Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-6-2019.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti o maloletú Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov: matky P. a otca P., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. novembra 2018, č.k. 5P/54/2018-74, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 04.07.2018, ktoré je povinný platiť mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Vo výroku II. určil nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 04.07.2018 do 12.11.2018 v sume 190,64 Eur a uložil ho otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 20 Eur mesačne popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky. Vo výroku III. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/209/2010-18 zo dňa 08.12.2010 v časti týkajúcej sa určenia výživného na mal. Q.. Vo výroku IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 5P/209/2010-18 zo dňa 08.12.2010 bola mal. Q. zverená do starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Q. sumou 100 Eur mesačne. Otec sa opakovane dožadoval zníženia tejto sumy v konania vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 8P/65/2017, 8P/151/2014, kde bol jeho návrh zamietnutý, resp. konanie zastavené potom, ako otec zobral návrh späť. Z predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. matka mal. Q. je t. č. poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur, nakoľko je na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom mal. D. U., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň poberá prídavky na obe deti vo výške 47,36 Eur. Matka potvrdila skutočnosť, že otec mal. Q. v súčasnosti dlhuje 50 Eur ako časť určeného výživného za obdobie 10/2018. Jej partner je zamestnaný v spoločnosti L., s.r.o. s čistým mesačným príjmom za rok 2018 cca vo výške 80,57 Eur. Z pracovnej zmluvy, ktorú predložil otec maloletej, vyplýva, že od 20.09.2018 je zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o. ako pomocný skladový operátor na dobu určitú do 28.02.2019. Dohodnutá mzda sa skladá z hodinovej mzdy 124,- Kč a pohyblivej zložky, podľa kvality vykonanej práce a plnenia výkonnostných noriem. Za obdobie 9/2018 dosiahol otec mzdu 5.912,- Kč. Predtým otec pracoval od 25.01.2018 ako operátor vo výrobe. Pracovnú zmluvu uzavrel s agentúrou práce I., s.r.o., kde mu podľa platového výmeru prináležala hodinová mzda vo výške 82,- Kč a variabilná zložka mzdy vo výške 3.000,- Kč. Za obdobie od 25.01.2018 bol pridelený k užívateľovi C., s.r.o. V období 09.07.2018 - 05.08.2018 vykonával prácu pre zamestnávateľa Y., s.r.o. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že výživné na mal. Q. bolo určované
posledným rozhodnutím súdu v dobe, keď mala maloletá 4 mesiace. V súčasnosti má X rokov, je žiačkou S. ročníka základnej školy. Na strane maloletej teda jednoznačne došlo k zmene pomerov súvisiacich s jej prirodzeným rastom, a to tak nákladov na stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a v neposlednom výdavkov spojených s návštevou školy. Taktiež možno konštatovať, že otec maloletej sa dlhodobo vyhýba tomu, aby sa riadne zamestnal a dosahoval príjem z práce zodpovedajúci jeho kvalifikácii. Pracuje cez agentúru v C., resp. v minulom období pracoval načierno. Otec ani neskrýva skutočnosť, že tak robí z toho dôvodu, aby sa vyhol exekúciám, ktoré má na Slovensku. Súd pre informáciu otca predložil výpis z voľných pracovných miest zodpovedajúcim profesii skladník, čašník, s okamžitým možným nástupom do zamestnania od 500 Eur - 900 Eur za mesiac. Situácia v C. je podľa názoru súdu rovnaká, resp. veľmi podobná. Skutočnosť, že sa otcovi neoplatí riadne a oficiálne zamestnať, nakoľko vďaka prebiehajúcim exekúciám mu z vyplatenej mzdy zostane suma, ktorú on nepovažuje za dostatočne motivačnú, nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek plne odkázané na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov. Otec na rozdiel od matky nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jeho oficiálne preukázaný príjem je skutočne na hranici životného minima. S prihliadnutím na pracovné skúsenosti a kvalifikáciu otca, či celkový aktuálny stav na trhu práce by však bolo úplne neakceptovateľné prihliadať len na reálne vykazovanú mzdu otca v jeho terajšom zamestnaní. Súd preto v otázke príjmov otca vychádzal z potenciality na jeho strane. Jeho potenciálny príjem sa tak pohybuje okolo úrovne 650 Eur. Skutočnosť, že jeho reálny príjem je omnoho nižší, si otec zapríčinil sám svojím životným štýlom, je to jeho dobrovoľné rozhodnutie a nepramení z objektívnych dôvodov nedostatku vhodnejších a lepšie pracovných príležitostí. Táto skutočnosť však nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q.. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd v celom rozsahu vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a počnúc dňom podania návrhu, t. j. 04.07.2018 túto zvýšil na sumu 150 Eur. V nadväznosti na túto skutočnosť určil zročné výživné za obdobie od 04.07.2018 do 12.11.2018, v celkovej výške 190,64 Eur, ktorá suma zahŕňa aj oboma rodičmi odsúhlasený nedoplatok vo výške 50 Eur, ktorý otec má na výživnom za obdobie 10/2018. Uvedenú sumu otcovi súd uložil splatiť v splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, nezaplatením čo len jednej splátky. Týmto spôsobom došlo k zmene ostatného rozhodnutia upravujúceho vyživovaciu povinnosť k mal. Q., a to rozsudku tamojšieho súdu, č.k. 5P/209/2010-18 zo dňa 08.12.2010. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil tým, že U.. N. F. bola zaujatá voči jeho osobe a nerozhodovala objektívnym pohľadom. Nebrala do úvahy jeho momentálnu finančnú situáciu a výživné mu zvýšila na základe zárobku 900 Eur v A., pričom na Slovensku má niekoľko tisícové dlhy a exekúcia by mu všetko zobrala.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podávala z dôvodu, že maloletá dovŕšila X rokov a od narodenia sa jej výdavky rapídne zvýšili. Otec do dnešného dňa prispel 1 sunarom a 1 plienkami, čiže 8 rokov len ona zabezpečuje ošatenie, celodennú teplú stravu, drogériu, hračky, školské potreby, obedy v škole, školské poplatky, lieky, poplatky u lekárov, narodeniny, meniny, Vianoce. Otec okrem výživného nič maloletej neposlal. Otec sa s maloletou nestretáva, nakoľko sa ho bojí z dôvodu, že ich otec dlhé roky psychicky týral a ju matku fyzicky napádal. Zanechalo to vážne následky, kvôli ktorým sa lieči na neurológii. V roku 2014 otca udala za neplnenie si vyživovacej povinnosti, keď na dcéru roky neprispieval. Otec matku opätovne fyzicky napadol v roku 2015, liečila sa dva mesiace. Maloletá ju po napadnutí videla, a preto svojho otca nechce vidieť. K otcom tvrdenej zlej finančnej situácii uviedla, že otec sa splácaniu dlhov vyhýba úmyselne, tvrdí, že na Slovensku by mu po exekúciách zostala minimálna mzda, avšak po zdokladovaní výplatných pások v C. nemá ani polku minimálnej mzdy. To znamená, že úmyselne robí pre spoločnosť, ktorá mu vydá pásky s minimom. Žiadala, aby výživné na mal. Q. zostalo vo výške 150 Eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že posledná úpravy výživného na mal. Q. bola vykonaná v čase, keď maloletá mala X mesiace. V súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na stravu, ošatenie, obuv, školské pomôcky, zdravotnú starostlivosť a záujmové krúžky. Otec sa s maloletou dlhodobo nestretáva, nad rámec výživného ničím neprispieva. Otec má rôzne dlhy a exekúcie, ktoré si zapríčinil sám. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.
5. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že matka ho dvakrát na polícii obvinila, že ju týral a bil, v oboch prípadoch sa nakoniec priznala, že napádala ona jeho a kvôli nej ľudia zavolali políciu. Spätne ho udala, že 6 rokov neplatil výživné, klamala, že sa o ňu a ich dcéru nestaral. Na ďalšom súde vyšlo najavo, že bývala spolu s ním 3 roky u jeho mamy na X. S.. Tvrdenie, že sa ho bojí vlastná dcéra, je tiež výplodom stále rastúcej fantázie matky. On sa robote nevyhýba, má zdokladovaný svoj príjem ako treba. Dodal, že za 4 roky matku nenapadol, nebil a psychicky ju netýral.
6. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že i keď otcov príjem je na hranici životného minima, s prihliadnutím na pracovné skúsenosti a kvalifikáciu otca, či celkový aktuálny stav na trhu práce by bolo úplne neakceptovateľné prihliadať len na reálne vykazovanú mzdu otca v jeho terajšom zamestnaní. Súd preto v otázke príjmu otca vychádzal z potenciality jeho príjmu, ktorý sa pohybuje okolo úrovne 650 Eur. Skutočnosť, že jeho reálny príjem je omnoho nižší, si otec zapríčinil sám svojím životným štýlom, je to jeho dobrovoľné rozhodnutie a nepramení z objektívnych dôvodov nedostatku vhodnejších a lepších pracovných príležitostí. Táto skutočnosť však nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q.. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd v celom rozsahu vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a počnúc dňom podania návrhu, t. j. 04.07.2018 túto zvýšil na sumu 150 Eur.
8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:
9. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy.
11. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení, keď vyhodnotil, že je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby prispievať na výživu mal. Q. zvýšenou sumou 150 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 04.07.2018, čo zodpovedá oprávneným potrebám maloletej.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného na mal. Q. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/209/2010-18 zo dňa 08.12.2010, ktorým bola mal. Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal.
Q. sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.02.2011. Maloletá mala v tomto čase X mesiace, matka nepoberala rodičovský príspevok, bola neplnoletá, mala prerušené štúdium na SOŠ a s mal. Q. žila v spoločnej domácnosti svojich rodičov. Otcov zárobok v tomto konaní nebol zistený. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.
13. Od tejto poslednej úpravy uplynulo viac ako 8 rokov, mal. Q. je vo veku X rokov a je žiačkou X. ročníka základnej školy. Je tak zrejmé, že na strane maloletej jednoznačne došlo k zmene pomerov, k zvýšenie jej životných nákladov súvisiacich s jej prirodzeným rastom, nákladov na stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a školu. Matka maloletej je t. č. poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur, nakoľko je na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom, mal. D. U., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň poberá prídavky na obe deti vo výške 47,36 Eur. Jej partner je zamestnaný v spoločnosti L., s.r.o. s čistým mesačným príjmom za rok 2018 cca vo výške 80,57 Eur. Otec maloletej pracuje v súčasnosti v C.. Z pracovnej zmluvy otca vyplýva, že od 20.09.2018 je zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o. ako pomocný skladový operátor na dobu určitú do 28.02.2019. Dohodnutá mzda sa skladá z hodinovej mzdy 124,- Kč a pohyblivej zložky, podľa kvality vykonanej práce a plnenia výkonnostných noriem. Za obdobie 9/2018 dosiahol otec čistú mzdu 7.434,- Kč (čo predstavuje približne 250 Eur). Predtým otec pracoval od 25.01.2018 ako operátor vo výrobe. Pracovnú zmluvu uzavrel s agentúrou práce I., s.r.o., P. E., kde mu podľa platového výmeru prináležala hodinová mzda vo výške 82,- Kč a variabilná zložka mzdy vo výške 3.000,- Kč. Za obdobie od 25.01.2018 bol pridelený na výkon práce k užívateľovi C., s.r.o., O.. V období od 09.07.2018 do 05.08.2018 vykonával prácu pre zamestnávateľa Y., s.r.o., O. na základe dohody o výkone práce a kde bola dohodnutá hodinová mzda 60,- Kč. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
14. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti na mal. Q.. Z dokazovania vyplýva, že otec má dlhodobo nepravidelný príjem. V súčasnosti pracuje v zahraničí, v C., kde podľa predložených listinných dokladov dosahuje veľmi nízky zárobok. Podľa vyjadrenia otca sa proti nemu vedie viacero exekúcií na Slovensku, preto na Slovensku nepracuje. Takto je zrejmé, že otec koná tak, že sa úmyselne vzdáva možnosti zabezpečiť si výhodnejšiu zárobkovú činnosť (pracovný pomer), aby si tak zabezpečil príjem dostačujúci k plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu zodpovedajúcemu oprávneným potrebám mal. Q.. Za týchto okolnosti odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za správny, keď vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške 650 Eur mesačne, ktorý by mohol dosahovať s ohľadom na jeho skutočné schopnosti a možnosti, dané aj fyzickým stavom, pracovnými skúsenosťami a situáciou na trhu práce. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec ako osoba povinná vyživovacou povinnosťou k maloletej je povinný vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby zabezpečil výživu maloletej, vzhľadom na jej vek a náklady.
15. Pokiaľ otec namieta, že vec prejednávajúca sudkyňa U.. N. F. bola voči nemu zaujatá, keď nerozhodovala objektívnym pohľadom a nebrala do úvahy jeho momentálnu finančnú situáciu, táto námietka nie je dôvodná. Kedy je sudca vo veci zaujatý, vyplýva z ust. § 50 a nasl. CSP. Ust. § 53 ods. 3 CSP výslovne uvádza, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada.
16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).