Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/75/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: L. L., M.. XX.X.XXXX, Ž. XX, XXX XX Ž., o vymoženie 5361,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1Er/33/2017-22 zo dňa 12.03.2018, takto jednomyseľne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. P. XXXXX/XX zo dňa 04.11.2016. Záväzok povinného voči právnemu predchodcovi oprávneného (spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.) vznikol na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX dňa 5.6.2013, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, pričom tento porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Dňa 23.10.2015 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z právneho predchodcu oprávneného na oprávneného. Tento uzatvoril s povinným Dohodu o urovnaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči oprávnenému vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.6.2013, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený si uplatňoval právo po použití nekalej obchodnej praktiky, za ktorú považoval spôsob akým oprávnený dosiahol podpísanie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dňa 13.12.2015, a preto súd prvej inštancie ochranu takto uplatnenému právu neposkytol. Následne posudzoval platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 13.12.2015 a s tým spojenú právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, pričom dospel k právnemu záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákona neplatná. K uvedeným záverom dospel na základe toho, že predmetná zmluva je formulárová, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatváranie zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenie, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania, v dôsledku čoho spotrebiteľ, ktorý je v znevýhodnenom postavení čo sa týka úrovne informovanosti pristúpi na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Pre konštatovanie, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, neexistuje žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Hoci v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne oddelenom od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť. Táto zmluva bola uzatvorená dva roky po poskytnutí finančných prostriedkov. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie rušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že zmluva o zmluva o splátkovom úvere zo dňa 5.6.2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávnený a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach čXXXXXXX a rozhodcovská zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

10. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13.12.2015 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred naformulovaná a zmluvné ustanovenia nebolo možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

11. Občiansky zákonník účinný k 13.12.2015 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie umožňujúce, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

12. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sa osobitným zákonom rozumie zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v ustanovení § 3 ods. 5 výslovne uvádza, že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinná mohla uzavrieť Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach samostatne bez toho, aby musela zároveň uzavrieť aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za preukázané porušenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní, napriek tomu, že zo strany dodávateľa došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a to tým, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bolo podmienené uzatvorením Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

13. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

14. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

15. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa prílohy I zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, avšak

absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie vyvolané dodávateľom. Napriek odvolacej námietke oprávneného, že v zmysle § 3 ods.6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, teda zo zákona im vyplýva právo na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3956453, podpísanej dňa 20.11.2015, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že práve konaním oprávneného došlo k mylnému informovaniu povinného o možnosti riešiť spory z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde spotrebiteľa, pričom práve uvedené ustanovenie by malo byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený však znením formulárovej spotrebiteľskej zmluvy toto právo spotrebiteľa vylúčil, čím táto zmluva odporuje zákonnému. Taktiež z uvedenej zmluvy ako bolo vyššie konštatované nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom zo strany oprávneného nedošlo k upozorneniu povinného, že predmetnú zmluvu nemusí podpísať a uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o úhrade svojho dlhu v splátkach.

16. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zamietnutá.

17. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, že exekučný súd uvádzal v odôvodnení rozhodnutia, že so spotrebiteľom uzavrel rozhodcovskú doložku, pričom uzatvoril samostatnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd označuje uzatvorenú zmluvu za rozhodcovskú zmluvu, avšak v prípadoch ak vo všeobecnosti konštatuje podmienky nevyhnutné na platnosť rozhodcovskej zmluvy, uvádza alternatívne vo všeobecnosti aj pojem doložka. Uvedené však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Čo sa týka ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, exekučný súd uviedol predmetné ustanovenie v znení, ktoré nebolo účinné v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, uvedené však odstránil odvolací súd tým, že znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy posúdil podľa účinného ustanovenia a dospel k totožným záverom ako súd prvej inštancie.

18. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

19. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .