Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/6/2018

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu B. A., rod. P., nar. XX. 6. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, Q., zast. advokátkou W.. Alžbetou Slašťanou so sídlom Opatovská 783/4, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému MSK trading, s.r.o. Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 36 646 849 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 6. 2018 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou, došlou na tunajší súd dňa 17. 8. 2018 domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 6. 2018, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň sa domáhala určenia, že pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá podľa pracovnej zmluvy a že žalovaný je povinný žalobkyni nahradiť náhradu mzdy vo výške 380,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2015 a pracovnom mieste pomocný robotník. Dňa 18. 6. 2018 bolo žalobkyni oznámené, že jej pracovný pomer je potrebné ukončiť z organizačných dôvodov, pričom jej bola predložená vopred pripravená dohoda o skončení pracovného pomeru. Na stretnutí bolo prezentované, že nie je iná možnosť, len ukončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, nakoľko už pre ňu nemajú prácu. V uvedený deň došlo k skončeniu pracovného pomeru rovnakým spôsobom s ďalšími piatimi zamestnancami. V priebehu mesiaca máj 2018 - jún 2018 bol obdobným spôsobom skončený pracovný pomer s 9 zamestnancami. K predloženiu dohody žalovaný pristúpil napriek tomu, že z dôvodu organizačných zmien išlo o nadbytočných zamestnancov. Je zrejmé, že pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov patrí zamestnancom odstupné. Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že právny úkon - dohodu zamestnávateľ ňou sledoval obídenie zákona. Dohoda ako právny úkon trpí vadou a to nedostatkom vôle, nebola podpísaná slobodne ale pod psychickým donútením. Žalobkyňa nežiadala o skončenie pracovného pomeru, dohoda bola predložená a vypracovaná žalovaným. Okrem toho bola žalobkyňa uvedená do omylu, ktorý spočíval v tom, že jej bolo nepravdivo prezentované, že nie je možný iný spôsob ukončenia pracovného pomeru. Takýto výkon práva zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a jedná sa o zneužitie práva na škodu zamestnanca. Takýto výkon práva teda nepožíva právnu ochranu. Nakoľko žalobkyňa považovala dohodu za neplatný právny úkon tak žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnaní. Mesačná mzda podľa pracovnej zmluvy predstavuje u nej 380, - Eur mesačne.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré došlo na tunajší súd dňa 23. 10. 2018 uviedol, že žalobkyňa je bývalým zamestnancom žalovaného. Pokiaľ však videl dôvod žaloby, tento neobstojí a nie je ničím preukázaný. Jedná sa o subjektívne pocity a tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňu nikto nenútil uzavrieť dohodu ani skončiť pracovný pomer. Uvedené bolo výsledkom konsenzu zmluvných strán o čom svedčí aj znenie dohody. Dohoda o skončení pracovného pomeru je platným a perfektným právnym úkonom. Žalobu žiadali zamietnuť.

3. Súd z pracovnej zmluvy zo dňa 30. 4. 2015 zistil, že túto pracovnú zmluvu uzatvoril ako zamestnávateľ žalovaný a ako zamestnanec žalobkyňa s nástupom do zamestnania 1. 5. 2015 na druh práce pomocný robotník.

4. Súd z dohody o skončení pracovného pomeru zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ žalovaný a ako zamestnanec žalobkyňa dňa 18. 6. 2018 s tým, že sa jedná o dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, podľa ktorej je pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou, ktorý vznikol dňa 1. 5. 2015, skončil dňom 18. 6. 2018.

5. Súd z oznámenia zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 26. 7. 2018 zistil, že tento v zastúpení žalobkyňa zaslala jej právna zástupkyňa a to žalovanému s tým, že táto dohoda trpí vadami, pri uzatváraní bola klienta uvedená do omylu, úkon je teda neplatný a trvajú na ďalšom zamestnaní.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25. 10. 2018 uviedla, že dňa 18. 6. 2018 cez pracovnú dobu o 14.25 hod. s tým, že jej pracovná doba končí o 14.30 hod. bolo jej a ďalším zhruba 8 ľuďom oznámené pánom majstrom V., aby išli pred kanceláriu. Boli tam nejakí ľudia z personálneho oddelenia. Bol tam pán N., je to supervízor, pán Vančo ako logista a pani B. z personálneho mzdového. Ukázali jej papier, že je to dohoda o skončení pracovného pomeru. Bolo jej povedané, že nie je práca, momentálne nie sú objednávky a aby sa v práci nepopletali tak zajtra sa môžu ísť hlásiť na úrad práce. Pán N. to povedal arogantným spôsobom a jej to bolo ľúto. Pýtala sa ešte či má nárok na nejakú právnu ochranu na čo jej bolo povedané, že nie. V tej chvíli bola v šoku, bola na ňu vyvíjaná časová tieseň, pretože sa ponáhľala na autobus. Povedali jej ešte, aby odovzdala čip kartu od firmy a pracovné pomôcky. Potom, ako doklad podpísala, tento si zobral pán Hanes a až doma jej potom došlo, že prišla o nejaké veci, na ktoré mala nárok a na ďalší deň išli s partnerom na Inšpektorát práce. Snažila sa ešte skontaktovať s pánom O. cez pána N.. Ten jej však oznámil, že už nie je ich zamestnancom. Od predloženia dohody do podpisu tejto dohody žalobkyňa mala iba chvíľku a to možno pol minúty. Keď tam prišla, dohoda už bola pripravená. Predtým ako tam vošla, určite neuvažovala o skončení pracovného pomeru. Nikto jej nevytýkal, že by nejako zle pracovala ani v ten deň jej neboli vytýkané nedostatky. Dokonca dostala nové pracovné oblečenie a deň predtým podpisovali zvýšenie mzdy. Zhruba od polovice augusta pracovala vo firme ZF Levice, a.s. Na stretnutí, kde sa podpisovala dohoda o skončení pracovného pomeru nebol prítomný pán O..

7. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 25. 10. 2018 uviedol, že ich spoločnosť funguje od roku 2006, zamestnávajú približne okolo 80 - 90 ľudí. U nich fungujú pracovné normy, ktoré vyhodnocujú každý týždeň. Pri vyhodnocovaní prišli na to, že jednak žalobkyňa ako aj ďalší ľudia, že u nich je efektivity práce nízka. Dal pánovi N. za úlohu, aby týchto ľudí zvolal do kancelárie. V tejto kancelárii bol prítomný on, pán N., pani B. a pán Q.. Ľudia prichádzali po jednom a s každým bol vedený individuálny pohovor. Z ich strany bol záujem preukázať, že majú zníženú efektivitu, boli tam takí ľudia, čo to pochopili a sľúbili nápravu a preto im bolo umožnené ďalej pracovať. Takýto boli asi štyria. Zvyšní štyria neprejavili záujem napraviť svoju výkonnosť. Žalobkyni bol ukázaný aj normový lístok z predošlého týždňa, tá však im povedala, že ak s ňou nie sú spokojní, že u nich nemusí ďalej pracovať. Preto on, ako zamestnávateľ navrhol, že ak nemá záujem, môžu ukončiť pracovný pomer. Na to dal pokyn pani Malachovej vypracovať dohodu o skončení pracovného pomeru. Táto potom išla túto dohodu vypracovať, následne sa vrátila, žalobkyňa si ju prečítala a potom podpísala. Žalobkyňa však následne na to chcela poslať na nich Inšpektorát práce , ktorý u nich urobil kontrolu, avšak nezistil ďalšie porušenia. Aj v súčasnej dobe majú voľné pracovné miesta a v čase, keď žalobkyni končil pracovný pomeru tak nedošlo k nejakému veľkému poklesu odbytu, či produkcie. Ľudia na jej pozíciách naďalej odchádzajú a prichádzajú. Oni absolútne neevidujú zníženie objednávok. Naopak nie sú schopní prijímať ďalšie objednávky. Aktuálne majú voľných 8 - 10 pracovných miest, dokonca zamestnali aj tých ľudí, s ktorými predtým skončili pracovný pomer. So žalobkyňou neplánovali skončiť pracovný pomer, dostala predtým pracovný odev, každý pohovor trval zhruba 10 - 15 minút. Pracovné normy vypracovávajú každý týždeň, následne ich skartujú. Normy sa vypracovávajú na dennej báze.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 25. 10. 2018 uviedol, že výpoveď žalobkyne, táto je ponímaná veľmi úzkostlivo, subjektívne, pretože ako sama povedala, dohodu si prečítala a tie nátlaky, ktoré mali byť dané z ich strany jednoducho nie sú. Dôvodom skončenia pracovného pomeru neboli organizačné zmeny. Žalovaný bol zastúpený svojim štatutárnym zástupcom pri uzatváraní dohody o

skončení pracovného pomeru. Dôvodom skončenia pracovného pomeru nebolo porušenie pracovnej disciplíny, dohoda bola výsledkom pracovného pohovoru, ktorého cieľom bolo prehodnotenie efektivity práce.

9. Súd zo správy Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 9. 8. 2018 zistil, že dňa 19. 6. 2018 bol so žalobkyňou na Inšpektoráte práce Banská Bystrica spísaný záznam za porušenie pracovno-právnych predpisov u žalovaného. Ohľadom neposkytnutia mzdy v deň skončenia pracovného pomeru Inšpektorát práce vyhodnotil, že u zamestnávateľa bolo v danom bode zistené porušenie povinností, vyplývajúcich z pracovno-právnych predpisov, keďže nebol dohodnutý iný deň splatnosti mzdy pri skončení pracovného pomeru, mala byť táto mzda vyplatená v deň skončenia pracovného pomeru. Ohľadom nevydania potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru takisto Inšpektorát práce uviedol, že u zamestnávateľa v tomto bode bolo porušenie povinností, vyplývajúcich z pracovno-právnych predpisov. Ohľadom nárokov z pracovno-právnych vzťahov Inšpektorát práce uviedol, že toto prejednávajú a rozhodujú súdy.

XX. Svedkyňa Y. M. uviedla, že ona bola zamestnankyňou žalovaného a žalobkyňu pozná, je to jej bývalá kolegyňa a kamarátka. Dňa 18. 6. 2016 normálne odrobili 8-hodinovú pracovnú smenu a pár minút pred koncom, keď im končila pracovná doba tak si ju zavolal do kancelárie pán Hanes. Bola tam aj pani A. a nejakí ďalší ľudia. Dnu chodili po jednom. V kancelárii bol pán N., pani B., pán Q.. Keď vošla do kancelárie pán N. jej dal do ruky papier s tým , že tu to podpíšte, nie je robota, takže to musíme takto riešiť. Odovzdajte mi kľúče, štikaciu kartu a ak máte nejaké pracovné pomôcky odovzdajte to rýchlo a dovidenia. Pozrela sa na papier, bola to nejaká výpoveď dohodou, čo ju zarazilo, pretože s nikým sa nedohodla, že by chcela odísť. Vtedy sa pýtala aj pána N., či by sa to nedalo riešiť dovolenkou, pretože má veľa dní dovolenky, kým nie je robota. On povedal, že žiadnou dovolenkou sa to riešiť nebude. Tu to rýchlo podpíšte a nezdržujte, že má veľa roboty. Vtedy si aj hovorila, že keď to nepodpíše, v robote ju aj tak nechcú a bude mať problém hlásiť sa na úrade práce. Nevedela, čo má robiť tak to v tej rýchlosti podpísala. Neuvedomovala si, že to podpísať nemala. Pred ňou v tej kancelárii bola pani Števulová, priamo v kancelárii s pani A. však nebola. Celé stretnutie pani A. s pánom N. mohlo trvať 2 - 3 minúty. Žiadne pohovory s nimi robené neboli. Vždy len bolo povedané na dieľni pánom N., arogantným spôsobom, že majú viac robiť. Pani A. jej nevravela, že by jej boli vytýkali pracovné výsledky, alebo že by chcela ukončiť pracovný pomer. Niekedy však vo firme prepúšťali viacero ľudí naraz.

11. Svedkyňa B. B. uviedla, že ona je zamestnancom žalovaného od 1. 7. 2017 vo funkcii personalistka - mzdárka. Vie, že v júni 2018 boli skončené pracovné pomery vždy k 18-temu dňu v mesiaci s niektorými ľuďmi. Na pohovore bol pán Stieranka, pán N., pán Q.. Na tento pohovor prišla pani A., bolo to okolo 14.15 hod. až 14. 20 hod. Pohovor robil pán N. s pánom O., pri niektorých bola prítomná aj ona. Riešilo sa s pani A. to, aká je výkonná a že niektorí zamestnanci majú pridať. Každý týždeň sa u nich v zamestnaní robia normy, hodnotia sa ľudia, či sú schopní vykonávať prácu. Na stretnutí sa v podstate riešilo stále dookola to isté a vznikla aj nejaká dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľom, či sú schopní ďalej vykonávať prácu. S niektorými sa rozhodli pokračovať v pracovnom pomere a tí ktorí mali nižšiu výkonnosť a súhlasili s dohodou o skončení pracovného pomeru tak potom na základe toho jej dal pán Stieranka pokyn, že má vypracovať dohody o skončení pracovného pomeru. U pani A. to bolo tak, že sa dohodli na skončení pracovného pomeru. Po skončení pohovoru potom ona išla vypracovať tieto dohody a vrátila sa naspäť. Pani A. sa vrátila naspäť do kancelárie, odovzdala veci, prečítala si dohodu a podpísala ju. Takto boli viacerí zamestnanci, ktorí dohodu podpísali. Boli aj takí, ktorí si dohodu zobrali, že si to ešte premyslia. Dokonca s jednou pani, s ktorou skončili vtedy pracovný pomeru potom ju prijali naspäť.

12. Svedok B. N. uviedol, že žalobkyňa je jeho partnerka s ktorou žije ako druh a družka. Uviedol, že môže povedať len to, čo mu povedala žalobkyňa. Žalobkyňa, keď prišla domov, plakala, popri tom keď spolu telefonovali cez obed tak mu vravela, že dostala nové oblečenie, obutie. Vtedy mu však povedala, že ju prepustili a to z organizačných dôvodov. On ju žiadal, aby mu ukázala výpoveď. Ona mu predložila doklad, na čo jej povedal, že to nie je z organizačných dôvodov, že to je nejaká nezmyselná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a tiež jej povedal, že na základe toho zrejme stráca nárok na odstupné. Dohodli sa na tom, že ráno zájde za zamestnávateľom, volala aj pána Hanesa, keď mu volala tak mala telefón prepnutý na hlasito a ten arogantným spôsobom odpovedal, že s ňou nemá čo vybavovať, že už nie je ich zamestnancom. Pokiaľ pán O. tvrdil, že nebol spokojný s prácou žalobkyne tak kedykoľvek za ňou prišiel, aby zostala dlhšie alebo prišla v sobotu, alebo urobila inú smenu tak bola ochotná. On

ju viezol do zamestnania aj o jednej v noci, aj o druhej. Potom, ako dotelefonovala s pánom N. ešte odporučil aby išli na Inšpektorát práce , kde aj boli, bol s ňou urobený pohovor. Tam jej ešte povedali, že by sa skúsila dohodnúť so zamestnávateľom. Na čo opäť telefonovali s pánom N. a toto mu povedali. Pán N. opäť povedal, že sa už nemá s nimi o čom rozprávať, že len cestou právnika. Žalobkyňa sa teda rozplakala. Prečo ju takýmto spôsobom vyhodili na ulicu.

13. Svedok M. N. uviedol, že on je zamestnaný u žalovaného a to od roku 2012 ako supervízor vo výrobe. Bolo to niekedy v polovici júna 2018, keď robili pohovory s pracovníkmi za účasti pána O., pani B. a pána Q.. Oni si interne vyhodnocujú pracovníkov normami a potom robia s niektorými pohovory. Keďže sú nespokojní s ich efektivitou práce. Každému pracovníkovi ukázali normy, ako pracuje ale riešilo sa to s nimi tak, aby zlepšili svoju výkonnosť, pretože firma musí plniť normy alebo s nimi po dohode ukončia pracovný pomer. Presnú reakciu žalobkyne si už nepamätal, ale nakoniec sa rozhodla, že ukončí pracovný pomer a podpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru. Na to dal pán O. pani B. pokyn, aby išla vypracovať dohodu. Pani A. išla na šatňu, prezliekla sa, doniesla si osobné veci a s úsmevom na tvári podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru a odišla preč. V ten deň prebiehali pohovory približne s 15 pracovníkmi, zhruba 9 sa rozhodlo, že zvýši pracovnú výkonnosť a túto dohodu nepodpísali. Dokonca boli aj takí zamestnanci, ktorých prepustili a následne potom prijali do zamestnania. Pohovor so žalobkyňou trval približne 10 - 15 minút.

14. Na pojednávaní dňa 27. 11. 2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že oni majú doklady o tom, že za minulý rok bol žalovaný v strate vo výške 43 833,- Eur, pričom konateľ žalovaného hovoril, že sú etablovanou firmou a že majú dostatok objednávok.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27. 11. 2018 uviedol, že pokiaľ sa týka dokladov ohľadom ekonomickej situácie firmy tak poukazuje na to, že sú tam aj tržby a z tohto je zrejmé, že výkon firmy sa zlepšuje, pretože tržby stúpli z 32 XXX až na 1 200 000 K. za rok 2017. Zisk je pritom pri štandarde u fungujúcich firmách veľmi neurčitá veličina, pretože ju napríklad ovplyvňuje úverové zaťaženie a pod.

16. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5. 12. 2018 súd zistil, že žalovaný odhlásil v mesiaci máj 2018 dvoch zamestnancov, v mesiaci jún 2018 deviatich zamestnancov a v mesiaci júl 2018 jedného zamestnanca.

17. Svedkyňa K. I. uviedla, že ona pracovala vo firme žalovaného takmer 11 rokov. Dňa 18. 6. 2018 ku koncu smeny prišiel za ňou pán majster V. a povedal jej, že majú ísť do kancelárie. V kancelárii bol pán N., bola tam B., pán Q.. Pán N. jej povedal, že dnešným dňom končí, že má výpoveď. Jej sa to nepáčilo, pretože bola v najhoršom veku pred dôchodkom a dostala papiere podpísať. Potom sa zbalila a odišla preč. Išla sa zahlásiť na úrad práce. Jej bolo povedané, že dnešným dňom končí, že má výpoveď. Pred kanceláriou vtedy ešte stála pani M.. Uviedla, že jej neboli uvádzané dôvody, pre ktoré chcú s ňou skončiť pracovný pomer, ju nikto neupozornil na to, že by boli s jej výkonnosťou nespokojní. V kancelárii vtedy bola zhruba 2 minúty. Ona nebola na pracovnom pohovore ohľadom pracovných noriem, to, čo jej bolo povedané, to ona robila. Žiadne odstupné nedostala. Pán N. jej vtedy v kancelárii povedal, že je pomenej roboty a že končí. Podpísala to preto, lebo v tej chvíli nerozmýšľala, bola v šoku.

18. Svedok W. A. uviedol, že vo firme žalovaného pracoval 8 mesiacov. Zhruba pred 7 mesiacmi bol prepustený, zavolal si ich pán majster N., poobede okolo pol druhej s tým, že potom prišiel k nim do kancelárie, bola tam pani B. a pán skladník. M. N. dal pred neho doklad, povedal, že toto podpísať a bola to výpoveď. On sa aj pýtal, prečo a na to mu povedali, že po dohode s majstrom sa takto rozhodli znížiť stavy. Prečo znižujú stavy však nepovedali. Bol to papier o prepustení. Celé to stretnutie mohlo trvať 7 minút. Jeho pracovné výsledky sa vôbec neriešili. Nebol predtým ani na žiadnom pohovore. Zo strany majstra mu nebola vytýkaná výkonnosť.

19. Svedok W. Q. uviedol, že on vo firme žalovaného je zamestnaný 4 roky. Má na starosti logistiku, dňa 18. 6. 2018 bol v kancelárii, kde sedí pán N., bola tam aj pani B. a pán O.. M. N. si dal zavolať niektorých zamestnancov s tým, že raz za dva týždne alebo raz za mesiac robia hodnotenia a potom tých slabších zamestnancov si volajú do kancelárie. Takto bola predvolaná aj žalobkyňa. Do kancelárie prišla koncom smeny. Keď prišla pani A. tak jej pán vedúci výroby a pán O. povedali, že na základe tých hodnotení podáva slabšie výkony a bolo jej tiež povedané, že buď tieto výkony zlepší alebo sa

s ňou skončí pracovný pomer. Pani A. povedala, že ona viac pracovať nevie a tak potom pani B. jej išla spraviť dohodu o skončení pracovného pomeru. Potom, ako sa vrátila pani B. s touto dohodou o skončení pracovného pomeru tak ju pani A. podpísala. Pani A. sa išla prezliecť, vrátila sa do kancelárie a s veľkým úsmevom potom doniesla naspäť ešte montérky. Boli volaní viacerí zamestnanci v ten deň s tým, že tí zamestnanci, ktorí prejavili záujem o nápravu s tým, že budú podávať väčší výkon tak tí išli naspäť do výroby a tí, ktorí povedali, že viac už robiť nevedia tak pani B. im išla spraviť ukončenie tej zmluvy. On túto vec v podstate neriešil, mal svoju robotu. V tom čase mal nejaké telefonáty. Ohľadom slabšej výkonnosti sa hovorilo aj s pani I. aj s pánom A.. Každý z tých zamestnancov, ktorí dohodu podpisovali tak na nich nebol vyvíjaný nátlak. Ako logista môžem povedať, že v tom čase nemala firma menej zákaziek , jednoducho nevedia, čo skôr robiť.

20. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 10 . 1. 2019 uviedla, že z výpovede svedkov , ktorí boli vypočutí na pojednávaní je zrejmé, že nebola uvádzaná pravdivosť zo strany žalovaného s tým, že pán konateľ bol prítomný pri týchto pohovoroch ani nebola hovorená pravda z ich strany ohľadom formy týchto pohovorov. Z toho je teda zrejmé, že dohoda o skončení pracovného pomeru nebola výsledkom týchto pohovorov, zamestnanci nekonali slobodne, pretože sa dostali do časovej tiesne a v tomto dôsledku došlo potom k uzatvoreniu tejto dohody. Majú za to, že touto dohodou zamestnávateľ sledoval obídenie zákona aby nedošlo k vyplateniu odstupného.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10. 1. 2019 uviedol, že oni nepovažujú za kľúčovú otázku, či na týchto pohovoroch bol prítomný pán O.. To, že svedkovia na tomto pojednávaní nevedeli priamo povedať, to čo podpísali, hoci každý z nich má doma originál, kópie týchto dokladov súdu vedia zaslať, toto všetko znamená, že každý sa rozhoduje podľa svojho svedomia. Naopak u žalobkyne je zrejmé, že dohodu si prečítala, slobodne podpísala. Žalovaný neobchádzal žiadne ustanovenia zákona, pretože pri tom počte zamestnancov a práce, ktorú potrebuje vykonávať sa takáto fluktuácia javí u neho ako bežná. Nemal žiadny dôvod kontaktovať niekoľko krát bývalých zamestnancov, či sú ochotní nastúpiť, pokiaľ by vyvíjal nejaký nátlak alebo tieseň na nich tak, ako svedkovia povedali.

22. Súd z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 6. 2018 zistil, že túto uzatvoril žalovaný a svedok Ján A..

23. Súd z ďalšej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 6. 2018 zistil, že túto uzatvoril žalovaný a svedkyňa K. I.

24. Súd z písomného vyjadrenia žalobkyne zistil, že táto uviedla, že si prácu vážila a vykonávala podľa svojho najlepšieho svedomia. Táto ju dokonca aj bavila. Ochotne plnila žiadosti aj o prácu načas a prácu cez víkendy. Preto, keď jej bolo oznámené, že nie je pre ňu práca, bola zaskočená, v rozpakoch a v panike. Zamestnávateľ na ňu vyvinul nátlak a dostal do situácie, kedy sa nevedela orientovať. Chcel sa vyhnúť povinnostiam, ktoré ako zamestnávateľ mal, t.j. vyplateniu odstupného, pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Zamestnávateľ ju dostal do časovej tiesne, kedy zmetene zareagovala. Ona už nevidela východisko, čo ďalej, nakoľko pre ňu u zamestnávateľa podľa slov pána N. už práca nie je. Následne zostala zo dňa na deň bez práce. Ak by zamestnávateľ nevyužil túto situáciu, dohodu by nepodpísala ona a ani pár mesiacov pred dôchodkom svedkyňa Krnáčová a ani samoživiteľka pani M. a ani pán A. ako hlava a živiteľ rodiny. Zamestnávateľ vytvoril takú situáciu, aby čo najmenej eliminovala možnosť, že k podpisu dohody nedôjde. Všetci boli uvedení do omylu, zámerne zneužití a oklamaní.

25. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 7. 2. 2019 uviedla, že dohoda o skončení pracovného pomeru ako právny úkon nebola uzatvorená slobodne. Zo strany zamestnanca žalovaného Hanesa bola žalobkyňa vystavená takej situácii, kde čelila časovej tiesni a cítila nutnosť podvoliť sa zamestnávateľovi, je to vlastne forma nátlaku. Tiež je významnou tá skutočnosť, že žalobkyňa bola uvedená do omylu ohľadom skutočnosti, ktorá bola pred uzatvorením dohody pre ňu podstatná. Zo strany žalovaného totiž bolo oznámené, že nie je žiadna práca a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede bývalých zamestnancov, ktorí tiež na základe tejto informácie pristúpili k podpisu dohody. Týmto právnym úkonom zamestnávateľ sledoval obídenie zákona, obídenie ustanovení o odstupnom. Jedná sa o neplatný právny úkon. Následne žalobkyňa listom zo dňa 26. 7. 2018 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Medzitým bola nútená nastúpiť do nového zamestnania. Následne na prvom pojednávaní bolo oznámené, že môže do práce nastúpiť. K uzatvoreniu dohody došlo ku koncu pracovnej zmeny,

k tomuto došlo na jedinom krátkom stretnutí a nebol predložený zo strany žalovaného žiadny doklad o tom, že by sa viedli pohovory ohľadom výkonnosti, čo nepotvrdili ani svedkovia, ktorí boli prepustení.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7. 2. 2019 uviedol, že poukazuje hlavne na to, že pracovný pomer skončil dohodou. Žalobkyňa je subjekt spôsobilý na právne úkony. Tento dokument si prečítala, rovnako potvrdila, že bola uzrozumená s tým, čo podpisuje a tento podpísala. Pokiaľ žalobkyňa hovorí o nejakých neštandardných postupoch, tak on nevie posúdiť, čo je štandardný alebo neštandardný postup, avšak poukázal na to, že v ten deň im boli pridelené pracovné pomôcky a pár dní pred tým sa dohodlo o zvýšení pracovnej mzdy. Nevidí žiadny dôvod na to, aby považovali dohodu za neplatné skončenie pracovného pomeru. Za ďalšiu okolnosť uvádza to, že podľa § 17 Zákonníka práce, neplatným je pracovno-právny úkon len vtedy, pokiaľ alebo osobitný predpis sankcionuje nejakú jeho absenciu neplatnosťou. Pokiaľ žalobca žalobou sa domáhal neplatnosti dohody tak žalobca uvádzal, že bol pod tlakom, ktorý spôsobil žalovaný ale tu žiadny tlak zo strany žalovaného nebol a ani tlak zo strany jeho zamestnancov. Ako bolo dokázané aj ostatní zamestnanci si mohli prečítať túto dohodu, oboznámiť sa s jej obsahom Na základe výsledkov boli vytypovaní zamestnanci, s ktorými spravili pohovor a pokiaľ sa títo rozhodli, že bude lepšie skončiť pracovný pomer, tak sa skončil dohodou. Avšak s ohľadom na ustanovenie § 17 ods. 2 uvádza, že aj keby v dohode nebodaj mali byť žalobcom tvrdené akékoľvek organizačné zmeny, ktoré tvrdíme, že nenastali tak táto dohoda nebude neplatná, pretože podľa § 17 ods. 2 nemá ustanovenie § 60 ods. 2 Zákonníka práce tú sankciu, že by túto okolnosť deklarovalo ako neplatný právny úkon. Žalobkyňa dodatočne upravuje svoje tvrdenia účelovo tak, ako jej vyjdú aj z iných výpovedí svedkov. Tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru je perfektný právny úkon a žalovaný, keďže bola uložená bez dôvodu ani nemá dôvod tvrdiť, že je tu nejaký dôvod na skončenie iný než ten, že sa tak zhodli.

27. Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce (ďalej len , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

28. Podľa § 60 ods.1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa ods.2, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Podľa ods. 3, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

29. Podľa § 63 ods.1 písm. a/ až c/ ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

30. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

31. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa ods. 4, ak zamestnávateľ skončil pracovný

pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ods. 5, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

32. Podľa § 80 ZP, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

33. Podľa § 17 ods.1 ZP, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Podľa ods. 2, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa ods. 3, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

34. Podľa § 1 ods.1 ZP, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa ods. 4, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

38. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

39. Súd v tomto konaní rozhodoval o neplatnosti právneho úkonu a to dohody o skončení pracovného pomeru a mzdových nárokov, vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd z hľadiska procesnej hospodárnosti konania a s prihliadnutím na povinnosť súdu postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá má konať hospodárne (článok 17 , rozhodol tak, že vo veci vyniesol čiastočný rozsudok podľa § 213 s použitím článku 4 CSP. Súd teda najskôr rozhodol v časti konania o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Hoci ustanovenie § 213 pripúšťa vynesenie čiastočného rozsudku v prípadoch, kedy v priebehu konania sa niektorý nárok, uplatnený žalobou stali nesporným, z vyššie uvedených dôvodov súd vyniesol čiastočný rozsudok s tým, že najskôr je potrebné, aby sa právoplatne vyriešila časť sporu a to otázka neplatnosti skončenia pracovného pomeru, od ktorej sa odvíja potom aj druhá časť žaloby a to uplatnenie mzdových nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru s tým, že na rozhodnutie o tejto časti bude potrebné ďalšie dokazovanie.

40. Súd teda v tomto rozsudku sa zaoberal výlučne len otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej

zmluvy a nebolo ani sporné to, že ku dňu 18. 6. 2018 mal byť ukončený pracovný pomer a to na základe dohody o ukončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Nebolo sporné ani to, že túto dohodu podpísali obe strany a od uvedeného dňa žalobkyňa nevykonávala žiadnu prácu v prospech žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že predmetnú dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísala výlučne z toho dôvodu, že krátko pred ukončením pracovnej smeny bola predvolaná do kancelárie, kde jej majster oznámil, že nie je práca, že momentálne nie sú objednávky a aby sa v práci nepopletali tak zajtra sa môže ísť hlásiť na úrad práce. Následne bola daná na podpis dohoda o ukončení pracovného pomeru. Žalobkyňa uviedla, že pod vplyvom okolností ona túto dohodou podpísala s tým, že až následne si uvedomila, že urobila zle a celú situáciu sa snažila riešiť aj cestou Inšpektorátu práce a aj kontakty so žalovaným, kedy túto situáciu chcela s ním vyriešiť. Neskôr prišla na to, že takýmto spôsobom v podstate prišla o finančný nárok a to vo forme odstupného. Aj samotný spôsob ukončenia pracovného pomeru tesne pred ukončením pracovnej smeny považovala za istú formu časového nátlaku tak, aby sa nevytvoril dostatočný časový priestor na to, aby mohla zvážiť následky svojho právneho úkonu. Celé konanie a postup žalovaného označila za obchádzanie zákona v rozpore s dobrými mravmi a tiež poukazovala na to, že žalovaný ju uviedol do omylu. Žalovaný tieto tvrdenia poprel s tým, že žalobkyňa nebola prepustená z organizačných dôvodov ale len z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov s tým, že v rámci pohovoru ona neuviedla, že chce zlepšiť svoju výkonnosť ale rozhodla sa ukončiť pracovný pomer. Žalovaný popísal teda priebeh stretnutia žalobkyne iným spôsobom ako táto. Žalobkyňa sa podľa neho mala sama dobrovoľne a bez nátlaku rozhodnúť na tom, že ukončí u žalovaného pracovný pomer. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že ak by aj v predmetnej dohode nebol uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru - organizačnej zmeny, táto okolnosť sama o sebe nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 17 Zákonníka práce, kedy nedodržanie písomnej formy predpísanej Zákonníkom práce môže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu ak to uvádza alebo iný osobitný predpis. ani iný osobitný predpis pre takýto prípad neplatnosť právneho úkonu nevyslovuje, preto ani z tohto dôvodu dohoda o ukončení pracovného pomeru nemôže byť neplatným právnym úkonom. Na preukázanie skutkových okolností boli vypočutí svedkovia, ktorí boli účastníkmi pohovoru pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou, zamestnanci žalovaného, svedkovia, pán Hanes, pani B., pán Q.. Všetci títo svedkovia zhodne popísali priebeh ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou tak, ako uviedol konateľ žalovaného a potvrdili, že žalobkyni boli vytknuté nedostatočné pracovné výkony a bolo jej dané na výber možnosť zlepšenia alebo možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou s tým, že žalobkyňa sa rozhodla pre ukončenie pracovného pomeru dohodou. Na druhej strane súd vypočul svedkov, bývalých zamestnancov žalovaného, s ktorými v danom období bol ukončený pracovný pomer v rovnaký deň, keď bol ukončený pracovný pomer aj so žalobkyňou. Uvedení svedkovia vypovedali, že pri ukončení pracovného pomeru dňa 18. 6. 2018 im neboli vytýkané nedostatky vo výkonnosti a to ani predtým. Svedkyňa K. I. uviedla, že na tomto pohovore jej pán N. povedal, že dnes končí že má výpoveď. M. N. vtedy povedal, že majú pomenej roboty a že končí. Svedok W. A. vypovedal, že si ho zavolal pán hlavný majster pán N., pán Hanes pred neho dal doklad, že toto tu potrebuje podpísať, bola to výpoveď. On sa aj pýtal, prečo, a vtedy mu povedali, že po dohode majstra s vedením sa dohodli, že znižujú stavy. Prečo znižujú stavy však nepovedal. Svedkyňa Y. M. uviedla, že ju si zavolal do kancelárie pán N.. Keď prišla do kancelárie, pán N. jej dal do ruky papier, tu mi to podpíšte, že nie je robota tak to musia takto riešiť. Odovzdajte mi kľúče, štikaciu kartu ak máte nejaké pracovné pomôcky, odovzdajte to rýchlo a dovidenia. Na tomto papieri bolo napísané, že je to výpoveď dohodou. Čo ju zarazilo, pretože na tomto sa s nikým nedohodla. Pýtala sa, či sa to nedá riešiť dovolenkou, na čo jej bolo povedané, že žiadnou dovolenkou sa to riešiť nebude, že nech to rýchlo podpíše a nezdržujte. Ona si vtedy vravela, že keď to nepodpíše, v robote ju aj tak nechcú a nemohla by sa hlásiť na úrade práce. Nevedela, čo mala robiť a tak dohodu podpísala. Svedok B. N. uviedol, že žalobkyňa je jeho družka, ktorá mu v deň, keď podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru najskôr cez deň telefonovala, že dostala nové pracovné pomôcky a potom prišla domov a plakala, že ju prepustili a to z organizačných dôvodov. Keď si prečítal doklad zistil, že to nie je výpoveď ale nejaká nezmyselná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a vtedy jej povedal, že stráca nárok na odstupné. Snažili sa to riešiť cestou Inšpektorátu práce a aj telefonicky s pánom Hanesom. Vypočúvaní svedkovia, ktorí 18. 6. 2018 ukončili pracovný pomer žalovaného zhodne uviedli, že na tomto pohovore im nebola vytýkaná nedostatočná výkonnosť a že im bolo dané na výber zlepšiť svoju výkonnosť alebo ukončiť pracovný pomer. Všetci v podstate potvrdili, že im bolo oznámené, že nie je práca, je menej objednávok. K tvrdeniam o hodnotení zamestnancov žalovaný uviedol, že žiadny písomný doklad o zápisoch na upozornenie zamestnancov pre slabší výkon ani samotné bodové hodnotenie výkonnosti zamestnancov, ktoré podpisoval žalovaný sám uviedol, že tieto doklady nemá, pretože tieto sa skartujú. Súd preto tieto tvrdenia sporových strán mohol hodnotiť len v

súvislosti s dôkazmi, vykonanými v tomto konaní. Boli to teda dve skupiny svedkov, z ktorých niektorí svedkovia svedčili v prospech žalobkyne a druhá skupina, ktorá svedčila v prospech žalovaného. K hodnovernosti výpovede svedkov súd uvádza, že zamestnanci, ktorí svedčili v prospech žalovaného sú naďalej zamestnanci žalovaného a teda ich výpovede môžu byť ovplyvnené lojalitou k svojmu zamestnávateľovi, t.j. žalovanému ako aj záujem udržať si zamestnanie a ich výpovede majú pre súd nižšiu hodnovernosť než ako výpovede svedkov, ktorí už u žalovaného nepracujú. Súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by títo svedkovia mali popierať okolnosti ukončenia pracovného pomeru tvrdených žalovaným. Súd tak uzatvára, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou, tejto boli vytknuté nedostatočné pracovné výsledky a bola jej daná možnosť zlepšiť jej pracovný výkon a zotrvať v zamestnaní alebo si zvážiť odchod zo zamestnania formou dohody. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o skutkových tvrdeniach, preto súd jeho tvrdenie považuje za nepreukázané. Za danej situácie preto súd potom vychádzal z tvrdení, že žalobkyňa o priebehu ukončenia pracovného pomeru, t.j. že na základe vyjadrenia žalovaného došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou z tzv. organizačných dôvodov, žalobkyni bolo uvedené, že sa stala nadbytočnou vzhľadom na ekonomickú situáciu žalovaného. V danom prípade podľa názoru súdu je irelevantné, či žalovaný skutočne bol v situácii, kedy bol nútený pre zabezpečenie efektívnosti práce znižovať stavy zamestnancov alebo nie, pre súd je rozhodujúce, že tieto okolnosti boli zo strany žalovaného uvedené žalobkyni pre ukončenie pracovného pomeru ako dôvod ukončenia pracovného pomeru. Iný dôvod ukončenia pracovného pomeru, tvrdený žalovaným preukázaný v konaní nebol. Pri hodnotení platnosti alebo neplatnosti napadnutej dohody je potom skutočný hospodársky stav žalovaného ku dňu ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou taktiež irelevantný. 41. Súd sa potom zaoberal otázkou, či súdom ustanovený skutkový stav má za následok neplatnosť napadnutej dohody o ukončení pracovného pomeru. Dohoda o ukončení pracovného pomeru znamená ukončenie pracovného pomeru so súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. To znamená, že dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti a to jej vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho ukončenia. Ak niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba, dohoda je neplatná. Nemožno preto hovoriť o dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer nezhodoval. Je nesporné, že predmetná dohoda obsahovala určitý dátum ukončenia pracovného pomeru a to 18. 6. 2018. Žalobkyňa tvrdila, že z jej strany nebola daná vôľa ukončiť pracovný pomer žalovaného ale predmetnú dohodu podpísala pod vplyvom okolností, ktoré uvádzal žalovaný a ktorý považuje za obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi. Súd preto posudzoval neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aplikovateľnosť Občianskeho zákonníka na pracovno-právne vzťahy je daná ustanovením § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré je potrebné vykonať tým spôsobom , že ustanovenie Občianskeho zákonníka nemožno použiť iba v tom prípade, ak ten ktorý problém výslovne priamo rieši a naopak. To znamená, že aj v pracovno-právnych vzťahoch sa súd musí zaoberať aj dôvodmi všeobecnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Ako dôvod obchádzania zákona žalovaná označila postup žalovaného, ktorý neuviedol v dohode o skončení pracovného pomeru v súlade s § 60 ods. 2 Zákonníka práce, že sa pracovný pomer končí dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a - c) Zákonníka práce, pričom k ukončeniu pracovného pomeru dohodou na základe vyjadrenia zamestnávateľa malo dôjsť z dôvodov organizačných zmien a išlo od nadbytočného zamestnanca. K tomuto dôvodu súd uvádza, že všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka súd použije len v tom prípade, ak vyslovene nerieši tú ktorú otázku vo svojich ustanoveniach. Tak, ako správne poukázal právny zástupca žalovaného na daný prípad je možné aplikovať § 17 Zákonníka práce. Dohoda o ukončení pracovného pomeru má mať písomnú formu, v ktorej má byť písomnou formou označený dôvod ukončenia pracovného pomeru to znamená z organizačných dôvodov. V § 17 Zákonníka práce sa však vyslovene uvádza, že právny úkon, ktorý sa neurobil predpísanou formou sa považuje za neplatný len v tom prípade, ak to priamo alebo osobitný právny predpis ustanovuje. V § 60 Zákonníka práce ani v inom ustanovení nedodržanie písomnej formy dohody o ukončení pracovného pomeru sa nepostihuje neplatnosťou právneho úkonu. To znamená, že obsahuje špeciálnu úpravu na rozdiel od Ústavného Občianskeho zákonníka (§ 40 , kedy nedodržanie predpísanej formy nespôsobí neplatnosť právneho úkonu. Tento úmysel zákonodarcu potom nemožno obísť všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu uvažovanej z hľadiska obchádzania zákona. Rovnako tak obdobné konanie nemožno označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sa v občiansko-právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zariadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú

zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Otázka dobrých mravov prichádza do úvahy v tom prípade, ak právny predpis neposkytuje dostatočnú ochranu účastníkovi právneho vzťahu, o čo v danom prípade sa nejedná. Preto použitie ustanovení Občianskeho zákonníka § 39 o dôvodoch neplatnosti právneho úkonu pre obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi pre tento prípad použiteľný nie je. Preto súd hodnotí, že z tohto dôvodu nemožno vysloviť neplatnosť Dohody o ukončení pracovného pomeru. V ďalšom, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jej vôľa pri napadnutom právnom úkone nebola daná a z tohto dôvodu je neplatná, súd uvádza, že Dohoda o skončení pracovného pomeru ako každý právny úkon musí spĺňať základné náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods.1 OZ, inak je neplatná. To znamená, že právny úkon musí byť určitý, zrozumiteľný, slobodný a vážny. Pri vyhodnotení predloženej Dohody o ukončení pracovného pomeru je nepochybné, že daný právny úkon je určitý a zrozumiteľný, to znamená, že z obsahu tohto úkonu je zrejmé pre obe zmluvné strany, čo predmetný úkon vyjadruje, to znamená ukončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody k dojednanému dátumu. Z výsluchu oboch zmluvných strán vyplynulo, že vedeli o tom, že podpisujú práve Dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa výslovne uviedla, že si listinu prečítala a bolo jej zrejmé, že sa jedná o ukončenie pracovného pomeru dohodou. Ďalšou náležitosťou právneho úkonu je, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne. O slobodný právny úkon nejde v prvom rade v tom prípade, ak bol vykonaný v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo v tomto prípade tvrdené nebolo a ani preukázané. O slobodný právny úkon nejde ani v tom prípade, ak je právny úkon vykonaný v dôsledku psychického donútenia, či nátlaku, najmä bezprávnej vyhrážky. To znamená, že uvedená vyhrážka musí byť protiprávna a je ňou vynútené niečo, čo týmto spôsobom vynútené byť nesmie. V prejednávanej veci taktiež žalobkyňa netvrdila a v konaní ani nebolo preukázané, že by sa žalovaný voči nej dopustil psychického donútenia, t. j. bezprávnej vyhrážky, t.j. právny úkon bol urobený slobodne. A napokon právny úkon je vykonaný vážne, ak konajúca osoba svojim prejavom chce spôsobiť právne následky, ktorý s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Pokiaľ právny úkon nie je urobený vážne, takýto prejav vôle je absolútne neplatný. Žalobkyňa tvrdila, že v skutočnosti nemala záujem o ukončenie pracovného pomeru, ale na základe tvrdení žalovaného o tom, že nie je práca, a že má teda podpísať Dohodu o skončení pracovného pomeru, predmetnú dohodu aj podpísala. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že v prípade podpisu Dohody o ukončení pracovného pomeru dôjde k dojednanému dátumu, t. j. k 18. 06. 2018 k ukončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného. Pokiaľ teda súhlasila s predmetnou dohodou a ju podpísala, jej prejav vôle tzv. vôľa prejavená bola totožná s vôľou smerujúcou ku konaniu tzv. vôľou prejavovacou, to znamená, že bola výsledkom jej vlastného slobodného rozhodnutia. Pokiaľ však uvedená vôľa žalobkyne, výsledkom ktorej bol podpis napadnutej dohody, bol ovplyvnený posúdením okolností uvádzaných žalovaným ako zamestnávateľom, uvedenú okolnosť nemožno hodnotiť ako nedostatok náležitostí vôle podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ale len v zmysle vyhodnotenia skutočností, ktoré boli pre uskutočnenie právneho úkonu pre žalobkyňu rozhodujúce, t. j. v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Z uvedeného súd uzatvára, že predmetný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka nehodnotí ako neplatný právny úkon. 42. Súd sa napokon zaoberal otázkou neplatnosti napadnutej dohody v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, t. j., či žalobkyňa konala v omyle, ktorý by bol dôvodom pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Základným predpokladom použitia § 49a Občianskeho zákonníka je to, že omyl sa musí týkať takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo tohto omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. To znamená, že sa jedná o omyl podstatný. Zároveň je však potrebné splniť kumulatívne ďalšiu podmienku a to subjektívnu stránku druhého účastníka právneho úkonu, t. j., že druhý účastník právneho úkonu tento omyl vyvolal alebo aspoň o ňom musel objektívne posúdené vedieť. Omyl teda možno vyvolať aj z nedbanlivosti, resp. z neopatrnosti, ale aj úmyselne. Ak by bolo preukázané, že bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo omyl nepodstatný. Súd preto skúmal, či v tomto prípade je preukázaná existencia omylu, či tento omyl vyvolal alebo o ňom objektívne žalovaný musel vedieť, a či tento omyl bol vyvolaný zo strany žalovaného úmyselne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že momentálne nie sú objednávky, aby sa v práci nepopletali, tak zajtra sa má hlásiť na úrade práce. Z jej výpovede vyplynulo, že to bola pre ňu podstatná informácia, na základe ktorej sa rozhodovala, či predmetnú dohodu podpíše. To znamená, že uvedená okolnosť podľa názoru súdu bola podstatná pre rozhodnutie žalobkyne, či pristúpi k uzatvoreniu Dohody o ukončení pracovného pomeru a práve z tohto dôvodu sa rozhodla pristúpiť k podpísaniu Dohody o ukončení pracovného pomeru. Okolnosti, uvádzané žalobkyňou, že bola v časovej tiesni súd hodnotil len ako vedľajšie okolnosti, ktoré nemali vplyv na posúdenie prípadnej platnosti právneho úkonu alebo

rozhodovanie sa žalobkyne. Z výpovede iných svedkov tiež vyplynulo, že pokiaľ si vyžiadali lehotu na rozmyslenie, prípadne že chceli zobrať Dohodu k sebe domov na posúdenie tak im to umožnili. V tomto prípade sa teda môže jednať o situáciu, kedy zamestnanec subjektívne pociťuje sled popísaných krokov ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres, nejde však o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle, konajúcej v tomto prípade žalobkyne. Súd preto v tejto časti uzatvára, že skutková okolnosť keď žalovaný tvrdil žalobkyni, že je potrebné ukončiť pracovný pomer dohodou z dôvodu, že nie je práca, že momentálne nie sú objednávky je takou okolnosťou, ktorá bola pre žalobkyňu rozhodujúca, aby pristúpila k právnemu úkonu dohody o ukončení pracovného pomeru, ktorá je predmetom sporu. Súd v ďalšom skúmal, či druhý účastník dohody omyl vyvolal, prípadne o ňom objektívne vedieť musel. Žalovaný v konaní tvrdil, že u neho neboli dôvody na organizačné zmeny ani na prepúšťanie zamestnancov z dôvodu nepriaznivej hospodárskej situácie spoločnosti a že majú toľko objednávok, že ich nestíhajú robiť. Hoci žalovaný uvádza, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru, oznámené žalobkyne bola jej vlastná vôľa potom, čo na návrh zamestnávateľa o zlepšenie výkonnosti alebo ukončenie pracovného pomeru si vybrala práve ukončenie pracovného pomeru súd vychádzal, že tieto skutkové tvrdenia žalovaného súd nemal za preukázané a preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že pri rozviazaní pracovného pomeru príslušní zamestnanci žalovaného poverení ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou títo uviedli ako dôvod to, že nie je práca, pretože nie sú objednávky. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti žalovaný o tejto skutočnosti vedel. To znamená, že ak žalovaný predostrel dôvod jeho návrhu na ukončenie pracovného pomeru žalobkyni a to to, že nie je práca, pretože nie sú objednávky, musel si byť vedomí následkov, že ak žalobkyňa príjme jeho návrh s uvedených dôvodov, dôjde k ukončeniu pracovného pomeru. Hoci žalovaný pred súdom tvrdil, že neexistoval u neho organizačný dôvod, nakoľko hospodárska situácia firmy si to nevyžadovala, súd uvádzal, že vedome túto informáciu ako dôvod ukončenia pracovného pomeru žalovaný žalobkyni uviedol. Pokiaľ ale žalovaný tvrdí, že v žalovanom čase sa nejednalo o takú hospodársku situáciu spoločnosti, ktorá by si vyžadovala prepustenie zamestnancov, vedome tým vyvolal u žalobkyni omyl, pre rozhodujúce skutočnosti, ktorá ju viedla k podpísaniu Dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Súd mal teda za to, že sú splnené podmienky pre naplnenie použitia ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, to znamená, že žalobkyňa podpísala slobodne a vážne Dohodu o ukončení pracovného pomeru, bola uzrozumená s tým, že podpisom dohody dôjde k ukončeniu pracovného pomeru u žalovaného k dojednanému dátumu 18. 6. 2018, konala však v omyle, vyvolanom žalovaným. Keďže sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka znamená to, že tejto neplatnosti sa treba dovolať. Súd len poukazuje, že je tu rozdiel od absolútnej neplatnosti právneho úkonu, napríklad v zmysle § 37 alebo 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú súd prihliada ex offo a v prípade tam splnených podmienok platí, že právny úkon je neplatný od počiatku ex tumc, to znamená, ako by právny úkon vôbec nebol urobený. Na rozdiel od tohto prípade relatívna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa považuje za platný, kým sa neplatnosti dotknutý účastník nedovolá. Dovolanie neplatnosti právneho úkonu znamená jednostranný právny úkon, ktorý musí byť adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že výzvou zo dňa 26. 7. 2018 adresovanú žalovanému sa dovolal neplatnosti právneho úkonu, okrem iného aj z dôvodu, že bola uvedená žalovaným do omylu. O tomto žalovaná do spisu pripojila aj predmetný list ako aj podací lístok. Okrem toho súd poukazuje na to, že aj zo samotnej žaloby s prílohami, ktorá bola doručená súdu dňa 17. 8 . 2018 vyplýva, že aj v samotnej žalobe je uvedené, že žalobkyňa sa domáha určenia, že Dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná a aj v samotnej žalobe uvádza, že bola uvedená do omylu. Zo spisu je tiež nepochybné, že predmetnú žalobu spolu s prílohami žalovaný obdržal. V takom prípade nastala situácia neplatnosti právneho úkonu, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Súd preto uzatvára, že má preukázané splnené všetky zákonné predpoklady neplatného právneho úkonu z dôvodu omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj okolnosť, že sa jej žalobkyňa dovolá v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že napadnutá Dohoda o ukončení pracovného pomeru zo dňa 18. 6 2018 je neplatná. 43. Súd na zdôraznenie svojich záverov uvádza, že pracovno-právne predpisy ako aj teória zdôrazňujú ochrannú funkciu pracovného práva a to ochranu slabšej strany (zamestnanec), ktorá je základným a najdôležitejším cieľom sledovaným pracovným právom a práve pri ukončovaní pracovného pomeru je potrebné rešpektovať platné ustanovenia Zákonníka práce, ako aj iných právnych predpisov, ktoré chránia zamestnanca za účelom umožnenia preklenúť mu nepriaznivú situáciu spôsobenú stratou zamestnania. Uvedené je vyjadrené aj článkom II Zákonníka práce, podľa ktorého nik nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu. Žalovaný takto

nepostupoval pri rozväzovaní pracovného pomeru so žalobkyňou, preto súd má zato, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne. 44. Keďže o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 262 ods.1 C. s. p. súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade sa jedná len o čiastočný rozsudok. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .