Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-169-2007.pdf
PDF · 72.26 KB
Case nature
Subarea
3Er/169/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, proti povinnej: U.. B. E., O.. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, G. U., o vymoženie pohľadávky vo výške 37,48 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 111/2007, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči povinnej nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 23. 02. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 111/2007 na vymoženie pohľadávky vo výške 37,48 eur (1.129 Sk) priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 700-1946110806/2006 zo dňa 28. 08. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 * 008454 zo dňa 30. 03. 2007, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 37,48 eur (1.129 Sk) a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd preskúmaním veci zistil, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu, ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3, 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo 2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f). Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade, ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
8. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť penále, a to podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje lehotu na vykonanie rozhodnutí. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistnom je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
9. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09. 10. 2006. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa potom skončila dňom 09. 10. 2016 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Keďže nastal dôvod na zastavenie exekúcie pre uplynutie lehoty určenej na výkon rozhodnutia, súd už neskúmal prípadnú nemajetnosť povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to najmä s ohľadom na fakt, že významná časť úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinnej bola vykonaná po uplynutí prekluzívnej doby. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej by malo podstatný vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie, ktoré by musel zaplatiť oprávnený. Povinnosť oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však predstavuje výnimku z generálneho pravidla vyjadreného v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Pokiaľ si povinný nesplnil svoje povinnosti, potom nemožno za danej procesnej situácie konflikt dôvodov na zastavenie exekúcie vykladať v jeho neprospech.
10. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
11. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.