Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-805-2003.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/805/2003
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v zast. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, Bratislava, proti povinnému: Y. D., P.. XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, Bratislava, pod spis. značkou EX 320/03, o vymoženie 1.660,29,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený doručil dňa 06.10.2003 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu č.k. 7C/6/2003 zo dňa 30.01.2003
2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 31.10.2003 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
3. Súdny exekútor doručil dňa 22.01.2019 súdu podnet na zastavenie exekúcie nakoľko zistil, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 02.04.2017. Dedičské konanie po povinnom bolo vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5D/60/2017 a ktoré bolo uznesením sp. zn. 5D/60/2017, zastavené podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľ - povinný zomrel ako nemajetný.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
10. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípade s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
11. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka /veta prvá/ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
13. Smrť povinného znamená stratu jeho procesnej subjektivity. Preto je potrebné posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, resp. zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavená. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil procesnú subjektivitu, pričom vymáhaná povinnosť s poukazom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka neprešla na dedičov, súd v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku exekúciu zastavil.
14. Súdny exekútor dňa 22.01.2019 doručil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 288,62 EUR.
15. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 /prvá a druhá veta/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
20. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22. Nakoľko tunajší súd exekučné konanie zastavil, potreboval rozhodnúť aj o náhrade trov exekučného konania. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie (v danom prípade trovy exekučného konania) znáša povinný. Výnimky z uvedenej zásady pripúšťa Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 1, 2 a 3, na základe ktorých môže súd v zákonom predvídaných situáciách zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Tunajší súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že povinnému nie možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie, nakoľko ten zomrel, pričom vymáhaná povinnosť neprešla, na základe výsledku dedičského konania, ani na právnych nástupcov povinného.
23. Tunajší súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne vyžaduje zavinenie oprávneného, t. j. tunajší súd musel preskúmať, či sa exekúcia zastavila v dôsledku zavinenia oprávneného. V tomto smere dospel tunajší súd k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemohol predvídať úmrtie povinného a následné zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Použitie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekučného konania taktiež neprichádza do úvahy. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na exekúcie, ktoré sa zastavili z dôvodu neexistencie majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V tomto smere však tunajší súd poznamenáva, že predmetné exekučné konanie nebolo zastavené z uvedeného dôvodu, ale z dôvodu zániku procesnej subjektivity povinného, pričom vymáhaná povinnosť neprešla ani na jeho právnych nástupcov. Pokiaľ už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti, resp. nemajetnosti. Na záver tunajší súd skúmal, či je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom zistil, že aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
24. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uzneseniach sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV. ÚS 236/08-12 a I. ÚS 148/2010-11, mimo iného konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zomrel bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Na základe vyššie uvedených argumentov a zákonných ustanovení, ako aj vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, tunajší súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
25. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
26. Podľa § 357 písm. a) C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357 písm. a) C.s.p./.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.