Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-115-2017.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: ILaS COMPANY s.r.o., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 833 340, o zaplatenie 187,37 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 187,37 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), písomnou výzvou zo dňa 05.05.2017 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručenie písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Výška dlhu žalovaného je preukázaná ako „Nedoplatok“ v Prehľade predpisov a platieb, kde „Obdobie“ predstavuje rok a mesiac v štruktúre RRRRMM, „Predpis“ je mesačné výška úhrady podľa § 6 ods. 1 Zákona alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle § 10 Zákona, „Zostatok k úhrade“ je neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „Predpisu“.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou vydal dňa 11.12.2017 platobný rozkaz sp. zn. 7Cb/115/2017-8, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi sumu 187,37 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 eur, ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor.
3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 05.01.2018 a preto súd uznesením č. k. 7Cb/115/2017-16 zo dňa 22.02.2018 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je osobou povinnou platiť úhrady za služby. V rozpise platieb je len uvedená výška úhrady v sume 4,64 eur za každý mesiac od 201402 do 201502 a 4,64 eur 201606 a ďalej 201607 do 201611 vo výške 18,58 eur. Z uvedené prehľadu však nie je zrejmé, ako prišiel žalobca k tomu, že žalovaný je zamestnávateľ a taktiež nie je zrejmé, na základe čoho zistil, že žalovaný najprv zamestnával od 3 do 9 zamestnancov a neskôr od 10 do 49 zamestnancov. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom období nezamestnával zamestnancov, ale si ich dočasne prepožičiaval od iného zamestnávateľa resp. agentúry dočasného zamestnávania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, a to prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 05.05.2017, podacím hárkom, platobných rozkazom, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, Dohodou o poskytovaní súčinnosti uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka, a Dodatkom č. 1 a 2 k tejto Dohode.
5. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
7. Žalovaný sa taktiež na pojednávanie nedostavil. Ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
8. Z prehľadu predpisov a platieb žalovaného vyplýva, že za kontrolované obdobie 02/2014 - 02/2015, 04/2015, 06/2016 - 11/2016, plus poštovné 05/2017 a 04/2015 žalovaný neuhradil 155,57 eur. Mesačná výška úhrady za služby verejnosti predstavuje mesačne sumu 4,64 eur a poštovné 1,20 eur.
9. Výzvou zo dňa 05.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 155,57 eur (ku dňu 31.05.2017) v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy.
10. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.05.2018 žalobca uviedol, že v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. je platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Zákonodarca v § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosť pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona č. 40/2012 Z. z. Žalobca si preto zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov (v zmysle § 3 zákona č. 340/2012 Z. z. je platiteľom každý odberateľ elektriny a zamestnávateľ s aspoň troma zamestnancami) žalobca vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje a preto žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov. Zákonodarca v ustanovení § 9 ods. 6 písm. a) v spojení s§ 9 ods. 7 písm. b) bod 1 zákona č. 340/2012 Z. z. jasne ustanovil povinnosť platiteľa (žalovaného) oznámiť žalobcovi zmenu počtu zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z. ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kým žalovaný túto zmenu žalobcovi neoznámil, žalobca je v zmysle vyššie uvedeného povinný vychádzať z údajov poskytnutých zo strany Sociálnej poisťovne. Údaj o počte zamestnancov žalovaného vyžiadaný od Sociálnej poisťovne žalobca uviedol v prehľade predpisov a platieb z databázy žalobcu. V zmysle tohto prehľadu vznikla žalovanému povinnosť platiť úhradu v takej sadzbe, aká korešponduje s výškou sumy žalovanej v tomto konaní. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nezamestnával zamestnancov, ale si ich dočasne prepožičiaval od iného zamestnávateľa resp. agentúry dočasného zamestnávania, tak toto tvrdenie žalovaného je v rozpore s údajmi o počte zamestnancov, ktoré v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. poskytla Sociálna poisťovňa. Navyše žalovaný toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a teda je sporné.
11. V podaní zo dňa 25.09.2018 žalobca uviedol, že už v písomnom podaní z 16.05.2018 poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa má v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. povinnosť poskytovať žalobcovi súčinnosť na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Evidencia platiteľov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. je vzhľadom na enormný počet platiteľov vedená v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Tento prehľad predpisov a platieb je aj v zmysle súdnej praxe (napr. rozsudok KS v B. Bystrici sp. zn. 41 Cob/190/2017) dôkazom, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenej žaloby. Žalobca si ďalej dovoľuje uviesť, že s ohľadom na celkový počet platiteľov úhrad (približne 1,37 mil. platiteľov) je nerealizovateľná predstava, podľa ktorej by sa poskytovanie údajov (súčinnosti) zo strany Sociálnej poisťovne o zamestnávateľoch - platiteľoch úhrad malo realizovať výlučne na základe individuálnych žiadostí žalobcu, ktoré sa týkajú vždy len jedného konkrétneho zamestnávateľa - platiteľa úhrad a ku ktorým by bola naformulovaná individuálna odpoveď Sociálnej poisťovne (tzn. samostatný súbor údajov, ktorý sa týka vždy len jedného v žiadosti identifikovaného zamestnávateľa). Poskytovanie údajov (súčinnosti) zo strany Sociálnej poisťovne sa realizuje, tak, že Sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému poskytne aktuálny súbor dát o počte zamestnancov zamestnávateľov - platiteľov úhrad k dohodnutému dátumu. Tento výstup poskytuje v elektronickej podobe pričom prevzatie dát sa potvrdzuje písomným protokolom. Podmienky (spôsob) poskytovania súčinnosti zo strany Sociálnej poisťovne na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. sú medzi RTVS a Sociálnou poisťovňou upravené Dohodou o poskytovaní súčinnosti z 01.04.2008 v znení jej dodatkov č. 1 a 2. V zmysle tejto dohody Sociálna poisťovňa poskytuje žalobcovi pravidelne údaje o zamestnancoch zamestnávateľov platiteľov úhrad v elektronickej podobe na nosiči záznamu a prevzatie poskytnutých dát sa potvrdzuje písomným preberacím protokolom. Na základe takejto súčinnosti poskytla žalobcovi aj údaje o počte zamestnancov žalovaného.
12. Žalobca k svojmu vyjadreniu priložil aj Dohodu o poskytovaní súčinnosti uzavretú medzi Sociálnou poisťovňou a RTVS s.r.o. zo dňa 1.4.2008, Dodatok k tejto dohode zo dňa 14.2.2013, ako aj Protokol o odovzdaní údajov zo dňa 12.4.2017, kde je uvedené, že na základe Dohody o poskytovaní súčinnosti odovzdáva Sociálna poisťovňa spoločnosti RTVS súbor s údajmi o zamestnávateľoch aktívnych ku dňu 1.3.2017. Ide o súbor uložený na CD nosiči.
13. Žalovaný v podaní zo dňa 27.09.2018 uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku a nevyvrátil tvrdenia, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nijakým spôsobom žalovaná suma nebola preukázaná, a akým titulom žalobca dospel k žalovanej sume a taktiež nijakým spôsobom nie je špecifikovaný nedoplatok ku dňu 31.05.2017 vo výške 155,57 Eur vo výzve zo strany žalobcu zo dňa 05.05.2017 (už samotná výzva je vyhotovená z 05.05.2017 a nedoplatok špecifikuje až ku dňu 31.05.2017, čo je vzájomne si odporujúce). Podľa evidencie žalovaného zamestnával zamestnancov podľa registračných listov, a teda s poukazom na § 3 písm. b) zák.č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. V rozhodnom období nezamestnával aspoň troch zamestnancov (v rozhodnom období zamestnával len dvoch zamestnancov a to jeden so vznikom PP 22.06.2015 do 23.04.2017 a druhý od 25.5.2016 do 23.4.2017), takže nebol povinný platiť úhrady, na ktoré ho žalobca vyzýval a ktorých zaplatenie sa domáha v súdnom konaní a ani vyúčtovaná suma nie je jasná, prečo práve v takejto výške, keďže s poukazom na § 6 ods. 5 cit. zák. je sadzba za jeden mesiac 4,64 Eur pri počte zamestnancov od 3 do 9. Preto žiadal, aby súd zamietol žalobu.
14. K tomuto podaniu žalovaný súdu predložil Registračné listy dvoch zamestnancov, pričom u jedného bol vznik pracovného pomeru od 22.06.2015 do 23.04.2017 a u druhého zamestnanca od 25.05.2016 do 32.04.2017.
15. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
16. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“) tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
17. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z. z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
18. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
20. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov,
b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,
c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,
d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,
e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
21. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
22. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa
a) § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3,
b) § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
23. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti,
a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať,
b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať,
c) vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať,
d) vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
24. V zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., v písomnom oznámení podľa odseku 6 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady.
25. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
26. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
27. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „zákonník práce“), zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.
28. V zmysle § 58 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k už?ívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemož?no dohodnúť? na výkon prác, ktoré príslu?ný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 132 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
30. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
31. V zmysle § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, s Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
32. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
33. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
34. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
35. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
36. Súd s ohľadom na novú právnu úpravu civilného sporového procesu považuje za potrebné uviesť, akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní a hodnotení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán. Civilné sporové konanie (ďalej len C.s.p.)je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. V zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku by mali byť tak konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho individualizáciu. Ustanovenie § 150 C.s.p. zasa zakotvuje jednu zo základných procesných povinností ( oboch) strán sporu, a to povinnosť tvrdenia. Stranu sporu tak zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení ( § 150 ods. 1 C.s.p.) Ak strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a s uvedením iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. "Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (t.j. ak strana iba vyhlási, že skutkové tvrdenie protistrany je nepravdivé ) je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania ( to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl a počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie neúčinné. Účelom právnej úpravy ( § 151 ods. 2 C.s.p.) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdila protistrana, nie je pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá." ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 574 s.)
37. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie sumy 187,37 eur, z ktorej suma 154,37 eur predstavuje istinu / neuhradené poplatky za obdobie a suma 33,00 eur predstavuje pokutu. Istina predstavuje nedoplatok úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalobca dôvodnosť tejto žaloby odôvodňoval tým, že v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vyberateľ úhrady získal evidenciu o počte zamestnancov v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou a následne v zmysle vyššie uvedeného zákona žalovanému určil výšku úhrady za poskytnuté služby.
38. Obrana žalovaného v danom prípade spočívala v tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je osobou povinnou platiť úhrady za služby v zmysle zákona. Podľa tvrdenia žalovaného v rozhodnom období zamestnával len dvoch zamestnancov.
39. Za účelom odstránenia spornosti tohto nároku a teda, či žalovaný bol právnickou osobou, ktorá mala zo zákona platiť úhrady za vyššie uvedené služby, súd vykonal dokazovanie.
40. Súd má v danom spore za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu jednoznačne nepreukázal, na základe akej skutočnosti má za to, že žalovaný je osobou povinnou platiť úhrady za služby. Žalobca síce poukázal na zákona č. 340/2012 Z. z. a na jeho konkrétne ustanovenia, ktoré stanovujú kto je platiteľom úhrady za služby, avšak nepreukázal konkrétny výstup, resp. evidenciu poskytnutú Sociálnou poisťovňou, ktorá by túto skutočnosť, že žalovaný je osobou povinnou platiť úhrady za služby, jednoznačne preukazovala. V konaní nebol predložený zo strany žalobcu taký dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil, že žalovaný zamestnával v rozhodnom období aspoň 3 zamestnancov. Žalobca sa iba odvolával na dohodu so Sociálnou poisťovňou, ktorá mu poskytuje údaje o počte zamestnancov na CD nosiči, avšak dôkaz- výstup z CD nosiča, ktorý by potvrdzoval, koľko zamestnancov žalovaný zamestnával, nepredložil. Naopak, žalovaný predložil dôkaz o tom, že zamestnával 2 zamestnancov, a teda sa na neho nevzťahuje povinnosť platenia poplatkov. Tento dôkaz, ktorý súdu predložil žalovaný bol zaslaný žalobcovi, ktorý voči nemu nevzniesol žiadne námietky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.