Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-6-2024.pdf
PDF · 73.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice, proti rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T/140/2019, zo dňa 15.06.2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.05.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Horeuvedeným rozsudkom bol podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice č. 1Pv 679/15/4402 zo dňa 18.12.2019, pre skutok v bodoch 1/ až 60/ a 61/ až 80/, na tom skutkovom základe tam uvedenom.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, v neprospech obžalovaného, podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice. Poukazovala na odôvodnenie napadnutého rozsudku z osobitným zameraním na hodnotenie posudku KEÚ PZ a výpovedi jeho zástupcu na hlavnom pojednávaní a znaleckého posudku znalca Ing. Štrbu a rozporom medzi nimi. Namietala, že súd I. stupňa vôbec nebral do úvahy závery posudku KEÚ PZ a vytýkala, že sa riadil závermi znaleckého posudku Ing. Štrbu a nekriticky prevzal aj závery skúšobní, s ktorými obžalovaný dlhé roky pracuje a tieto mu dlhé roky poskytujú certifikáty ku zbraniam a nie je prekvapujúce, že tieto svoje stanoviská nezmenili. I keď neexistuje žiaden nezávislý orgán na odstránenie rozporov medzi posudkom a znaleckým posudkom, bolo úlohou súdu I. stupňa pokúsiť sa odstrániť rozpory pribratím iného nestranného znalca.
Čo sa týka konštatovania, že obžalovaný sám osobne zbrane neprerábal, nezbavuje ho to zodpovednosti za chod celej firmy a za úlohy, ktoré vykonávali zamestnanci, resp. rodinný príslušníci. Výpovede svedkov B. C., D. a B. považuje za také, ktoré boli vykonané v snahe napomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestnej činnosti. Vytýkala súdu I. stupňa, že pri hodnotení dôkazov sa neriadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorkou, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaný, sám i prostredníctvom obhajcu, zotrval na stanovisku k odvolaniu v súlade s písomným vyjadrením a navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie ako nedôvodné zamietol,
- prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 , ods. 4 písm. a/ Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.
Na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por. v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe podľa § 2 ods. 10 Tr. por.
Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa Tretej časti, tretej hlavy Trestného poriadku ako aj ďalších jeho ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní v súlade so zásadami kontradiktórneho konania, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku, pri čom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods.1 písm. a/ Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne poukázal na obsahy vykonaných dôkazov. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol vlastné právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Podrobne sa zaoberal hodnotením výpovedí obžalovaného, poškodeného, svedkov, svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov a listinných dôkazov pri ustálení skutkového stavu na ich základe aj právnym posúdením žalovaných skutkov.
Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone sú konštruované tak, že ich súčasťou sú objekt, objektívna stránka ( konanie páchateľa, následok a príčinný vzťah medzi nimi), subjekt a subjektívna stránka ( zavinenie páchateľa – úmyselné alebo nedbanlivostné).
Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predmetom trestného konania je skutok, ktorého popis je obligatórnou súčasťou uznesenia o začatí trestného stíhania, vznesenia obvinenia, obžaloby i rozsudku. Z jeho popisu musí vyplývať konanie, ktoré je protiprávne a ktorým došlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom v jeho osobitnej časti, v ktorej sú uvedené jednotlivé skutkové podstaty trestných činov. Na uznanie obžalovaného za vinného je nevyhnutné, aby takýto výrok bol založený na zákonne vykonaných a jednoznačne usvedčujúcich dôkazoch. Ak takýchto niet nie je možné vysloviť vinu obžalovaného.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetky okolnosti prípadu jednotlivo i vo vzájomnom súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobným a výstižným spôsobom ( strana 86 a nasl. ) poukázal na príslušné zákonné ustanovenia Trestného zákona i zákona o strelných zbraniach a strelive a ostatných právnych noriem a vykonal hodnotenie celého radu dôkazov, ktoré navrhol prokurátor resp. obžalovaný, pri čom postupoval v súlade s kritériami vyplývajúcimi z citovaného ustanovenia. Správne vyhodnotil obhajobu obžalovaného i rozpory medzi posudkom KEÚ PZ a znaleckým posudkom Ing. Štrbu. Ostatné svedecké a listinné dôkazy svedčili v podstate v prospech obžalovaného resp. neboli dostatočné na vyslovenie viny obžalovaného. Skutočne rozpory v posudku KEÚ PZ boli tak výrazného charakteru, že v komplexe jeho hodnotenia ako následne už len jediného usvedčujúceho dôkazu bol tento diskvalifikovaný. Je pravdou, že tento ústav nie je oprávnený vykonávať zaradenie zbraní a streliva do jednotlivých kategórií v zmysle zák. č. 190/2003Z.z. ( viď obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetí- príloha č. 1 k vyhláške č. 228/2018 Zz. Tam uvedené právne úvahy odvolací súd považuje za dostatočné, logické a správne a preto v podrobnostiach na ne len odkazuje.
Nad ich rámec odvolací súd len uvádza ďalšie právne úvahy a to vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátorky. Podstata jej odvolacej argumentácie spočíva v kritike hodnotenia dôkazov súdom I. stupňa.
Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd postup súdu I. stupňa pri hodnotení dôkazov považuje za správny a súladný s § 2 ods. 12 Tr. por. preto odvolacie námietky prokurátorky hodnotí len ako jej vlastný (subjektívny) názor na vykonané dôkazy. Sama pripustila existenciu rozporov medzi posudkom KEÚ PZ a znaleckým posudkom E. F., ktoré navrhla odstrániť „prípadným pribratím iného nestranného znalca“, pričom však nekonkretizovala, z akého odboru a odvetia má byť takýto znalec pribratý. Odvolací súd takýto všeobecný návrh zo strany prokurátorky - ako osoby, ktorá podaním obžaloby postavila obvineného pred súd a ktorá nesie zodpovednosť za dôkazné bremeno obžaloby pred súdom - na doplnenie dokazovania nemôže akceptovať, pretože sama konštatuje, že neexistuje žiaden orgán, ktorý by tieto rozpory vedel odstrániť, ale na druhej strane navrhuje súdu takýmto spôsobom sa „pokúsiť“ rozpory odstrániť.
Pokiaľ prokurátorka spochybňovala znalecký posudok Ing. Štrbu len preto, že si ho dal vypracovať obžalovaný, takúto argumentáciu nie je možné akceptovať, pretože je výlučne len v subjektívnej rovine. Rovnako to platí aj v súvislosti s dôkazmi, ktoré sa týkajú jednotlivých skúšobní a výsluchov ich zástupcov. Taktiež prokurátorka neuviedla žiadne objektívne dôvody, na základe ktorých by dokladovala zámer (úmysel) svedkov- rodinných príslušníkov obžalovaného vypovedať v snahe napomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestnej činnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom I. stupňa jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný neprerábal zbrane, čo priznáva aj prokurátorka v odvolaní. Absolútne nie je možné akceptovať jej názor o tom, že i keď zbrane neprerábal, nezbavuje ho to zodpovednosti za chod celej firmy, pretože inštitút trestnej zodpovednosti v zmysle podanej obžaloby je založený výlučne na trestnej zodpovednosti obžalovaného ako fyzickej osoby, pričom trestné stíhanie nebolo vedené a ani prokurátorka obžalobu na právnickú osobu nepodala.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody, na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v neprospech obžalovaného, odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)