osočovania a nespokojnosť s tým, čo vykonával. Všetko uviedol v žiadosti o rozvod, toto boli hlavné dôvody, prečo sa chcel rozviesť a prečo sa aj rozviedol. Preto z tohto dôvodu absolútne nesúhlasil s tým, aby prispieval na výživu bývalej manželke.
10. Súd vykonal dokazovanie vo veci vyjadreniami účastníkov konania ako aj listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, a to návrhom na určenie výživného po rozvode manželstva spolu s jeho doplnením (č.l. 1 -3 a 16 - 18 spisu), lustráciou v Registri obyvateľov SR na navrhovateľku a povinného (č.l. 6 -7 spisu), rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie W. zo dňa 28.07.2015, 30.11.2017 a zo dňa 14.11.2018 (č.l. 19 - 22 spisu, prílohová obálka), oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. zo dňa 23.01.2018 v spojení s opravným oznámením zo dňa 19.02.2018 (č.l. 23 - 24 spisu), Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. zo dňa 25.11.2015 (č.l. 25 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.2017 spolu s výpisom z katastra nehnuteľnosti v P. zo dňa 25.01.2018 (č.l. 33 - 26 spisu), dokladmi o výdavkoch navrhovateľky za domácnosť, lieky a dopravu, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Ž. (č.l. 62 - 63 spisu), výpisom z účtu povinného (č.l. 64), návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.04.2015, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.04.2015 (č.l. 85 - 88 spisu), zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 30.04.2015 (č.l. 89 - 92 spisu), Dohodou o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 12.06.2016 (č.l. 95 - 97 spisu), výpisom z účtu navrhovateľky (č.l. 98 - 132 spisu), z pripojeného spisu OS Ž. sp. zn. XPc/XX/XXXX, najmä návrhom na rozvod manželstva zo dňa 17.04.2017, sobášnym listom účastníkov konania, zápisnicou z pojednávania zo dňa 14.08.2017 a rozsudkom OS Ž. č.k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 14.08.2017, lustráciou v sociálnej poisťovni na navrhovateľku a povinného, ako aj celým spisovým materiálom.
11. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľka a povinný uzatvorili manželstvo v W. dňa 25.04.2015, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ž. č. k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 14.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.2017. Obaja účastníci konania sú poberateľmi dôchodkovej dávky, a to navrhovateľka vo výške 528,30 EUR a povinný vo výške 1.076,- EUR. Podľa zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania povinný v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva vyplatil navrhovateľke sumu vo výške 48.000,- EUR. Podľa písomného vyjadrenia navrhovateľky byt č. XXX, X. F.. vchod bez označenia, Ž., v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. CKN č. XXX/XX a podiel XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Ž., ktoré mala navrhovateľka vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1-ina a na ktorom bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - Č., Y..X.., P. XX, W., vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, uzatvorenej dňa 30.04.2015 vo výške istiny 29.890,- EUR, navrhovateľka predala na základe kúpnej zmluvy Q. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 23.05.2018, za kúpnu cenu 65.000,- EUR. Tieto finančné prostriedky získané jednak z vyporiadania BSM vo výške 48.000,- EUR a predaja bytu vo výške 65.000,- EUR navrhovateľka použila na kúpu nehnuteľnosti v P., Q. H. A. F. J.. XX/B a zvyšné finančné prostriedky spotrebovala na zaplatenie dane z kúpy nehnuteľnosti, znalecké posudky, úpravu okolia domu, zriadenie internetu, atď, ako aj na zariadenie a vybavenie predmetného domu. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti - vyššie uvedeného rodinného domu v H., ktorý navrhovateľka nadobudla do podielového spoluvlastníctva v podiele 1- ica na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2017, v ktorej bola uvedená kúpna cena 70.000,- EUR, navrhovateľka na základe predloženého potvrdenia na pojednávaní preukázala, že predávajúcemu P. N. vyplatila len kúpnu cenu 40.750,- EUR, a nie vo výške 90.750,- EUR, tak ako uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2018 s poukazom na priloženú Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 12.06.2016. Tento rozpor v uvedení rozdielnej kúpnej ceny, za ktorú vyššie uvedenú nehnuteľnosť navrhovateľka nadobudla, a tým aj výšku finančných prostriedkov s ktorými navrhovateľka po rozvode manželstva disponovala a ktoré použila či už na zabezpečenie bývania, alebo vyriešenie svojej finančnej situácie a životnej úrovne v tomto období, navrhovateľka ani po vykonanom výsluchu na pojednávaní pred súdom neodstránila.
12. Na základe tatko zisteného skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
13. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
14. Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba ZoR), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
15. Podľa § 72 ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
16. Podľa § 72 ods. 2 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
17. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
21. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
22. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
23. V prvom rade súd poukazuje na charakter nároku, ktorý je predmetom konania, t.j. príspevok na výživu rozvedeného manžela. V dôsledku zániku manželstva zanikajú aj majetkovú vzťahy medzi manželmi vrátane vzájomnej vyživovacej povinnosti. Pre vznik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nevyhnutnou podmienkou existencia predošlého manželstva. Na tento príspevok má nárok iba ten manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Dôkazné bremeno je v danom prípade na manželovi, ktorý sa príspevku domáha a musí preukázať skutočnosti, pre ktoré sa nie je schopný živiť ani po zániku manželstva. Súd pritom prihliadne na príčiny rozvratu manželstva. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby manžel, ktorý výrazne prispel k rozvratu vzťahov medzi manželmi, mal po rozvode nárok na výživné voči manželovi, ktorý rozvrat vzťahov nezavinil. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že príspevkom na výživu rozvedeného manžela sa má zabezpečiť iba primeraná výživa, t.j. menej než rovnaká úroveň ako je medzi manželmi za trvania manželstva.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd vychádzal v súlade s § 35 CMP zo zisteného skutočného stavu veci. V súlade s § 37 CMP si osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania súdu nie je daný základ nároku v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Zákona o rodine, aby bol povinný zaviazaný platiť príspevok na výživu pre navrhovateľku. Manželstvo navrhovateľky a povinného bola rozvedené rozsudkom OS N., č.k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 14.08.2017, právoplatným dňa 21.09.2017. Navrhovateľka sa návrhom na určenie výživného domáhala výživného na bývalú manželku po rozvode manželstva z dôvodu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol v čase podania návrhu o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Otázku schopnosti, resp. neschopnosti sa živiť je potrebné posúdiť vždy individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V praxi je vždy potrebné skúmať, či oprávnená osoba je schopná vlastnými silami si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich základných životných potrieb, a teda ani samotná skutočnosť, keď je účastník zdravotne obmedzený a poberá čiastočný, resp. plný invalidný dôchodok ešte neznamená, že nie je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, a to využitím všetkých zákonných možností vyplývajúcich i z predpisov o sociálnom zabezpečení. Nemožno totiž ani od povinného, t.j. od bývalého manžela spravodlivo požadovať, aby suploval povinnosti štátu voči zdravotne ťažko postihnutým osobám, t.j. aby nahrádzal úlohu štátu, postarať sa o sociálne, alebo zdravotne znevýhodnených ľudí, v tomto prípade bývalej manželky, nakoľko oprávnená z výživného v čase podania návrhu ani nedeklarovala úplnú stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čiže v minimálnej miere podľa ponuky na trhu práce bola schopná si nájsť primeraný čiastočný pracovný úväzok a zabezpečiť aj čiastočný príjem pre seba. Súd mal z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni ako aj z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 528,30 EUR, a teda v konaní neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že navrhovateľka nemala, resp. nemá dostatok finančných prostriedkov nato, aby si zabezpečila plnohodnotné živobytie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa po rozvode manželstva a vyporiadaní BSM nedostala do takej zlej finančnej situácie, že by mohla spravodlivo od bývalého manžela žiadať, aby jej prispieval na výživu. Napokon súd považuje za podstatné poukázať v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na rovinu dobrých mravov v prejednávanej veci. Na prípad rozporu s dobrými mravmi súd prihladia z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť, než výživné nepriznať. Z pripojeného spisu sp. zn. XPc/XX/XXXX mal súd za preukázané, že o rozpad manželstva, ktoré bolo tunajším súdom právoplatne rozvedené, tak ako to vyplynulo aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 14.08.2017, sa vo väčšom rozsahu pričinila práve navrhovateľka, a preto by priznanie výživného navrhovateľke za daných skutkových okolností bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi.
25. Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.