Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/421/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1) rade: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Q., T. XXXX/XX, a žalovaného v 2) rade: Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N. Q., N. T. č. XXX, o zaplatenie 2 824,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/127/2014-182 zo dňa 16. 10. 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu (po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/ 431/2016-142 zo dňa 27. 04. 2017) sumu 2 824,45 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15. 06. 2014 resp. voči žalovanému 2/ na základe dohody o ručení zo dňa 15. 06. 2004. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0402324737 zistil, že táto bola uzatvorená dňa 15. 06. 2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a dlžníkom, t. j. žalovanou v 1/ rade, pričom toho istého dňa bola uzavretá dohoda o ručení medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou , a. s., a ručiteľom, t. j. žalovaným v 2/ rade. Žalobca súdu predložil ako dôkaz výzvu zo dňa 16. 12. 2018, ktorú adresovala Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanej v 1/ rade a v tejto výzve jej Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo zmluvy č. 402324737 oznamovala, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30. 11. 2008 vo výške 12 956,11 Sk s príslušenstvom a veriteľ žiadal, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade jej neuhradenia v stanovenej lehote, že veriteľ pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Súd však vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca k predmetnej výzve nepredložil doručenku ako dôkaz, že žalovaná v 1/ rade predmetnú výzvu prevzala a takisto súdu nepredložil ani podací hárok, z ktorého by vyplývalo, či žalobca zasielal predmetnú výzvu žalovanej v 1/ rade. Ďalej súd z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 10. 2012 zistil, že ho adresovala Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanej v 1/ rade a v oznámení jej oznamovala, že postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27. 09. 2012 pohľadávku z úveru č. ú. 402324737 vo výške 5 780,13 eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., teda žalobcovi, pričom predmetný záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia povinná žalovaná 1/ uhrádzať výlučne plnením tomuto postupníkovi.

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 4803/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého ustanovenia môže banka, ktorou v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi, písomnou zmluvou inej osobe, len ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca pritom preukazoval splnenie doručenia písomnej výzvy výzvou zo dňa 16. 12. 2008, ktorou Slovenská sporiteľňa, a. s., mala vyzvať žalovanú v 1/ rade na úhradu sumy 430,06 eur (12 956,11 Sk), s ktorou mala byť v omeškaní ku dňu 30. 11. 2008, a ktorú mala uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva bola zasielaná obyčajnou poštovou zásielkou. Súd v súdenej veci Zákon o bankách považoval za lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a preto v prípade, že nie je preukázané splnenie podmienok vyžadovaných ohľadne postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, je takéto postúpenie pohľadávky neplatné. Podľa názoru okresného súdu žalobca bol minimálne povinný preukázať, že výzva na plnenie bola žalovaným aspoň zasielaná. Odporca teda nepreukázal doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej v rade 1/ pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa zásady čiastočného úspechu v konaní, keď mal za to, že žalovaní 1/, 2/ boli v konaní v prevažnej miere úspešní, avšak žalovanej v rade 1/ nevznikli žiadne trovy konania a žalovaný v rade 2/ si žiadne trovy konania neuplatnil, a preto im súd prvej inštancie náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že opakovane v konaní tvrdil, že žalovaný 1/ bol pred postúpením pohľadávky v nepretržitom omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi viac ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, okrem iného výzvou zo dňa 16. 12. 2008. Podľa ust. § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou rozporované, v zmysle ust. § 151 ods. 1 ich treba považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Tvrdil tiež, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Poukázal aj na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu. Nakoľko ust. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. S nedoručením výzvy dlžníkom na plnenie môžu byť len sankcie vyplývajúce zo ZoB spojené s nedoručením takejto výzvy, teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou sporu, prípadne účastníkom konania, je treba odlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je stranou sporu alebo účastníkom konania, vymedzuje právo procesné. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje naproti tomu výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Vo všetkých týchto prípadoch nejde o otázku okruhu účastníkov (strán sporu) - stranami sporu sú totiž len žalobca a žalovaní, prípadne tí, ktorých procesný

predpis ako účastníkov (strany sporu) označuje, ale o to, či strany sporu sú tými stranami, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli ) žalovať, poprípade, ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej - legitimácie či ten, kto je formálne stranou sporu, nie je osobou z hmotného práva oprávnenou či povinnou, ukáže sa nakoniec v rozhodnutí; ak totiž nebol aktívne alebo pasívne legitimovaný, prípadne výlučne legitimovaný, žaloba sa zamietne a to aj bez námietky vecnej legitimácie vznesenej stranou sporu. V súdenej veci žalobca nepreukázal, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu s takýmto právnym názorom okresného súdu stotožňuje a na dôvody rozsudku v celom rozsahu poukazuje. V konaní žalobca nepreukázal splnenie podmienok ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky žalobcovi zo strany pôvodného veriteľa. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok v celom rozsahu, a teda aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.