Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/142/2018

Potvrdené rozhodnutím 10Co/147/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Bc. U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Q.. Q. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 550,27 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21Csp/142/2018-109 zo dňa 7. februára 2019 takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: W.. U. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q.. Š. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 292 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 v konaní o zaplatenie 550,27 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 550,27 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 15.08.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená 27.08.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 550,27 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 15.08.2016 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako poisťovateľ mu neodôvodnene krátil poistné plnene v rozsahu 550,27 €, pretože ako poistený neoznámil polícii dopravnú nehodu a táto povinnosť mu vyplýva zo zákona o cestnej premávke.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že krátil poistné plnenie v rozsahu žalovanej sumy 550,27 € v súlade s Článkom 8 ods. 17 písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Tým, že žalobca nenahlásil dopravnú nehodu polícii, porušil svoju povinnosť ustanovenú v Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok. Podľa žalovaného žalobca porušil povinnosti uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach vedome, pretože ako držiteľ vodičského oprávnenia musel poznať svoje povinnosti a teda musel vedieť o tom, že mal privolať k dopravnej nehode policajnú hliadku.

3. K odporu sa žalobca vyjadril podaním doručeným 28.11.2018 a zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a navyše vyjadril názor, že prípadné nenahlásenie dopravnej nehody polícii, pri ktorej nedošlo k žiadnym zraneniam zúčastnených osôb, alebo k poškodeniu verejnoprospešného zariadenia, či majetku inej osoby ako osôb zúčastnených na škodovej udalosti, nemá žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Odvolával sa na kogentné ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre oprávnenosť poisťovne znížiť poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti poisteného. Aby poisťovňa mohla v konkrétnom prípade pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, musí preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť. Je teda povinnosťou žalovaného ako poisťovne hodnoverne preukázať, že nenahlásenie dopravnej nehody polícii malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, a že porušenie tejto povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Inak povedané, ak by nedošlo k vytýkanému porušeniu povinností zo strany žalobcu ako poisteného, nedošlo by k vzniku poistnej udalosti alebo by sa nezväčšil rozsah následkov poistnej udalosti. V opačnom prípade je zníženie poistného plnenia z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody polícii neoprávnené.

4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 31.01.2019, v ktorom sa odvolával na ustanovenie Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok, ktoré vymedzuje povinnosť poisteného oznámiť polícii dopravnú nehodu, ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o cestnej premávke. Pojem dopravná nehoda je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Podľa žalovaného mal žalobca vedomosť o svojej povinnosti privolať policajnú hliadku, čo preukazuje aj emailová komunikácia z 09.12.2016 medzi žalobcom a likvidátorom žalovaného. Žalobca ako držiteľ vodičského preukazu musel poznať svoje povinnosti a teda musel mať vedomosť o svojej povinnosti privolať k dopravnej nehode policajnú hliadku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán a listinami založenými v spise.

Dňa 24.06.2016 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol aj žalobca na svojom motorovom vozidle. Vznik poistnej udalosti žalobca oznámil žalovanému dňa 24.06.2016. Likvidácia poistnej udalosti je u žalovaného vedená pod číslom 1515.8013/010-8. Poškodenému motorové vozidlo žalobcu si dal žalobca opraviť spoločnosti Todos Bratislava s.r.o., ktorá za jeho opravu vyúčtovala sumu 5 792,34 € s daňou s pridanej hodnoty. Oznámením o poistnom plnení k poistnej zmluve zo dňa 24.06.2016 žalobca oznámil žalovanému, že z nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 5 792,34 € odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5 %, čo predstavuje sumu 289,62 € a následne odpočítal aj časť poistného plnenia vo výške 550,27 €. O túto sumu znížil poistné plnenie, pretože žalobca neprivolal príslušníkov policajného zboru ku škodovej udalosti (dopravnej nehody). Sporný bol rozsah krátenia poistného plnenia vo výške 550,27 €.

6. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 2 citovaného zákona právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 799 ods. 1 citovaného zákona poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa § 799 ods. 2 citovaného zákona kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 citovaného zákona ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

Podľa Článku 6 písm. m) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti má poistený (žalobca) povinnosť oznámiť polícii dopravnú nehodu, ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o cestnej premávke v platnom znení.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Či sa jedná o dopravnú nehodu závisí od výšky škody.

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecné obchodné podmienky odkazujú na zákon o cestnej premávke a ten zase odkazuje na .

7. Žalobca tvrdil, že ustanovenie Článku 6 písm. m) Všeobecných obchodných podmienok je neplatné, pretože je nejasné a nezrozumiteľné. Odvolával sa na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, podľa ktorého ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Údaje pre výpočet škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, a ktorú je účastník povinný hlásiť polícii je možné získať z ustanovenia zákona o cestnej premávke a z Trestného zákona (1,5 x 266 x 10 = 3 990 €). Podľa názoru súdu žalobca ako spotrebiteľ mal byť vo Všeobecných poistných podmienkach riadne a zrozumiteľne informovaný o tom, že ak vznikne počas dopravnej nehody škoda v určitej výške, je povinný dopravnú nehodu hlásiť polícii, alebo udať aspoň vzorec pre jej výpočet.

8. Podľa Článku 8 bod 17 písm. c) Všeobecných poistných podmienok poisťovňa môže znížiť poistné plnenie, ak poistený vedome porušil povinnosti uvedené v článku 6 poistných podmienok, a to podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.

Pre posúdenie možnosti žalobcu znížiť poistné plnenie pre nenahlásenie dopravnej nehody polícii je rozhodujúce kogentné ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalovaný bol oprávnený poistné plnenie znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti žalobcu nahlásiť dopravnú nehodu bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, prípadne na zväčšenie rozsahu jej následkov.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak by bolo preukázané, že porušenie povinností žalobcu bolo vedomé ale nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného zo strany žalobcu je vylúčené. Citované ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenáša dôkazné bremeno preukázať, že žalobca vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a, že porušenie týchto povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej následkov na žalovaného (poisťovateľa). Žalovaný tieto skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zníženie poistného plnenia nepreukázal.

V oznámení o poistnom plnení k poistnej udalosti zo dňa 21.11.2018 žalovaný len konštatuje, že poistné plnenie krátil o 10 %. Dôvody, pre ktoré by mu mohlo vzniknúť právo na zníženie poistného podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný netvrdil a ani nepreukázal.

9. Bolo preukázané, že vzhľadom na rozsah škody na motorovom vozidle žalobcu, ktorý je laikom, nemohol predpokladať, že škoda je vyššia ako 3 990 €. Utvrdil ho v tom aj zamestnanec asistenčnej služby národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý sa pri dopravnej nehode zastavil. Žalobca sa až z faktúry servisnej organizácie dozvedel o tom, že výška škody prevyšuje sumu 5 000 €.

Podľa názoru súdu sa nejednalo o vedomé porušenie povinností nenahlásiť dopravnú nehodu polícii. Nenahlásenie dopravnej nehody polícii čiastočne zavinil aj sám žalovaný, pretože poistné podmienky (Článok 6 písm. m)) z pohľadu spotrebiteľa, ktorý je laikom, nedostatočným spôsobom popísali jeho povinnosť hlásiť dopravnú nehodu polícii. Všeobecné poistné podmienky v tejto súvislosti len odkazujú na zákon o cestnej premávke a ten zase odkazuje na . Pretože nesplnenie tejto povinnosti žalobcu nebolo vedomé, žalovanému nárok na zníženie poistného plnenia nevznikol. Nárok na zníženie poistného plnenia nevznikol žalovanému aj z toho dôvodu, že nepreukázal, aký vplyv malo nenahlásenie nehody na vznik dopravnej nehody, prípadne, aký vplyv malo nenahlásenie dopravnej nehody na zväčšenie rozsahu jej následkov.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súvislosti s dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou, vznikla žalobcovi škoda na motorovom vozidle 5 792,34 €, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na poistné plnenie od žalovaného v tejto výške zníženej o dohodnutú spoluúčasť 5 %, teda o sumu 289,62 €. To znamená, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v rozsahu 5 502,72 €. Pretože žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie len v rozsahu 4 952,45 €, súd ho zaviazal, aby zaplatil aj časť poistného plnenia v rozsahu 550,27 € (5 502,72 € - 4 952,45 €). Nárok na poistné plnenie vznikol žalobcovi voči žalovanému na základe ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.