Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-60-2018.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/60/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Moniky Tobiašovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému U. X., bytom X. XXX/X, F., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 863,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu P. č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 29. mája 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odôvodnil to tým, že vo veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 17.10.2016, pričom sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 13.06.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB a.s.) a povinným. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 22.10.2013, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože mala formulárovú podobu, bola predložená spotrebiteľovi bez náležitého vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania, išlo teda o podmienku pripravenú vopred bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, možnosť výberu spotrebiteľa medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je len zdanlivá, fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná, navyše je neprijateľná aj z dôvodu tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Neprijateľná podmienka je neplatná, vo svojich dôsledkoch zapríčinila nulity rozhodcovského rozsudku, ktorý nemôže byť exekučným titulom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V prvom rade poukázal na novú právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy sa riadil prísne právnymi predpismi vymedzenými pravidlami v intenciách § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/204 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZSRK), hoci tento v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol účinný. Rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie úveru, spotrebiteľ mohol túto zmluvu odmietnuť, a tým by neodmietol iné zmluvné ustanovenie. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov na základe zmluvy, pritom je formulovaná alternatívne. Podľa jeho názoru nebolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, nie je možné, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul. Navyše spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto predmetnú zmluvu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, neoprávnene zasahuje do jeho
práva na súdnu ochranu, znemožňuje mu efektívne uspokojenie jeho pohľadávky. Napriek rozsiahlosti odôvodnenia napadnuté uznesenie neobsahuje logické súvislosti, poukazuje na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jeho účel poskytnúť možnosť riešiť spory aj v rozhodcovskom konaní. Jediným porušením povinností na strane oprávneného bolo podľa rozhodnutia uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu, resp. aj rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom, aj pri existencii spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy skúma vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
6. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
7. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)
8. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu otázku, ktorou je otázka platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
9. Predmetná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXX zo dňa 22.10.2013 uzavretá medzi účastníkmi zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 13.06.2008, upravuje riešenie sporov tak, že rozhodcovský súd bude vec riešiť v prípade podania žaloby na tomto súde alebo vec bude riešená pred príslušným všeobecným súdom, ak bude žaloba podaná na všeobecnom súde. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.
10. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
11. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy a z tohto ustanovenia je zjavné, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je platná.
12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
13. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo samostatná rozhodcovská zmluva.
14. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacím argumentom, že rozhodcovská zmluva je platná, pretože má podobu samostatného právneho úkonu na samostatnej listine.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predložené tlačivo tejto dohody, tlačivo dotazníku, a tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Ide už o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým v tomto prípade päť rokov po podpise hlavného kontraktu (dojednaného individuálne, keďže spotrebiteľ prejavuje dopyt, žiada o finančné prostriedky, zisťuje a dojednáva podmienky ich získania a rozhoduje sa pre ich prijatie) bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vovádza spotrebiteľa do uzatvárania dohôd, dotazníkov a rozhodcovských zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej
18.
zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, ktoré dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.
19. Technická samostatnosť rozhodcovskej zmluvy je pri zahltení spotrebiteľa listinami irelevantná.
20. Súd prvej inštancie teda správne zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.
21. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“
22. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v V. a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa je vo F.. Z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy evidentne vyplýva, že spotrebiteľ bude vždy žalovaný na rozhodcovskom súde.
23. V tejto veci teda bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu zrejmá a aj súd prvej inštancie túto okolnosť správne vyhodnotil.
24. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
25. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).