Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-246-2013.pdf
PDF · 212.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/246/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou vo veci žalobcu: DIY Slovakia, a.s., so sídlom Košická 52, Bratislava, IČO: 35 789 212, zastúpeného: JUDr. Lucia Kolníková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Radvanská 1, Bratislava, IČO: 51 898 276 proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Fakultnou nemocnicou Trnava, ul. Andreja Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpeného: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 o určenie vlastníckeho práva
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.10.2013 domáhal proti žalovanému určenia, že nie je vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v petite žaloby a zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným, ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Listom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodov tam bližšie špecifikovaných, načo žalovaný reagoval listom, zo dňa XX.XX.XXXX, čím potvrdil prevzatie odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy, ako jednostranný právny úkon za neúčinný z dôvodu premlčania. Podľa žalobcu odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo vykonané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a premlčané nie je, pričom účinným odstúpením od kúpnej zmluvy zaniká právny titul na základe ktorého kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a obnovuje sa predchádzajúci stav.
2. Žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby s odôvodnením, že kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vlastnícke právo k predmetu kúpy bez akýchkoľvek právnych pochybností nadobudol žalobca dňom právoplatnosti rozhodnutia o vklade Správy katastra S. pod číslom V: XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný považuje odstúpenie od zmluvy za neplatné, nakoľko neexistujú dôvody oprávňujúce žalobcu, ako kupujúceho odstúpiť od uzatvorenej kúpnej zmluvy a konanie žalobcu považuje za špekulatívne. Okrem toho k odstúpeniu od zmluvy došlo po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
3. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným dňa 07. apríla 2016 zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu s odôvodnením, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami dňa XX.XX.XXXX nadobudla platnosť dňa XX.XX.XXXX, kedy bol udelený súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky k odplatnému prevodu sporných nehnuteľností a od XX.XX.XXXX začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd sa ďalšími skutkovými i právnymi okolnosťami danej veci nezaoberal poukazujúc na uvedený dôvod zamietnutia žaloby.
4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 24Co229/2016 zo dňa 26. septembra 2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude v prvom rade potrebné zaoberať sa platnosťou zmluvy, podľa potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite odôvodniť.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
8. S použitím citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim vyplýva, že jej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností, vtedajšej Správy katastra S., katastrálne územie K., na LV č. XXX v časti A - LV - majetková podstata ako: parcely registra „C“, a to:
- parc. č.X/X, vo výmere X.XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere X.XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere X.XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/XX, vo výmere XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/XX, vo výmere XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XX.XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XXX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. X/X, vo výmere XX Z. - T.. S.. B. H.,
- parc.č. XXX/X, vo výmere XXX Z. - T.. S.. B. H., a stavby:
- K..Č..XXX na parc.č. X/X - E., H. E. S.
- K..Č..XXX na parc.č. X/XX a parc.č. X/X - O.
- K..Č..XXX na parc.č. X/XX - E. S.
- bez súp.č. na parc.č. X/X, v spoluvlastníckom podiele 1/1. V článku II., v bode 2. kupujúci (žalobca) vyhlásil, že prevádzané nehnuteľnosti bude využívať na rekreačné, ubytovacie, spoločenské a kultúrne účely, pre účely poskytovania služieb tretím osobám a subjektom v súlade s ich platnou právnou úpravou.
10. Dňa XX.XX.XXXX Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa ust. § 11 ods.5 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov vyjadrilo súhlas s odplatným prevodom nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pod č.: Z. - XX.
11. V písomnom odstúpení od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca podľa § 48 a nasl. Obč. zák. odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa XX.XX.XXXX a zároveň žiadal o vrátenie kúpnej ceny s odôvodnením, že predmet kúpy má vadu veci, a to neexistenciu takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku (národná kultúrna pamiatka) všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená.
12. Žalovaný v odpovedi na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, ako jednostranný právny úkon považuje za neúčinné. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odvtedy, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, teda XX.XX.XXXX.
13. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.
14. Žalobca vo svojich výpovediach na pojednávaniach (22.04.2015, 07.04.2016, 12.04.2018 ) poukazoval na skutočnosť, že od samého začiatku od uzatvorenia kúpnej zmluvy žiadal žalovaného o predloženie kompletnej dokumentácie týkajúcej sa kupovanej hnuteľnosti v rámci preberacieho konania a dodnes nemá nehnuteľnosť prevzatú, nemá od nej kľúč. Aj ďalším listom z XX.X.XXXX žalovaného žiadal o predloženie celej dokumentácie od objektu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, čo aj v predmetnom liste opisuje a vysvetľuje dôvody, prečo tak koná, kde upozorňuje, že do odovzdania dokumentu a dokumentačnej časti nepreberá za objekt zodpovednosť. Uviedol, že aj z korešpondencie z bezpečnostnou službou vykonávajúcou ochranu objektu vyplýva, že informoval riaditeľa bezpečnostnej služby, že napriek rokovaniam so žalovaným mu objekt odovzdaný nebol a nemôže vstúpiť s bezpečnostnou službou do záväzkového vzťahu, pričom po celú dobu po kúpe nehnuteľnosti vykonával ostrahu objektu žalovaný a to do dňa XX.X.XXXX. S týmto súvisí aj tá skutočnosť, že žalovaný podal v r.2012 na žalobcu žalobu o zaplatenie sumy 28 521 eur s príslušenstvom. Jednalo sa o sumu týkajúcu sa výkonu strážnej služby objektu, ktorú bezpečnostná služba faktúrovala žalovanému. Okresný súd C. X žalobu zamietol, rozhodnutím z X.XX.XXXX. Poukázal na list z XX.X.XXXX, v ktorom sa odvoláva na odstúpenie od kúpnej zmluvy a okrem iného poukázal na to, že za 3 roky nedošlo k odovzdaniu nehnuteľnosti. Žalovaný nepredložil potrebné príslušné revízne správy a nedošlo ani k náprave vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom a vadám zo strany žalobcu. Pokiaľ Pamiatkový úrad ukladá žalobcovi, ako vlastníkovi, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti poriadkové pokuty, postupuje podľa zákona a z jeho strany bol daný návrh na začatie exekučného konania, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného súdu C. X. zo dňa X.X.XXXX. Žalobca mal snahu sporný objekt získať, dokonca boli vypracované rôzne štúdie a projekty a nakoľko sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku, v tomto prípade sa vyžaduje komplexná dokumentácia, pričom objekt kupoval v domnení, že štát všetku potrebnú dokumentáciu má, avšak sa ukázalo, že ju nemá, ani nemal a keby ho na to predávajúci upozornil, určite by kúpnu zmluvu neuzavrel. Poukázal na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy vzhľadom na zjavnú nevyváženosť vzájomných plnení a to, že kúpna cena je nadhodnotená, nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nezodpovedá účelu predmetu kúpy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť je národnou kultúrnou pamiatkou a žalobca bol s touto skutočnosťou oboznámený, a nepopiera to, táto skutočnosť bola špecifikovaná aj v súťažných podkladoch osobitného ponukového konania, avšak táto nehnuteľnosť bola tak v súťažných podkladoch, ako aj v znaleckom posudku z roku XXXX - Č.. XX/XXXX prezentovaná ako užívania schopná, na čo sa žalobca v dobrej viere spoliehal. V znaleckom posudku je konštatované znalcom, že nehnuteľnosť je potrebné rekonštruovať, pričom v bode 2.1.1 znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný k XX.XX.XXXX bolo uvedené, že budova kaštieľa slúži Fakultnej nemocnici R., ktorá v ňom prevádzkuje psychiatrickú liečebňu a preto žalobca mal za to, že nehnuteľnosť je užívania schopná, že predávajúci disponuje kompletnou dokladovou časťou, ktorá preukazuje túto užívania schopnosť a ktorá je tiež nevyhnutne potrebná na rekonštrukciu a ďalšie udržiavanie nehnuteľnosti. O tom, že žalovaný touto dokladovou časťou disponoval svedčí aj to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom, žalovaný naďalej zabezpečoval stráženie objektu do doby, kým nebude táto dokladová časť zabezpečená, kým nepríde k odovzdaniu. Žalobca uviedol, že o predaji nehnuteľnosti sa dozvedel z verejne prístupných zdrojov, mal o túto nehnuteľnosť záujem, preto sa prihlásil do verejnej súťaže a keďže žalovaný vybral žalobcom ponúknutú kúpnu cenu, začali prebiehať stretnutia so štatutármi žalovaného a žalobcovi bol prisľúbená potrebná projektová dokumentácia, ktorú žalobca od žalovaného požadoval tak pri ústnych rokovaniach, ako aj písomne, čo však zo strany žalovaného nebolo splnené. Až po troch rokoch po uzavretí kúpnej zmluvy od nej odstúpil z dôvodu, že o túto nehnuteľnosť mal seriózny záujem. Zo strany žalovaného však nehnuteľnosť odovzdaná nebola, žalobca nedostal ani kľúče a keď sa tam išiel pozrieť, tak len cez dieru v plote. Nespomenul si však kedy bol prvýkrát kaštieľ obhliadnuť, či pred uzatvorením kúpnej zmluvy alebo po nej. Pri niektorých rokovaniach bol prítomný p. Procházka a aj ďalší pracovníci. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu odvolacieho konania si dal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty kaštieľa, vychádzajúc zo skutočnosti, že objekt nebol prevádzky schopný, pričom znalec určil hodnotu 125.430,17 eur. Poukázal na to, že znalec P.. S. určil všeobecnú hodnotu kaštieľa 444.390,42 eur. Keďže ide o hodnotu nehnuteľností ku dňu XX.XX.XXXX dal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti ku dňu dátumu uzavretia kúpnej zmluvy, avšak tento nemá k dispozícii.
15. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na znenie č.l. 4 ods. 2 kúpnej zmluvy, v ktorom žalobca ako kupujúci vyhlasuje, že sa so stavom nehnuteľnosti riadne oboznámil a nehnuteľnosť kúpil v stave, ako sa nachádzala. Vedel teda, v akom stave sa nehnuteľnosť nachádza a keďže v súčasnosti je táto nehnuteľnosť v schátralom stave, považuje jeho konanie za špekulatívne. Ďalej uviedol, že nikdy nedisponoval projektovou dokumentáciou, ktorú požaduje žalobca okrem tej, ktorá je v znaleckom posudku a ani z jeho strany nebol daný žalobcovi prísľub o predloženie tejto dokumentácie.
16. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že bol zo strany žalobcu oslovený, aby vykonal sekundáciu z hľadiska toho, že žalobca mal záujem odkúpiť nehnuteľnosť v K.. Mal sa vyjadrovať k technickej vybavenosti stavby, pričom sa zúčastnil jednania u pôvodného vlastníka, kde mal možnosť oboznámiť sa so stavom kaštieľa v K. z hľadiska technických záležitostí, technického zariaďovania budov, ako sú zabezpečované úlohy vyplývajúce zo stavebného zákona, dokumentácie a veci z hľadiska skutkového stavu. Pamätá si, že jednania sa zúčastnil u zástupcu pôvodného vlastníka, avšak nepamätá si kde to bolo. Zo strany žalobcu mal k dispozícii znalecký posudok z ktorého mal identifikovať veci súvisiace s technickou spôsobilosťou, keďže v znaleckom posudku bolo konštatované, že nehnuteľnosť je užívania schopná a neprevádzkovaná, pričom vychádzal z toho, že tam nebudú žiadne komplikácie. Oboznámil sa so znaleckým posudkom a potom (si myslí), že navštívili objekt v K. a jeho povinnosťou bolo zistiť skutkový stav podľa stavebného zákona a identifikovať ako boli plnené otázky v súvislosti s vedením evidencie prevádzkových predpisov, vykonaných skúšok a revízii, prvotnej dokumentácie v súvislosti s plynovou kotolňou a nehnuteľnosťou celkom. Pri jednaní u zástupcu bývalého vlastníka bolo povedané, že tieto veci sa v nehnuteľnosti nachádzajú, avšak zistili, že na stavbe sa nič nenachádzalo, neboli poplnené základné veci, ktoré súvisia s prevádzky schopnosťou a technickou spôsobilosťou tejto nehnuteľnosti. V nadväznosti na žalostný stav absolvovali aj s p. Z. jednanie u pána riaditeľa psychiatrickej liečebne pri ktorom bolo dohodnuté, že všetky tieto veci dajú do takého stavu ako to má byť. Potom bolo vykonaná ešte jedna návšteva a vzhľadom na chýbajúce doklady mali byť veci do nejakej doby odstránené, nevedel však uviesť dĺžku tejto doby, bezpečne to mala byť však dĺžka minimálne šesť mesiacov. Po uplynutí tejto doby opäť išli na nehnuteľnosť on osobne s pánom Z., kde bolo konštatované, že stav je veľmi zlý v dôsledku čoho nebol podpísaný ani odovzdávajúci a preberací protokol z dôvodov, že tieto veci neboli zadokumentované. Svedok uviedol, že má v živej pamäti, že sa nehnuteľnosť skladala z dvoch častí, jedna časť bol historický kaštieľ a dostavby, ktoré nemali vôbec žiadne náležitosti. Zaujal len stanovisko k tomu, že stav z hľadiska vizuálneho a technická spôsobilosť nie je v súlade s tým, čo sa dozvedel so znaleckého posudku. Boli tam zdemontované predmety, chýbali radiátory, v časti kaštieľa boli olejové nátery. Technické zariadenia neboli funkčné. Plynová kotolňa nemala prevádzkový predpis, nenašla sa žiadna dokumentácia o spotrebe plynu, radiátory boli zdemontované, vykurovanie bolo nefunkčné, objekt nemal funkčné prípojky plynu, elektriny, nemal vodotesné skúšky vodovodu a kanalizácie, objekt mal vlastnú čističku odpadových vôd. Inštalačné rozvody boli technicky nespôsobilé, v dezolátnom stave a kaštieľ nebol technicky spôsobilý na prevádzku. Podľa názoru svedka bolo potrebné vykonať rekonštrukciu všetkých vecí, ktoré nemali technickú spôsobilosť, avšak bez chýbajúcej dokumentácie by to nebolo možné vykonať. Rokovaní s pánom Z. a zástupcami pôvodného vlastníka sa zúčastnil asi päťkrát, minimálne dve stretnutia boli na stavbe a pre pána Z. urobil päť úkonov. Pri jednaniach bol prítomný osobne, ale do týchto nezasahoval. Nespomína si, či v súvislosti so vstupom do objektu mali nejaké problémy, či mal niekto kľúče ale v objekt bol a celý objekt fyzicky vizuálne posudzoval, na základe čoho dospel k záveru, že na obnovu funkčnosti by bolo potrebné vynaložiť značný ekonomický výdaj. Pri rekonštrukcii by museli byť všetky technické zariadenia rekonštruované, čo podlieha stavebnému konania. Svedok si nevedel spomenúť či stretnutia, ktoré absolvoval s riaditeľom psychiatrickej liečebne boli pred alebo po uzavretí kúpnej zmluvy.
17. Svedok Z.. Z. T. na pojednávaní dňa 17.05.2018 uviedol, že zo svojej úradnej činnosti sa vie vyjadriť k priebehu štátneho dohľadu k spornej nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o kultúrnu pamiatku. V roku 2008 sa dozvedeli o predaji kaštieľa a preto vykonali v júli štátny dohľad z dôvodu, že nehnuteľnosť zostala nevyužívaná a pri tomto dohľade zistili, že objekt bol strážený. V roku 2011 sa dozvedeli, že objekt prestal byť chránený a vtedy vykonali dohľad pri ktorom zistili, že v objekte dochádza k vandalizmu a odcudzeniu strechy. Na základe týchto zistení nadviazali kontakt s vlastníkom nehnuteľností s tým, aby objekt zabezpečil pred poškodzovaním a nakoľko si vlastník túto povinnosť nesplnil, v rámci priestupkového konania mu pamiatkový úrad uložil pokutu. Svedok uviedol, že pamiatkovému úradu nebola predkladaná žiadna projektová dokumentácia. Zo strany žalobcu nebola predložená žiadna žiadosť v súvislosti s rekonštrukciou kaštieľa a niekedy v rokoch 2008 - 2011 sa konalo neformálne stretnutie v kaštieli pri ktorom zástupcovia žalobcu predstavili nejakú grafickú dokumentáciu, prešli si objekt s tým, že sa hovorilo o tom, aké sú predstavy pamiatkového úradu z hľadiska pamiatkového zákona a aké sú predstavy žalobcu. Z tohto stretnutia nebol robený žiaden písomný záznam. Pri osobnom stretnutí bola predložená nejaká grafická dokumentácia, ktorá však pamiatkovému úradu predložená nebola. V čase vykonávania pamiatkového dohľadu psychiatrická liečebňa nebola prevádzkovaná. O ukončení jej prevádzky sa dozvedeli z médií. Na uvedenej spornej nehnuteľnosti nebol vykonávaný pamiatkový prieskum, pretože v minulosti sa tieto veci veľmi nevyžadovali a pokiaľ sa robili, boli veľmi stručné a v súčasnosti nepoužiteľné. Keďže žalobca do určitých termínoch nevykonal nápravné opatrenia a stav objektu sa výrazne zhoršil, bola mu uložená pokuta, ktorú neuhradil a táto je vymáhaná prostredníctvom exekúcie.
18. Z výsluchu svedka P.. B.. A. S. na pojednávaní konanom dňa 17.05.2018 bolo zistené, že žalobca ho v minulosti oslovil v súvislosti so zámerom využiť spornú nehnuteľnosť pre viacúčelové zariadenie, a preto svedok vypracoval architektonickú štúdiu na konci roku 2008 alebo 2009, nevedel presne uviesť. Uviedol však, že to bolo určite po tom, keď prebehla kúpa nehnuteľnosti a po prvom stretnutí s pánom riaditeľom. Bol osobne pri stretnutí na pamiatkovom úrade, kde im bolo oznámené, že k objektu neexistuje žiadna dokumentácia, že je nevyhnutné urobiť pamiatkový výskum a keďže pamiatkový úrad R. nedisponuje žiadnou dokumentáciou, výskum treba realizovať v C. alebo vo N., odkiaľ sú korene pôvodného vlastníka a staviteľa objektu. Túto informáciu potom deklarovali pri ďalšom stretnutí v nemocnici a nie je pravdou to, čo žalovaný tvrdil v súvislosti s tým, že majú všetku dokumentáciu, vrátane dokumentácie vzťahujúcej sa k ochrane pamiatok s najvyššou ochranou. Predzmluvných rokovaní s pôvodným vlastníkom sa nezúčastnil. Svedok uviedol, že skutkový stav nehnuteľností sa nezhodoval so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku v časti, v ktorej je konštatované, že objekt kaštieľa je prevádzky schopný a užívaný ako psychiatrická liečebňa, naopak zhodoval sa v časti konštatujúcej potrebu rekonštrukcie, a to z dôvodu, že bol prestavbou na psychiatrickú liečebňu ako národná kultúrna pamiatka prakticky zdevastovaný. Podľa vizuálnej obhliadky objekt nemal funkčné inštalačné rozvody (kúrenie, voda, elektrika, odpad), nemal funkčné a osadené meracie zariadenia, neboli funkčné prípojky jednotlivých médií a technických rozvodov, kotolňa bola nefunkčná. Na otázku, či má vedomosť dokedy bola v kaštieli prevádzkovaná psychiatrická liečebňa svedok odpovedal, že počul od ľudí v nemocnici, že psychiatrická liečebňa tak bola v roku kedy bol vypracovaný znalecký posudok.
19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom P.. A. S. (na č.l. 150 súdneho spisu) vyplýva, že znalec vypracoval tento znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností ku dňu XX.XX.XXXX na základe vyžiadania žalovaného v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 21.400.000,- Sk.
20. Znalec P.. A. S. na pojednávaní dňa 03.07.2018 uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe požiadavky Fakultnej nemocnice v R. a pred vypracovaním znaleckého posudku sa so stavom nehnuteľností oboznámil. Nespomínal si kedy to bolo ani kto bol pri obhliadke. V čase obhliadky videl v objekte nejakých postihnutých ľudí, aj nejaký personál a videl, že fungovala kuchyňa. Objekt nebol na 100 % využívaný ako psychiatrická liečebňa, bol tam obmedzený počet ľudí a pri obhliadke mal subjektívny dojem, že objekt bol naddimenzovaný nad to akej prevádzke slúžil. Pri vypracovaní posudku vychádzal tak z projektovej dokumentácie, ako aj z osobnej obhliadky a vzhľadom na skutočnosť, že posudok vypracovával pred 10 rokmi nepamätí si všetky podrobnosti v súvislosti so stavom technologických zariadení kaštieľa. Nepamätá si či fungovalo kúrenie, avšak kúrenárska skúška nie je predmetom obhliadky. V súvislosti s inžinierskymi sieťami a ich pripravenosťou uviedol, že všeobecne sa hodnotí či v obci tieto siete sú a potom pri hodnote pozemku sa koeficientami zohľadní eventuálna vzdialenosť od predmetného pozemku. Pripojenosť na inžinierske siete nemá vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pretože sa započítava koeficientami do pozemku. Všeobecne sa hodnotí vybavenie objektov, ktoré sa zarátava do všeobecnej hodnoty objektu a na stanovenie všeobecnej hodnoty má vplyv skutočnosť, či je objekt prevádzkovaný, avšak dôležité je v akom stave sa objekt nachádza, nehodnotí sa činnosť tohto objektu.
21. Svedok P.. Z. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v čase keď sa sporná nehnuteľnosť (kaštieľ N. K.) prevádzala bol riaditeľom Fakultnej nemocnice v R.. Nepamätal si však presne v ktorom roku to bolo, vedel však, že fakultná nemocnica získala Psychiatrickú liečebňu v K. (ďalej len „PL“)na základe delimitačného protokolu rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR a v rámci preberania bola nemocnici odovzdaná všetka dokumentácia, ktorá bola následne odovzdaná v rámci prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Pamätal si, že nejaký čas psychiatrická liečebňa fungovala, avšak išlo o náročnú prevádzku a keďže mala nemocnica svoje psychiatrické oddelenie PL K. sa tak stala prebytočným majetkom štátu a Fakultná nemocnica R. postupovala v zmysle zákona o prevode majetku štátu a ponúkla tento majetok na predaj, pričom v ponukovom konaní sa prihlásil žalobca, ktorý po zaplatení kúpnej ceny uzatvoril s nemocnicou kúpnu zmluvu a stal sa tak na základe vkladového konania vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom pri prevode bola žalobcovi poskytnutá všetka projektová dokumentácia, ktorú nemocnica v tom čase mala. Presný dátum ukončenia prevádzky PL v K. nevedel. Na otázku v súvislosti so zabezpečovaním údržby daného objektu v čase skončenia prevádzky do predaja objektu uviedol, že všetky nehnuteľnosti v správe Fakultnej nemocnice R. spravuje odbor prevádzkovo-technický a správy majetku. Svedok si nespomínal kto sa zúčastňoval rokovaní v súvislosti s predajom kaštieľa, avšak predpokladal, že okrem neho rokovali aj prevádzkový námestník a právnik. Problém s neúplnou dokumentáciou nastal až po nejakom čase, ako prebehol celý predaj a bol urobený vklad a po nejakom čase prišiel žalobca s tým, že chce odstúpiť od zmluvy, ale svedok dôvod odstúpenia nevedel. Všetky doklady, ktoré mali k uvedenej nehnuteľnosti boli odovzdané kupujúcemu, poskytli mu všetko čo mali k dispozícii, nič nezatajili a kupujúci podpísal vyhlásenie, že sa oboznámil so stavom nehnuteľnosti. Prípravu súťažných podkladov zabezpečovalo právne oddelenie fakultnej nemocnice. Nespomínal si konkrétne okolnosti v súvislosti s priebehom súťaže. Najnižšia ponuková cena 21.400.000,- Sk bola stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného na tento objekt, pričom táto cena v znaleckom posudku bola najnižšou cenou v osobitnom ponukovom konaní. Znalecký posudok bol súčasťou celej dokumentácie v rámci ponukového konania. V súťažných podmienkach bola možnosť oboznámenia sa so stavom nehnuteľností na základe žiadosti záujemcu, nevedel si spomenúť akým spôsobom oboznamovali kupujúceho so stavom predmetnej nehnuteľnosti. Po odsťahovaní liečebne bol objekt zakonzervovaný tak, aby nedošlo ku škodám na objekte a bol strážený bezpečnostnou službou. Boli urobené opatrenia, aby nevznikali škody na objekte, aby objekt nebol devastovaný, a aby nedošlo k jeho rozkrádaniu. V súvislosti s ukončením prevádzky PL sa nevedel vyjadriť k dátumu ukončenia prevádzky, osobne však mal pocit, že znalecký posudok bol vypracovaný až po tom, ako bola ukončená prevádzka PL. Zmluvy s dodávateľmi energií boli ukončené po tom, ako prebehol prevod a nový vlastník nehnuteľnosti bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Osobne si myslí, že pred kúpou nehnuteľností si kupujúci objekt obhliadol, kde mal zistiť kde je prevádzkovaná PL alebo nie. Myslí si, že by bol nezmysel keby kupujúci obhliadol nehnuteľnosť až po jej predaji.
22. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil v písomnom podaní zo dňa 28.05.2018 (č.l. 491 súdneho spisu), že podľa údajov zisťovaných žalovaným predmetný objekt pravdepodobne nebol užívaný ako PL od 01.12.2007.
23. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2018 znalec P.. A. S. uviedol, že znalecký posudok nepodlieha expertíze iného znalca, advokáta a ani súdu. Ako znalec v oceňovaní predávanej nehnuteľnosti E. K. nestanovoval kúpnu cenu, ale všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola 21.400.000,- Sk. Kúpna cena bola vygenerovaná súťažou, keď boli Fakultnej nemocnici R. predložené dve ponuky a ako víťazná bola kúpna cena 23.200.000,- Sk. Fakultná nemocnica R. použila jeho všeobecnú hodnotu ako minimálnu ponukovú cenu v súťaži na predaj predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola súťažou prekonaná o 1.800.000,- Sk. Všeobecná hodnota nehnuteľností v zmysle zákonnej definície bola jeho posudkom stanovená správne a dokonca súťažou bola prekonaná. Vek stavby overoval z viacerých zdrojov (konkrétne tri zdroje - Y..K..K., Y..S..K., www.slovago.sk ) Zo svojho prieskumu zistil, že kaštieľ bol postavený začiatkom 18. storočia na základoch niečoho staršieho, veža bola vybudovaná až koncom 18. storočia, v roku 1945 bola stavba rekonštruovaná. Vek kaštieľa neoveroval na Pamiatkovom úrade v R. z dôvodu, že tento vek zistil z uvedených troch zdrojov. Ďalej uviedol, že vek stavby v tomto prípade má vedľajší menší vplyv na technickú hodnotu stavby a poradný vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu stavby. Výsledná všeobecná hodnota je jeho názorom a výpočet pred jej stanovením je pre neho iba poradných hlasom. Na technickú hodnotu má vplyv počet merných jednotiek a všeobecná hodnota, ako výsledok znaleckého posudku je ovplyvnená zadaním koeficientu predajnosti, ktorý nastaví výslednú hodnotu tak, aby všeobecná hodnota zodpovedala názoru znalca. Je presvedčený, že dĺžka teplovodu bola zadaná správne a ak by teoreticky takáto chyba nastala, na všeobecnú hodnotu by mala minimálny vplyv. Koeficient predajnosti sa stanovuje podľa názoru znalca tak, aby výsledok Všeobecná hodnota nehnuteľnosti zodpovedal názoru znalca. Stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie má kľúčový vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu stavby. V posudku ohľadne popisu technického stavu napísal, že niektoré radiátory sú zdemontované, t.j. že ležia vedľa pripojení a asi sú predmetom údržby, či opravy, náteru a podobne. Modifikácie zo strany žalobcu považuje znalec za špekulácie, pri teoretickej zmene veku stavby by sa predlžovala jej životnosť, metóda opotrebenia je výsostne vecou výberu znalca, takže nemá zmysel špekulovať nad analytickou metódou, ktorá pri tak starom objekte a nedostatku údajov, čo bolo kedy vymieňané, nedáva zmysel. Znalcom stanovená výsledná všeobecná hodnota je jeho názorom pre nehnuteľnosť ako celok, žiadne zmeny vo vstupných výpočtoch podstatne nemienia výsledok. Výšku nákladov má oprávnenie určiť znalec rozpočtár, on toto oprávnenie nemá. V závere svojho vyjadrenia znalec poukázal na to, že žalobca svojim konaním voči nemu, ako neodborník v danej oblasti, prekračuje oblasť svojej odbornosti. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný ešte pred začatím súdneho konania je z hľadiska teórie dokazovanie považovaný za listinný dôkaz. Nie je to právny úkon a teda nemá vlastnosť platnosti, alebo neplatnosti.
24. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu znalca P.. A. S. okrem iného uviedol, že znalec použitím výrazových prostriedkov sám spochybnil svoju objektivitu a nestrannosť v neprospech žalobcu a tým spochybnil svoj posudok i nadväzné vyjadrenie k nemu, preto navrhol pribrať do konania znalca na posúdenie správnosti, úplnosti a hodnovernosti podkladov a správnosti postupov znaleckého posudku. S týmto návrhom na doplnenie dokazovania právny zástupca žalovaného nesúhlasil s odôvodnením, že žiaden znalecký posudok nevie preukázať skutočnosti kto, kedy, čokoľvek v kaštieli zdemontoval s tým, že doposiaľ nebol v konaní produkovaný dôkaz, ktorý by objasnil alebo osvetlil, aký bol stav zariadenia kaštieľa v čase obhliadky znalcom. Kúpna cena kaštieľa bola výsledkom ponukového konania s tým, že cenu za túto nehnuteľnosť určil na základe svojich poznatkov a odbornej znalosti sám žalobca a všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola cenou minimálnou nebola pre žalobcu nijak záväzná a tejto súťaže sa nemusel ani zúčastniť. Vykonanie ďalšieho znaleckého posudku neprinesie do tohto konania žiadne nové fakty a skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie súdu. Na uvedený názor reagovala právna zástupkyňa žalobcu a uviedla, že pokiaľ žalovaný namieta, že vykonanie znaleckého posudku je nereálne vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné preukázať demontovanie technických zariadení, táto skutočnosť bola preukázaná vykonaným dokazovaním svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené aj vykonanie obhliadky autorom znaleckého posudku v čase, ktorý je deklarovaný v znaleckom posudku s poukazom na skutočnosť, že v čase údajne vykonávanej obhliadky psychiatrická liečebňa už údajne nebola prevádzkovaná. Vykonaným dokazovaním bol spochybnený aj vek nehnuteľnosti, úplnosť podkladov pre zistenie tejto skutočnosti, tiež bol preukázaný prísľub zo strany žalovaného dodať dokumentačnú časť k nehnuteľnosti a jej následné nedodanie.
25. Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v súvislosti s pribratím znalca na posúdenie správnosti, úplnosti a hodnovernosti pokladov a správnosti postupov znaleckého posudku vypracovaného P.. S. zamietol s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, neúčelné a neprinieslo by do tohto konania nové skutočnosti ani nové fakty, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci a následne na rozhodnutie súdu.
26. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tom právnom základe, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Počas konania žalobca predkladal a navrhoval dôkazy a na ich základe poukazoval na skutočnosti, ktoré ho viedli záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami predstavuje nevyváženosť vzájomných plnení: kúpna cena nehnuteľnosti vygenerovaná osobitným ponukovým konaním na základe znalcom stanovenej minimálnej ponukovej ceny je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľnosti. Predmet kúpy nezodpovedá účelu, ktorý bol vymedzený v kúpnej zmluve a je takmer nerealizovateľný. Náročnosť rekonštrukcie nehnuteľnosti nebola z popisu nehnuteľnosti v súťažných podkladoch, v znaleckom posudku a vyhláseniach žalovaného v čase kúpy predpokladaná. Okolnosti za ktorých došlo k predaju nehnuteľnosti sledovali nepoctivý cieľ: predať nehnuteľnosť prezentovanú ako prevádzky schopnú, technicky spôsobilú, spôsobilú rekonštrukcie s potrebnou k nej prislúchajúcou dokumentáciou, hoci prezentovaný stav nezodpovedal skutočnosti. Tieto okolnosti pritom museli byť žalovaného v čase jej predaja známe, navyše žalovaný nehnuteľnosť v čase jej predaja, resp. bezprostredne po ňom znehodnotil, keď z nej protiprávne demontoval technické zariadenia (radiátory, vypínače, svietidlá, sanitu...). Poukázala aj na to, že pri hodnotení uvedených okolností treba prihliadať na postavenie účastníkov kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, preto v spojení s ďalšími okolnosťami predstavuje nevyváženosť vzájomných plnení účastníkov zmluvy (kúpna cena je nadhodnotená, nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností a ani nehnuteľnosti nezodpovedajú účelu predmetu kúpy), preto je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že vzhľadom na neakceptovanie návrhu na doplnenie dokazovania za účelom posúdenia správnosti, úplnosti a hodnovernosti podkladov a správnosti postupov znaleckého posudku z XX.XX.XXXX navrhla, aby pri hodnotení tohto posudku vzal súd do úvahy odborné vyjadrenie P.. R. E. T. XX.XX.XXXX, ako aj vyjadrenie žalobcu z XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX z ktorých vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom č. 37/2008 bola nesprávna s právnym záverom, že znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti nezodpovedá jej hodnote a má zásadný vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Z právneho hľadiska právna zástupkyňa žalobcu poukázala na § 39 Obč. zák. podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona a od začiatku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, že čo je touto spoločnosťou akceptované a považované za poctivé a slušné konanie. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2003, Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 30Cdo/1776/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1653/2009 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/710/2015
27. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnom vyjadrení pridržiaval všetkých písomných a ústnych vyjadrení a k otázke rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že kúpna zmluva môže byť v rozpore s dobrými mravmi iba v prípade, ak sleduje nemravný cieľ alebo privodí nemravný následok. Podľa žalobcu tento nepoctivý cieľ spočíva v tom, že sa žalovaný chcel zbaviť nepotrebnej nehnuteľnosti bez upozornenia kupujúceho na chýbajúcu dokladovú časť. Uvedené nie je možné považovať za nepoctivý cieľ, keďže žalovaný bol vzhľadom na skutočnosť, že tento majetok neslúžil v danom čase a ani v budúcnosti nemal slúžiť žalovanému na plnenie jeho úloh a preto bol povinný postupovať v zmysle zákona o správe majetku štátu. Skutočnosť, že takto postupoval a realizoval kroky v rámci ponukového konania nemožno v ničom hodnotiť ako nepoctivý cieľ. Žalobca sa v konaní snaží prezentovať, že žalovaný mu prisľúbil, že mu dodá dokladovú časť v rozsahu podľa želaní a predstáv žalobcu. Nič také zo strany žalovaného však prisľúbené nebolo a žalovaný vydal žalobcovi všetky doklady ktorými disponoval. Kúpna zmluva, predmetom ktorej je nehnuteľnosť je formálny úkon, ktorý musí byť realizovaný v písomnej forme a z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva žiaden prísľub žalovaného, že bude poskytovať žalobcovi pri prevode akékoľvek doklady. Preto akékoľvek prísľuby ex post nemajú žiaden vplyv na posudzovanie rozporu tejto kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Ak by sa hypoteticky pripustilo, že kúpna zmluva zaväzovala žalovaného k predloženiu požadovaných dokladov, tak žalobca mal možnosť v zmysle ust. občianskeho zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu požadovať zľavu z kúpnej ceny, čo však reálne neuskutočnil. Ohľadom nepoctivého následku dosiahnutého kúpnou zmluvou, tento žalobca vidí v tom, že nehnuteľnosť chátra a stráca na svojej hodnote aj ako národná kultúrna pamiatka a z tohto dôvodu je sankcionovaný zo strany Krajského pamiatkového úradu. Poukázal na skutočnosť, že tomto konaní bolo preukázané, že k poškodeniu nehnuteľnosti, za ktoré boli udelené sankcie zo strany Krajského pamiatkového úradu došlo až potom, ako nehnuteľnosti nadobudol žalobca. Teda zanedbaním jeho povinností nehnuteľnosť chátra a stráca na svojej kultúrnej hodnote. Tento nepoctivý následok nie je možné pričítať žalovanému s tým, že žalobca v prvom rade nevykonával ostrahu a ochranu objektu a táto skutočnosť viedla k chátraniu a strate hodnoty nehnuteľnosti. K deklarovanému hrubému nepomeru medzi vzájomnými plneniami sa domnieva, že v rámci kúpnej zmluvy, je to kupujúci, ktorý je strážcom výšky ceny s tým, že je na kupujúcom, aby si zvážil všetky riziká spojené s predmetom kúpnej zmluvy s tým, že v konaní bolo preukázané, že výška kúpnej ceny bola vygenerovaná samotným žalobcom, ktorý sa zúčastnil ponukového konania. Je len na ťarchu samotného žalobcu, že si predmet kúpy dostatočne neprehliadol, prípadne ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy nevzniesol svoje námietky, ktoré mohli mať vplyv na konečnú výšku kúpnej ceny. Výška kúpnej ceny nie je v rozpore s cenovým predpisom a to zákonom č. 18/1996 Z.z.. Žalovaný žiadne protiprávne konanie nerealizoval a z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v čase prevodu vyplynulo, že nerealizoval žiadne úkony, ktoré mu pričíta žalobca s tým, že s výpovede K. E. vyplynul stav, ktorý tento vnímal vlastnými zmyslami najskôr v januári 2009, kedy však už viac ako 2 mesiace bol vlastníkom nehnuteľnosti žalobca. V prípade žalobcu ide o skúseného podnikateľa, preto si v konečnom dôsledku mohol včas uplatniť nároky z vád a nie po viac ako 10 rokoch rozporuje platnosť zmluvy, od ktorej predtým, ako od platnej odstúpil po uplynutí premlčacej lehoty. Podľa jeho názoru konanie žalobu pramení z toho, že nedokázal zabezpečiť prostriedky na realizáciu svojho zámeru a z tohto dôvodu hľadá cesty a spôsoby ako zrušiť predaj, ktorý bol realizovaný medzi sporovými stranami.
28. Predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú žalobca nadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, od ktorej žalobca dňa XX.XX.XXXX odstúpil. Keďže súd prvej inštancie prihliadnuc na žalovaným vznesenú námietku premlčania v súvislosti s odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy túto akceptoval a proti tomuto posúdeniu žalobca nenamietal, súd v ďalšom procesnom postupe v súlade s prezentovaným názorom nadriadeného súdu, ktorým je prvoinštančný súd viazaný, prioritne riešil ako predbežnú otázku platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko sa žalobca domáha jej absolútnej neplatnosti tvrdiac, že je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa jeho názoru jej uzavretím žalovaný sledoval nepoctivý cieľ (zbaviť sa nepotrebnej nehnuteľnosti bez upozornenia na chýbajúcu dokladovú časť), čo má nepoctivý následok (nehnuteľnosť chátra, stráca na svojej hodnote) a okrem toho táto kúpna zmluva predstavuje nevyváženosť vzájomných plnení: kúpna cena nehnuteľnosti, vygenerovaná osobitným ponukovým konaním na základe znalcom stanovenej minimálnej ponukovej ceny je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľnosti. Okrem toho predmet kúpy nezodpovedá účelu, ktorý bol vymedzený v kúpnej zmluve a je takmer nerealizovateľný. Námietka absolútnej neplatnosti zmluvy je podstatnou skutočnosťou, ktorou sa súd musí zaoberať ex offo.
29. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu a preto sa musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj s otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, pretože ak nie sú splnené tieto zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. ak nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý a jeho posúdenie je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
31. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, pričom nie je potrebné, aby túto obranu v rámci konania urobil žalovaný. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či je právny záujem na určení, súd prihliada v ktoromkoľvek štádiu konania.
32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 112/2004 ( 81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
33. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu na predmetnej určovacej žalobe mal súd preukázanú spornosťou právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vyriešením tejto spornosti sa odstráni jestvujúci stav neistoty právneho postavenia žalobcu.
34. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je daná, ak: a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Nie je preto vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide najmä o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Dobré mravy netvoria uzavretý a petrifikovaný normatívny systém, sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či jeho obsah bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi, bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil a či niektorá zo strán bola pri uzavieraní zmluvy v dobrej viere (Ro NS ČR z 26. 9. 2007, sp. zn. 32 Odo 174/2005 a sp. zn. 32 Cdo 150/2007). Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť zistený súdom, ktorý vychádza z objektívnych kritérií, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, keď k právnemu úkonu došlo a na postavenie účastníkov.
37. Žalobca v konaní namietal absolútnu neplatnosť zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pre jej rozpor s dobrými mravmi. K uvedenému záveru žalobcu viedli tak právne skutočnosti, ako aj skutkové okolnosti, ktoré podrobne popísal vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 29.03.2016 (č. l. 247 - 251 súdneho spisu). Žalobca sa o kúpu nehnuteľností zaujímal na základe vyhláseného osobitného ponukového konania podľa zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktoré bolo uverejnené XX.XX.XXXX v časopise B. Č.. XXX na str. XX. Na základe prejaveného záujmu žalobcu z XX.XX.XXXX mu boli zaslané súťažné podklady, podľa ktorých v bode 2. bola najnižšia ponuková cena stanovená znaleckým posudkom na sumu 21.400.000,- Sk (710.349,86 eur), ako cena premeraná podľa osobitného predpisu. Z popisu pozemku a stavieb v bode 3. súťažných podkladov sa žalovaný oboznámil s tým, že objekt kaštieľa je národnou kultúrnou pamiatkou, bol postavený začiatkom 18. storočia, bol niekoľkokrát prestavovaný a rekonštruovaný, nemá statické problémy a naposledy bola budova kaštieľa využívaná ako psychiatrická liečebňa. V znaleckom posudku č. XX/XXXX je v bode 2.1.1 konštatované, že budova kaštieľa slúži U. R., ktorá v ňom prevádzkuje psychiatrickú liečebňu. V bode 8. súťažných podkladov bolo uvedené, že sa neumožňuje predložiť variantné riešenie, čo bola podmienka predávajúceho na základe ním prezentovaného funkčného a užívaniaschopného stavu predmetu kúpy, pričom predmetom kúpy bol súbor vecí (pozemky, stavby, technologické a vyhradené technické zariadenia a k tomu prislúchajúca dokladová časť). Žalovaný so žalobcom, ako víťazným záujemcom vstúpil do rokovania, predložil mu návrh kúpnej zmluvy, fakticky bez možnosti meniť jeho obsah s tým, že predmet kúpy a dokladová časť budú žalobcovi odovzdané po zápise vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností formou preberacieho konania, čo potvrdzuje skutočnosť, že k preberaciemu konaniu bol žalobca vyzvaný predávajúcim. Znalecký posudok č. XX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 21.400.000,- Sk. V bode 2.1.1 znaleckého posudku je pri popise kaštieľa okrem iného uvedené, že vykurovanie je z externej kotolne plynovými kotlami, v objekte sú liatinové radiátory, elektrická energia je rozvedená v rozvádzačoch, v objekte sú požiarne hydranty, bleskozvod..., objekt má 300 rokov a nemá statické problémy ....Znalec v znaleckom posudku okrem iného uviedol, že nehnuteľnosť vyžaduje rozsiahlu opravu a rekonštrukciu, že pri obhliadke a výpočtoch nezistil žiadne mimoriadne riziká, ani riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola znalcom stanovená bez prihliadnutia na podstatnú skutočnosť, a to v akom stave je dokladová časť viažuca sa k predmetu kúpy, na základe ktorej je preukázateľné, že stavba je užívania schopná. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalcovi nebola poskytnutá dokladová časť, čo znamená, že prevádzky schopnosť predmetu deklaroval znalec len na základe bežnej obhliadky a vyhlásení objednávateľa znaleckého posudku - žalovaného. Podľa názoru žalobcu cena posudzovaných nehnuteľností by bola nepomerne nižšia pokiaľ by bol predmet kúpy v znaleckom posudku oceňovaní ako užívania neschopný a naviac bez dokladovej časti. Z okolností ohľadne kúpy nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný sledoval nepoctivý cieľ, jeho záujmom bolo zrejme zbaviť sa nepotrebného majetku, získať protiplnenie, ktoré reálne nezodpovedala skutočnej cene. Pri predaji boli predmetu kúpy prisúdené vlastnosti, ktoré tento nemal. Navyše jej užívanie na účel na ktorý ju žalobca kupoval a ktorý je vymedzený v kúpnej zmluve je bez dokladovej časti vylúčené. Keďže predmet kúpy nezodpovedá skutočnej hodnote deklarovanej pri predaji nehnuteľnosti a ani samotný predmet nezodpovedal stavu deklarovanom pri predaji, kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nevyváženosť vzájomných plnení, preto je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca je presvedčený, že žalovaný predával nehnuteľnosti za nadhodnotenú cenu účelovo, aby sa zbavil zodpovednosti za všetky škody, ktoré na objekte počas doby jeho užívania boli spôsobené. Pri obhliadke nehnuteľnosti pred uzavretím kúpnej zmluvy, žalovaný ako predávajúci deklaroval, že objekt je v prevádzkovo- technickom stave plne vyhovujúcom rozsahu. K faktickému prevzatiu nehnuteľnosti napriek viacerým ústnym a písomným výzvam a osobným rokovaniam nedošlo. Žalovaný nepredložil doklady, ktoré by potvrdili funkčnosť a prevádzkyschopnosť objektu. Žalovaný ako správca nehnuteľnosti bol zo zákona povinný archivovať dokladovú časť a udržiavať v platnosti všetky rozhodnutia, vyjadrenia, revízne správy, prevádzkové záznamy a denníky a odovzdať ich kupujúcemu v preberacom konaní. Žalobca po uzavretí kúpnej zmluvy a povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vstúpil do rokovaní s Krajským pamiatkovým úradom v R. a Obecným úradom v K., ktorý potvrdili oprávnenosť jeho požiadavky voči žalovanému o predloženie geometrického plánu, pretože bez neho nie je možné vykonať vytýčenie hraníc pozemkov jednotlivých parciel a stavieb. V súvislosti s prípravou obnovy, údržby a prevádzky nehnuteľnosti uskutočnil žalobca niekoľko rokovaní s krajským pamiatkovým úradom, pričom stanovil ako podmienku vypracovanie umelecko-historického výskumu a architektonicko-umeleckého výskumu a pre ich realizáciu bolo potrebné predložiť dokumentáciu skutkového stavu objektov, ktorou však žalobca do dnešného dňa nedisponuje. Zároveň mu bolo odporúčané začať výskum v historickom a pamiatkovom úrade v C.i, nakoľko tam siahajú korene rodu, ktorý bol staviteľom pôvodnej stavby. Žalobca nebol pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo strany žalovaného informovaný, resp. bol zavádzajúco informovaný o podstatných skutočnostiach s ktorými sa žalobca mal možnosť oboznámiť až po uhradený kúpnej ceny a vykonaný zápisu vkladu vlastníckeho práva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj zápis z technickej prehliadky kotolne a rozvodu plynu v nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej P.. E. C. konštatuje, že na základe vizuálneho hodnotenia sú energetické zariadenia z technického hľadiska nekompletné, neudržiavané a v dezolátnom stave. Žalobca teda poukázal na to, že kúpil nehnuteľnosti, ktorú fakticky nemôže využívať a s ktorou sú ako s národnou kultúrnou pamiatkou spojené povinnosti a z nich vyplývajúce sankcie pre žalobcu. Táto nehnuteľnosť, ktorú žalovaný predával ako prebytočný majetok štátu sa tak okamihom jej kúpy stala aj pre žalobcu prebytočným majetkom.
38. Žalovaný sa k námietke absolútnej neplatnosti zmluvy vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 253 - 258 súdneho spisu), v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní ničím nepreukázal aké podmienky mu reálne uložil Pamiatkový úrad SR pri rekonštrukcii stavebných objektov. Iba hypoteticky žalobca predpokladá bez toho, že by poukázal na príslušné rozhodnutie vo veci, príp. vydané právoplatné stavebné povolenie, resp. rozhodnutie, ktoré by ako prekážku vydania meritórneho rozhodnutia označovalo nedodanie „výkresovej dokumentácie skutkového vyhotovenia stavieb“. Dostupná projektová dokumentácia bola súčasťou znaleckého posudku. Žalovaný nedal žalobcovi žiadne ubezpečenie, že disponuje aj inou projektovou dokumentáciou. Žalovaný nadobudol predmet prevodu do správy XX.XX.XXXX a do jeho predaja neuskutočňoval žiadne stavebné úpravy. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že posledné stavebné úpravy boli uskutočnené v roku 1996. Žalovaný povinne v súlade s § 8 zák. č. 278/1993 Z. z. ponúkol písomne prebytočný majetok štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám v regióne v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza. Žiadna organizácia nemala o tento majetok záujem, a preto následne realizoval osobitné ponukové konanie podľa § 8a tohto zákona a na základe jeho výsledku previedol majetok žalobcovi na základe slobodného rozhodnutia žalobu. Cieľ predaja majetku nie je nepoctivý, naopak zákon žalovanému túto povinnosť ukladá. Poukázal na fakt, že žalobca nebol povinný uzavrieť (ani ako víťaz súťaže) so žalovaným kúpnu zmluvu. Ďalej poukázal na § 11 ods.3 zák. č. 278/1993 Z. z. podľa ktorého prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 tohto zákona. Podľa § 8a ods. 5 zák. č. 278/1993 Z. z. za primeranú cenu sa považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej bol vypracovaný znalecký posudok. Podľa názoru žalovaného všeobecná hodnota predmetu prevodu by mohla byť stanovená nesprávne iba v prípade, ak by znalec postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je posudok správny a bezchybný a cena ním určená je spravodlivá a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa vyhlášky všeobecná hodnota sa stanoví metódami, a to porovnávacou, kombinovanou, výnosovou a polohovej diferenciácie, pričom výber vhodnej metódy vykoná znalec. Tento výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Žalobcom uvádzané faktory, ktoré podľa neho neboli zahrnuté do posudzovania všeobecnej hodnoty majetku nie sú podkladmi, ktoré znalec zohľadňuje pri určení všeobecnej hodnoty majetku a na jej výšku nemajú žiaden vplyv. Cena uvedená v znaleckom posudku je pre žalovaného pri prevode záväzná. Podľa žalobcu boli predmetu prevodu prisúdené vlastnosti, ktoré tento nemal, avšak žalobca neuviedol, o ktoré vlastnosti sa jedná. Žalovaný počas rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy a osobitného ponukového konania neuviedol skutočnosť, že disponuje kompletnou projektovou dokumentáciou predmetu prevodu od jeho vzniku, resp. že žalobca si nikde výslovne nevymienil, aby predmetom prevodu boli bezpodmienečne takéto doklady. Pokiaľ by aj predmet prevodu nemal vymienené vlastnosti, tak uvedená skutočnosť nezakladá neplatnosť zmluvy. Predmetom zmluvy neboli doklady, ktoré si žalobca vymienil ex post v liste zo dňa XX.XX.XXXX (zmluva bola uzatvorená XX.XX.XXXX). Výška kúpnej ceny za predmet prevodu bola stanovená ponukou žalobcu uskutočnenou v rámci osobitného ponukového konania, a to slobodne, zrozumiteľne, určite a vážne a na základe znalosti podkladov vo verejnej súťaži. Výška kúpnej ceny dohodnutá v kúpnej zmluve nie je v rozpore s cenovými predpismi, ani zákonom o správe majetku štátu. Cena určená znaleckým posudkom zodpovedná hodnote premetu prevodu v čase prevodu. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že laesio enormis znamená zjednanie príliš nízkej kúpnej ceny, nie naopak ako argumentuje žalobca. Náš právny poriadok nespája s hrubým nepomerom plnení absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Hrubý nepomer medzi hodnotou prevodu a kúpnou cenou v tomto prípade nie je vôbec daný. Pokiaľ by aj bol fakticky preukázaný hrubý nepomer plnení, tak žalobca mohol uvedenú situáciu riešiť podľa § 49 Obč. zák. a to v prípade, ak by nebol podnikateľom, resp. dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 49a Obč. zák. z dôvodu omylu. K uvedenému však nedošlo. Žalobca je podnikateľom - profesionálom (nie je spotrebiteľ), preto je nanajvýš neobvyklé, ak následne poukazuje na skutočnosti, ktoré mal zistiť už pri prehliadke predmetu prevodu pred uzavretím zmluvy, a ktoré sú v súčasnosti neverifikovateľné, vzhľadom k devastácií, ktorá nastala po predaji predmetu predaja a bola spôsobená jeho (ne)konaní a porušením povinností podľa zákona 49/2002 Z.z.. Strany sporu jednoznačne pred uzavretím kúpnej zmluvy postupovali v zmysle zásad zmluvnej slobody a rovnosti strán. Súdna prax a právna teória dospela k záveru, že hrubý nepomer plnení v kúpnej zmluve bez ďalších okolností nie je dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu. V tomto prípade nie je daný ani hrubý nepomer plnení ani iné okolnosti. Zásada zmluvnej slobody pri uzavieraní kontraktov v tomto prípade nemôže a ani neustupuje zásade ochrany dobrých mravov.
39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
40. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd zásadne nevykonáva najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné (ak skutkové okolnosti boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov). Súd hodnotí už vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
41. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že sporové strany na základe vyhláseného osobitného ponukového konania podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a na základe prejaveného záujmu žalobcu o spornú nehnuteľnosť, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť a na základe tejto kúpnej zmluvy sa žalobca stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Nakoľko sa žalobca v rámci konania nevedel jednoznačne vyjadriť k otázke, či si pred uzatvorením kúpnej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť i osobne, fyzicky obhliadol, táto skutočnosť nebola preukázaná. Z obsahu kúpnej zmluvy, konkrétne z článku IV. Osobitné dojednania vyplýva, že zmluvné strany boli so stavom prevádzaného majetku oboznámené. Pokiaľ žalobca namieta absenciu dokladov potvrdzujúcu funkčnosť a prevádzkyschopnosť prevádzanej nehnuteľnosti zo strany žalovaného, je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia spornej kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť ani záväzok žalovaného ako predávajúceho predložiť žalobcovi takúto dokumentáciu. Predmetom zmluvy teda nebolo predloženie dokladov súvisiacich s prevádzanou nehnuteľnosťou. Predloženie týchto dokladov žiadal žalobca od žalovaného až v liste zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 127 súdneho spisu), teda po uzatvorení kúpnej zmluvy, v ktorom poukázal na závery rokovania, ktoré sa konalo XX.XX.XXXX a ktorého predmetom bolo zhodnotenie skutkového stavu skutočností súvisiacich s náležitosťami vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy a zároveň doložil súpis dokladovej časti. V liste uviedol, že špecifikované dokumenty mali tvoriť súčasť dokumentácie k predmetu kúpy a predávajúci nimi mal disponovať, a v prípade prevodu vlastníckeho práva predmetu kúpy ich odovzdať kupujúcemu, čo sa však nestalo. Zároveň žalobca žalovaného upovedomil, že nehnuteľnosť neprevezme a tým aj zodpovednosť za túto nehnuteľnosť, pokiaľ nebudú žiadané doklady protokolárne odovzdané.
42. Z listu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcu požiadal o určenie termínu prevzatia nehnuteľností, nakoľko Správa katastra S. vložila dňa XX.XX.XXXX vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu a FN R. zabezpečuje kúrenie v tejto nehnuteľnosti tak, že bolo pospájané potrubie ústredného kúrenia a po doplnení zásobníka sa udržiava teplota temperovaním, zároveň boli doplnené zariadenia na ochranu proti požiaru a všetky miestnosti budú ku dňu preberania sprístupnené. Žalovaný v liste upozornil, že E. XX.XX.XXXX končí platnosť zmluvy o poskytovaní strážnej služby a po tomto termíne už nebude stráženie zabezpečené. Na uvedený list reagoval žalobca písomne listom zo dňa 25.11.2008, v ktorom uviedol, že je pripravený vykonať preberacie konanie a žiada predložiť dokumentáciu a dokladovú časť pred termínom preberacieho konania. Žalovaný v liste zo dňa XX.XX.XXXX reagoval na list žalobcu z XX.XX.XXXX a vyjadril sa k predloženiu dokumentácie a dokladovej časti nehnuteľnosti, pričom poukázal na to, že dostupnú projektovú a technickú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii žalobcovi odovzdá, avšak väčšiu časť dokumentácie poskytol dňa XX.XX.XXXX a túto preberal architekt v zastúpení Z.. Z.. Keďže bola prevádzka psychiatrickej liečebne zrušená stanoviská úradu verejného zdravotníctva sú podľa žalovaného bezpredmetné, prevádzkový poriadok žalobcovi bude poskytnutý, rovnako aj rozhodnutie vydané hasičským zborom, zmluva so ZSE bola z dôvodu, že psychiatrická liečebňa nie je vyše roka v prevádzke vypovedaná, plyn bol dodávaný v zásobníkoch od spoločnosti S. a po ukončení prevádzky bola zmluva zrušená a zásobník bol vrátený, voda bude prehlásená novému majiteľovi. Geometrické vytýčenie inžinierskych sietí žalovaný nemá urobené, budova poistená nebola, a keďže FN R. nemá vedomosť o tom, či prechádzajú cez pozemky inžinierske siete iných vlastníkov, nemôže poskytnúť čestné prehlásenie, že cez nehnuteľnosti neprechádzajú inžinierske siete iných vlastníkov. Žalovaný v liste zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil žalobcovi termín preberacieho konania XX.XX.XXXX.
43. V liste žalovaného zo dňa 23.01.2009 adresovaného žalobcovi žalovaný poukázal na uskutočnené rokovania zmluvných strán k preberaciemu konaniu spornej nehnuteľnosti a oznámil žalobcovi svoje stanovisko k požadovanej dokumentácii týkajúcej sa uvedenej nehnuteľnosti a uviedol, že Psychiatrickú liečebňu K. prevzala U. R. delimitačným protokolom, ktorého súčasťou nebola dokumentácia realizovania stavby, ale iba časť stavebnej dokumentácie k objektu, ktorú už prevzal P.. B.. S. a prevzatie písomne potvrdil. Dokumentácia, ktorá bola zachovaná bola žalobcovi poskytnutá. V súvislosti s certifikáciou jednotlivých častí budov bývalej psychiatrickej liečebne poukázal na to, že po konzultácii s energetickým audítorom sa energetický audit nevzťahuje na budovu bývalej psychiatrickej liečebne, nakoľko sa jedná o budovu historickej hodnoty. Pokiaľ ide o zameranie prípojok, ktoré prechádzajú cez pozemok, elektrické, telefónne, plynové a zameranie kanalizačnej prípojky do čističky odpadových vôd, žalovaný uviedol, že FN R. písomne požiadala SPP, ZSE, Trnavskú vodárenskú spoločnosť a spoločnosť T-com o vyjadrenie a toto vyjadrenie žalovaný priložil k uvedenému listu. Ďalej uviedol, že kanalizačná prípojka prechádzajúca cez pozemky bola zakreslená a je súčasťou dokumentácie čističky odpadových vôd a bola odovzdaná P.. S..
44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a spornú nehnuteľnosť podľa príslušných ustanovení zákona ako prebytočný majetok ponúkol štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádzal. Nakoľko o spornú nehnuteľnosť žiadna organizácia nemala záujem, žalovaný postupoval podľa § 8a zákona o správe majetku štátu a realizoval osobitné ponukové konanie, v rámci ktorého žalobca prejavil o nehnuteľnosť záujem, ponúkol kúpnu cenu a následne s ním ako s víťazným záujemcom žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu a došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Súd nezistil v rámci dokazovania zo strany žalovaného také konanie, ktorému by mal prináležať prívlastok „nepoctivé“. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný predajom spornej nehnuteľnosti sledoval nepoctivý cieľ tým, že sa chcel zbaviť nepotrebného majetku bez upozornenia na chýbajúcu dokladovú časť, toto tvrdenie sa mu v konaní preukázať nepodarilo, pretože ako vyplýva z vyššie citovanej písomnej korešpondencie, žalovaný žalobcovi všetku potrebnú dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii odovzdal. Žalovaný mal jediný cieľ, a to ponúknuť nepotrebný majetok štátu v rámci osobitného ponukového konania v súlade so zákonom, čo napokon urobil a jeho cieľ nemožno hodnotiť ako nepoctivý, okrem toho žalovanému takýto postup ukladal i zákon. Žalobca sám, slobodne, dobrovoľne, bez nátlaku ponúkol žalovanému kúpnu cenu a následne na základe slobodného rozhodnutia uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu. V konaní bolo preukázané tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou bývalého riaditeľa FN v R., že žalovaný odovzdal žalobcovi všetku potrebnú dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii. Preto tvrdenie žalobcu o nepoctivom konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané ani potvrdené.
45. Žalobca namieta nevyváženosť vzájomných plnení, keď tvrdí, že kúpna cena je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom P.. A. S.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosťou žalovaného bolo v zmysle ust. § 11 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( ďalej len „ zákon o správe majetku štátu“) previesť nehnuteľný majetok štátu odplatne, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 tohto zákona. Za primeranú cenu sa považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu (§ 8a ods. 5 zák. č. 278/1993 Z. z.). Osobitným predpisom je v tomto prípade Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Znalec P.. A.Á. S., ktorý vypracoval znalecký posudok na účely stanovenia hodnoty prevádzaného majetku sa podrobne vyjadril tak ústne v rámci výsluchu na pojednávaní ako aj v písomnom vyjadrení a uviedol okrem iného, že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku a určení všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti postupoval v súlade s právnymi predpismi, s použitím potrebných postupov a metód ako aj zadaním príslušných koeficientov. Cena uvedená v znaleckom posudku bola pre žalovaného cenou záväznou a pokiaľ túto v rámci súťažných podkladov uviedol ako najnižšiu ponukovú cenu, postupoval správne a v súlade so zákonom. Žalobcom namietané skutočnosti majúce vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti neboli v konaní preukázané, pretože z odborného vyjadrenia znalca P.. S. vyplýva, že žalobcom uvádzané faktory, ktoré podľa neho neboli zahrnuté do posudzovania všeobecnej hodnoty majetku nie sú podkladmi, ktoré znalec zohľadňuje pri určení všeobecnej hodnoty majetku a na jej výšku nemajú žiaden vplyv. Žalobca v rámci záverečných vyjadrení navrhol, aby súd pri hodnotení znaleckého posudku č. 37/2008 vzal do úvahy odborné vyjadrenie P.. R. E. z XX.XX.XXXX a vyjadrenie žalobcu z 19.09.2018 a 10.01.2019 z ktorých, podľa názoru žalobcu vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola nesprávna, a že znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti nezodpovedá jej hodnote a má zásadný vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že s vyjadrením P.. R. E. sa zaoberal v kontexte s vyjadrením P.. A. S. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 595 súdneho spisu), v ktorom znalec odpovedal na jednotlivé otázky kladené žalobcom a ktoré nadväzovali najmä na vyjadrenie P.. E. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom k vyjadreniam samotného žalobcu, na ktoré poukazuje, súd uvádza, že ide len o vyjadrenie strany v konaní a nie odborné vyjadrenie. P.. A. S. vo svojom odbornom vyjadrení okrem iného poukázal aj na to, že jeho posudok nepodlieha expertíze iného znalca. Zároveň uviedol, že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil správne v súlade so zákonom. Súd na uvedené odborné vyjadrenie znalca prihliadol a nadväzujúc na námietku žalobcu o nesprávne určenej všeobecnej hodnote spornej nehnuteľnosti uvádza, že nemá dôvod spochybňovať odborníkom vypracovaný znalecký posudok, v ktorom určil hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný pri určení výšky kúpnej ceny vychádzal zo znaleckého posudku, výška kúpnej ceny bola podľa § 8a ods. 5 zákona o správe majetku štátu primeraná. Kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve teda nie je v rozpore ani so zákonom ani s príslušnými cenovými predpismi a napokon ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa v danom prípade nejedná o hrubý nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti oproti cene zaplatenej žalobcom.
46. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný v čase predaja spornej nehnuteľnosti, resp. bezprostredne po ňom túto znehodnotil, keď z nej protiprávne demontoval technické zariadenia (radiátory, vypínače, svietidlá, sanitu...) neboli v konaní preukázané. Sám žalovaný v liste zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že k danému dňu zabezpečil kúrenie v priestoroch bývalej PL K., doplnil zariadenia na ochranu proti požiaru a zabezpečoval stráženie objektu strážnou službou. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok bývalý riaditeľ FN R. P.. Z. R., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že objekt bol po odsťahovaní liečebne zakonzervovaný tak, aby nedošlo ku škodám a bol strážený bezpečnostnou službou. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola strážená bezpečnostnou službou potvrdil aj svedok Z.. Z. T. keď uviedol, že pri vykonávaní štátneho dohľadu v roku 2008 zistili, že objekt bol strážený. Svedok ďalej uviedol, že až v decembri 2011, kedy vykonali ďalší dohľad zistili, že v objekte dochádza k vandalizmu a odcudzeniu strechy. Svedok A. E. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pri jeho osobnej obhliadke predmetnej nehnuteľnosti zistil, že technické zariadenia v objekte neboli funkčné, avšak neuviedol dátum tejto obhliadky. Nevedel si spomenúť ani na dátum kedy prebehli stretnutia s riaditeľom psychiatrickej liečebne, teda či to bolo pred uzatvorením zmluvy, alebo po jej uzatvorení. Svedok P.. B.. A. S. potvrdil, že sa nezúčastnil žiadnych predzmluvných rokovaní so žalovaným, nakoľko na to nebol ani objednaný, avšak pri vizuálnej obhliadke kaštieľa, ktorej dátum neuviedol zistil, že objekt nemal funkčné inštalačné rozvody, ani meracie zariadenia, ani prípojky jednotlivých médií, neboli tam radiátory aj kotolňa nebola funkčná. Z výsledkov tohto vykonaného dokazovania teda nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že sa žalovaný v čase predaja nehnuteľnosti, resp. bezprostredne po tomto predaji dopustil protiprávneho konania, ktorým mal znemožniť funkčnosť spornej nehnuteľnosti.
47. Žalobca na podporu svojich tvrdení v súvislosti s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorá sa prieči dobrým mravom pre nevyváženosť protiplnení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 30Cdo 1776/2007 a 30Cdo 1653/2009) a použil z týchto rozhodnutí právne vety nasledovne:
Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 judikoval, že obecně platí a je samozřejmostí, že účastníci kupní smlouvy nejsou v zásadě vázaní či omezení ve sjednání výše kupní ceny, ktorá není upravena cenovými předpisem. Mohou si tak sjednat i cenu, která se odchyluje od ceny obvyklé (tržní), zejména, jde-li o cenu podstatne nižší. Platné právo nemá žádné ustanovení o sjednaní příliš nízke kupní ceny (laesio enormis), pokud taková cena není v rozporu s cenovými předpisy. Od tohto právního názoru nemá důvod se Nejvyšší soud ani v této věci odchylovat. Nelze ovšem vyloučit, že okolnost hrubého nepoměru plnění jedné ze strán k tomu, co poskytovala druhá strana, může ve spojitosti s dalšími okolnostmi toho kterého případu naplňovať znaky jednání, ktoré již koliduje s dobrými mravy.“
Obdobne podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1653/2009 - 154: „platné právo neobsahuje právní istitut neúměrného zkrácení (laesio enormis) řešící případy, kdy došlo ke sjednání příliš nízke kupní ceny, pokut taková cena není v rozporu s cenovými předpisy. Nelze ovšem vyloučit, že okolnost hrubého nepoměru plnění jedné ze stran k tomu, co poskytla druhá strana, může ve spojitosti s dalšími okolnostmi daného případu (nikoliv však sama o sebě) již naplňovat znaky jednání kolidujícího s dobrými mravy.“
V nadväznosti na žalobcom citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky súd uvádza, že v oboch prípadoch české súdy rozhodli o neplatnosti kúpnej zmluvy pri ktorej kúpna cena za pozemok nedosahovala ani 1/2-icu ceny stanovenej znalcom, pričom najvyšší súd sa s rozhodnutiami týchto súdov nestotožnil a judikoval, že nepomer plnení sám osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi. Pripomenul, že inštitút „laesio enormis“ platný občiansky zákonník ani súkromnoprávny predpis neobsahuje. Najvyšší súd Českej republiky v uznesení z 17.06.2008 sp. zn. 30Cdo 1776/2007 judikoval, že vo všeobecnosti platí a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní ani obmedzovaní v dohode o výške kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom a môžu si dohodnúť aj cenu, ktorá sa odchýli od trhovej ceny, najmä keď ide o cenu podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenia v súvislosti s dohodou o príliš nízkej kúpnej cene, pokiaľ takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Najvyšší súd v uznesení zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 30Cdo 1653/2009 okrem iného uviedol, že nemá dôvod sa od názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 1776/2007 odchýliť, avšak nevylučuje, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojení s ďalšími okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky konania, ktoré koliduje s dobrými mravmi, avšak nepomer plnení sám osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi. V rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 21/2012 Najvyšší súd ČR judikoval okrem iného, že neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi môže byť aj v prípade, že jedna zo strán sleduje nemravný cieľ alebo jej správanie má nemravné dôsledky, pričom podľa jeho názoru nízka kúpna cena dohodnutá v zmluve nesleduje nemravný cieľ a nemá ani nemravný následok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepoctivým následkom konania žalovaného je skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť chátra, dochádza k jej poškodzovaniu a stráca na svojej hodnote aj ako národná kultúrna pamiatka, treba uviesť, že k poškodeniu nehnuteľnosti preukázateľne začalo dochádzať až potom, ako sa jej vlastníkom stal žalobca, ktorý za tento stav niesol a nesie zodpovednosť a nepoctivý následok nemožno pripísať žalovanému.
V našom práve nie je priestor pre súdnu kontrolu primeranosti plnení bez procedurálnych nedostatkov a dobré mravy by nemali byť akýmisi zadnými vrátkami pre takúto kontrolu. Nie je možné zneplatniť zmluvu na základe neprimeranosti plnení, bez iných procedurálnych nedostatkov, ako napr. omyl, tieseň a podobne, čo napokon vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 1653/2009. Pri kontrole akýchkoľvek zmluvných dojednaní je v prvom rade potrebné prihliadať na zmluvnú slobodu, ako základný princíp súkromného práva, ktorý je chránený ústavným právom a súd by nemal do obsahu zmluvy zasahovať, pretože sa na tomto obsahu strany dohodli. Zásada zmluvnej voľnosti znamená, že každá zo zmluvných strán si môže slobodne vybrať svojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, slobodne si určiť obsah zmluvy a teda aj kúpnu cenu. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto zákon nelimituje, v ust. § 589 OZ len uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými s rozumie najmä zákon o cenách. Porušenie ust. § 589 OZ zákon sankcionuje neplatnosťou relatívnou, nie absolútnou. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že kúpna cena bola dohodnutá v súlade s právnymi predpismi, bola výsledkom osobitného ponukového konania, neprieči sa dobrým mravom a ani okolnosti, za ktorých došlo k jej uzatvoreniu nesledovali nepoctivý cieľ žalovaného.
48. Nadväzujúc na uvedené, súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané konanie žalovaného, ktoré by vykazovalo znaky súvisiace s nemravným cieľom a nebolo ani preukázané, že jeho konanie spôsobilo nemravné následky. Kúpna cena, ktorú si zmluvné strany dohodli slobodne a vážne v kúpnej zmluve, bola napokon kúpnou cenou, ktorú v rámci osobitného ponukového konania navrhol sám žalobca, pričom najnižšia ponuka kúpnej ceny v rámci tohto osobitného ponukového konania pri predaji nehnuteľnosti bola stanovená na základe ceny určenej znalcom v znaleckom posudku a ako súd uviedol vyššie, nezistil, že by hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bola v rozpore s právnymi predpismi. Vychádzajúc s princípu zmluvnej voľnosti, súd konštatuje, že zmluvné strany bez akýchkoľvek pochybností platne uzatvorili kúpnu zmluvu, na podmienkach kúpnej zmluvy sa dohodli. Žalovaný v postavení bývalého správca majetku, ktorý bol vo vlastníctve štátu postupoval v súlade so zákonom o správe majetku štátu, pričom nehnuteľnosť, ktorá sa stala pre štát majetkom nepotrebným v rámci postupu upravenom zákonom tento majetok previedol na žalobcu. V zmluve si zmluvné strany nedohodli povinnosť predávajúceho odovzdať doklady a dokumentáciu vzťahujúcu sa k prevádzanej nehnuteľnosti. Napriek tomu žalovaný dokumentáciu, ktorú k dispozícii mal aj žalobcovi odovzdal, čo preukazuje písomná korešpondencia medzi stranami. Žalobca k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpil slobodne, mal možnosť rozhodnúť sa či kúpnu zmluvu za daných podmienok uzavrie, pričom ako už súd uviedol, žalobca sám navrhol výšku kúpnej ceny a teda si mal zvážiť všetky riziká, ktoré v súvislosti s touto kúpou podstupoval. V prvom rade sa mal s predmetom prevodu riadne oboznámiť, mal si nehnuteľnosť obhliadnuť a pokiaľ mal pochybnosti o hodnote prevádzanej nehnuteľnosti, mal možnosť toto namietať ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, k čomu však nedošlo. Hodnotu predmetnej nehnuteľnosti však namietal až po takmer 8 rokoch po uzatvorení kúpnej zmluvy a to v priebehu konania, konkrétne v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX. Ani v odstúpení od kúpnej zmluvy nepoukazoval na hrubý nepomer k hodnote nehnuteľnosti a tento nenamietal ani v samotnej žalobe. Javí sa nepochopiteľné, prečo žalobca až po troch rokoch po uzatvorení kúpnej zmluvy od tejto odstúpil, keď už od samotného začiatku mu malo byť zrejmé, že uvedenú nehnuteľnosť nebude môcť využívať na pôvodne plánované účely. Pokiaľ predmet prevodu nemal podľa žalobcu vymienené vlastnosti, táto skutočnosť zakladala zodpovednosť za vady veci a žalobca si mohol uplatniť svoj nárok zo zodpovednosti za vady už oveľa skôr, ako v rámci odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom vytkol vady avšak tieto nekonkretizoval, iba všeobecne uviedol, že predmet kúpy obsahuje vadu, a to neexistenciu takej vlastnosti, ktorá sa u nej predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť jej využitia znížená. Nárok zo zodpovednosti za vady však žalobca uplatnil až po uplynutí premlčacej doby.
49. V nadväznosti na vyššie uvedené, zhrnúc výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je platným právnym úkonom, preto žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
50. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
51. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.