Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov a urbárnikov obce Slaská, IČO: 37 996 592, so sídlom 962 22 Slaská 17, v konaní právne zas. Advokátom JUDr. Radkom Petruňom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému TOBYROW, s.r.o., IČO: 44 291 019, 966 22 Slaská 20, v konaní právne zast. advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou, so sídlom Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 25.474,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/10/2017-127 zo dňa 19. januára 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 22Cb/10/2017-150 zo dňa 09. marca 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/10/2017-127 zo dňa 19.januára 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 22Cb/10/2017-150 zo dňa 09. marca 2018 potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 25.474,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 11.03.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou podanou dňa 29.03.2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom nároku zo zmluvy o nájme. Uviedol, že dňa 30.03.2012 žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorou prenechal žalovanému do užívania nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. A., okres J. G. I. a to poľnohospodárske pozemky (orná pôda, trvalo trávne porasty a ostatne plochy) o celkovej výmere 49,7599 ha. Súčasne žalobca ako nájomca uzavrel dňa 30.03.2012 so žalovaným ako podnájomníkom Zmluvu o podnájme, na základe ktorej prenechal žalovanému do užívania nehnuteľnosti v k.ú. A., okrese J. G. I., a to poľnohospodárske pozemky (orná pôda, trvalo trávne porasty, ostatné plochy) o celkovej výmere 259,3649 ha. Podľa dohody v Zmluve o nájme, ako aj podľa identickej dohody v Zmluve o podnájme bol žalovaný povinný platiť žalobcovi za užívanie poľnohospodárskych pozemkov nájomné, resp. podnájomné, ktoré sa vypočíta podľa nasledovného vzorca: „Poľnohospodárska pôda (ha) x platba na plochu a znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky (Eur) - základ platby nájomného. Tento základ sa poníži o sumu za obhospodarovanie pôdy (kosenie, mulčovanie a pod.) podľa vzorca - obhospodarovaná pôda (ha) x 40,00 Eur.“ Splatnosť nájomného a aj podnájomného bola dohodnutá do 10 dní od obdržania platby z PPA v príslušnom roku. Žalobca tvrdil, že splatné nájomné a podnájomné za rok 2016 vypočítané podľa uvedeného vzorca predstavuje sumu celkovo 46.312,20 Eur. Podkladom pre výpočet nájomného a podnájomného pre rok 2016 bolo Rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj PPA) zo dňa 01.12.2016, ktorým PPA schválila žalovanému poskytnutie podpory (okrem iného) aj nasledovnou formou: 1. jednotnej platby na plochu v sume 32.697,28 Eur podľa § 7 vl. nar. č. 342/2014 Z.z. na plochu 247,08 ha; 2. platby na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur podľa § 5 vl. nar. č. 75/2015 Z.z. na plochu 247,04 ha.

3. Žalobca tvrdil, že až do dňa podania žaloby žalovaný na úhradu nájomného a podnájomného zaplatil len dňa 13. 06. 2016 sumu 2.354,39 Eur a dňa 16.12.2016 sumu 18.483,05 Eur, dlh žalovaného voči žalobcovi titulom úhrady nájomného, resp. podnájomného za rok 2016 tak predstavuje sumu 25.474,76 Eur.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie v tejto veci odpor, v ktorom potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne uzatvorenia Zmluvy o nájme, ako aj Zmluvy o podnájme dňa 30.03.2012, s tým, že celková výmera prenajatej pôdy v súčasnosti podľa žalovaného nezodpovedá skutočnému stavu. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi splatné nájomné aj podnájomné za rok 2016 riadne a včas zaplatil na bankový účet žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že vzorec do zmluvy pre výpočet nájomného, resp. podnájomného bol nastavený podľa rozhodnutia PPA, kopíroval jednotlivé platby, ktoré boli v súlade s platnou legislatívou poskytované. V roku 2015 však bola prijatá legislatívna zmena, v dôsledku ktorej PPA už nevypláca platbu podľa § 57 vl. nar. SR č. 499/2007 Z.z. tzv. vyrovnávací príspevok, ktorý bol žalovanému vyplácaný až do konca roku 2014 ako časť zo vzorca pre výpočet nájomného, resp. podnájomného „znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky“. Prijatím legislatívnej zmeny podľa žalovaného zanikla forma podpory touto platbou. Platbu na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur podľa § 5 vl. nar. č. 75/2015 Z.z., ktorú si žalobca od žalovaného uplatňuje, nie je možné podľa žalovaného v žiadnom prípade podradiť pod tzv. vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach podľa § 57 vl. nar. 499/2008 Z.z., ktorý bol žalovanému vyplácaný do konca roku 2014, nakoľko podmienky pre jeho výplatu sú rozdielne ako boli podmienky pre výplatu vyrovnávacieho príspevku. Keďže dnes už platba vo forme vyrovnávacieho príspevku nie je poskytovaná, a žalobca nepristúpil na zmenu zmluvy úpravou vzorca, plnenie zo zmluvy sa podľa žalovaného stalo čiastočne nemožným. Žalovaný tiež namietal, že nárok žalobcu je v rozpore so samotným účelom zmluvy, žalovaný sa žalobcovi nezaviazal chovať na prenajatých pozemkoch dobytok, ale zaviazal sa iba prenajatú výmeru pozemkov obhospodarovať. Platba na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami podľa § 5 vl. nar. č. 75/2015 je podľa žalovaného priamo podmienená chovom polygastrických zvierat. Žalovaný má za to, že Platba na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur, ktorú žalobca neoprávnene požaduje od žalovaného je podľa žalovaného ďalším prípadným výnosom z predmetu nájmu, resp. podnájmu a je tak príjmom žalovaného ako nájomcu/podnájomcu.

5. Žalobca sa k odporu vyjadril písomným podaním, v ktorom nesúhlasil so žalovaným, že vzorec pre výpočet nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa odvoláva na platby, ktoré dnes už nie sú vyplácané. Poukazoval na úpravu čl. IV. bod 1 oboch zmlúv, z ktorých vyplýva, že pri výpočte nájomného, resp. podnájomného sa za základe berie platba na plochu a platba na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky, základom pre výpočet nájomného/podnájomného nie je tzv. vyrovnávací príspevok, ale príspevok, resp. platba na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky. V čase podpisu oboch zmlúv boli podmienky na poskytovanie tejto podpory, teda podpory na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky upravené vl. nar. č. 499/2008 a táto platba bola terminologicky označovaná ako „platba v znevýhodnených oblastiach (vyrovnávací príspevok)“, pričom v súlade aj s európskou legislatívou na podporu rozvoja vidieka platilo, že znevýhodnenými oblasťami sa rozumejú horské oblasti, menej priaznivé oblasti a oblasti so špecifickými znevýhodneniami. S účinnosťou od 15.04.2015 bolo uvedené vl. nar. zrušené a nahradené vl. nar. č. 75/2015 Z.z., ktoré okrem iného upravuje aj podmienky poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach, a to formou platby terminologicky označovanej ako „platba pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami“, čím sa rozumejú horské oblasti, oblasti čeliace významným prírodným obmedzeniam a oblasti postihnuté špecifickými obmedzeniami. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že inštitút platby za znevýhodnené oblasti

- sťažené podmienky je čo do svojej podstaty rovnaký tak po prijatí novely, ako aj predtým, len sú čiastočne inak koncipované podmienky poskytovania tejto platby. Podkladom pre výpočet nájomného a podnájomného vždy bolo rozhodnutie PPA, ktorým bola žalovanému ako žiadateľovi schválené poskytnutie podpory a to jednak podpory formou platby za plochu (tzv. jednotná platba na plochu) a formou platby na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky. Žalobca poukazoval na rozhodnutie PPA zo dňa 01.12.2016, ktorým pre rok 2016 PPA schválila žalovanému poskytnutie podpory (okrem iného) aj: 1. jednotnej platby na plochu v sume 32.697,28 Eur na plochu 247,08 ha a 2. platba na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur na plochu 247,04 ha.

6. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom aj žalovaným. Pri aplikácii hmotného práva vychádzal z Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, pričom s poukazom na § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka aplikoval aj § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.

7. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bol sporný výklad zmluvy týkajúci sa dohodnutého vzorca na výpočet výšky nájomného, pričom súd za podstatné pre rozhodnutie považoval posúdenie charakteru platby, poskytovanej v roku 2016 zo strany PPA žalovanému a jej aplikácie na vzorec výpočtu nájomného, dohodnutých stranami vo vyššie uvedených zmluvách. Podľa tvrdenia žalobcu podkladom pre výpočet nájomného a podnájomného pre rok 2016 je rozhodnutie PPA zo dňa 01.12.2016 č. 500/2061/8262/2016, ktorým PPA schválila žalovanému poskytnutie podpory (okrem iného) aj formou jednotnej platby na plochu v sume 32.697,28 Eur podľa § 7 vl. nar. SR č. 342/2014 Z.z. na plochu 247,08 ha a platby na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur podľa § 5 vl. nar. č. 75/2015 Z.z. na plochu 247,04 ha. V konaní bolo zistené, že túto podporu žalovaný skutočne čerpal, tvrdil však, že ide o jeho vlastný výnos a do vzorca pre výpočet nájomného a podnájomného ho nemožno poňať. Súd s námietkami žalovaného nesúhlasí a na základe vykonaného dokazovania dal za pravdu žalobcovi a jeho výkladu účelu poskytnutej platby. Z predložených dôkazov vyplýva, že táto platba bola aj za účinnosti vl. nar. SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka, a aj za účinnosti vl. nar. SR č. 75/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, označená rovnako „H2“. Skutočnosť, že legislatívnou zmenou (s účinnosťou od 15.04.2015 bolo vl. nar. č. 499/2008 Z.z. zrušené a nahradené vl. nar. č. 75/2015 Z.z.) došlo k zmene podmienok poskytovania tohto príspevku, nemôže ísť na ťarchu žalobcu, pretože ani „predchádzajúce podmienky“, za ktorých mal žalovaný získať predmetnú podporu, neboli súčasťou zmluvných dojednaní.

8. Vo vzorci na výpočet nájomného je označená „platba na plochu a znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky“, teda platba nie je vo vzorci označená ako „vyrovnávací príspevok“ podľa § 57 vl. nar. č. 499/2008 Z.z. Vl. nar. SR č. 75/2015 Z.z. okrem iného upravuje aj podmienky poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach, a to formou platby terminologicky označovanej ako „platba pre oblasti z prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami“, pričom v zmysle § 3 a nasl. cit. vl. nar. v súlade s čl. 32 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EJ) č. 1305/2013 zo dňa 17.12.2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka platí, že oblasťami s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa rozumejú horské oblasti, oblasti čeliace významným prírodným obmedzeniam a oblasti postihnuté špecifickými obmedzeniami. Podľa názoru súdu prvej inštancie platbu na „znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky“ možno stotožniť s platbou „pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami“ a z tohto dôvodu je treba túto platbu aplikovať vo vzorci dohodnutom zmluvnými stranami pri výpočte výšky nájomného.

9. Argumentáciu žalovaného o tom, že štatutárny zástupca žalovaného až do doručenia žaloby nedisponoval predmetnými zmluvami a ich prílohami, že v skutočnosti prenajatá pôda uvedená v zmluve nezodpovedá skutočnému stavu a tiež argumentácie žalovaného týkajúceho sa chovu dobytku na prenajatom pozemku súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie tejto veci.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že platbu poskytnutú žalovanému rozhodnutím PPA zo dňa 01.12.2016 je potrebné použiť vo vzorci na výpočet nájomného, resp. podnájomného, tak, že výška za rok 2016 je v celkovej sume 46.312,20 Eur. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi časť tejto sumy, a to 20.837,44 Eur, súd ho zaviazal na zaplatenie rozdielu 25.474,76 Eur a to vrátane úrokov z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 vl. nar. SR č. 21/2013 Z.z.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Súd prvej inštancie podľa žalovaného postupoval nesprávne, keď pri aplikácii právnych predpisov vychádzal z úpravy Občianskeho zákonníka a nie z úpravy Zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý je špeciálnym zákonom voči úprave § 663 - § 684 Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Žalovaný namietal, že predmet nájmu, resp. predmet podnájmu nie je v zmluvách presne špecifikovaný, preto podľa žalovaného predmet nájmu, resp. podnájmu nie je v zmluvách dostatočne určitý a zrozumiteľný, čo spôsobuje neplatnosť uzavretých zmlúv.

14. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne vysporiadal aj s argumentáciou žalovaného, pokiaľ ide o výklad vzorca pre výpočet nájomného, resp. podnájomného, a s jeho tvrdením, že v nadväznosti na legislatívne zmeny sa plnenie žalovaného stalo čiastočne nemožným. Vzorec pre výpočet nájomného, resp. podnájomného bol zo zmlúv v r. 2012 nastavený podľa rozhodnutia PPA, kopíroval jednotlivé platby, ktoré boli poskytované v súlade s platnou legislatívou. V roku 2015 však bola prijatá legislatívna zmena, v dôsledku čoho už PPA nevypláca platbu podľa § 57 vl. nar. č. 499/2008 Z.z. tzv. vyrovnávací príspevok (ktorý bol žalovanému vyplácaný až do konca roka 2014) a to ako časť zo vzorca pre výpočet nájomného „znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky“, a keďže v dôsledku tejto legislatívnej zmeny zanikla forma podpory touto platbou, stalo sa plnenie žalovaného v tejto časti nemožné a jeho povinnosť plniť podľa vzorca v tejto časti zanikla. Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobca od prijatia legislatívnej zmeny účinnej od 15.04.2015 si už voči žalovanému neuplatnil nájomné, resp. podnájomné podľa vzorca uvedeného v predmetných zmluvách, a na roky 2017 - 2020 uzatvoril žalobca so žalovaným dodatok č. 3, predmetom ktorého je úprava výšky a splatnosti nájomného a podnájomného. Aj z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca už nemá nárok na zaplatenie súm, ktoré žaluje. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného s touto jeho argumentáciou dostatočne nevysporiadal.

15. Žalovaný nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že platba „znevýhodnené oblasti

- sťažené podmienky“ je označovaná ako „H2“, vo vzorci pre výpočet nájomného/podnájomného v zmluvách nie je uvedená platba, ktorá by bola označená ako „H2“. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne vysporiadal aj s jeho námietkami, že platbu na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v sume 25.474,76 Eur podľa § 5 vl. nar. 75/2015 Z.z., ktorú si žalobca nárokuje od žalovaného, nemožno v žiadnom prípade podradiť pod tzv. vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach podľa § 57 vl. nar. č. 499/2008 Z.z. Platba na vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami podľa § 5 vl. nar. č. 75/2015 Z.z. môže byť poskytnutá iba za kumulatívneho splnenia troch podmienok, jednou z nich je chov zvierat, táto platba teda patrí žalovanému. Súd sa mal vysporiadať aj s námietkami žalovaného, že v prípade, že žalobcovi bude priznaný uplatnený nárok na zaplatenie 25.474,76 Eur, išlo by o obchádzanie vl. nar. č. 75/2015 Z.z. a zároveň aj o rozpor s dobrými mravmi, keď by žalovaný takúto platbu získal napriek tomu, že nespĺňa na jej vyplatenie zákonné podmienky. Súd prvej inštancie podľa žalovaného poskytol ochranu zmluvnému dojednaniu, ktoré obchádza platné právo a ktoré vytvorilo mechanizmus čerpania priamych platieb pre subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky čerpania a podpory stanovené právnymi predpismi na priame platby, tak čerpajú zneužitím subjektov, ktoré zákonné podmienky pre čerpanie týchto platieb spĺňajú. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 18.04.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože tento je podľa neho správny.

17. Žalobca v pomerne rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a v konaní, nesúhlasí so žalovaným, že nájomná a podnájomná zmluva je neplatným právnym úkonom. Predmet nájmu, resp. podnájmu je podľa neho špecifikovaný dostatočne určito, špecifikovaný v prílohe č. 1 k týmto zmluvám v nadväznosti na čl. I zmlúv. Predmet nájmu/ podnájmu je v prílohe č. 1 špecifikovaný dostatočne, určito a zrozumiteľne, zmluvy boli platne uzavreté. Pokiaľ ide o výpočet nájomného, resp. podnájomného je potrebné vychádzať z toho, v akej výške boli žalovanému poskytnuté platby na plochu a platby na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky tak, ako to vyplýva z dohodnutého vzorca na výpočet nájomného. Platba na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky, ktorá je súčasťou výpočtu nájomného, resp. podnájomného je odo dňa účinnosti vl. nar. č. 75/2015 označovaná ako platba pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami, preto je potrebné túto platbu pri určení výšky podľa vzorcov v zmluvách zohľadniť.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.10.2018, v ktorom zotrval na všetkých svojich názoroch a argumentáciách uvedených v konaní na súde prvej inštancie a aj v podanom odvolaní. Predložil tiež Stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 14.05.2018 podané na žiadosť žalovaného, v ktorom samotné ministerstvo potvrdzuje, že podmienky pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami ustanovené v § 4 vl. nar. č. 75/2015 Z.z. sú odlišné ako boli podmienky ustanovené v § 57 vl. nar. č. 499/2008 pre poskytnutie podpory v znevýhodnených oblastiach - vyrovnávacieho príspevku podľa § 57 vl. nar. č. 499/2008, ide teda o dve odlišné a samostatné platby.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Podľa § 387 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie bez toho, aby ho zopakoval. Súd prvej inštancie nepochybil, keď vychádzal z dohody o cene nájomného, resp. podnájomného tak, ako bola dohodnutá vo vyššie uvedených zmluvách, keď základom pre výpočet nájomného, resp. podnájomného boli platby od PPA, a to platby na plochu obrábanej pôdy (tzv. jednotná platba na plochu) a platby na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tzv. „platbu v znevýhodnených oblastiach - sťažené podmienky“ v zmysle vl. nar. č. 499/2008 Z.z. je možné považovať za platbu obdobného charakteru, ako tzv. „platbu pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami“ v zmysle vl. nar. č. 75/2015 Z.z., a to bez ohľadu na to, že „platba v znevýhodnených oblastiach“ bola vo vl. nar. č. 499/2008 Z.z. označovaná ako vyrovnávací príspevok. Je nepochybné, že v obidvoch prípadoch ide o platbu, ktorá má kompenzovať určité prírodné alebo iné obmedzenia na konkrétnych poľnohospodárskych pozemkoch, ide teda o určitú kompenzačnú platbu zo strany PPA. Dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že za rok 2016 bola žalovanému zo strany PPA uhradená aj žalobcom v konaní uplatnená platba vo výške 25.474,76 Eur, ktorá podľa vzorca dohodnutého v oboch zmluvách mala byť zahrnutá do nájomného, resp. podnájomného za rok 2016.

22. Vzhľadom na námietky žalovaného v odvolaní a na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie ešte odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. I nájomnej, ako aj podnájomnej zmluvy (obe uzavreté dňa 30.03.2012) bol predmetom týchto zmlúv prenájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 Zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. V prílohe č. 1 oboch zmlúv boli pozemky, ktoré boli predmetom nájomnej aj podnájomnej zmluvy podrobne špecifikované označením čísla LV, čísla parcely C-KN, resp. čísla parcely E-KN, druhom pozemku, výmerou, spoluvlastníckym podielom aj výmerom vlastníckeho podielu prenajímateľa. Predmet nájomnej aj podnájomnej zmluvy bol takto dostatočne identifikovaný, a to určito a zrozumiteľne, takže námietky žalovaného v tomto smere považuje odvolací súd za neoprávnené. Pokiaľ súčasný štatutárny zástupca žalovaného nemal k dispozícii tieto prílohy, ide o internú záležitosť žalovaného. Napokon, ako to potvrdili obe zmluvné strany, zmluvný vzťah medzi nimi trval už viac rokov, pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tom, za prenájom ktorých konkrétnych pozemkov žalobcovi uhrádza nájomné, resp. podnájomné, mal možnosť túto situáciu riešiť. Súd prvej inštancie nepochybil, keď na tento právny vzťah aplikoval úpravu § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy, a to bez ohľadu na to, že v konkrétnom prípade išlo o nájom, resp. podnájom poľnohospodárskej pôdy a nájomná aj podnájomná zmluva boli uzavreté tak podľa Občianskeho zákonníka aj podľa Zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.

23. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, ktorý tvrdil, že legislatívnou zmenou došlo zo strany žalovaného k čiastočnej nemožnosti plnenia. Nájomné aj podnájomné v oboch zmluvách bolo dohodnuté v nadväznosti na platby zo strany PPa poskytnuté žalovanému. Pokiaľ mal žalovaný za to, že v súvislosti s vyššie uvedenou legislatívnou zmenou by malo dôjsť k zmenám vo výške platieb za nájomné, má sa v tomto smere pokúsiť o dohodu so žalobcom. Napokon, ako to uviedol aj sám žalovaný v odvolaní, za roky 2017 - 2020 uzavreli sporové strany k vyššie uvedeným zmluvám Dodatok č. 3, kde došlo okrem iného aj k úprave výšky a splatnosti nájomného aj podnájomného. Žalobca však uplatňuje doplatenie nájomného za rok 2016, a to vo výške dohodnutej v zmluve v nadväznosti na platbu PPA, ktorá žalovanému poukázaná bola.

24. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu poukazuje na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka SR zo dňa 14.05.2018, kde sa ministerstvo vyjadruje v tom smere, že platba pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami podľa § 3 až 6 vl. nar. č. 75/2015 Z.z. a podpora v znevýhodnených oblastiach podľa § 56 - § 59 vl. nar. č. 499/2008 Z.z. - vyrovnávací príspevok sú dve odlišné a samostatné platby. Odvolací súd ho upozorňuje, že toto považuje za tzv. novotu v odvolacom konaní (§ 366 , pričom nemá preukázané, že žalovaný nemohol tento dôkaz uplatniť bez svojej viny už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto na toto stanovisko neprihliada. Má za to, že nič nebránilo žalovanému, aby si takéto stanovisko vyžiadal už počas konania na súde prvej inštancie. Bez ohľadu na uvedené zdôrazňuje, že v oboch zmluvách bola dohodnutá platba v nadväznosti na platby zo strany PPA a to tak, že základ platby nájomného tvorila jednak platba na plochu a jednak platba na znevýhodnené oblasti - sťažené podmienky, pričom ako už odvolací súd vyššie uviedol, z hľadiska cieľu a charakteru týchto platieb ich považuje za platby obdobné, také, ktoré majú za cieľ kompenzovať určité prírodné znevýhodnenia, resp. sťaženia na konkrétnych poľnohospodárskych pozemkoch. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že pokiaľ aj podmienky pre tieto platby boli odlišné, z hľadiska rozhodnutia o nároku žalobcu je potrebné vychádzať z dohody v zmluve, a teda z toho, že PPA túto platbu žalovanému za rok 2016 aj poskytla (bez ohľadu na to, aké boli podmienky na jej priznanie).

25. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .