Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-8-2018.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobkyne: N.. K. N., bytom T. XX, XXX XX D. D., právne zast.: JUDr. Blanka Gondová, advokátka, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 224 135, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka konania: X.. T. D., bytom T. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2018/007488-002/6OM zo dňa 12.02.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB- OVVS2-2017/024016,2017/439331/LS zo dňa 08.11.2017 (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) uznal obvinenú N.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, vinnou so spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa dopustila dňa 31.05.2017 v čase okolo 10.00 hod. v Záhradkárskej oblasti Suchá Dolina, Moselno II, okres D. D. tým, že poškodila spätné zrkadlo na osobnom motorovom vozidle zn. DACIA DUSTER SD/HSDC5G, EČV: D ktorého vlastníkom je X.. T. D., bytom T. XX, D. D., čím mu podľa odborného vyjadrenia znalca spôsobila škodu vo výške 263,- Eur a teda uvedeným konaním úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takéhoto majetku. Za uvedený priestupok jej orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 30,- Eur, podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- Eur a podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. povinnosť nahradiť škodu v celkovej výške 263,- Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na výpoveď svedkov X.. T. D. a svedka X.. S. J., ako aj na výpoveď obvinenej N.. K. N., na základe ktorých mal preukázané, že obvinená dňa 31.05.2017 okolo 10.00 hod. v Záhradkárskej oblasti Suchá Dolina Moselno II. úmyselne poškodila odstavené vozidlo tak, ako bolo zistené zo zápisnice o ohliadke miesta priestupku spolu s fotodokumentáciou.
2. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že uvedeného motorového vozidla sa nedotkla a nieto ešte aby ho poškodila. Zároveň uviedla, že si nevšimla, či je motorové vozidlo poškodené alebo nie. Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že je pravda, že sa jej svedkovia pýtali či niekoho nevidela prechádzať po ceste a je pravda, že pravdivo odpovedala, že nevidela, to však neznamená, že po ceste nikto nešiel. V žiadnom prípade nepovedala, že ona poškodila motorové vozidlo, avšak je pravda, že opätovne vyjadrila svoj nesúhlas so spôsobom parkovania W..
K.. D.. Zároveň v odvolaní namietla, že W.. K.. D. stál na ceste dlhšiu dobu ako tvrdí on, t. j. nie 7 min., nakoľko jej cesta od bodu, kde sa auto nachádzalo, k jej chatke trvá viac ako 10 min. Zároveň uviedla, že v celom konaní nebol predložený žiadny priamy dôkaz o tom, žeby ona spôsobila škodu na predmetnom vozidle a samotný svedkovia uviedli, že kto motorové vozidlo poškodil.
3. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy a uviedol, že rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu. Konštatoval, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku a § 34 ods. 4 správneho poriadku prvostupňový orgán verejnej správy zistil skutočný stav veci a rozhodol o vine obvinenej v súlade so zákonom. Prvostupňový správny orgán si v konaní zadovážil všetky relevantné dôkazy, zo skutkových zistení vyvodil správny záver a svoje rozhodnutie taktiež riadne odôvodnil. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na argumentáciu obvinenej N.. K. N. v podanom odvolaní uvádza, že vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 27.09.2017, okrem iného vypovedala, že išla v dotyčný deň okolo auta a škriabala sa popri plote, aby mohla prejsť. Zúrila, že je to rozdrapený chlap a zas nemôže prejsť. Tiež dodala, že p. D. môže stáť aj na inom mieste, kde by vozidlo neprekážalo a rovnako by sa vedel dostať na svoju záhradu. Ďalej na otázky správneho orgánu obvinená odpovedala, že po ceste okolo auta sa nedalo prejsť, tak ona musela prejsť takým spôsobom, že nad cestičkou je zráz (ako stálo auto zo strany spolujazdca), a ona sa na tento zráz dostala pomocou palíc, ktoré nosí so sebou a prešla tadiaľ. Doplnila tiež, že presnú šírku cesty nevie uviesť, ale keď na ceste stojí auto, tak je z jeho ľavej strany približne 70 cm k plotu a z pravej strany hneď ide zráz. Obvinená tiež navrhla doplniť dokazovanie o fotodokumentáciu z miesta skutku, ktoré neskôr predložila aj s podrobným popisom. Z predmetnej výpovede obvinenej teda vyplýva, že zrejme v snahe vyviniť sa najprv uviedla, že sa škriabala popri plote okolo auta z jeho ľavej strany (od vodiča). Na doplňujúce otázky však už reagovala inak, a to tak, že musela prejsť okolo auta cez zráz, ako stálo auto zo strany spolujazdca a to s pomocou palíc. Obvinená aj svedkovia zhodne uviedli, že v predmetnom čase sa na danom mieste nikto iný nevyskytoval. Obvinená bola teda jediná, ktorá prechádzala okolo vozidla, pričom priznala, že to bolo na strane spolujazdca, teda na strane poškodeného spätného zrkadla. Obvinená sa snažila svojou výpoveďou navodiť dojem, že okolo vozidla nebol možný prechod, avšak ona napriek tomu prešla okolo vozidla po zráze a to bez toho, aby ho poškodila. Takúto výpoveď považuje odvolací orgán za účelovú, pričom s vysokou pravdepodobnosťou došlo k tomu, že obvinená si cielene vybrala prechod z pravej strany vozidla a poškodila spätné zrkadlo na strane spolujazdca, nakoľko zúrila, že jej vozidlo opätovne bráni vo voľnom prechode. Z doloženej fotodokumentácie a popisu je zrejmé, že chodník má cca 280 až 285 cm. Poškodené vozidlo má šírku cca 1822/2000 mm, teda so spätnými zrkadlami má v najširšom mieste 200 cm. S ohľadom na výpoveď W.. K.. T. D. a X.. S. J., obaja aj vodič aj spolujazdec mali možnosť vystúpiť zo zaparkovaného vozidla. Možno teda predpokladať, že na danom mieste okolo vozidla bol dostatok priestoru na to, aby sa okolo neho prejsť dalo. Vzhľadom na uvedené, javí sa ako nepravdepodobná výpoveď obvinenej v tom smere, že okolo vozidla sa vôbec nedalo prejsť a bolo potrebné sa šplhať do svahu na strane spolujazdca. Ak by totiž vozidlo stálo v strede príjazdovej cesty, tak ako to tvrdí obvinená, je potrebné brať do úvahy, že vodič z vozidla vystúpil, čo samo o sebe vytvára okolo vozidla z jeho strany dostatočný priestor na prechod. Na druhej strane zostáva rovnako dostatočný priestor na to, aby sa okolo vozidla dalo prejsť, nakoľko od vozidla (na úrovni kolesa) zostáva viac ako 45 cm k hranici zrázu, pričom priestor okolo vozidla sa ešte zväčšuje s ohľadom na uhol pod ktorým svah stúpa do výšky a od vozidla. Uvedené znamená, že okolo vozidla je možný prechod aj z jeho pravej strany (na strane spolujazdca). Ak by správny orgán pripustil verziu obvinenej, že sa okolo vozidla na strane spolujazdca dalo prejsť len tak ako to ona popisuje, teda len po zráze s palicami, znamená to, že vozidlo stálo bližšie k zrázu a okolo vozidla (zo strany vodiča) sa dalo prejsť pohodlne po minimálne 70 až 85 cm cestičke.
4. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
5. Vo svojej žalobe poukázala na skutočnosť, že s predmetnými rozhodnutiami nesúhlasí, a ako už uviedla vo svojom odvolaní, predmetného vozidla sa nedotkla a nieto ešte aby ho poškodila. Zároveň poukázala na skutočnosť, že je pravdou, že nevidela nikoho prechádzať po ceste, čo aj pravdivo odpovedala, avšak to neznamenalo, že po ceste nik nešiel. Zároveň poukázala na skutočnosť, že W.. K.. D. stál s autom na ceste dlhšiu dobu, ako tvrdí a teda mohlo dôjsť k jeho poškodeniu aj z iného dôvodu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že motorové vozidlo poškodila ona a že vozidlo nemohlo byť poškodené už pred jeho zaparkovaním na ceste a tiež nebolo preukázané, že ho nemohol poškodiť niekto iný.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vykonaným dokazovaním sa podarilo ustáliť, že obvinená - žalobkyňa N.. K. N. má dlhodobo nezhody s W.. K.. T. D., okrem iného ohľadom parkovania vozidiel na úzkej prístupovej ceste v záhradkárskej oblasti, kde majú obaja záhrady. Žalobkyňa opakovane prichádzala do konfrontácie s W.. K.. T. D. a upozorňovala ho, aby nestál na ceste, lebo je tam potom úzky prechod pre chodcov. Žalobkyňa sama priznala, že aj v deň spáchania skutku teda 31.05.2017 sa zopakovala situácia, kedy mala sťažený prechod na svoju záhradu a doslova zúrila, aký je to rozdrapený chlap a ona zase nemôže prejsť. Na prechod cez prekážajúce auto si vybrala stranu spolujazdca i keď podľa jej tvrdení sa tade nedalo prejsť bez toho, aby nestála na zráze. Z uvedeného potom vyplýva, že ak žalobkyňa stála na zráze za pomoci dvoch palíc tak, aby sa nedotýkala auta, muselo byť auto zaparkované bližšie k zrázu a z jeho druhej strany od vodiča musel byť dostatočný priestor na pohodlný prechod. Žalobkyňa sama vypovedala, že presnú šírku nevie určiť, ale keď na ceste stojí auto, tak je z ľavej strany približne 70 cm k plotu a z pravej strany hneď ide zráz. Žalobkyňa sama dodala správnemu orgánu fotodokumentáciu s popisom miesta spáchania skutku, kde uviedla, že cesta je široká cca 280 až 285 cm a šírka predmetného poškodeného vozidla je do dvoch metrov. S ohľadom na fotodokumentáciu, kde je vidieť vyjazdenú stopu od kolies automobilov, ktoré tadiaľ prechádzajú a na popísanú situáciu od samotnej žalobkyne je potom vysoko pravdepodobné, že auto zastalo vo vyjazdenej stope a po jeho ľavej strane na strane vodiča zostávalo miesto cca od 70 do 85 cm. Podľa výpovede svedka, až do jedného metra od auta k bráničke na pozemku W.. K.. T. D.. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že bežné interiérové dvere sa štandardne vyrábajú v rozmeroch od 60 cm, pričom spravidla ich šírka narastá po 10 cm. V danom priestore by teda nemal byť problém s prechodom po cestičke na strane plota oproti zrázu a teda popri vozidle na strane vodiča. Napriek uvedenému si žalobkyňa vybrala náročnejší terén, rovno popri poškodenom zrkadle na strane spolujazdca, kde mechanizmus vzniku škody nasvedčuje, že išlo o zaťaženie zrkadla smerom zhora nadol a smerom k prednej časti vozidla. Z uvedené sa dá usudzovať, že ku škode s najväčšou pravdepodobnosťou došlo pri prechode osoby od prednej časti vozidla k jeho zadnej časti, pri zapretí sa o spätné zrkadlo v protismere a dolu od smeru prechodu a to buď rukou, alebo celým telom prechádzajúcej osoby. Nemožno uvažovať o poškodení spätného zrkadla, napr. pri náraze, nakoľko by sa spätné zrkadlo sklopilo v smere jazdy alebo v protismere jazdy a s vysokou pravdepodobnosťou by došlo aj k poškodeniu karosérie. Z uvedeného je teda zrejmé, že i keď ide o nepriame dôkazy, tieto s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčujú tomu, že žalobkyňa pani N.. K. N. pri tom, ako sa štverala popri aute z jeho pravej strany na strane spolujazdca, po zráze a ktorá zúrila, že predmetné vozidlo jej opätovne zavadzia v prechode, toto úmyselne poškodila v zmysle výroku napadnutých rozhodnutí. Je tiež vysoko pravdepodobné, že v danom čase a na danom mieste sa nachádzali len N.. K. N., W.. K.. T. D. a svedok X.. S. J.. K vykresleniu celkovej situácie prispela aj svedecká výpoveď X.. S. J., ktorú správny orgán pripustil, nakoľko nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jeho tvrdení, ktoré dotvárali celkový skutkový stav. Výpoveď svedka je dôležitý dôkazný prostriedok, ktorý je spôsobilý pri rozhodovaní prelomiť stav, ktorý by mohol byť hodnotený len ako tvrdenie proti tvrdeniu a ktorý by smeroval k aplikovaniu zásady „in dubio pro neo“ a teda v prípade pochybností v prospech obvineného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej W.. K.. T. D. ide o pomstu za jej opakovanú kritiku, uvedené sa javí ako banálny a účelový argument, ktorý nemá dostatočnú váhu, aby motivoval oznamovateľa k obvineniu N.. K. N.. Argumentáciu v žalobe ohľadom presnej minutáže toho, koľko trvá cesta od miesta spáchania priestupku po záhradu žalobkyne a následné jej prezliekanie, kedy tiež plynul čas, nepovažuje odvolací orgán za natoľko podstatnú skutočnosť, keďže ide len o snahu poukázať na to, že za dané obdobie mohol niekto iný prejsť okolo auta a spôsobiť predmetnú škodu. Žalovaný správny orgán má za to, že je vysoko nepravdepodobné, že ďalšia náhodne okolo idúca osoba, ktorú nikto nezaregistroval, sa nachádzala na mieste spáchania priestupku v odhadovanom čase medzi 10.00 hod. a 10.07 hod., kedy oznamovateľ a svedok nemali automobil na dohľad a táto osoba si rovnako ako žalobkyňa vybrala menej schodnú cestu okolo automobilu na strane spolujazdca a spôsobila na tomto cudzom majetku škodu len tak, napriek tomu, že na takéto konanie nemala žiadny dôvod. Rovnako je nutné poznamenať, že zistenie poškodenia a obhliadka tohto poškodenia mohla rovnako trvať niekoľko minút, pričom cesta autom k záhrade žalobkyne trvala tiež určitý čas, kedy iná osoba na mieste spozorovaná nebola a vzhľadom na to je dôvodné považovať takúto obhajobu za irelevantnú.
7. Ďalší účastník uviedol, že bol len majiteľom, ktorý utrpel škodu avšak vedel, že jeho otec W.. K.. T. D. bol zobrať z chatky náradie na namontovanie zabezpečovacieho zariadenia na garáž a N. N. X.. J. by neklamal len preto, že je s otcom známy. Ako odborný technický pracovník, ktorý dáva dlhé roky pred súdom vyjadrenia pri trestných činoch si je vedomý zodpovednosti za výpoveď.
8. Žalobkyňa v uplatnenej replike zotrvala na žalobných bodoch a uviedla, že je pravdou, že použila slová pri výpovedi, že zúrila, avšak to bol len opis jej reakcie na vzniknutú situáciu, keď otec vedľajšieho účastníka opäť parkoval na príjazdovej ceste. V žiadnom prípade z toho nemožno vyvodzovať záver, že žalobkyňa poškodila motorové vozidlo.
9. Právo dupliky žalovaný nevyužil.
10. Súd v zmysle § 107 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie, pričom žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní zotrvali v celom rozsahu na nimi podanej žalobe, ako aj na jednotlivých vyjadreniach a dôvodoch v nich uvedených. Ďalší účastník sa pojednávania nezúčastnil.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
15. Žalobkyňa v prejednávanej veci podala žalobu vo veciach správneho trestania, pričom rozsah súdneho prieskumu obmedzila žalobnými námietkami. Oproti iným druhom správnych žalôb správna žaloba vo veciach správneho trestania je charakteristická tým, že v zmysle ust. § 195 SSP správny súd aj mimo žalobných dôvodov, žalobných bodov a v rozsahu správnej žaloby povinný prihliadať na to, či v konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP. Ak správny súd takéto vady zistí je povinný ex offo prihliadnuť.
16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
17. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
18. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
19. Podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku; každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
20. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
22. Správny súd mal na základe preskúmaných rozhodnutí ako aj administratívneho spisu za to, že v danom prípade výpovede svedkov a to najmä X.. S. J. a W.. K.. D. v dostatočnej miere preukazovali, resp. potvrdzovali výpoveď N.. K. N. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní o skutočnosti, že predmetné motorové vozidlo nemohla obísť z ľavej strany vzhľadom na otvorenú bráničku nebola v administratívnom konaní preukázaná, resp. ani žalobkyňa ani svedkovia túto skutočnosť v administratívnom konaní neuvádzali. Z tohto dôvodu správny súd mal za to, že túto časť výpovede možno hodnotiť zo strany žalovanej ako účelovú z dôvodu preukázania, prečo išla okolo predmetného vozidla zo strany spolujazdca.
23. Správny nemal pochybnosť o tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa, resp. žalovaný správne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v podrobnostiach rozobral jednotlivé výpovede svedkov poškodeného ako aj obvinenej, pričom ich konfrontoval v logickej súslednosti deja a teda bolo nepochybné, že skutkový stav sa stal tak ako tvrdil svedok.
24. Argumenty týkajúce sa uplatnenia zásady in dubio pro reo správny súd nepovažuje za absolútne a bezhraničné. Skutočnosť, že svedkovia priamo nevideli akým spôsobom došlo k poškodeniu auta, avšak samotný svedkovia ako aj obvinená vylúčili prítomnosť ďalšej osoby vo súvzťažnosti k relatívne krátkej dobe a odľahlosti miesta na ktorom auto stálo, ako aj s poukazom aj na fotodokumentáciu, ktorá jednoznačne preukazuje, že z ľavej strany bolo motorové vozidlo ohraničené oploteniami a z pravej strany, tak ako uvádzala samotná žalobkyňa strmým briežkom, vylučuje možnosť prítomnosti tretej osoby, ktorá by mohla predmetné vozidlo poškodiť. Z uvedeného vyplýva a správny súd má za to, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázali skutkový priebeh tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a teda sa v miere blížiacej sa k istote, vyhodnotili správne dôkaznú situáciu.
25. Zároveň správny súd preskúmal výšku uloženej sankcie a dôvodnosť jej uloženia, ako aj priebeh administratívneho konania a jeho zákonnosti, pričom dospel k záveru, že predmetné konanie správnych orgánov je správne a aj vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia je správne.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.