Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_39Cb-97-2010.pdf
PDF · 70.05 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/97/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO 35704713, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36862711, proti žalovanej E. F., bytom CI XX/XXX, G. nad Y., zastúpenej Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o zaplatenie 12.738,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 12.738,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12.738,65 eur od 23.01.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.06.2004 ako leasingový prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako nájomcom leasingovú zmluvu č. Z./XX/XXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu a špecifikácia poistenia predmetu leasingu vrátane všeobecných poistných podmienok. J. zmluvy bol finančný prenájom osobného motorového vozidla J. XXX X,X P., ktorý žalovaná prevzala dňa 30.06.2004. Dňa 29.10.1005 vypovedal žalovanej zmluvu v súlade s bodom 4.4.1 písm. a) všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. V súlade so zmluvou vystavil žalovanej konečné finančné vyúčtovanie zmluvy sumou -2- 39Cb/97/2010
12.738,65 eur, ktorú mala žalovaná zaplatiť do dňa 22.01.2008. Žalovaná však túto sumu neuhradila.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a uviedol, že nie je si vedomá dlhu z predmetnej leasingovej zmluvy voči žalobcovi.
3. Rozsudkom č. k. 39Cb/97/2010-166 zo dňa 05.12.2011 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.290,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 23.01.2008 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Odvolací súd rozsudkom č. k. 8Cob/78/2012-196 zo dňa 26.02.2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou žalobe vyhovel; v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
5. V ďalšom konaní obe strany súdu oznámili, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením uznesenia tunajšieho súdu č. k. 38K/42/2014-522 zo dňa 30.04.2018 a uznesenia tunajšieho súdu č. k. 38NcKR/9/2018-35 zo dňa 23.08.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 38K/42/2014-522 zo dňa 30.04.2018, právoplatným dňa 26.05.2018, bol konkurz vyhlásený na majetok žalovanej zrušený po splnení konečného rozvrhu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že uznesením č. k. 38K/42/2014-33 zo dňa 13.10.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, tento bol uznaný za malý a do funkcie správcu bol ustanovený E.. H. F..
8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 38NcKR/9/2018-35 zo dňa 23.08.2018, právoplatným dňa 21.09.2018, bola žalovaná oddlžená.
9. Podľa § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je vo zvyšnej časti dôvodná. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pohľadávky, ktoré po zrušení konkurzu zostali neuspokojené, stávajú sa po oddlžení dlžníka nevymáhateľné. Vymáhateľnú pohľadávku možno charakterizovať, ako pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná bola oddlžená, stala sa pohľadávka žalobcu nevymáhateľná, t. j. žalobca sa jej nemôže domáhať na súde, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti, ktorá zostala predmetom konania po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom) ako nedôvodnú zamietol.
-3- 39Cb/97/2010
11. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
12. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobe rozsudkom č. k. 39Cb/97/2010-166 zo dňa 05.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/78/2012-196 zo dňa 26.02.2014 v jeho potvrdzujúcej časti vyhovel, čo predstavuje úspech výške 49,4 %, žalovaná mala úspech v časti, v ktorej súd žalobu z dôvodu nevymáhateľnosti pohľadávky zamietol, čo predstavuje úspech vo výške 50,6 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 1,2 %). Keďže obe strany sporu mali úspech približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali. Strana, ktorá sa práva na podanie odvolania vzdala, nemôže proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.