Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/156/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, Česká republika, zastúpený Advokátska kancelária Mašek, advokáti s. r. o., so sídlom Praha 3, Husitská 344/63, IČO: 26 436 451, Česká republika, proti žalovanému: Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. na U. XXX, o zaplatenie sumy 19.115,04 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. mája 2016 č. k. 8C/708/2015-90 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. marca 2018 č. k. 8C/708/2015-129 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.267,34 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 12.500 Kč od 28. 04. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia súd konanie zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, a 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že účastníci konania dňa 20. 12. 2006 uzavreli zmluvu o osobnom konte a dňa 23. 01. 2008 dohodu o poskytnutí povoleného prečerpania a bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 12.000 Kč s tým, že vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90% p. a. Nakoľko žalovaný úver nesplácal a bol v omeškaní, listom zo dňa 27. 04. 2011 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru vo výške 13.261,04 Kč ku dňu 27. 04. 2011. Dňa 09. 07. 2014 zobral žalobca čiastočne späť žalobu v časti zmluvného úroku z omeškania 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Preto v tejto časti súd konanie čiastočne zastavil v zmysle § 96 ods. 1 OSP. Predmetom konania potom zostala suma 19.115,04 Kč, zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj zákonné úroky z omeškania. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení činil dlh žalovaného 13.261,04 Kč. Túto sumu aj súd žalobcovi priznal. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne, ktoré sú požadované od vyhlásenia splatnosti (27. 04. 2011), tieto žiadal žalobca však od 13. 11. 2013, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd konštatoval, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukázal i na to, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do

času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka (celá, teda aj poplatky) veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu, dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu. Súd poukázal aj na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Preto v tejto časti zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný, nepreukázaný zamietol s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Žalobcovi súd preto priznal sumu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, pretože mal za to, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový právny vzťah, žalovaný bol s obsahom zmluvy uzrozumený. Táto suma je uvedená v konte užívateľa (počítačový výstup) ku dňu 27. 04. 2011 - uvedené ako pohľadávka celkom. Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať vykonávací predpis nariadenie č. 87/95 a § 3 tohto predpisu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vo výroku o zamietnutí žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného úroku vo výške 5.865,30 Kč a zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti kapitalizovaného úroku vo výške 5.865,30 Kč a zmluvného úroku vo výške 18,90 ročne zo sumy 12.000 Kč od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 83/2012. Stotožnil sa so záverom krajského súdu a uviedol, že ustanovenie bodu 9. obchodných podmienok je zhodné ako v uvedenom znení úverovej zmluvy a uvádza, že čiastky, z ktorých splácaním je majiteľ účtu v omeškaní, budú úročné úrokovou sadzbou dojednanou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve. Poukázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/43/2014. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cmo 304/94 zo dňa 20. 03. 1995, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je ustanovením špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pri neplácaní úveru dlžníkom budú naďalej platne účtované úroky z úveru i úroky z omeškania tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v zmluvnej výške, ako aj rozhodnutie sp. zn. 32Cdo 2782/99, podľa ktorého sa veriteľ nemôže ukončením úverovej zmluvy pre omeškanie dlžníka dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než aké má za trvania zmluvy. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby v časti kapitalizovaných, ako aj zmluvných úrokov z úveru od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1 bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 21.530,65 Kč so zmluvným úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 12.000 Kč za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 12.500 Kč za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral čiastočne späť návrh v časti zmluvného úroku z omeškania 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.267,34 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 12.500 Kč

od 28. 04. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 2.415,61 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 13. 11. 2013 do zaplatenia súd konanie zastavil. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúci výrok napadnutého rozsudku.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 . Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

9. K dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

10. Pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 27. 04. 2011, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

11. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u

seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania po zosplatnení zamietol, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Keďže pri vyhlásení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keď boli napriek neúspechu žalobcu priznané žalobcovi trovy odvolacieho konania, odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia postupom podľa § 224 opravil a trovy odvolacieho konania priznal žalovanému, úspešnému v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .