Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21C-43-2018.pdf
PDF · 74.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/43/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: O. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 163,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 163,40 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 16.02.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 163,40 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 20.10.2017 odobratá vzorka biologického materiálu, ktorá bola následne podrobená toxikologicko-chemickej analýze s pozitívnym výsledkom na prítomnosť omamných a psychotropných látok. Žalobca uhradil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý analýzu vykonával náklady spojené s vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení vo výške 163,40 Eur. V tomto konaní žalobca uplatňuje voči žalovanému refundáciu týchto nákladov a zákonný úrok z omeškania, keďže žalovaný svoju povinnosť v určenej lehote nesplnil.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nebolo možné žalovanému doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd ho zrušil v celom rozsahu a nariadil vo veci pojednávanie.
4. Žalovanému súd doručoval zásielky na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov a to aj prostredníctvom polície. Zásielky sa však napriek všetkým vykonaným pokusom žalovanému nepodarilo doručiť a súdu sa jeho skutočný pobyt nepodarilo zistiť, napriek tomu, že vykonal všetky dostupné úkony na zistenie jeho pobytu. Z toho dôvodu súd žalovanému doručoval žalobu spolu s prílohami, poučenie ako aj uznesenie, ktorým ho vyzval na vyjadrenie sa k podanej žalobe prostredníctvom webovej stránky súdu a oznámením na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 116 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný si tieto písomnosti v 15-dňovej zákonnej lehote neprevzal, v dôsledku čoho sa uplynutím tejto lehoty považujú za doručené.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 07.02.2019, ktorého sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v súlade s § 106 ods. 3 CSP, teda prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.
6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie žalobou, výsledkami toxikologicko-chemickej analýzy č. 407/2017, faktúrou zo dňa 08.12.2017 vystavenou Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobcovi znejúcou na sumu 163,40 Eur, faktúrou zo dňa 16.01.2018 vystavenou žalobcom žalovanému znejúcou na sumu 163,40 Eur, výzvou žalobcu na zaplatenie nákladov toxikologického vyšetrenia zo dňa 03.07.2018 a ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 20.10.2017 hliadka pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, pracovisko Sučany zastavila motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný. Z dôvodu, že žalovaný javil známky požitia návykových látok, vzniklo podozrenie, že jeho schopnosť viesť motorové vozidlo môže byť znížená účinkom tejto látky, preto bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu a odberu biologického materiálu s čím žalovaný súhlasil. Analýzu odobratého biologického materiálu vykonal zhotoviteľ Súdnolekárske a patologické pracovisko Martin Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Zhotoviteľ dňa 05.12.2017 vypracoval Výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 407/2017, z ktorých vyplývalo, že vzorky biologického materiálu žalovaného boli pozitívne na obsah omamných a psychotropných látok. Polícia, ktorá si analýzu u zhotoviteľa objednala zaplatila na základe faktúry zo dňa 08.12.2017 za jej vypracovanie sumu 163,40 Eur. V zmysle § 5 ods. 9 zákona č. 219/1996 Z.z. následne refakturovala žalovanému faktúrou č. 5060043729 zo dňa 16.01.2018 náklady súvisiace s toxikologickým vyšetrením vo výške žalovanej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný uvedenú sumu nezaplatil, žalobca ho listom zo dňa 03.07.2018 vyzval na jej zaplatenie. Žalovaný ani v dodatočnej lehote tieto náklady žalobcovi nenahradil.
8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len zákona č. 219/1996 Z.z.), príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len policajný orgán) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z., osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pre jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte po ich vplyvom.
10. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z.z., vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu.
11. Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 219/1996 Z.z., lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal a to vo výške určenej osobitným predpisom.
12. Podľa § 5 ods. 9 zákona č. 219/1996 Z.z., v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný po podrobení sa odberu krvi a moču s pozitívnym nálezom na omamné a psychotropné látky neuhradil žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s týmto vyšetrením. Žalobca súdu ním tvrdené skutočnosti riadne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, preto súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej, a to vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni márneho uplynutia lehoty splatnosti (15.02.2018) uvedenej vo vystavenej faktúre č. 5060043729 zo dňa 16.01.2018, t.j. odo dňa 16.02.2018 do zaplatenia.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Vzhľadom na to, že žalobca ako úspešná strana v spore si nárok na náhradu trov konania neuplatnil súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.