Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-25-2017.pdf
PDF · 158.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: ZVP spol. s.r.o., 094 35 Soľ č. 376, IČO: 46 806 733, právne zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016-4109, O-82/2017 z 10.04.2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2016/4109, O-82/2017 z 10.04.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Správnou žalobou z 08.06.2017 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2016-4109, O-82/2017 z 10.04.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) v konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 21/16/O-1 z 05.12.2016, ktorým uvedený správny orgán uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu vo výške 6.000 eur podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 05.12.2016.
2. Vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia z 10.04.2017 žalovaný zároveň uviedol skutkové a právne vymedzenie správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) tým, že dňa 23.10.2015 o 13:05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: S. F. a A.Á. F., ktorí pre neho vykonávali činnosť pomocného robotníka pri zemných prácach, úprave plochy pri OC Galéria v Košiciach a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov.
3. Inšpektorát práce Košice prvostupňové rozhodnutie č. 21/16/O-1 z 05.12.2016 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 6.000 eur skutkovo a právne vymedzil rovnakým spôsobom ako žalovaný správny orgán (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku - poznámka súdu), opierajúc sa o výsledky inšpekcie práce vykonanej 23.10.2015 podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce a v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) zákona o nelegálnej práci u žalobcu ako zamestnávateľa na stavbe: zemné práce pre OC Galéria v Košiciach. Konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce Inšpektorát práce Košice zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Dané porušenie právnych predpisov je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-309-32-1.2/P-A28-15 z 30.11.2015. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 05.12.2016 zároveň Inšpektorát práce v Košiciach uviedol, že jeho prvotné rozhodnutie v danej právnej veci z 21.03.2016 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 10.06.2016 a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. V odôvodnení rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice z 05.12.2016 boli zhrnuté výsledky dokazovania vykonaného v administratívnom konaní obsahujúceho aj vyjadrenie žalovaného a obsah výsluchu svedkov S. F. a A. F. a citáciu dotknutej právnej úpravy § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona. Opierajúc sa o obsah protokolu z 30.11.2015 ďalej skutkovo zhrnul dokazovanie konštatovaním, že nelegálne zamestnávania S. F. a A. F. žalobcom bolo zistené 23.10.2015 o 13:15 hod., keď vykonávali činnosť pomocného robotníka pri zemných prácach, úprave plochy pri OC Galéria v Košiciach, pričom závislá práca bola preukázaná v zápisnici o podaní informácie s S. F. a A. F., kde uviedli, že „pracujú ako pomocní robotníci od dnes 23.10.2015 od 9:00 a na práci sa dohodli s majiteľom ZVP Vranov n/T - p. S. A..“
5. Po citácii obsahu výsluchu svedkov S. F. a A. F. správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia z 05.12.2016 formuloval vlastné právne závery dotýkajúce sa vykonaného dokazovania, keď uvedení svedkovia v prvotnom podaní vysvetlenia uvádzali iné skutočnosti ako v zápisniciach o ústnom pojednávaní z 12.08.2016 a 09.09.2016. Zároveň reagoval na obsah právnej obrany žalobcu zhrnutej v prvostupňovom rozhodnutí z 05.12.2016 nasledovne:
„Skutočnosti uvádzané v protokole o výsledku inšpekcie práce vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov, čoho dôsledkom je v konečnej súvislosti nesprávne právne posúdenie vykonanej inšpekcie.
Opakovane uvádzame, že osoby A. F. a S. F. nepracujú pre našu spoločnosť, ale boli vyslaný na výkon prác svojim vlastným zamestnávateľom - spoločnosťou MAR MIK plus, s.r.o., s ktorou mala naša spoločnosť uzavretú písomnú zmluvu o dielo, ktorú sme pri výkone kontroly aj následne ako dôkaz predložili spolu s vystavenou faktúrou. V dodatku č. 1, protokolu uvádzate, že sa k týmto skutočnostiam nevyjadrujete, iba konštatujete, že uvedená firma nemá a nemala zamestnancov. Tieto skutočnosti nám ako objednávateľovi nie sú známe a rovnako nám neboli známe ani v čase vykonania kontroly.
Naša spoločnosť nemá - a nikdy nemala právne a ani technické prostriedky na overenie Vami uvádzaných tvrdení o pracovnoprávnych vzťahoch iných podnikateľských subjektov. Na stavbe bolo v tom čase nespočetné množstvo robotníkov, vrátane osôb A. F. a S. F.. Postup inšpektorátu práce pri zadovažovaní dôkazov preto považujeme za nedostatočný, nakoľko ak by inšpektorát práce pri zadovažovaní dôkazov preto považujeme za nedostatočný, nakoľko ak by inšpektorát vykonal širšie šetrenie na mieste samom, zistil by že títo dvaja svedkovia boli vyslaný svojim vlastným zamestnávateľom (vo vzťahu ku ktorému malo byť podľa nášho názoru začaté správne konanie pre využívanie závislých prác bez riadnej pracovnej zmluvy).
Na základe uvedeného preto trváme na našich doterajších vyjadreniach a prednesoch a navrhujeme, aby boli dopočutí svedkovia A. a S. F. k okolnostiam, pre koho v skutočnosti vykonávali závislú prácu. Rovnako ďalej navrhujeme vypočuť ako svedkov samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v tom čase pre mňa v rámci subdodávok vykonávali tieto práce: N. D. - BIZSTAV, IČO 44417501, Čaklov 79, N. T., IČO 44937784, Čaklov 45. Rovnako navrhujeme, aby bol vypočutý konateľ spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o. ku skutočnostiam zamestnávania osôb A. F. a S. F..“
6. Ďalej správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o uložení pokuty, reagujúc na uvedené tvrdenia žalobcu skutkovo a právne argumentoval nasledovne:
„Účastník konania následne doručil faktúru od spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o., ako aj kópiu príjmového pokladničného dokladu na úhradu predmetnej faktúry.
Nakoľko správny orgán považoval za potrebné vypočuť svedka Q. I., nariadil predvedenie menovaného na deň 28.10.2016.
Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Spišskej Novej Vsi listom o dňa 26.10.2016 oznámilo, že Q. I. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava a spoločne s rodinou žije na adrese I. X, I. R. C., kde však opakovane nikto neotvára, preto ho nie je možné predviesť.
Správny orgán následne poslal predvolanie na uvedenú adresu na deň 9.12.2016, ktorá sa však vrátila s poznámkou adresát neznámy.
Správny orgán sa na základe vykonaného dokazovania zaoberal opätovne skutkovým stavom aj jeho právnym posúdením, pričom bol vedený nasledovnou úvahou:
Podľa Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán vychádzal z nasledovných dôkazov a ich hodnotenia:
1. A. F. a S.R. F. pracovali na pracovisku účastníka konania s ďalšími zamestnancami účastníka konania 2. A. F. a S.R. F. doslova uviedli, že na práci sa dohodli s konateľom účastníka konania, ktorého konkrétne menovali. Spoločnosť MAR MIK plus, s.r.o. ani jeden nespomenul. 3. Zmluva so spoločnosťou MAR MIK plus, s.r.o. mala byť uzatvorená 13.10.2015, avšak u notára bola overená až 8.12.2015. Správny orgán považuje túto zmluvu za účelovú uzatvorenú až po vykonanej kontrole.
Ako je možné zistiť z verejne prístupných registrov, napríklad zbierky listín Obchodného registra Sociálnej poisťovne, spoločnosť MAR MIK plus, s.r.o. je neaktívna nevykonáva žiadnu činnosť. Ani jeden zo zamestnancov sa priamo na mieste nevyjadril v tom zmysle, že by pracovali pre niekoho iného ako účastníka konania. Vypovedali obaja spontánne, a čo je dôležité, bez možnosti dohodnúť sa navzájom alebo so zamestnávateľom. Správny orgán je toho názoru, že ich prvá výpoveď, že sa na práci dohodli s účastníkom konania je relevantná, naopak, výpoveď na ústnom pojednávaní bola urobená už po dohode s účastníkom konania.
Skutočnosťou je, že títo zamestnanci v predchádzajúcom období boli zamestnancami ZVP spol. s.r.o., Soľ a na stavbe boli s nimi spísané zápisnice o podaní informácie, potvrdené spolupracovníkom. Konateľ spoločnosti ZVP spol. s.r.o., Soľ keď inšpektori požiadali o vyjadrenie na stavbe pred OC Galéria v Košiciach, odmietol s nimi komunikovať a odišiel. Vtedy mal možnosť poskytnúť informáciu, že niektorí zamestnanci, ktorí prišli na stavbu spoločne zo Soli, pracujú pre MAR MIK plus s.r.o. Haniska a pre ZVP spol. s.r.o. Soľ.
Zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Tento objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Je neprípustné, aby zamestnanec vykonával prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Značne sa tým oslabuje právne postavenie zamestnanca a navyše, nakoľko nie je úrazovo poistený v Sociálnej poisťovni, sú ohrozené jeho oprávnené nároky v prípade pracovného úrazu.
Pretože správny orgán má za to, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Čo sa týka podkladu na rozhodnutie, pri rozhodovaní inšpektorát práce vychádzal najmä z nasledovných dôkazov:
- Zápisnica o podaní informácie: A. F., S. F., O. T. zo dňa 23.10.2015
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol správny orgán o uložení pokuty vo výške 6 000, - €
Inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval tieto kritéria: a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľ c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb d) či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku e) doba protiprávnosti f) či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.
Jednotlivé kritéria správny orgán vyhodnotil nasledovne:
1, Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Preto správny orgán považuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinnosti.
V prospech účastníka konania hovoria nasledovné skutočnosti 1, Šlo práve o dvoch zamestnancov 2, Krátkosť trvania protiprávneho stavu 3, Prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania
S prihliadnutím na uvedené, uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa názoru správneho orgánu splní ako preventívny, tak represívny účel.
Uloženie pokuty za uvedený správny delikt je obligatórne. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania.
Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu takéhoto konania účastníka konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov. Máme a to, že ukladaný postih bude motivovať postihovaného k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti. V dôsledku vyššie uvedených skutočností inšpektorát práce rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“
7. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie č. OPS/BEZ/2016-4109, O-82/2017 z 10.04.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 05.12.2016 č. 21/16/O-1 a zamietol tak odvolanie žalobcu odôvodnil obsahom a závermi prvostupňového konania vykonaného po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4109 z 10.06.2016, ktorým žalovaný zrušil pôvodné rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 21/16/O z 21.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Daný postup žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil v tom, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s návrhom účastníka konania súvisiacim s vypočutím osôb, ktoré účastník konania navrhol vypočuť, prípadne neurobil dostatočný záver o tom, prečo navrhnuté ústne pojednávanie neuskutočnil.
8. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 10.04.2017 reagujúc na obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu z 05.12.2016 uviedol nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu :
„Účastník konania sa znovu v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. Odvolanie bolo doručené Inšpektorátu práce Košice dňa 09.01.2017. Vo svojom odvolaní účastník konania uviedol, že inšpektorát práce sa neriadil právnym názorom Národného inšpektorátu práce a skutkový stav nebol opätovne spoľahlivo zistený. Namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil ním predložené dôkazy ako účelové. Inšpektorát práce mal podľa účastníka konania vypočuť konateľa spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o. p. Q. I., p. N. D. zo spoločnosti BIZSTAV a p. N. T.Á.. Menovaní (p. S. F. a A. F.) boli zamestnancami spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o., s ktorou podpísal účastník konania zmluvu o dielo.
Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.
Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
V zmysle ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní:
„Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.“
„Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.“
Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 23.10.2015 o 13.05 h pri OC Galéria v Košiciach, kde závislú prácu vykonávali fyzické osoby: S. F. a A.C. F., ktorí pre účastníka konania vykonávali činnosť pomocných robotníkov.
Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 23.10.2015 s menovanými, a tiež protokolu.
Pán S. F. v zápisnici zo dňa 23.10.2015 uviedol, že sa na práci dohodol s p. S. A. - majiteľom firmy ZVP spol. s.r.o. (účastník konania) a prácu vykonáva odo dňa 23.10.2015 od 09:00 h.
Pán A. F. v zápisnici zo dňa 23.10.2015 uviedol, že sa na práci dohodol s p. S. A. - majiteľom firmy ZVP spol. s.r.o. (účastník konania) a prácu vykonáva odo dňa 23.10.2015 od 09:00 h.
K námietke účastníka konania, že inšpektorát práce sa neriadil právnym názorom Národného inšpektorátu práce a skutkový stav nebol opätovne spoľahlivo zistený Národný inšpektorát uvádza, že inšpektorát práce odstránil vadu, ktorá postihovala jeho pôvodné rozhodnutie č. 21/16/O zo dňa 21.03.2016 a dal možnosť realizovať účastníkovi konania jeho procesné práva prostredníctvom ústneho pojednávania.
K námietke účastníka konania, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil ním predložené dôkazy ako účelové odvolací správny orgán uvádza, že Národný inšpektorát práce sa plne stotožňuje so zisteniami inšpektorátu práce, ako aj s vyhodnotením dôkazov, ktoré mal k dispozícii.
K námietke účastníka konania, že inšpektorát práce mal vypočuť konateľa spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o. p. Q. I., pre ktorého menovaní vykonávali prácu, odvolací správny orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán vyvinul snahu p. I. na ústne pojednávanie predvolať a neskôr aj za pomoci okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi predviesť, avšak p. I. sa nepodarilo na mieste jeho trvalého pobytu ani na inej známej adrese zastihnúť.
K predvolaniu p. N. D. zo spoločnosti BIZSTAV a p. N. T. Národný inšpektorát práce uvádza, že inšpektorát práce vypočul všetky osoby, ktoré bolo potrebné vypočuť, resp. osoby ktoré sa na jeho výzvu ústneho pojednávania zúčastnili.
K námietke účastníka konania, že p. S. F. a A. F. boli zamestnancami spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o., s ktorou podpísal účastník konania zmluvu o dielo, odvolací správny orgán uvádza, že tieto tvrdenia považuje s ohľadom na vyššie uvedené zápisnice, ktoré boli spísané s menovanými počas výkonu inšpekcie práce, za účelové v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Obaja menovaní boli pred spísaním zápisnice riadne poučení o následkoch krivej výpovede a svoje výpovede potvrdili svojím vlastnoručným podpisom, a preto odvolací správny orgán nevidí dôvod na to, aby ich spochybňoval.
S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací orgán má za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.
Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 6000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.“
Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku.
Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.“
II.
9. V žalobe z 08.06.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že „rozhodnutie je nesprávne, pretože nie je vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. So žalobcom tvrdenými argumentmi sa správny orgán prvého ani druhého stupňa riadne nevysporiadal, len formálne konštatoval ich nedôvodnosť. Pri rozhodovaní favorizovali správne orgány len dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu. Správny orgán prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a napadnuté rozhodnutie nie je náležite odôvodnené.“
10. Ďalej žalobca poukázal v žalobe na procesnoprávnu úpravu uvedenú v ustanoveniach § 3 ods. 1, 2, 3, 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorej podľa jeho názoru žalovaný a správny orgán prvého stupňa nepostupovali. V tejto súvislosti žalobca argumentoval nasledovne:
„Záver o tom, že žalobca nelegálne zamestnával osoby A. F. a S. F. je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca dňa 23.10.2015 závislú prácu osôb S.R. F. a A. F. nevyužíval. Ak by správny orgán vykonal dôkazy navrhnuté účastníkom konania, tak by sa toto jeho tvrdenie preukázalo.
Jediným dôkazom, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 23.10.2015. Obsah zápisnice je v priamom rozpore s obsahom výpovedí svedkov S. F. a A. F., ktorí boli vypočutí na ústnom pojednávaní. Obaja svedkovia potvrdili, že pracovali pre pána zo Spišskej Novej Vsi a pán A. (konateľ žalobcu) ich na stavbu len doviezol. Táto skutočnosť je podporovaná aj ďalšími dôkazmi predloženými žalobca, avšak správny orgán ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi vôbec nezaoberal. Osoby S. F. a A. F. svojom výsluchu uviedli, že nevykonávali závislú prácu pre účastníka konania, ale pre spoločnosť MAR MIK plus, s.r.o., IČO: 36 516 686.
Žalobca mal s uvedenou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o dielo. Podľa Čl. VI. bod 1 zhotoviteľ (MAR MIK plus. s.r.o.) prehlásil. že disponuje bez obmedzenia potrebnými certifikátmi, oprávneniami pre vykonanie dohodnutých prác, jeho pracovníci zodpovední za vykonané práce sú riadne evidovaní ako zamestnanci a sú za nich hradené sociálne odvody.
Predmetnú zmluvu o dielo vyhodnotil správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ako účelovú a pri svojom rozhodovaní ju vôbec nebral do úvahy. S týmto postupom žalobca nesúhlasí. Zmluva bola uzatvorená dňa 13.10.2015. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že pravosť podpisov zmluvných strán bola overená u notára dňa 8.12.2015. Ako dôkaz predložil žalobca čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o., z ktorého vyplýva, že predmetná zmluva o dielo bola uzavretá dňa 13.10.2015 a následne vystavená faktúra za vykonané práce podľa zmluvy bola riadne uhradená. Tento dôkaz správne orgány taktiež žiadnym spôsobom nevyhodnotili. Uvedené platí aj vo vzťahu k predloženej faktúre a kópií príjmového dokladu o úhrade predmetnej faktúry. Tieto dôkazy jednoznačne vyvracajú akékoľvek pochybnosti o účelovosti predmetnej zmluvy o dielo.
Pre spoločnosť MAR MIK plus. s.r.o. vykonávali práce na stavbe aj subdodávatelia, a to N. D. - BIZSTAV, IČO: 44417501, Čakľov 79 a N. T., IČO: 44937784, 09435 Čaklov 45. Tieto osoby navrhol žalobca vypočuť ako svedkov. avšak správny orgán tento návrh neakceptoval. pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s tým žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Rovnako správny orgán nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz. a to výsluch svedka Q. I., konateľa spoločnosti MAR MIK plus, s.r.o., k čomu správny orgán len stroho konštatoval, že sa nepodarilo zabezpečiť jeho účasť cestou predvedenia orgánom PZ.
Nakoľko vyššie uvedené osoby neboli vo veci ako svedkovia vypočutí, nemožno skutkový stav považovať za spoľahlivo zistený. Len presne a úplne zistený skutkový stav veci môže byť zákonným podkladom rozhodnutia správneho orgánu.
Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci je správny orgán povinný zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgány v predmetnom správnom konaní odňal žalobcovi možnosť. aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať a to najmä tým, že neboli akceptované jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. dôkazy, čestné vyhlásenia. ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
V danej veci správny orgán jednostranne favorizoval dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu a dôkazy, ktoré navrhol a ktoré by objasnili skutkový stav správny orgán nevykonal. Listinné dôkazy predložené žalobcom a jeho vyjadrenia správne orgány vôbec nebral do úvahy a nijako nevyhodnotili.
S S.R. F. a A.V. F. správny orgán spísal len zápisnicu o podaní vysvetlenia. Takýto úkon správny poriadok ani zákon inšpekcii práce neupravuje. Za podklad rozhodnutie mal brať správny orgán obsah výpovedí svedkov z ústneho pojednávania, ktoré mal vyhodnotiť jednotlivo ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi vo veci.“
11. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného obsahovala žaloba nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu:
„Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa normatívne požiadavky kladené na jeho obsah a z toho dôvodu je nepreskúmateľné. Správny orgán hodnotil dôkazy len jednostranne. pričom vôbec neuviedol a relevantne nezdôvodnil ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje argumentácia správneho orgánu k tomu, prečo neboli v konaní vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom a vyhodnotenie listinných dôkazov predložených žalobcom.
Záver správneho orgánu o tom. že zmluvy so spoločnosťou MAR MIK plus, s.r.o. zo dňa 13.10.2015 bola uzatvorená až po vykonanej kontrole nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je založený len na domnienke správneho orgánu. Na spoľahlivé zistenie skutkového stavu mal správny orgán vypočuť konateľa uvedenej spoločnosti Q. I., ktorý podpísal s účastníkom konania predmetnú zmluvu o dielo.
Nakoniec aj sám správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza: „Nakoľko správny orgán považoval za potrebné vypočuť svedka Q. I., nariadil predvedenie menovaného na deň 28. 10. 2016." Avšak k výsluchu tohto svedka opätovne nedošlo a správny orgán vo veci aj napriek tomu rozhodol. pričom vôbec nezdôvodnil prečo od vykonania uvedeného dôkazu upustil.
Výsluchom uvedeného svedka by sa potvrdila skutočnosť. že predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 13.10.2015 a vyvrátili by sa pochybnosti správneho orgánu o účelovosti tejto zmluvy. Avšak už z predloženej faktúry a dokladu o úhrade možno usudzovať, že táto zmluva bola reálne uzatvorená. spoločnosť MAR MIK plus. s.r.o. dielo vykonala a žalobca jej za to zaplatil.
Práve na podklade tejto zmluvy spoločnosť MAR MIK plus. s.r.o. zamestnávala osoby A. F. a S. F. pri zemných prácach na OC Galéria v Košiciach. Záver správneho orgánu o tom, že uvedená spoločnosť je neaktívna a nevykonáva žiadnu činnosť nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Súčasťou správneho spisu nie sú žiadne listiny z verejných registrov, na ktoré sa správny orgán odvoláva. Bez riadneho podkladu vo vykonanom dokazovaní je tento záver správneho orgánu neprijateľný.
Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa uvádza: „Správny orgán je toho názoru, že ich prvá výpoveď Že sa na prácu dohodli s účastníkom konania je relevantná, naopak, výpoveď na ústnom pojednávaní bola urobená už po dohode s účastníkom konania.
Tento záver správneho orgánu je takisto založený len na jeho domnienke bez toho, aby mal podklad vo vykonanom dokazovaní. Z výpovedí svedkov S. F. a A. F. na ústnom pojednávaní nevyplýva, že sa na svojej výpovedi dohodli s účastníkom konania. Naopak z ich výpovedí je jasné, že pracovali pre pána zo Spišskej Noví Vsi a pán A. ich do práce len priviezol.
Ďalej správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uvádza : „Konateľ spoločnosti ZVP spol. s.r.o., keď inšpektori požiadali o vyjadrenie na stavbe pred OC Galéria v Košiciach, odmietol s nimi komunikovať a odišiel. Vtedy mal možnosť poskytnúť informáciu, že niektorí zamestnanci, ktorí prišli na stavbu spoločne zo Soli, pracujú pre MAR MIK spol, s. r. o." Z odôvodnenia nie je zrejmé na základe akého dôkazu dospel správny orgán k tomuto záveru.“
12. Žalobca navrhol v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) SSP uskutočniť vo veci ústne pojednávanie s tým, že zároveň predostrel správnemu súdu dôkazné návrhy vo veci (bod VI. žaloby). Zároveň navrhol procesný postup podľa § 185 ods. 1 písm. a) SSP, t.j. priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V petite žaloby navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 10.04.2017 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
III.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 17.07.2017, reagujúc na obsah žaloby uviedol nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu:
„Žalovaný k predmetným vyjadreniam žalobcu uvádza, že pokuta vo výške 6 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnom zamestnávaní"), ktorého sa dopustil tým, že dňa 23. 10.2015 013:05 h využíval závislú prácu fyzických osôb: S. F. a A. F., ktorí pre neho vykonávali činnosť pomocného robotníka pri zemných prácach, úprave plochy pri OC Galéria v Košiciach a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“).
Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania vykonanej dňa 23. 10. 2015 o 13:05 h pri OC Galéria v Košiciach a je dôkazovo podložená nielen samotným protokolom. ale zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 23. 10.2015 s menovanými (ďalej „zápisnica").
Pán S.R. F. v zápisnici zo dňa 23. 10. 2015 uviedol, že sa na práci dohodol s p. S. A. - majiteľom firmy ZVP spol. s r. o. (žalobca) a prácu vykonáva odo dňa 23.10.2015 od 09:00 h.
Pán A. F. v zápisnici zo dňa 23. 10. 2015 uviedol, že sa na práci dohodol s p. S. A. - majiteľom firmy ZVP spol. s r. o. (žalobca) a prácu vykonáva odo dňa 23.10.2015 od 09:00 h.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že menovaní na ústnom pojednávaní uviedli, že prácu vykonávali pre spoločnosť MAR MIK plus, s. r. o., s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o dielo a konateľ žalobcu p. A. ich na stavbu iba priviezol žalovaný uvádza, že tieto tvrdenia považuje s ohľadom na vyššie uvedené zápisnice, ktoré boli spísané s menovanými počas výkonu inšpekcie práce, za účelové v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Obaja menovaní boli pred spísaním zápisnice riadne poučení o následkoch krivej výpovede a svoje výpovede potvrdili svojím vlastnoručným podpisom. a preto žalovaný nevidí dôvod na to, aby tieto zápisnice spochybňoval.
K tvrdeniam žalobcu, že inšpektorát práce Košice mal vypočuť konateľa spoločnosti MAR MIK plus, s. r. o. p. Q. I., pre ktorého menovaní vykonávali prácu, žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán vyvinul snahu p. I. na ústne pojednávanie predvolať, a neskôr aj za pomoci okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi predviesť, avšak p. I. sa nepodarilo na mieste jeho trvalého pobytu ani na inej známej adrese zastihnúť. Správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný dospeli aj napriek nevypočutiu p. I. k záveru, že zistený skutkový stav považujú za dostatočne preukázaný.
K predvolaniu p. N. D. zo spoločnosti BIZSTAV a p. N. T. žalovaný uvádza, že inšpektorát práce vypočul všetky osoby, ktoré bolo potrebné vypočuť, resp. osoby, ktoré sa na jeho výzvu ústneho pojednávania zúčastnili.
K žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného žalovaný navrhuje súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.
Prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a to ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v ktorom je uvedené, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.“
14. Žalovaný navrhol, aby súd preskúmal jeho právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania a žalobu v celom rozsahu zamietol.
IV.
15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. účinný od 01. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj v právnom režime ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP a dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné vyhovieť.
16. Správny súd predovšetkým považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že súdne preskúmavacie konanie vo veciach administratívneho trestania je upravené v ustanoveniach § 194 - § 198 SSP (správna žaloba vo veciach správneho trestania), pričom podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Z uvedených dôvodov základný obsahový rámec súdneho preskúmavacieho konania aj vo veciach administratívneho trestania je daný obsahom správnej žaloby, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP (dôvody žaloby).
17. Po preskúmaní obsahu žalobných námietok súd konštatoval, že sú takmer identické s obsahom odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice z 05.12.2016 (odvolanie doručené prvostupňovému správnemu orgánu 09.01.2017 a omylom žalobcu označené dátumom 03.01.2016). Súčasťou uvedeného odvolania žalobcu bola aj odvolacia a následne žalobná námietka poukazujúca na časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa uvádza: „Konateľ spoločnosti ZVP spol. s.r.o. keď inšpektori požiadali o vyjadrenie na stavbe pred OC Galéria v Košiciach, odmietol s nimi komunikovať a odišiel. Vtedy mal možnosť poskytnúť informáciu, že niektorí zamestnanci, ktorí prišli na stavbu spoločne zo Soli, pracujú pre MAR MIK spol. s.r.o.“ Žalobca v súvislosti s daným konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty z 05.12.2016 uviedol, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akého dôkazu dospel správny orgán k tomuto záveru. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 10.04.2017 sa s uvedenou odvolacou námietkou nevysporiadal a ponechal ju tak bez povšimnutia.
18. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že súčasťou spisovej dokumentácie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu práce Košice pred vydaním prvostupňového rozhodnutia z 05.12.2016 bolo aj stanovisko inšpektora z 02.12.2016, ktorého obsahom je aj konštatovanie, že „konateľ spoločnosti ZVP spol. s.r.o. Soľ, keď sme požiadali o vyjadrenie na stavbe pred OC Galéria v Košiciach, odmietol s nami komunikovať a odišiel. Vtedy mal možnosť poskytnúť informáciu, že niektorí zamestnanci, ktorí prišli na stavbu spoločne zo Soli, pracujú pre MAR MIK plus s.r.o. Haniska a pre ZVP spol. s.r.o. Soľ. Neskôr vo svojom písomnom stanovisku tvrdil, že na stavbe pracujú aj SZČO. Preto ani z predloženej faktúry za vykonané práce na stavbe nie je možné konštatovať, že títo zamestnanci vykonávali pre ňu závislú prácu a tiež, že nefakturuje práce v subdodávke“.
19. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
20. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
21. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, alebo uvedené v § 195 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP (dôvody neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
22. V konaní vo veciach správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b/ SSP). Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa druhej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým. čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
23. Podľa § 3 ods. 2, prvá veta zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (v znení účinnom do 31.12.2017) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
24. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z .). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b), c) uvedeného zákona) v znení účinnom do 31.12.2017.
25. Reagujúc na celkové doterajšie závery administratívneho konania správny súd uvádza, že obsah zápisníc o podaní informácie spísaných s A. F. a S. F. 23.10.2015 (č.l.37, 38 administratívneho spisu) na mieste výkonu prác pri OC Galéria v Košiciach v súlade s ustanoveniami § 16, § 19 zákona o inšpekcii práce sú prvotnými dôkazmi, pravdivosť a vierohodnosť ktorých správne orgány oboch stupňov posudzovali pri hodnotení dôkazov aj v kontexte ďalších tvrdení žalobcu ako účastníka konania produkovaných v písomnej podobe v administratívnom konaní. V prípade, že by správne orgány oboch stupňov postupovali v správnom konaní v celom rozsahu spôsobom garantujúcim účastníkovi správneho konania právo na spravodlivý administratívny proces a v konaní pred správnym súdom by následne neboli zistené skutočnosti uvádzané v bodoch 17. a 18. odôvodnenia tohto rozsudku, bolo by povinnosťou správneho súdu na základe vznesených žalobných námietok posúdiť opodstatnenosť záverov, ku ktorým došli žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri hodnotení dôkazného stavu veci.
26. Pokiaľ však ide o zistenia uvedené v bodoch 17. a 18. odôvodnenia tohto rozsudku, súd zároveň poukazuje aj na obsah protokolu z 30.11.2015 (č.l.36 administratívneho spisu), ktorý okrem poukázania na zistenia vyplývajúce zo zápisníc o podaní informácie osobami S. F. a A. F. nemá žiadnu zmienku o tom, že konateľ žalobcu bol prítomný na mieste samom pred OC Galéria v Košiciach aj dňa 23.10.2015, kedy došlo k výkonu inšpekcie podľa zákona o inšpekcii práce, a že táto osoba (S. A.) neposkytol inšpektorom žiadnu súčinnosť dotýkajúcu sa výkonu inšpekcie a obsahu zápisníc o podaní informácie spísaných s hore uvedenými dvoma osobami.
27. V súvislosti s právnym hodnotením dôkazného stavu veci a tiež dôkazných postupov týkajúcich sa administratívneho trestania vystupuje podľa názoru správneho súdu do popredia zásadný dôkazný význam prvotných dôkazných úkonov na mieste samom. Medzi ne by nesporne patrila aj výpoveď konateľa žalobcu prítomného dňa 23.10.2015 pred OC Galéria v Košiciach. Prípadne odmietnutie výpovede, resp. podania vysvetlenia a spolupráce s orgánom verejnej správy pri výkone inšpekcie malo byť preto podľa názoru správneho súdu nesporne súčasťou protokolu č. IKO-309-32-1.2/P-A28-15 z 30.11.2015, k čomu však nedošlo pri vyhotovovaní protokolu inšpektorom práce, ani v následnom priebehu prvostupňového konania. Prvá zmienka o nemožnosti komunikácie vyplýva zo stanoviska inšpektora ku začatiu správneho konania zo 07.03.2016, v ktorom sa však iba vo všeobecnosti uvádza, že dôkazný stav vyplývajúci zo zápisníc o podaní informácie kontrolovaných zamestnancov považuje inšpektor za hodnoverné a na pracovisku traja inšpektori dostatočne zistili skutkový stav „napriek neochote spolupracovať a podať informáciu a tiež úteku zamestnancov z pracoviska pri OC Galéria v Košiciach.“ Ide však o všeobecné konštatovanie neobjasňujúce dostatočne skutkový stav veci, pričom konkretizácia daných zistení obsiahnutá v už uvádzanom stanovisku inšpektora z 02.12.2016 (č.l.7 administratívneho spisu) nebola v priebehu ďalšieho administratívneho konania premietnutá do právne akceptovateľnej procesnoprávnej podoby, a to tým, že by žalobca ako účastník administratívneho konania mohol najneskôr pred vydaním prvostupňového rozhodnutia z 05.12.2016 k daným tvrdeniam zaujať stanovisko.
28. Podľa § 3 ods. 2, prvá veta Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. V zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
29. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci dôsledne neriadili citovanými zákonnými ustanoveniami. Takýto záver súd vyvodzuje zo zistení uvedených v bodoch (17.,18., 26., 27. odôvodnenia tohto rozsudku. Súd preto zrušil rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce z 10.04.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP. Nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.04.2017 spočíva v nevysporiadaní sa so žalobnou a odvolacou námietkou dotýkajúcou sa uvedených bodov odôvodnenia tohto rozsudku. Tým je daný právny dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Pokiaľ ide o procesnoprávny postup podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci), súd považuje za nevyhnutné, aby boli odstránené v ďalšom konaní nejasnosti týkajúce sa neochoty podať vysvetlenie u konateľa žalobcu na mieste výkonu inšpekcie práce dňa 23.10.2015. Okolnosti súvisiace s požiadavkou inšpektora práce na konateľa žalobcu uvedeného dňa, bude potrebné ďalej objasniť podaním doplňujúceho vyjadrenia inšpektora práce X.. V. Ö. a ďalších inšpektorov uvedených v protokole z 30.11.2015, poprípade ich výsluchom na pojednávaní so zabezpečením možnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu oboznámiť sa s obsahom takto zadováženého dôkazu. Dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP vyplývajú z bodov 25. a 26. odôvodnenia tohto rozsudku.
30. Zároveň pokiaľ ide o dôkazný stav veci a úkon správneho orgánu prvého stupňa uskutočnené po vydaní rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4109 z 10.06.2016, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 21/16/O z 21.03.2016, správny súd jeho toho názoru, že nie je možné procesnoprávne akceptovať ani postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa uspokojil s oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi z 26.10.2016 o nemožnosti prevedenia osoby Q. I. (konateľa spoločnosti MAR MIK plus s.r.o.). Z obsahu predmetnej policajnej správy totiž nevyplýva, že by zabezpečenie účasti danej osoby v konaní pred správnym orgánom bolo úplne vylúčené.
31. Odôvodňujúc procesný postup správneho súdu súvisiaci so zrušením rozhodnutia žalovaného napadnutého správnou žalobou, bez zrušenia prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice z 05.12.2016 súd uvádza, že daný procesný postup správneho súdu sa opiera o ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP, keďže žalobca nepodal návrh v petite žaloby na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Za daného stavu je na samotnom žalovanom, či vykonanie procesných úkonov a dokazovania zabezpečí po vrátení veci správnym súdom sám, alebo tak učiní zrušením prvostupňového rozhodnutia so záväznými pokynmi uloženými správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
32. V ďalšom konaní, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu, bude povinnosťou žalovaného naplniť požiadavky na odstránenie vád administratívneho konania a doplniť dokazovanie vo veci, tak ako to vyplýva z bodov 29. a 30. odôvodnenia tohto rozsudku.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP).
35. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).