Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: v 1. rade: X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XXX/XX, O., zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Peter Muríň, CSc., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 1, J., v 2. rade: JUDr. Peter Muríň, CSc., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, J., proti žalovanému: Bc. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. Trovy konania sú povinní žalobcovia v 1. a 2. rade uhradiť žalovanému spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2020 domáhal, aby súd určil, že spoluvlastníci pozemku - záhrady parcelné číslo 12 804 o výmere 605m2, ktorý je zakreslený v katastrálnom území Ružomberok na liste č. XXXX katastrálnej mapy, žalobkyňa v 1.rade a žalobca v 2.rade a účastníkom tohto súdneho konania nepriznal náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že predmet, ku ktorému sa žiadajú určiť vlastnícke právo žalobcov - spoluvlastníkov, je nehnuteľnosť - pozemok (záhrada) 0 výmere 605m2 v katastri nehnuteľností obce O. - V., ktorý vedie Okresný úrad v Ružomberku. katastrálny odbor, je zapísaný ako parcelné číslo XXXXX a je zakreslený na liste č. XXXX katastrálnej mapy. Uvedená nehnuteľnosť - záhrada ako jeden a jednotný pozemok bol zriadený takto: prvá časť záhrady - pozemok kúpili pán I. C., st. s manželkou pani Y. okolo r. 1927, druhá časť záhrady - pozemok kúpili pán I. C.. ml. s manželkou pani S. v r. 1954, kúpnu zmluvu uzavreli 15.04.1956, tretia časť záhrady - pozemok parcelné číslo XXXX kúpili pán I. C., ml. s manželkou pani S. v r. 1960, kúpnu zmluvu uzavreli 29.02.1960. Uvedené tri pozemky ako záhrada sú jeden celok a sú jeden a jednotný pozemok, ktorý od r. 1968 je ohradený drôteným pletivovým plotom. Od r. 1960 pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 prestal existovať ako samostatný predmet práv, v tom aj vlastníckeho práva. Zlúčením troch pôvodne samostatných pozemkov vznikol nový, samostatný predmet právnych vzťahov, ktorou je záhrada parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Objektívne pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 nemohol byť a ani nebol predmetom právnych vzťahov, akými sú napríklad predaj a kúpa, dedenie či darovanie. Pre právny poriadok Slovenskej republiky od dávnej minulosti platilo a platí, že v konkrétnom čase a pre konkrétnu časť zemského povrchu nemôžu existovať dva pozemky, pozemok ako kategória vlastníckeho práva. Pre túto kauzu potom platí logická alternatíva. buď po uzavretí kúpnej zmluvy 29.02.1960 aj naďalej existoval samostatný pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 a zároveň existovali samostatné vyššie uvedené dva pozemky a neexistovala záhrada, alebo existoval zriadený zlúčením jeden a jednotný pozemok, ktorý je záhrada parcelné číslo

XXXXX o výmere 605m2 a neexistoval pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2. Od r. 1960 nikto sa voči pánovi I.ovi C.ovi ml. a jeho manželke pani Anežke C.ovej, či po ich smrti nástupcom v ich právach nedomáhal vlastníckeho práva a ani iného práva k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXXX o výmere 138m2, či k nehnuteľnosti - záhrade parcelové číslo XXXXX o výmere 605m2. Vlastnícke právo k pozemku parcelné číslo XXXX nadobudli pán I. C.. ml. s manželkou pani S. uzavretím kúpnej zmluvy 24.02.1960. Pre zmenu subjektu subjektívneho vlastníckeho práva platil obligačný princíp, ktorý nahradil intabulačný princíp. K zmene vlastníka nehnuteľnosti - v tomto konkrétnom prípade - vlastníka pozemku v r. 1960 nevyžadoval sa vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy; uzavretím zmluvy p. I. C.. ml, s manželkou pani S. nadobudli vlastnícke právo. Teda bolo a je nesporné, že od r. 1960 vlastníci pozemku parcelné číslo XXXX boli pán I. C.. ml. s manželkou pani S.. Ak by sa aj chcelo spochybniť nadobudnutie vlastníckeho práva z právneho titulu odplatného prevodu práva - kúpy (kúpnou zmluvou), potom vlastnícke právo by boli pán I. C. ml. s manželkou pani S. nadobudli vydržaním. Ak by ktokoľvek chcel spochybniť obligačný prevod vlastníckeho práva (kúpna zmluva z r. 1960), potom právny inštitút vydržanie len posilňuje právne významnú skutočnosť, že vlastníci záhrady parcelné číslo XXXXX, ktorého súčasť je pozemok parcelné číslo XXXX boli pán I. C. ml. s manželkou pani S. a po ich smrti ich dedičia - nástupcovia vo vlastníckom práve. Právne významné skutočnosti, že záhrada je jeden a jednotný pozemok a komu patrilo a patrí vlastnícke právo k tomuto pozemku nespochybniteľne preukazuje a nevyvrátiteľne dokazuje aj register obnovenej evidencie pozemkov. Na základe o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako výsledok obnovenej evidencie pozemkov Okresný úrad v Ružomberku, katastrálny odbor vyhotovil katastrálnu mapu, na ktorej je zakreslený pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2 v katastrálnom území Ružomberok, ale nie je zakreslený pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 v katastrálnom území Ružomberok. Teda štátny administratívno-právny orgán na základe skutkových zistení a v súlade s uvedeným zákonom najneskôr od 20.05.2002 vedel, že pozemok v katastrálnom území Ružomberok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 neexistuje. Podľa vyjadrenia Okresného úradu v Ružomberku, katastrálneho odboru pozemok parcelné číslo č. XXXXX v katastrálnom území Ružomberok je evidovaný na katastrálnej mape, ktorej platnosť bola vyhlásená 20.05.2002. Pochybenie ohľadne údajného znovuobjaveného majetku (pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138 m2) v r.2011 bolo spôsobené úmyselne pracovníčkami štátneho miestneho administratívnoprávneho orgánu

- katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku, keď jeho pracovníčky podľa ich tvrdenia aplikovali dvojvrstvový zákres pozemkov, pričom sa zohľadňoval historický aspekt vlastníctva pozemkov, ktoré sú záhrada parcelové číslo XXXXX a nie aktuálny skutočný a právny stav. Takže ani skutočný stav a ani právny stav neboli pre rozhodovanie štátnych zamestnankýň určujúce. A naviac z akého dôvodu bola vyhotovená katastrálna mapa, ktorej platnosť bola vyhlásená 20.05.2002, keď nakoniec pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností bol zohľadnený historický aspekt vlastníctva pozemkov a nie aktuálny skutočný a právny stav. Pozemok parcelné číslo XXXX v katastrálnom území Ružomberok podľa nevierohodných údajov pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností a týchto naviac ešte aj časom prekonaných údajov, pôvodne mal údajne vlastnícky patriť- nie je jasné od kedy a na akom právnom základe pani S. E., rodné priezvisko I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po zomr. pani S. E.. rodné priezvisko I., pred Okresný m notárstvom v Liptovskom Mikuláši bolo vedené a uzavreté pod sp.zn. D 192/1981 zo 17.02.1981 a bolo zastarené pre neexistenciu dedičstva, pre nemajetnosť zomrelej. Po zomr. pani S. J.ej boli piati dedičia a teda ani jeden z dedičov nezdedil pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2. Druhé dedičské konanie o novozistenom majetku zomrelej bolo vedené a uzavreté pred Okresným notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. D 1048/1985 z 25.03.1986, pričom sporný pozemok parcelné číslo XXXX nie je uvedený v rozhodnutí o dedičstve, ešte stále právne neexistoval, pretože nebol vedený ako samostatný predmet právnych vzťahov v evidencii nehnuteľností. Ani v dôsledku tohto druhého dedičského konania o novozistenom majetku zomrelej ani jeden z piatich dedičov nezdedil pozemok parcelné číslo XXXX. Tretie dedičské konanie opäť o novozistenom majetku zomrelej prebehlo v r.2011. Notárka JUDr. D. E.á ako súdna komisárka pripravila a Okresný súd v Liptovskom Mikuláši vydal 24.06.2011 osvedčenie o nadobudnutí dedičstva sp.zn. . Až na základe tohto aktu okresného súdu vlastníčkou reálne neexistujúceho pozemku ako samostatného predmetu právnych vzťahov parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 sa stala pani S. E.. Hoci boli piati dedičia po zomr. pani S. E., nie je jasné, na akom právom základe boli z dedenia vynechaní štyria dedičia, resp. ich nástupcovia v právach. Toto preukazuje vážne pochybenie - či už úmyselné alebo nedbanlivostné - notárky JUDr. Soni E.ej ako súdnej komisárky, ktorá pripravila a tiež pochybenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, ktorý osvedčil nadobudnutie majetku len v prospech jedného z dedičov. V teréne reálne neexistujúci ako samostatný predmet právnych vzťahov, pozemok parcelné číslo XXXX po zomr. pani S. E. mala zdediť pani R. E., rodné priezvisko E.,

ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Dedičské konanie pred Okresným súdom v Ružomberku po zomrelej pani R. E. prebehlo pod sp.zn. D XX/XXXX. V osvedčení o nadobudnutí dedičstva nebol uvedený pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2. Ako je uvedené vyššie v r.2011 notárka JUDr. D. E.á, so sídlom Liptovský Hrádok ako súdna komisárka pripravila a Okresný súd v Liptovskom Mikuláši vydal 14.06.2011 osvedčenie o nadobudnutí dedičstva sp.zn. . Nepravdivé podklady, pokiaľ ide o pozemok parcelné číslo XXXX, pre konanie o osvedčenie nadobudnutia dedičstva v mene Okresného úradu v Ružomberku. katastrálneho odboru pripravila JUDr. R. C., vedúca odboru a JUDr. I. D., pracovníčka uvedeného odboru. Až na základe tohto osvedčenia o nadobudnutí dedičstva Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši vlastníčkou v teréne reálne neexistujúceho samostatného predmetu právnych vzťahov - uvedeného pozemku parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 sa stala pani R. E.. Dedičia po zomr. pani R. E. boli jej štyri dcéry. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosti - pozemky, tieto boli dedičsky dodatočne vysporiadané až v roku 2013, teda po viac ako 30-tich rokoch. Notárka JUDr. Mária Macháčková so sídlom Ružomberok ako súdna komisárka pripravila a Okresný súd v Ružomberku vydal 14.10.2013 osvedčenie o nadobudnutí dedičstva sp.zn. , kde dedičky po pani R. E. boli pani S. Y., pani J. D., pani C. B., C. G., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a jej dedičia sú dcéra K. J., syn W.. O. G.. Stále v teréne neidentifikovaný a teda reálne neexistujúci ako samostatný predmet právnych vzťahov pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 v katastrálnom území Ružomberok zdedila pani S. Y., rodné priezvisko E.. Hoci v teréne neidentifikovaný a teda reálne neexistujúci pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 v katastrálnom území Ružomberok, pani S. Y. predala pánovi Bc. O. Y.. Predaj a kúpa uvedenej časti záhrady, v teréne neidentifikovaného pozemku, sa uskutočnili kúpnou zmluvou. ktorú predávajúca a kupujúci uzavreli 13.05.2014 a dodatok k nej uzavreli 11.07.2014. Okresný úrad v Ružomberku, katastrálny odbor, individuálnym administratívno-právnym paaktom - rozhodnutím sp.zn. V XXXX/XXXX zo 07.07.2014 povolil vklad vlastníckeho práva k uvedenému pozemku pre pána Bc. O. Y.. Hoci zmluvné strany majú zákonom uloženú povinnosť náležite sa oboznámiť s predmetom predaja a kúpy, nesporne v tejto konkrétnej kauze tak neurobili. V kúpnej zmluve, ktorú uzavreli predávajúca pani S. Y. a pán Bc. O. Y., je uvedené o predaji a kúpe 85 spoluvlastníckych podielov a jednom celom pozemku (práve parcelné číslo XXXX) po zomrelej pani R. E. a 40 spoluvlastníckych podielov po zomrelom pánovi G. E.. Najmä kupujúci sa mal oboznámiť so 126 pozemkami. ktorých časti kupoval. A to sa evidentne nestalo, pretože bol by býval zistil že pozemok parcelné číslo XXXX je v teréne neidentifikovaný a teda reálne neexistujúci; existuje záhrada o výmere 605m2. Katastrálny odbor Okresného úradu v Ružomberku v r. 2011 zaradil do podkladov pre konanie o osvedčenie nadobudnutia dedičstva pozemok parcelné číslo XXXX v katastrálnom území Ružomberok aj napriek tomu, že najneskôr v dôsledku zriadenia registra obnovenej evidencie pozemkov podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 nie je zakreslený na katastrálnej mape, pozemok parcelné číslo XXXXX ako jeden a jednotný pozemok o výmere 605m2 je zakreslený na katastrálnej mape. Podľa písomného vyjadrenia katastrálneho oboru Okresného úradu v Ružomberku katastrálna mapa bola vyhlásená 20.05.2002. Pracovníčky katastrálneho odboru podľa musia spĺňať osobitnú odbornú spôsobilosť pre výkon agendy katastra nehnuteľností. Aj napriek tejto zákonom ustanovenej požiadavke úmyselne zaradili v teréne nezameraný a reálne neexistujúci predmet právnych vzťahov pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 do novoobjaveného dedičstva nevlastníka tohto pozemku. Mimoriadne pozoruhodné so zásadným dopadom na celú kauzu je konštatovanie pracovníčok katastrálneho oboru Okresného úradu v Ružomberku. že kataster nehnuteľností v súčasnosti vedie dve mapy ku katastrálnemu územiu, katastrálna mapa s pozemkom parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2 ktorá je výsledok zriadeného registra obnovenej evidencie pozemkov je oficiálny obsah katastra nehnuteľností a táto je známa katastrálnemu odboru Okresného úradu v Ružomberku najneskôr od 20.05.2002. Katastrálny odbor Okresného úradu v Ružomberku v spisovom materiáli uviedol, že bol použitý dvojvrstvový zákres pozemku, pričom sa zohľadňoval historický aspekt vlastníctva pozemkov pre záhradu parcelové číslo XXXXX a nie skutočný a právny stav. Takže v r.2011 uvedený miestny štátny administratívnoprávny orgán pre individuálny administratívnoprávny akt, katastrálne rozhodnutie konal v rozpore so skutočným stavom a právnym stavom, ktorý je zaznamenaný v katastrálnom operáte, ktorý vedie práve on. V prípade, ktorý je predmetom tejto žaloby o určenie spoluvlastníkov nehnuteľnosti záhrady, tak štátne orgán, ktorými sú okresné súdy Slovenskej republiky ako aj štátny administratívnoprávny orgán, ktorým je Okresný úrad v Ružomberku, konali proti ako aj jej medzinárodnoprávnym záväzkom. Podľa práva Slovenskej republiky je vylúčené, aby v rovnakom čase a pre vymedzenú rovnakú časť zemského povrchu existovali dva pozemky ako samostatné predmety vlastníckeho práva a právnych vzťahov. Keďže podľa katastrálnej mapy existuje záhrada pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2, potom na rovnakej časti zemského

povrchu nemôže súčasne existovať pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2. Do r.1960 existoval samostatný pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 138m2 rovnako ako skôr existovali ostatné samostatné pozemky, ktoré po r.1960 zanikli vytvorením záhrady pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2 . Samostatný pozemok ako predmet vlastníckeho práva a právnych vzťahov sa stal a aj v súčasnosti je záhrada pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Výlučne v právomoci vlastníka či spoluvlastníkov veci podľa bolo s vecou nakladať, požadovať ju od každého, kto ju má neprávom vo svojej moci. a neoprávnenému zásahu sa vzoprieť a podľa je predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Teda bolo výlučne v právomoci spoluvlastníkov pozemku nakladať s pozemkom, spojiť ho s inými pozemkami a zriadiť tak záhradu, pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Pozemok parcelné číslo XXXX v katastrálnom území Ružomberok nadobudli kúpou v roku 1960 manželia pán I. C., ml. a pani S. C.ová a neprerušene od kúpy uvedeného pozemku manželmi C.ovcami až do ich smrti a po ich smrti ich nástupcovia v právach dedičia. ktorí sú žalobcovia, užívali a užívajú uvedený pozemok ako neoddeliteľnú súčasť záhrady pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Počas 60-tich rokov nerušeného vykonávania vlastníckeho práva či už manželmi C.ovcami alebo ich nástupcami v právach nikto sa nedomáhal nijakého práva k uvedenej, či už súčasti záhrady (pôvodne pozemok parcelné číslo XXXX) alebo záhrade (pozemok parcelné číslo XXXXX). Osobitne zdôraznili, že tak pani R. E., ako aj jej štyri dcéry bývali spoločne v susedstve (7. dom v uličnom rade) manželov C.ovcov. Pán Bc. O. E. vyrastal v susedstve (5. dom v uličnom rade) manželov C.ovcov. Všetky uvedené osoby veľmi dobre vedeli, dennodenne boli konfrontované s realitou existencie záhrady, so skutočným i právnym stavom uvedenej záhrady a nikdy sa nedomáhali ničoho z titulu porušenia ich vlastníckeho práva. Do dedičstva po zomrelej fyzickej osobe patria veci a zvieratá, ktoré jej patrili z titulu vlastníckeho práva a práva a záväzky, ak smrťou fyzickej osoby nezanikajú alebo neprechádzajú na iné subjekty určené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Pozemok parcelné číslo XXXX v momente smrti pani S. E., zomr. XX.XX.XXXX, jej už dvadsať rokov nemohol vlastnícky patriť: podľa práva nebol súčasťou jej dedičstva a teda ani nebol predmetom dedenia. Stav v evidencii nehnuteľností vzhľadom na zmätočné a neidentifikovateľné údaje prevzaté z pozemkovej knihy a následne ich použitie na určenie dodatočne zisteného predmetu dedičstva v r.2011, čo je viac ako 50 rokov, keď vlastníkmi uvedeného pozemku sa stali manželia pán I. C. ml. a pani S. C.ová, zavinil, že uvedený pozemok, ktorý v teréne nie je vymedzený a reálne neexistuje ako samostatný predmet právnych vzťahov, bol osvedčený ako dodatočne zistený majetok. Uvedený pozemok nemohol byť následne ani predmetom ďalšieho dedenia a osvedčenia ako dodatočne zistený majetok po zomrelej pani R. E. a nemohol byť ani predmetom predaja a kúpy medzi pani S. Y. a pánom Bc. O. Y.om. Tento právny problém spôsobili JUDr. D. E. ako súdna komisárka Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši za aktívnej spolupráce JUDr. R. C., vedúcej katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku a JUDr. I. D., pracovníčky toho istého odboru štátneho administratívnoprávneho orgánu Uvedené štátne zamestnankyne v rozpore so skutočnosťou, ktorá naviac bola preukázaná počas prác na registri obnovenej evidencie pozemkov a táto skutočnosť je fixovaná vo výsledku týchto prác, konali nezákonne, pokiaľ ide o dedičov po zomrelej pani S. E.. Dedičia boli 5-ti, pričom aj po týchto dedičoch mali prebehnúť dedičské konania, ale tie sa nekonali a v závislosti od výsledkov týchto dedičských konaní až potom mohlo prebehnúť dedičské konanie po zomrelej pani R. E.. Je preukázané že pozemok parcelné číslo XXXX nemohol byť a ani nebol predmetom dedenia po zosnulej pani S. E. ani v r. 1981 ani v r. 1985, ale ani v r. 2011. O uvedenom pozemku existoval a existuje neidentický stav tak v pozemkovej knihe, ako aj v evidencii nehnuteľností a následne aj v katastri nehnuteľností a nebol ani geometricky zameraný, potvrdzuje skutočný stav, ktorý je taký, že pozemok parcelné číslo XXXX reálne ako predmet právnych vzťahov neexistuje. V tejto žalobe je preukázané. že register obnovenej evidencie pozemkov zriadený podľa zákona č. 180/1985 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov jednoznačne a nespochybniteľne priznáva vlastnícke právo navrhovateľovi tohto civilného súdneho konania.

2. V doplnení svojej žaloby doručenej súdu dňa 11.06.2021 žalobca v 2.rade uviedol, že žalobcovia uplatňujú nárok byť v katastri nehnuteľností, ktorý vedie Okresný úrad v Ružomberku, zapísaní ako spoluvlastníci celého pozemku záhrady parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Vlastnícky podiel na pôvodne jednej z troch častí (prvej časti) záhrady nadobudol pán I. C. ml. zdedením po jeho matke pani Y. C.ovej, ktorá zomrela 29.06.1960. Nadobudnutie dedičstva potvrdilo Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši uznesením zo 16.09.1960 sp.zn. 736/1960-6. Po jeho otcovi pánovi I.ovi C.ovi st., ktorý zomrel 18.03.1968, nadobudnutie dedičstva potvrdilo Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši uznesením 1968 sp.zn. D 347/1968-22. Pán I. C. ml. spoločne s manželkou pani S. C.ovou kúpnou zmluvou z roku 1968

nadobudli vlastnícky podiel po druhej manželke pána I.a C.a st. Pôvodne celú druhú časť záhrady a pôvodne celú tretiu časť záhrady nadobudli spoločne manželia pán I. C. ml. a pani S. C.ová. Po smrti pána I.a C.a m.„ ktorý zomrel 16.08.1984, zdedili jeho spoluvlastnícky podiel deti X. C. a JUDr. G. C.. Nadobudnutie dedičstva im potvrdilo Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 25.09.1984 sp.zn. D 1099/1984-15. Po smrti pani S. C.ovej, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, zdedili jej spoluvlastnícky podiel deti X. C. a JUDr. G. C., CSc. Nadobudnutie dedičstva im osvedčil Okresný súd v Ružomberku rozhodnutím z 19.10.2017 sp.zn. . Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemku a jeho viac ako 60-ročné neprerušené užívanie vlastníkmi, v právnej rovine výkon práva držby a v skutkovej rovine výkon držby, je preukázané. Právne významné skutočnosti sú kúpne zmluvy z r. 1954 a 1960, kúpna zmluva z roku 1968, verejné listiny - rozhodnutia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši a osvedčenie Okresného súdu v Ružomberku o nadobudnutí dedičstva, výpis z katastra nehnuteľností o pozemkoch parcelné čísla 24237, 24238 a 24241. Skutkovo významné sú uzavretie kúpnych zmlúv, uzavretie kúpnej zmluvy v roku 1968, uplynutie času a nepretržité viac ako 60 ročné užívanie celej nehnuteľnosti - pozemku, prijatie dedičstva - neodmietnutie dedičstva pánom I.om C.om ml. po jeho rodičoch, ako aj X. C.ovou a JUDr. G. C.om CSc. po ich rodičoch. Žaloba sa týka nehnuteľnosti pozemku, ktorý Okresným úradom v Ružomberku, katastrálnym odborom je v katastri nehnuteľností zapísaný ako parcela registra C, parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2. Zároveň upravil návrh petitu v bode 1., keď žiadal, aby súd určil, že spoluvlastníci pozemku, ktorý pre katastrálne územie Ružomberok je zapísaný ako parcela registra C parcelné číslo XXXXX o výmere 605m2 a ktorý je zakreslený na liste katastrálnej mapy č. XXXX, sú žalobkyňa v 1.rade a žalobca v 2.rade. V doplnení žaloby na výzvu súdu doručenom súdu dňa 09.07.2021 žalobca v 2.rade uviedol, že vyššie uvedený pozemok, ktorý je v zastavanom území obce, je niekoľko desaťročí využívaný na pestovanie zeleniny, ovocia, kvetov a iných poľnohospodárskych plodín. Takýto bol a je spôsob využívania uvedeného pozemku, ktorý pre záhradu určovali a určujú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky. Právne významnú skutočnosť, že pozemok parcelné číslo XXXXX je záhrada a nie orná pôda, tak ako je to uvedené na výpise z katastra nehnuteľností parcely registra C parcelné číslo XXXXX. nespochybniteľne preukazujú darebáctvo a odbornú neschopnosť pracovníčok katastrálneho úradu Okresného úradu v Ružomberku. Stav katastra nehnuteľností, ktorý vedie Okresný úrad v Ružomberku, katastrálny odbor, len dopĺňa preukazovanie flagrantného protizákonného postupovania pracovníčok miestneho štátneho administratívnoprávneho orgánu.

3. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.01.2022 vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pozemok parcela č. EKN XXXX je zapísaný v KN na jeho meno, je to jeho výlučné vlastníctvo, nadobudol to v dobrej viere. Kúpna zmluva predložená žalobcami, kde predávajúcou je vdova R. C.ová, kde kupujúcim je I. C. ml. a jeho manželka, poukázal, že na tejto kúpnej zmluve sú vedené susediace pozemky k tomu jeho pozemku. Jeho parcela na tejto kúpnej zmluve uvedená nie je. Na základe tejto kúpnej zmluvy nie je presvedčený o tom, že jeho parcela bola predmetom tejto kúpnej zmluvy a pokiaľ sa týka kúpno- odpredajnej zmluvy predloženej žalobcami zo dňa 24.02.1960, bohužiaľ tam nie je uvedené číslo parcely, takže túto kúpnopredajnú zmluvu nepovažuje za dôkaz vlastníctva. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol.

4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä kúpno-odpredajná zmluva z 15.04.1956, kúpno-odpredajná zmluva z 24.02.1960, výpis z katastra nehnuteľností na parcelu č. CKN XXXXX obec a k.ú. Ružomberok, výpis z LV č. XXXXXX obec a k.ú. O., výpis z LV č. XXXXX obec a k.ú. O., prípis Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor - odpoveď na výzvu súdu k identifikácia parcely CKN XXXXX obec a k.ú. Ružomberok, list vlastníctva č. XXX k. ú. O.

- fotokópia, kúpna zmluva RI 443/69, identifikácia parciel č. XXX/XXXX ako príloha tejto kúpnej zmluvy.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa : (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti.

6. Predmetom uplatneného nároku žalobcov v 1. a 2. rade je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku parcela č. CKN XXXXX, o výmere 605m2, druh orná pôda, keď domáhajú sa určenia spoluvlastníctva k pozemku v rovnakom spoluvlastníckom podiele, teda každý zo žalobcov v 1-ici.

7. Čo sa týka pozemku, ktorý je predmetom sporu, súd zistil, že uvedený pozemok existuje, a to na základe oboznámenia sa s výpisom z katastra nehnuteľností na tento pozemok, kde vyplynulo, že ide o parcelu registra „C" evidovanú na katastrálnej mape nachádzajúcu sa v obci Ružomberok, katastrálnom území Ružomberok s tým, že pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, je využívaný pre rastlinnú výrobu a je zakreslený na liste mapy XXXX, uvedená je tiež poznámka, že LV k danej nehnuteľnosti nie je založený. V tomto spore žalujú žalobcovia v 1. a 2. rade žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom pozemku parcela č. EKN XXXX, druh orná pôda, o výmere 138m2, nachádzajúci sa v obci Ružomberok, katastrálnom území Ružomberok v zastavanom území obce, ako vyplynulo z výpisu z LV č. XXXXX. Tieto skutočnosti boli zistené z verejného registra a podľa názoru súdu tieto skutočnosti sporné nie sú.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia v spore, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, je v teréne vymedzený pozemok - oplotený a ich právni predchodcovia tento pozemok dlhodobo, viac ako 60 rokov, užívali ako svoju záhradu. Čo sa týka nadobudnutia tohto pozemku ich právnymi predchodcami žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že k nadobúdaniu došlo postupne po častiach: Prvá časť bola kúpená I.om C.om st. s manželkou Y. okolo r.XXXX, k tomuto tvrdeniu nebol predložený žiaden listinný dôkaz. Ďalej čo sa týka druhej časti záhrady, pozemok kúpil I. C. ml. s manželkou S. v r.1954, keď k žalobe bola priložená kúpno-odpredajná zmluva z 15.04.1956. A napokon tretia časť, ide o pozemok, ktorý podľa tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade kúpili I. C. ml. s manželkou S. v roku 1960 na základe kúpno- odpredajnej zmluvy uzavretej dňa 29.02.1960.

9. Podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle je podľa názoru súdu splnená. Predmetnou žalobou zamýšľajú žalobcovia v 1. a 2. rade dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri - katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom. Zo zápisu v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že vlastníctvo k pozemku parcela č. EKN XXXX v katastrálnom území Ružomberok zapísané na LV č. XXXXX (predmetná parcela č. CKN XXXXX je čiastočne zidentifikovaná s týmto pozemkom) je zapísané na žalovaného. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preukázaný.

10. Čo sa týka vlastníckeho práva k predmetnému pozemku parc.č. CKN XXXXX, ako už bol uvedené vyššie, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Súd konštatuje, že pre účely určenia vlastníckeho práva k pozemku je potrebný geometrický plán v zmysle ustanovenia v spojení s o katastri nehnuteľností a tento zo strany žalobcov v 1. a 2. rade predložený nebol, ani nebolo navrhnuté jeho vypracovanie súdom. Súd konštatuje, že bolo potrebné zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu pre zápis nového stavu do katastra nehnuteľností ako technického podkladu k určeniu vlastníckeho práva k pozemku. Pokiaľ sa domáhajú žalobcovia v 1. a 2. rade určenia vlastníctva k parc.č. CKN XXXXX, kde list vlastníctva nie je založený a vlastníctvo odvodzujú od vlastníctva k pozemkom v pôvodnom stave (parc.č. EKN XXXX vo vlastníctve žalovaného), vypracovanie geometrického plánu je nevyhnutné - EKN parcely sa týmto zakreslia do registra CKN, ustáli sa ich poloha a výmera, t.j. dôjde k prevodu EKN stavu pozemkov do stavu CKN. Súd bez návrhu k tomu súd pristúpiť nemohol. V zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a zákon výslovne uvádza, ktoré dôkazy môže vykonať aj bez návrhu, pričom takéto vypracovanie geometrického plánu medzi ne nepatrí. Súd bez návrhu si vytlačil výpisy z KN, výpisy z LV, nakoľko kataster nehnuteľností je verejný register a v tomto prípade sa pripúšťa vykonanie dôkazu aj bez návrhu strany. Súd podotýka, že v spore na tento nedostatok upozorňoval žalobcov v 1. a 2. rade viackrát, konkrétne v odôvodnení rozhodnutia o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a predbežného právneho posúdenia daného na prvom pojednávaní v tomto spore, teda nepochybne títo mali vytvorení dostatoční priestor reagovať, avšak žalobcovia v 1. a 2. rade zostali v tomto ohľade pasívni. Súd je toho názoru, že neexistuje technický podklad pre rozhodnutie v prospech žalobcov v 1. a 2. rade. Súd má za to, že uvedený nedostatok závažného charakteru je dôvodom na zamietnutie žaloby.

11. Podľa veta prvá o katastri nehnuteľností, nehnuteľností (ďalej len „") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.

Podľa -7 o katastri nehnuteľností: (1) Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. (2) Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. (3) Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. (4) Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. (5) Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme. (6) Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov. (7) Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.

Podľa o katastri nehnuteľností: (1) Na zmeny v súbore geodetických informácií alebo na jeho obnovu možno použiť len overené výsledky podrobného merania obsahujúce náležitosti, ktoré upraví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa , o katastri nehnuteľností: (1) Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.19) Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. (2) Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. ktorou sa vykonáva , nehnuteľnosti sa v katastri nehnuteľností (ďalej len „") evidujú podľa katastrálnych území a) v súbore geodetických informácií, b) v súbore popisných informácií, c) v zbierke listín, d) v sumárnych údajoch katastra o pôdnom fonde, e) v pozemkových knihách, f) v železničnej knihe.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , geometrický plán je technickým podkladom pre právne úkony, verejné listiny a iné listiny, ktoré podľa zákona potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam vrátane nájomných práv, a môže slúžiť aj na zápis zmeny údajov katastra, aj ako podklad na vytyčovanie lomových bodov hraníc pozemkov a katastrálnych území.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene

s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , geometrický plán sa vyhotovuje najmä na c) určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.

12. Súd poznamenáva, že v spore bola na návrh žalobcov v 1. a 2. rade vyžiadaná identifikácia parcely č. CKN XXXXX z Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, z ktorej vyplynulo, že LV č. XXX v k.ú. Ružomberok bol založený na podklade Kúpnej zmluvy RI 443/69 na parc.č. EKN XXXXX, parc.č. EKN XXXXX, parc.č. EKN XXXXX a parc.č. EKN XXXXX na podklade identifikácie č. 496/69, ktorá bola prílohou tejto kúpnej zmluvy. Technicko-hospodárskym mapovaním v roku 1980 v katastri Ružomberok neboli citované pozemky prevzaté, hranice nesúladili s mapovaním. ROEP-om na území katastra Ružomberok v roku 2012 bol založený LV č. XXXXX a LV č. XXXXX na pôvodné pozemky registra EKN č. 9-XXXXX, č. 9-XXXXX, č. 9-XXXXX a č. 3-XXXX (predkód 9 znamená pozemky pred THM, predkód 3 sú pozemky z pôvodného katastrálneho územia Černová). K identifikácii parciel bola pripojená označená kúpna zmluva, vrátane označenej identifikácie parciel z roku 1969, ako aj výpis z LV č. XXX.

13. V nadväznosti na uvedené súd zistil z výpisu z LV č. XXXXX pre obec a k.ú. O., že pozemky parc.č. EKN XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade v podiele 20/48, žalobcu v 2. rade v podiele 20/48 a S. Y.ovej v podiele 8/48 a z výpisu z LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie Ružomberok, ako bolo vyššie uvedené, vyplynulo , že žalovaný je výlučným vlastníkom parc.č. EKN XXXX.

14. Súd skúmal, či je daná vecná legitimácia v tomto spore, nakoľko bolo zistené, že žalovaný je vlastníkom len parc.č. EKN XXXX v k.ú. O., avšak vlastníctvo pozemkov parc.č. EKN XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX, z ktorých tiež bol vytvorený predmetný pozemok parc.č. CKN XXXXX, svedčí okrem žalobcov v 1. a 2. rade aj S. Y.ovej a tá stranou v tomto spore nie je. Teda okruh strán sporu vzhľadom k predmetu sporu - určenie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. CKN XXXXX v k.ú. O. v nadväznosti na vykonanú identifikáciu parcely nie je úplný a nie je relevantné, či je vlastníctvo namietané alebo nie je. Pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade žiadajú určiť vlastnícke právo k uvedenému pozemku mali byť uvedení ako strany sporu, či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných všetci, ktorým svedčí vlastníctvo v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností a S. Y.ová ako strana sporu uvedená nebola. Teda vecná legitimácia v spore nie je daná a to je dôvodom na zamietnutie žaloby. Konštatovanie žalobcu v 2. rade, že S. Y.ová je ich sesternica a že si to s ňou vysporiadajú, nepostačuje, keďže určenie vlastníctva k pozemku parc.č. CKN XXXXX na základe podanej žaloby je predmetom tohto sporu.

15. Žalobcovia v 1. a 2. rade nadniesli v spore opakovane otázku, či je možné, aby k jednej časti zemského povrchu v rovnakom čase existovali dva rôzne pozemky, resp. domáhali sa vysvetlenia vzťahu medzi parc.č. CKN XXXXX k štyrom pozemkom parc.č. EKN XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX a č. XXXX vedeným na osobitných listoch vlastníctva. K tomu súd poukazuje, že pozemky registra EKN a registra CKN predstavujú dva druhy evidencie pozemkov v katastri nehnuteľností - pozemky registra C sú evidované na katastrálnej mape a pozemky registra E sú evidované na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape buď zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel, sú k nim založené vlastnícke vzťahy a ich hranice v teréne nie sú zreteľné. Katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Mapa určeného operátu je najvhodnejší operát zobrazujúci hranice pôvodných pozemkov. V tomto konkrétnom prípade pozemok, ktorého určenia vlastníctva sa domáhajú žalobcovia v 1. a 2. rade v tomto spore je parc.č. CKN XXXXX, je evidovaný na katastrálnej mape, LV k nemu však založený nie je. Pôvodné pozemky, z ktorých bol tento pozemok vytvorený, sú parc.č. EKN č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXX, tieto sú evidované na mape určeného operátu a sú k nim založené vlastnícke vzťahy, ako vyplýva z LV č. XXXXX a LV č. XXXXX. Vzhľadom na uvedené nie je pravdivé tvrdenie žalobcov v 1. a 2. rade, že k jednej časti zemského povrchu existujú v rovnakom čase dva pozemky.

16. Podľa , Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , údaje o pozemkoch obsahujú parcelné číslo, výmeru, druh pozemku, ak ide o poľnohospodársky pozemok a lesný pozemok, aj údaj o cene, ak vyjadruje cenu

jednotlivých pozemkov, údaje o vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo o inej oprávnenej osobe a iné popisné údaje. Údaje o pozemkoch sa členia na a) údaje o parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape, b) údaje o parcelách registra „E" evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel; sú k nim založené právne vzťahy a ich hranice v teréne nie sú zreteľné.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri.

Podľa Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. , ktorou sa vykonáva , mapou určeného operátu je najvhodnejší operát zobrazujúci hranice pôvodných pozemkov.

17. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodnú.

18. Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov zo strany žalobcov v 1. a 2. rade, a to výsluch svedkov aa) v žalobe v časti III. odd. C/ na str.5,6 sú uvedené mená a priezviská troch zo žijúcich dedičiek, štvrtá dedička zomrela po p. R. E., rod. E., sú to jej dcéry, ab) žalovaného Bc. O. Y., JUDr. I. D., pracovníčku katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku, JUDr. R. C., bývalú pracovníčku katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku, W.. C. D., bývalú pracovníčku katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku, W.. E. X., pracovníčku katastrálneho odboru Okresného úradu v Ružomberku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia súd považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade k náhrade trov konania žalovaného v rozsahu 100 % v zmysle , nakoľko žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol. Súd podotýka, že po vyhlásení rozsudku, ako vyplýva z audiozáznamu z pojednávania konaného dňa 24.02.2022 žalovaný sa vyjadril, že náhradu trov konania nebude požadovať. Keďže však o nároku na náhradu trov konania už bolo rozhodnuté, uvedené vyhlásenie bude zohľadnené pri rozhodovaní o výške trov konania súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.