Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX a 2. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Advokátska kancelária so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/X, G., zastúpený GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Eisteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade G., katastrálny odbor, okres G., obec G., katastrálne územie G., na LV č. XXXX, parcely registra „C“ ako: parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m2, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m2, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XXX m2, stavby: dom súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX a nebytová budova súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X patria do dedičstva po poručiteľke S. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., P. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX E. C..

II. Žalobcovia 1. a 2. majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.01.2018 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade G., katastrálny odbor, kat.územie G., LV č. XXXX, parcely registra C ako: parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XX m, parc. č. XXXX - X. G. S. L. vo výmere XXX m, stavby: K. D. Č. XXXX na parcele č. XXXX a nebytová budova súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X patria do dedičstva po poručiteľke S. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., P. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX v C.. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou bez uvedenia dátumu (času uzatvorenia zmluvy) S. B., O.. E. v postavení darkyne darovala žalovanému nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úade G., katastrálny odbor, katastrálne územie G. v LV č. XXXX. Okresný úrad G., katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva na meno žalovaného povolil dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. E.. Dňa XX.XX.XXXX darkyňa S. B. zomrela a podľa potvrdenia L. Ú. K.. C. Y. E. G. predpokladanými dedičmi zo zákona v III. skupine po poručiteľke sú žalobcovia, ako jej synovci. Dedičské konanie po neb. S. B. vedené pod sp. zn. XDXXX/XXXX, K. XXX/XXXX bolo právoplatne skončené dňa 28.03.2015. Žalobcovia po oboznámení sa s obsahom darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli darované nehnuteľnosti opísané v darovacej zmluve sú presvedčení, že darovacia zmluva, ktorá má zásadný význam na určenie existencie alebo neexistencie práv založených sporným úkonom je absolútne neplatná a to pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovaných právom, konkrétne § 42 ods. 2, písm. b) katastrálneho zákona. Darovacia zmluva zavkladovaná pod č. E. neobsahuje čas jej uzatvorenia a teda sa nemohla stať vkladu schopnou listinou a ani nemohli nastať jej vecnoprávne účinky. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Poručiteľka S. B. ako darkyňa v napadnutej darovacej zmluve bola podľa názoru žalobcov v čase smrti, t. j. XX.XX.XXXX vlastníčkou sporných nehnuteľností.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcov o neplatnosti darovacej zmluvy s odôvodnením, že zo žiadneho predpisu súkromného práva nevyplýva povinnosť na darovacej zmluve uviesť dátum právneho úkonu, ktorý nie je podstatnou náležitosťou právneho úkonu a z pohľadu súkromného práva nemôže byť zmluva neplatná. Súčasťou napadnutej darovacej zmluvy je osvedčovacia doložka osvedčujúca pravosť podpisu oboch zmluvných strán a potvrdzujúca skutočnosť, že zmluvné strany podpísali darovaciu zmluvu dňa XX.XX.XXXX pred notárom. Darovacia zmluva tak obsahuje explicitne uvedený dátum i miesto jej uzatvorenia, to ako a kde v zmluve bude uvedený dátum podpisu je vecou zmluvných strán. Ustanovenie § 42 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností je ustanovením verejného práva a povinnosť skúmať takúto obsahovú náležitosť zmluvy je uložená výlučne príslušnému orgánu na úseku správy katastra nehnuteľnosti, ako správnemu orgánu rozhodujúcemu v administratívnom konaní. Podľa názoru žalovaného všeobecný súd nie je oprávnený v tomto súdnom spore preskúmavať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy z pohľadu naplnenia ust. § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a preskúmavať tak právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu na úseku správy katastra v konaní E., ktorým správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva. Skutočnosť, že správny orgán vklad vlastníckeho práva povolil preukazuje, že boli naplnené všetky podmienky na povolenie vkladu tak z pohľadu súkromného ale i verejnoprávneho predpisu. Žalobca považuje žalobu žalobcov za účelovú z dôvodu, že matka žalovaného vedie proti žalobcom na tunajšom súde spor, ktorým sa domáha určenia, že ňou žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva poručiteľky S. B..

X. Žalobca za dôkazy označil darovaciu zmluvu, List vlastníctva č. XXXX, potvrdenie o okruhu dedičov zo dňa 29.12.2014 Notárskym úradom G., K.. C..Y., notár, so sídlom G., L..X.C. XXXX/XX, Uznesenie OS Piešťany sp.zn. XD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 10.01.2019, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením obsahom listín v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z Darovacej zmluvy vyplýva, že S. B. O.. E. ako darca darovala žalovanému ako obdarovanému nehnuteľnosti špecifikované v článku II. zmluvy a to: a) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XX m2, b) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XX m2, c) pozemok parc. č. XXXX, parcela reg. C zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G.Š., druh pozemku: X. G. S. L. M. E. XXX m2 d) rodinný dom so súp.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., postavený na parc.č. XXXX e) iná budova so súp.č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, vedená na Okresnom úrade G. - katastrálny odbor, kat.úz. G., okres G., obec G., postavená na parc.č. XXXX/X, parcela registra Q. , druh pozemku: X. G. S. L. o výmere XXX m2. Darovacia zmluva je zmluvnými stranami podpísaná. Dátum uzatvorenia zmluvy absentuje. K zmluve je pripojená doložka Osvedčenia o pravosti podpisov oboch zmluvných strán vystavená C.. C. O., notárskym koncipientom povereným notárom I.. C. O. zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že výlučným vlastníkom všetkých vyššie špecifikovaných nehnuteľností je žalovaný. Ako titul nadobudnutia je vyznačená pod E. XXX/XX - Darovacia zmluva právoplatná X.X.XXXX - XXX/XX.

7. Z potvrdenia notára I.. C. Y., Notársky úrad so sídlom L.. X. C. XXXX/XX, G. X. K. XX.XX.XXXX vyplýva, že po nebohej S. B., O.. E., zomrelej XX.XX.XXXX je vedené dedičské konanie pod č.k. XD/ XXX/XXXX, K. XXX/XXXX a dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine v zmysle § 475 sú synovci poručiteľky G. E. S. G. E..

8. Z Uznesenia č. XD/XXX/XXXX, K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičské konanie po neb. S. B., O.. E., zomr. XX.XX.XXXX bolo zastavené a nepatrný majetok - osobný účet so zostatkom vo výške 228,02 eur bol vydaný G. E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

9. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 právny zástupca žalobcov v rámci svojho vyjadrenia odkázal na konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom sa riešila totožná právna vec, v ktorej išlo o kúpnu zmluvu, kde absentoval čas právneho úkonu a súd rozhodol, že táto zmluva je neplatná ( rozsudok OS Piešťany č. XXC/XX/XXXX v spojení s rozsudkom KS Trnava č. XXCo/XXX/ XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX). Ďalej uviedol, že nedostatok, a to rozpor s ust. § 42 ods. 2, písm. b) katastrálneho zákona nebol žiadnym spôsobom odstránený v rámci správneho konania či už formou opravy, alebo uzatvoreného dodatku k darovacej zmluve a nestotožňuje sa s vyjadrením žalovaného v súvislosti s tým, že doložka osvedčujúca pravosť podpisu oboch zmluvných strán je zároveň časom uzatvorenia právneho úkonu.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.01.2019 poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.04.2018 a podrobne sa vyjadril k aspektom súkromného a verejného práva, pričom na podporu svojich tvrdení odkázal na rozhodnutia súdov, napr. Najvyššieho súdu Českej republiky č. 22Cdo/1176/2001, Najvyššieho súdu Českej republiky č. 32Cdo/750/2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3SŽo/64/2010.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom poukázali na to, že súdna prax akceptuje iba také žaloby, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, čo je i tento prípad.

13. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe preukázali, pretože touto žalobou chcú dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností a odopretím tejto určovacej žaloby by podľa názoru súdu došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem toho vidí súd naliehavosť právneho záujmu žalobcov na predmetnej určovacej žalobe aj v tom, že má preukázanú spornosť právneho vzťahu medzi sporovými stranami a vyriešením tejto spornosti sa odstráni jestvujúci stav neistoty právneho postavenia žalobcov.

14. V rámci rozhodovania v merite veci, bolo povinnosťou súdu prednostne vyriešiť predbežnú otázku v súvislosti s posúdením platnosti darovacej zmluvy, nakoľko táto otázka má zásadný význam na určenie existencie alebo neexistencie práv založených týmto sporným právnym úkonom. Podľa názoru žalobcov darovacia zmluva ako podklad nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovaných právom, a to konkrétne čas právneho úkonu podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaného zo žiadneho predpisu súkromného práva nevyplýva povinnosť na darovacej zmluve uviesť dátum a súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť resp. neplatnosť zmluvy z pohľadu naplnenia ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. a preskúmavať tak právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 628 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

21. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu.

23. Podľa 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

24. V prejednávanom prípade bola spornou otázka platnosti resp. neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného k sporným nehnuteľnostiam pre absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti a to času právneho úkonu podľa § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona. Súd na pojednávaní postupom podľa § 181 ods. 2 vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, vyjadril názor v súvislosti s posúdením platnosti zmluvy z hľadiska všetkých zákonom vyžadujúcich náležitostí právneho úkonu a uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva pod V357/14 a pokiaľ by v rámci vkladového konania príslušný správny orgán posúdil, že zmluva neobsahovala náležitosti podľa ust. § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona vklad by nepovolil.

25. V zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 je sudca povinný stranám a ich zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní predbežné právne posúdenie veci, na základe ktorého musí byť stranám a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať. Sudca je povinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a prezentovať relevantný právny záver. Predbežnosť právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel postupom iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd spôsobilý interpretovať, avšak záväzne ho môže aplikovať až na definitívne zistený skutkový stav. Predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať, strany ani ich zástupcovia nie sú oprávnení reagovať na prezentované právne posúdenie inak ako štandardnými vyjadreniami k predmetu konania. Nie je účelné, aby súd viedol so stranami a ich zástupcami konfrontačnú polemiku o vecnej správnosti prezentovaných záverov. Predbežné právne posúdenie veci má umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie procesnej pozície sporových strán. Ide o inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd formulovaným záverom striktne viazaný a nemôže byť priamo obmedzený ani vlastným predbežným právnym posúdením veci, a ak sa od neho chce odkloniť je potrebné, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal. Zo zákona teda nevyplýva, že by bol súd svojím predbežným právnym posúdením viazaný.

26. Nadväzujúc na odsek 25., keďže súd nie je viazaný svojím predbežným právnym posúdením veci, odklonil sa v rámci posúdenia prejednávaného sporu po právnej stránke od svojho predbežného právneho názoru vysloveného na pojednávaní a dospel k právnemu záveru opačnému ako prezentoval na pojednávaní. K opačnému právnemu názoru dospel súd potom ako sa podrobne oboznámil s konaním vedeným pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom sa riešil obdobný prípad, ktorý sa týkal kúpnej zmluvy, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil i odvolací súd. Je potrebné teda konštatovať, že spornú otázku okresný súd ako aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach riešili a dali na ňu zrejmú odpoveď a súd si v prejednávanom spore ich závery osvojil a pri právnom posúdení danej veci tieto použil. Súd na pojednávaní 10.01.2019 skončil dokazovanie po záverečných rečiach sporových strán, pričom ďalšie dôkazy zo strany právnych zástupcov sporových strán neboli navrhnuté. Skutočnosť, že sa súd odklonil od svojho predbežného právneho názoru prezentovaného na pojednávaní nemôže v tomto štádiu konania žiadnym spôsobom ovplyvniť doterajší priebeh predmetného sporového konania, ani nevytvára priestor na prehodnotenie procesnej pozície sporových strán, pretože ide o právne posúdenie veci, ktoré významným spôsobom nemôže ovplyvniť ďalší procesný postup.

27. Jedným z právom predpokladaných dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov je aj jeho neplatnosť pre rozpor obsahu úkonu s tzv. pozitívnym právom, teda so zákonom a s požiadavkami kladenými zákonom na ten-ktorý právny úkon. Keďže občiansky zákonník nevymedzuje konkrétne obsahové náležitosti zmlúv o prevodoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam okrem požiadavky na písomnú formu, určitosť, zrozumiteľnosť ako aj základný obsah práv a povinností oboch zmluvných strán, konkrétne obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam upravuje i ako zákon normujúci proces vloženia zmluvy do katastra a nadobudnutia jej vecnoprávnych účinkov. Konkrétne ustanovenie § 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona v prípade každej zmluvy, ktorá sa má vložiť do katastra, vyžaduje, aby obsahovala i čas právneho úkonu, teda čas urobenia prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu zmluvy všetkých účastníkov zmluvy. Čas tohto právneho úkonu môže byť buď u všetkých účastníkov rovnaký v prípade jeho uzatvorenia medzi prítomnými alebo naopak rozdielny, ak všetci účastníci nie sú pri uzavieraní zmluvy prítomní na jednom mieste a prejavy vôle nerobia v jeden a ten istý deň, kedy k skoršiemu prejavu niektorého z nich má pristúpiť prejav ďalšieho. V takom prípade je rozhodujúcim až čas deklarovania prejavu vôle poslednej zmluvnej strany.

28. Nakoľko z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že darovacia zmluva neobsahuje čas jej uzatvorenia, je potrebné konštatovať, že neobsahuje zákonom vyžadujúcu náležitosť, a to čas právneho úkonu. Darovaciu zmluvu súd považuje za neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom konkrétne s ustanovením § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších noviel. V nadväznosti na uvedené, súd teda dospel k právnemu záveru, že sporná darovacia zmluva uzavretá medzi poručiteľkou Annou Lehotskou v postavení darkyne a žalovaným v postavení obdarovaného je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože neobsahuje právnym predpisom vyžadovanú náležitosť a to čas jej uzatvorenia.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom. V súvislosti s odkazom súdu na už vyslovený názor v rozhodnutiach Okresného súdu Piešťany sp. zn. XXC/XX/XXXX X. XX.XX.XXXX a Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018: „Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď“.

30. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval a odkazoval na niektoré rozhodnutia iných súdov ( Najvyšší súd Českej republiky ), v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrený názor Krajského súdu v Trnave v odôvodnení rozhodnutia sp.zn. XXCo/XXX/XXXX X. XX.XX.XXXX: „ Odvolací súd pritom vo vzťahu k diskutovanému problému nepovažuje za príhodné ani poukazy z odvolania na niektoré rozhodnutia iných súdov. Z tých tie české neboli použiteľnými pre odchylnosť českej právnej úpravy od tej slovenskej, keď český (zákon ČNR č. 344/1992 Zb.) vôbec náležitosť zmluvy či inej listiny majúcej byť vloženej do katastra, predstavovanú údajom o čase uzavretia zmluvy nepozná, na tomto nič nezmenil ani celý rad novelizácií pôvodného zákona, prinášajúci spresnenie požiadaviek na listiny vkladané do katastra a práve v tom má pôvod pomerne logická odlišná judikatúra českých súdov, na údaji o čase uzavretia zmluvy netrvajúca (nakoľko pri absencii úpravy o príslušnej náležitosti v zmluve treba rozhodnú úpravu vykladať reštriktívne, teda zužujúco a takto i v prospech účastníka konania o vklad)“.

31. Právny zástupca žalovaného v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní 10.01.2019 na podporu svojich tvrdení odkázal okrem iného i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžo/64/2010 zo dňa 18.01.2011. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil právnu otázku týkajúcu sa problému tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v spomínanom rozhodnutí neriešil problém konkrétnej náležitosti zmluvy vyžadovanej výlučne katastrálnym zákonom. Najvyšší súd SR poukázal (v rozhodnutí zrušujúcom rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie správy katastra, zamietajúceho návrh na vklad) na nutnosť odstraňovania nedostatku zmluvy reprezentovaného nedostatkom jej tzv. technickej jednoty v konaní o návrhu na vklad. Treba podotknúť, že tu nie je zhoda v žiadnej zo skutočností zakladajúcich skutkovú totožnosť postupu predchádzajúceho konaniu v prejednávanej veci s tým, ktorý posudzoval najvyšší súd. V závere Najvyšší súd SR poukázal, že pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra a zdôraznil, že ak je spornou samotná zmluva, ktorej vklad do katastra správa katastra zamietla, je táto skutočnosť už otázkou iného konania ako konania o návrhu na vklad.

32. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného ohľadom doložky osvedčujúcej pravosť podpisov oboch zmluvných strán a tým potvrdzujúcou skutočnosťou, že zmluvné strany podpísali darovaciu zmluvu pred notárom a týmto dňom bola darovacia zmluva uzatvorená, súd taktiež odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXCo/XXX/XXXX X. XX.M. XXXX, v ktorom odvolací súd poukázal na skutočnosť, že zo zákonnej požiadavky na náležitosť zmluvy predstavovanú časom právneho úkonu treba celkom jednoznačne vyvodiť to, že čas právneho úkonu musí obsahovať samotná zmluva (ktorej súčasťou tzv. osvedčovacia doložka notára nie je) a taktiež i to, že do zmluvy ju musia zaniesť účastníci zmluvy (resp. niektorý z nich za stavu akceptovania takéhoto jeho postupu ostatnými) a nie tretia osoba (pričom ani prípadná diskusia na tému, či tzv. osvedčovaciu doložku notára považovať alebo nepovažovať za súčasť zmluvy, nemôže celkom nič zmeniť na tom, že notár plniaci úlohy podľa zákona SNR č. 323/1992 Zb. v platnom znení principiálne účastníkom zmluvy a takto ani osobou oprávnenou robiť v zmluve zásahy nie je.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Okresný úrad G., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva na základe predloženej spornej darovacej zmluvy, hoci na to neboli splnené podmienky. Katastrálny orgán v rámci vkladového konania neodstraňoval nedostatok náležitosti zmluvy, ktorú upravuje len . Keďže rozhodnutie povoľujúce vklad pre jeho nenapadnuteľnosť nie je reparovateľné inak ako v inom konaní, žalobcovia sa správne domáhajú ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke S. B. ako bývalej vlastníčke, ktorá previedla svoje vlastnícke právo z nesprávne zavkladovanej darovacej zmluvy. Jediným prostriedkom, ako môžu žalobcovia dosiahnuť nápravu stavu je práve táto žaloba. Preto súd ich žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel tak je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu žalobcovia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.