Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-247-2017.pdf
PDF · 102.94 KB
No categories available
21Ek/247/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 749 542 v konaní zast.: GARAJ & Partners, s.r.o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 proti povinným: 1) T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., 2) M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., 3) D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., 4) H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 28.771,94 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/247/2017 zo dňa 3. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinných z a m i e t a .
II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/247/2017 zo dňa 3. 10. 2018 vo výške 282,94 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.10.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/247/2017, ktorým výrokom I. exekúciu v časti uhradenej sumy 1.000,- Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, výrokom II. exekúciu v časti uhradenej sumy 2.400,- Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, výrokom III. vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom IV. oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 28,94 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal návrh povinného (správne malo byť povinných) na zastavenie exekúcie podaný poverenému súdnemu exekútorovi, pričom v uvedenom prípade považoval za potrebné uviesť, že exekučným titulom v prebiehajúcej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 12Ro/2307/2012 zo dňa 17.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2013, a vo výroku o súdnom poplatku nadobudol vykonateľnosť dňa 24.02.2013. K námietke povinných ohľadom skutočnosti, že predmetný platobný rozkaz nie je vykonateľný uviedol, že doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnych rozhodnutiach vyznačuje vždy súd. Na predmetnom platobnom rozkaze ju správne vyznačil Okresný súd Košice - okolie, a to dňa 28.05.2013. Predmetný exekučný titul teda predstavuje riadny exekučný titul pre začatie exekučného konania a následne pre vykonanie exekúcie v prípade, ak povinní nesplnili súdom uloženú povinnosť. Ďalej súd k námietkam povinných, ktoré sa dotýkajú správnosti vydania exekučného titulu, rovnako o ich tvrdeniam, že v uvedenom prípade sa jednalo o spotrebiteľský spor a predmetná zmluva uzavretá s oprávneným je spotrebiteľskou zmluvou uviedol, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii v zásade prehodnotený. Zároveň musí exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Povinní sa však proti exekúcii môžu relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej, ale aj po skutkovej stránke, a teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí). Tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná. Dôkazné bremeno je na povinnom. Inými slovami exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka preto zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. TO teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní súd pre exekučné konanie bez právneho významu (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008 zo dňa 31.07.2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd zároveň v tejto súvislosti uviedol, že skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením rozhodnutia, mohol dlžník namietať v základnom konaní (pred vznikom exekučného titulu), a skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa (teda od vyhlásenia, resp. od vydania rozhodnutia), môže povinný namietať v návrhu na zastavenie exekúcie. 3. Vyšší súdny úradník tiež uviedol, že povinní v 1) a 2) rade v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie zhodne tvrdili, že od vydania exekučného titulu až po deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uhradili v splátkach priamo oprávnenému sumu 17.064,- Eur, pričom táto skutočnosť v exekučnom konaní absentuje. Súd v tomto smere poukázal na skutočnosť, že samotný oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 28.11.2017, v časti E) formulára (Vymáhaný nárok) v doplňujúcich informáciách poukázal na čiastkové úhrady povinných, a to v celkovej výške 15.244,- Eur, pričom oprávnený tieto čiastkové úhrady započítal jednak na nesplatenú zmluvnú pokutu vo výške 4.029,21 Eur a jednak na nesplatené zmluvnú úroky vo výške 11.520,21 Eur, z ktorých zostalo pore povinného v 1) a 2) rade uhradiť ešte sumu vo výške 305,42 Eur. Preto aj súd, vzhľadom na toto vyjadrenie oprávneného o čiastkových úhradách povinných, vydal poverenie na vykonanie exekúcie len v časti nezaplatenej istiny vo výške 28.771,94 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 Eur (správne malo byť %) ročne zo sumy 28.771,94 Eur od 23.10.2012 do zaplatenia a nesplatného zmluvného úroku vo výške 305,42 Eur. Ďalej uviedol, že povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázali prostredníctvom doloženého zoznamu pohybov na účte - História pohybov na účte, na skutočnosť, že uskutočnili čiastkové úhrady v prospech oprávneného označené ako „vklady po žalobe“, a to v období od 03.12.2012 do 24.01.2018, pričom celkový súčet všetkých čiastkových úhrad povinných predstavoval povinnými deklarovanú sumu vo výške 17.064,- Eur. V tejto súvislosti však vyšší súdny úradník zdôraznil, že dve úhrady povinných v prospech oprávneného, a to úhrada zo dňa 03.12.2012 vo výške 140,- Eur a úhrada zo dňa 28.12.2012 vo výške 280,- Eur, boli uskutočnené ešte pred vydaním exekučného titulu, a oprávnený tieto úhrady správne zohľadnil v rámci čiastkových úhrad v podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Súd tiež poukázal na úhradu povinných zo dňa 25.02.2013 vo výške 1.000,- Eur, ktorá v podanom návrhu na vykonanie exekúcie v rámci čiastkových úhrad zohľadnená nebola, a keďže k tejto úhrade došlo až po vydaní exekučného titulu (exekučný titul bol vydaný dňa 17.01.2013), súd k predmetnej čiastkovej úhrade povinných v prospech oprávneného uvádza, že povinný časť dlžnej sumy vo výške 1.000,- Eur oprávnenému uhradil ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, súd preto výrokom I. rozhodol tak, že exekúciu v časti uhradenej sumy vo výške 1.000,- Eur podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
5. Ďalej sa súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka zaoberal čiastkovými úhradami povinných, ktoré boli uskutočnené po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, resp. po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti uviedol, že z doloženého zoznamu pohybov na účte - História pohybov na účte mal za preukázané, že povinní uskutočnili dve čiastkové úhrady v prospech oprávneného, a to dňa 13.12.2017 vo výške 250,- Eur a dňa 24.1.2018 vo výške 150,- Eur. Zároveň uviedol, že reflektuje aj úhrady povinných uskutočnené po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vyplývajú z vyjadrenia súdneho exekútora k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, a to ku dňu 15.02.2018 vo výške 1.000,- Eur a ku dňu 15.03.2018 rovnako vo výške 1.000,- Eur. Predmetné úhrady povinných spolu vo výške 2.000,- Eur po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie boli výsledkom dohody medzi povinnými a oprávneným, kedy súdny exekútor dňa 05.02.2018 vydal upovedomenie o odklade exekúcie a povolenie splátok vo výške 1.000,- Eur vždy ku 15. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom február 2018 až do úplného zaplatenia vymáhaného nároku. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností výrokom II. rozhodol tak, že exekúciu v časti uhradenej sumy vo výške 2.400,- Eur podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
6. Na záver vyšší súdny úradník uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že povinní prostredníctvom čiastkových platieb uhradili oprávnenému sumu v celkovej výške 3.400,- Eur, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku v časti uhradenej sumy 1.000,- Eur a v časti uhradenej sumy 2.400,- Eur zastavil. Zároveň dodal, že predmetom exekúcie naďalej zostáva pre povinných povinnosť uhradiť oprávnenému zvyšnú sumu uplatnenej istiny vo výške 25.371,94 Eur (28.771,94 Eur - 3.400,- Eur), úrok z omeškania, nesplatený zmluvný úrok, trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora, a preto je potrebné v exekúcii proti povinným v prospech oprávneného naďalej pokračovať. Súčasne priznal oprávnenému voči povinným nárok náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, nakoľko bol v tejto časti konania oprávnený v prevažnej časti úspešný.
7. Proti tomuto uzneseniu podali povinní v 1) až 4) rade v celom rozsahu sťažnosť a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie vedené na základe vydaného poverenia č. 6117252277 zo dňa 24.1.2018, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica vedené exekútorským úradom JUDr. Ing. Karol Mihal - súdny exekútor, Moyzesova 34, 040 01 Košice pod sp. zn. 114EX22/18-17 GS pre oprávneného na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu č.k. 12Ro/2307/2012 zo dňa 17.1.2013, ktorý vydal Okresný súd Košice - okolie je neprípustné. Exekučné konanie sa zastavuje v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 61k Exekučného poriadku. A súd nepriznal žiadne trovy exekúcie, keďže celá exekúcia bola vedená nezákonne.
8. Svoju sťažnosť, rovnako ako návrh na zastavenie exekúcie, opätovne odôvodnili s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, konkrétne č.k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010, č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, ako aj č.k. IV. ÚS 183/2011-16 zo dňa 12.5.2011, v zmysle ktorých exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ďalej uviedli, že okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz, vec nesprávne posúdil, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je nevyhnutne potrebné posudzovať podľa zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Tiež poznamenali, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník a osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) spotrebiteľom zaručujú, odôvodňujú právomoc súdu ex offo skúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá môže vzniknúť medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V tejto súvislosti namietali, že exekučný súd mal vyhodnotiť, či v platobnom rozkaze priznaná zmluvná pokuta a priznané úroky nie sú priznané na základe ustanovení zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú v tejto časti neplatné. Ďalej žiadali, že by mal preto exekučný súd preskúmať, či nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko ak exekučný súd zistil prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení veci, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. V ďalšom poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov z ktorej vyplýva, že pri skúmaní platnosti dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty, jej preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú. Primeranosť zjednanej výšky zmluvnej pokuty je preto podľa názoru povinných potrebné posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý bol sledovaný. Tiež uviedli, že rozhodovanie súdu o tom, či zmluvná pokuta je neprimeraná, je vždy vecou voľného uváženia súdu založeného na posudzovaní konkrétneho prípadu. Súd však musí vychádzať z funkcie zmluvnej pokuty a z účelu práva na jej moderáciu. Na záver poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 236/2005 podľa ktorého primeranosť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Ďalej žiadali, aby oprávnený ich čiastkové plnenia podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. V tejto súvislosti uviedli, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva odstúpením zrušuje s účinkami od počiatku. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty, popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami od počiatku, postavenie spotrebiteľa zhoršujú. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru povinných na mieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia podľa ô 457 Občianskeho zákonníka. Tiež uviedli, že oprávnenému vzniklo právo domáhať sa od povinných vrátenia bezdôvodného obohatenia.
9. K sťažnosti povinných v 1) až 4) rade sa podaním doručeným súdu dňa 25.11.2018 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi Okresného súdu Banská Bystrica v rámci sťažnosťou napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol, že v uvedenom prípade je exekučné konanie vedené na základe spôsobilého exekučného titulu, a preto neobstojí strohá námietka povinných, že v tomto prípade exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný. Nakoľko tento fakt vyvracia samotná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená súdom, ktorý exekučný titul vydal. Oprávnený tiež uviedol, že povinní v sťažnosti neuviedli žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Oprávnený má preto za preukázané, že jeho nárok vymáhaný v predmetnej exekúcii vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinných, ktorá im bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Oprávnený rovnako uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu a ani neplní túto funkciu. Konanie o zastavenie exekúcie je de facto samostatným sporom medzi oprávneným a povinnými vedený v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dané dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Oprávnený v tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že všetky námietky povinných smerujú voči prvostupňovému súdnemu konaniu, ktoré prebehlo pred samotným exekučným konaním, a z uvedeného dôvodu nemôžu byť preskúmané v rámci exekučného konania, nakoľko sa do tohto konania neprenášajú. Vzhľadom na uvedené oprávnený považuje tvrdenia povinných o neprípustnosti exekúcie za neopodstatnené, a preto navrhuje, aby súd sťažnosť povinných zamietol ako nedôvodnú. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekučného konania spočívajúca v spísaní vyjadrenia k sťažnosti povinných vo výške 282,94 Eur s DPH za jeden úkon právnej služby (t.j. 75,53 Eur + 1x režijný paušál vo výške 9,80 Eur).
10. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 31.10.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému v 1), 2) a 3) rade doručené dňa 15.10.2018 a povinnému vo 4) rade fikciou dňa 31.10.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
17. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinných v 1) až 4) rade bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1) až 4) rade nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
18. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.11.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 12Ro/2307/2012 zo dňa 17.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2013, dňa 24.01.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi (114EX 22/2018). Dňa 05.03.2018 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinných v 1) až 4) rade na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
19. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
20. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že dôvodmi, ktoré uviedli povinní v ich sťažnosti (s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, konkrétne č.k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010, č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, ako aj č.k. IV. ÚS 183/2011-16 zo dňa 12.5.2011) sa už vyšší súdny úradník vo svojom odôvodnení dôkladne vysporiadal. Sudca v tejto súvislosti len dodáva, že vyššie uvedené rozhodnutia senátov Ústavného súdu sa zaoberali úplne inými exekučnými titulmi, ako je ten, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia. Nakoľko ostatné argumenty povinných v podanej sťažnosti len opakujú dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sudca v tejto časti poukazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
21. Na záver v tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinných podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
23. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných súčasne požiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov exekučného konania spočívajúca v spísaní vyjadrenia k sťažnosti povinných vo výške 282,94 Eur vrátane DPH za jeden úkon právnej služby (t.j. 226,57 Eur + 1x režijný paušál vo výške 9,21 Eur + 20% DPH vo výške 41,16 Eur).
27. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
28. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
29. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
31. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z priadnej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
32. Po preskúmaní uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkony - vyjadrenie k sťažnosti povinných, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v uplatnenej sume 282,94 Eur, nakoľko bol v tejto časti konania v plnej miere úspešný. Pri výpočte sumy za priznaný úkon vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 28.771,94 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby ako správne uviedol právny zástupca oprávneného je vo výške 226,57 eur + 1x režijný paušál á 9,21 eur + 20%DPH predstavuje uplatnenú sumu 282,94 Eur.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinných za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.