Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-5-2022.pdf
PDF · 109.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa matky: X., zastúpená G. a otca: J., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. septembra 2021, č.k. 4P/32/2021-158, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 40 eur mesačne na sumu 145 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 03.12.2020.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 08.11.2011, č.k. 8P/247/2011-35 vo výroku III., upravujúcom výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2012, č.k. 13CoP/6/2012-50.
Vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a v trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, s účinnosťou od 03.12.2020, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú T. za obdobie od 03.12.2020 do 30.09.2021 vo výške 1.092 eur uložil otcovi splácať v 24 mesačných splátkach po 45,50 eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to pod stratou výhody splátok. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/247/2011-35 zo dňa 08.11.2011 vo výroku III., upravujúcom výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že na strane maloletej T., ale aj jej rodičov, došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2011 k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Uviedol, že v roku 2011 maloletá nenavštevovala ani len predškolské zariadenie, v súčasnosti je žiačkou 7. ročníka základnej školy, kam dochádza autobusom. Matka jej platí stravné v škole a všetky ostatné náklady súvisiace s ošatením, obuvou, voľnočasovými aktivitami, školskými potrebami, liekmi a pod. Súd konštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom sa matke zvýšil príjem o 443 eur, keď v čase posledného rozhodovania bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190 eur, v súčasnosti má príjem zo zamestnania vo výške 633 eur a pri zohľadnení sprepitného je jej príjem ešte
vyšší. Matke však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. H., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň súd konštatoval, že na strane otca čistý mesačný príjem od poslednej úpravy stúpol cca o 822 eur, zo sumy 293 eur na sumu 1.115 eur. Otcovi taktiež pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému J. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorého má s terajšou partnerkou. Súd poukázal na to, že pokiaľ ide o otcom uvádzané výdavky, tieto sú zvýšené najmä v súvislosti s jeho vyššou úverovou zaťaženosťou, tá je čiastočne zapríčinená tým, že otec bol v minulosti závislý na herných automatoch a doposiaľ spláca s tým súvisiace dlhy. Splátky úverov otca predstavujú aktuálne sumu 392,86 eur mesačne, v najbližších mesiacoch by však otec mal splatiť 2 úvery, čím sa jeho mesačné splátky znížia o sumu cca 131 eur. Ďalej súd uviedol, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Takýmto výdavkom je podľa súdu väčšina úverov splácaných otcom, medzi nimi je napríklad aj úver použitý na kúpu televízora s mesačnou splátkou 116,51 eur, alebo úver použitý na obstaranie potrieb pre maloletého J.. Väčšina potrieb pre novorodenca sa pritom dá zaobstarať zo štátom vyplácaného príspevku pri narodení dieťaťa. Nenáležite podľa súdu pôsobí aj skutočnosť, že otec dlhodobo považuje výživné vo výške 60 eur mesačne na maloletú T. za dostatočné na uspokojovanie jej potrieb, ale maloletému J. iba na poistenie platí mesačne 36 eur. Výživné na maloleté dieťa by malo predstavovať 20-30 % z čistého príjmu rodiča, čo v prípade otca predstavuje sumu 223 eur až 335 eur. V danom prípade však súd považoval za potrebné zohľadniť to, že maloletá T. trávieva v domácnosti otca dlhšie časové úseky - 1 celý mesiac počas letných prázdnin, ako aj celé jesenné a jarné prázdniny, 2 mesiace bola u otca počas dištančného vzdelávania. Tým sa do určitej miery odľahčuje finančná situácia na strane matky. Súd prihliadol aj k tomu, že otec má 2 vyživovacie povinnosti, pričom jeho súčasná partnerka je t.č. na rodičovskej dovolenke s maloletým J., ktorý má X roky. Súd teda čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 40 eur na sumu 170 eur s účinnosťou odo dňa podania návrhu matkou. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom od 03.12.2020 do rozhodnutia súdu prvej inštancie (do 30.09.2021, keď výživné bolo splatné aj za mesiac september 2021) a tento vyčíslil vo výške 1.092 eur (pri platení výživného otcom v sume 60 eur mesačne, nedoplatok za každý mesiac predstavuje 110 eur, teda 990 eur za 9 mesiacov a alikvotná časť nedoplatku za december 2020 v sume 102 eur). Nedoplatok súd povolil otcovi splatiť v 24 mesačných splátkach po 45,50 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že výživné zo sumy 40 eur mesačne bude zvýšené na sumu 120 eur mesačne, z čoho suma 20 eur bude určená na tvorbu úspor. Zároveň žiadal, aby súd určil, že mu povoľuje platiť alikvotnú časť výživného za mesiac, v ktorom sa bude maloletá zdržiavať v jeho starostlivosti viac ako 14 dní, pričom suma 20 eur bude zachovaná na tvorbu úspor a poukázaná na osobitný účet. Alikvotná časť bude vyplatená bezprostredne v nasledujúcom mesiaci podľa počtu dní, ktoré trávila u matky, a to 3,33 eur x počet dní. Otec v odvolaní uviedol, že výživné v sume 60 eur mesačne platí od novembra 2016 a táto suma bola racionálnym výsledkom, keďže mu z dôvodu laxnej starostlivosti matky o dieťa vznikali zvýšené výdavky na obuv a ošatenie maloletej na každé ročné obdobie. Musel maloletej vytvoriť paralelné prostredie s kompletným vybavením oblečenia, bytovým zariadením, hygienickými potrebami, športovými pomôckami a hračkami. Oblečenie, ktoré matka zabalila pre dieťa bolo rozťahané, pofarbené, nevyžehlené, obuv zničená, prípadne veľká, niekedy malá, pritom jeho nepopierateľným výdavkom sú pohonné hmoty na 500 km, keďže v čase rozvodu matka už žila s neskorším manželom v X., kde sa odsťahovala aj s maloletou a on na toto miesto dochádzal z obce F.. Maloletá túto zmenu neznášala dobre, bola na neho naviazaná, preto pravidelne v dvojmesačných intervaloch maloletú preberal do svojej starostlivosti na týždeň, prípadne aj na dlhšie obdobie. Namietal, že pokiaľ on zaplatí na výživu pre maloletú 170 eur, na matku zostane iba 8 eur, keďže súd celkové mesačné výdavky na maloletú vyhodnotil v bode 14 rozsudku na sumu 178 eur. Nesúhlasil s tým, že súd zohľadnil výdavky matky v sume 200 eur za nájomné a 350 eur na stravu, keď bývajú a stravujú sa v pizzerii u svojho zamestnávateľa. Taktiež je započítaný výdavok matky na pohonné hmoty a poistenie, z čoho vyplýva, že vlastní automobil a na jeho kúpu bol určite vynaložený nemalý výdavok. Matka mala taktiež zohľadnené tri úvery v mesačných splátkach 365 eur, ktoré boli použité na financovanie spoločného domu z jej druhého manželstva. Namietal, že oproti tomu výdavky na jeho strane vyhodnotil ako výdavky, ktoré sú zvýšené najmä v súvislosti s jeho vyššou úverovou zaťaženosťou a väčšinu označil ako výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Medzi tieto výdavky zahŕňa kúpu televízora, čo je štandardom každej domácnosti, ďalej výdavok na zabezpečenie potrieb pre novorodenca, ktoré sa vraj dajú zaobstarať zo štátom poskytnutého príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý činí niečo cez 850 eur. Jeho partnerka je pritom prvorodička a nasťahovali sa do holobytu. Podľa
jeho názoru bolo všetko dôsledne vysvetlené a zopakované, ale prehliadnuté. Poukázal na to, že 5 rokov z vlastnej vôle platil maloletej T. poistenie cca 12 eur mesačne, túto sumu má uloženú, pričom sú poistky reálne čoraz drahšie. Keďže ešte spláca úver z porozvodového obdobia, kompenzuje túto skutočnosť svojej rodine, kde patrí aj maloletá tým, že každý mesiac odpracuje 32 hodín naviac, čím sa jeho príjem zvyšuje. Viac v súčasnosti pre zvýšenie jeho životnej úrovne a jeho rodiny urobiť nevie. Naproti tomu matka, ktorá tvorí pár s majiteľom penziónu, je jeho zamestnankyňou, je finančne podhodnotená. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s výškou vyživovacej povinnosti určenej súdom aj z toho dôvodu, že podľa jeho názoru tieto finančné prostriedky nie sú využívané na účel, na ktorý sú určené. Rovnako nesúhlasí so zvýšením výživného od podania návrhu matky. Bez možnosti situáciu ovplyvniť, či zapríčiniť, sa stáva dlžníkom za obdobie, kedy sa maloletá takmer celý december 2020 zdržiavala v jeho domácnosti a opakovane v období nepriaznivého vývoja pandémie bola 2x dva mesiace v jeho starostlivosti.
3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa podala prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považuje za nedôvodné, postavené na účelových argumentáciách, najmä s poukazom na dehonestovanie jej osoby, s cieľom vykresliť ju ako matku, ktorá sa nestará o dieťa. Na pojednávaní uviedla, že nepopiera, že otec kupuje maloletej oblečenie, obuv a to dokonca značkovú, avšak tieto veci jej nedovolí si od neho vziať. Pokiaľ maloletá prišla za otcom v teplákoch, toto nepovažuje za nevhodné oblečenie. Maloletá toto oblečenie nosí rada a cíti sa v ňom pohodlne. Zdôraznila, že oblečenie maloletej je vždy udržiavané, čisté a v zásade také, ktoré si môže dovoliť. Nevie, prečo otec, pokiaľ oblečenie, ktoré jej ona zakupuje považuje za nevkusné, nedovolí maloletej si toto vziať do trvalého bydliska. Uviedla, že otec na jednej strane znevažuje jej starostlivosť o maloletú, ale to, že T. obúval do topánok, ktoré jej boli malé a tlačili ju, už opomína. Dcére potom musela kúpiť nové topánky. K vyjadreniu otca k jej finančným možnostiam a k finančnej situácii uviedla, že si asi nevie predstaviť aké má možnosti matka s dvomi maloletými deťmi pri hľadaní iného zamestnania a v čase, keď zamestnanosť ovplyvňuje covid, zvlášť v odbore, v ktorom ona pracuje. V súčasnosti je vďačná, že je riadne zamestnaná a prišlo by jej nezodpovedné za danej situácie premýšľať nad zmenou zamestnania. K námietke otca, že má za to, že matka finančné prostriedky určené na výživné na tento účel nevyužíva, uviedla, že pokiaľ má na mysli výživné v sume 60 eur, tak z tejto sumy uhradí iba stravovanie v škole a cestovné do školy, čo zrejme otcovi uniká. Pri sume celkových mesačných nákladov na maloletú otcovi zrejme uniklo, že v týchto výdavkoch nie sú náklady na stravovanie doma, drogériu a aj suma na voľnočasové aktivity maloletej. Výška nákladov, ktoré vyčíslil súd prvej inštancie v jednej časti rozsudku v sume 178 eur, teda nie je konečná, keďže v bode 26 rozsudku sa súd vysporiadal aj s inými výdavkami, ktoré sa vyšplhajú na niekoľko desiatok eur. Reálne sa náklady na maloletú pohybujú mesačne v sume cca 380 eur. Pokiaľ otec poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, uviedla, že Zákon o rodine určuje iba spodnú hranicu výšky výživného a nie aj hornú hranicu. Je pritom potrebné uviesť, že otec od roku 2011, teda 10 rokov, plní vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške, ktorá je blízka k minimálnej výške ustanovenej zákonom. Otec vyživovaciu povinnosť začal plniť vyššiu o 20 eur niekedy v roku 2017, napriek tomu, že jeho majetkové pomery sa zlepšili už skôr. K porovnaniu úverového zaťaženia medzi ňou a otcom maloletej uviedla, že ona úvery platí za financovanie spoločného domu z jej druhého manželstva, otec pritom počas trvania ich manželstva mal problémy s hracími automatmi a gamblovaním. Už za trvania ich manželstva si musela požičiavať peniaze od jej rodičov, aby dokázala vykryť všetky náklady, ktoré mala s maloletou, niekedy len preto, že otec minul všetky peniaze na stávkovanie. Otec si vzal niekoľko úverov len preto, aby mohol vyplatiť svoje dlhy spôsobené jeho závislosťou. To, že viac platil mesačne na úvery z dôvodu jeho hráčskej vášne, ako na výživu maloletej dcéry, už za krivdu nepovažuje. Pokiaľ si vzal otec úver na novorodeneckú výbavičku pre maloletého J., kde splátka činí 126,91 eur mesačne a maloletému platí aj poistenie vo výške 36,30 eur mesačne, pôsobí to tak, že otec nemá na svoje deti rovnaký meter. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka návštevy lekárov maloletou, konkrétne stomatológa, otec nie je ochotný uhradiť ani polovicou z týchto nákladov. Naposledy potrebovala ošetrenie, ktoré vyšlo 70 eur, budúca platba za koreňovú výplň má byť v sume 210 eur. Bola toho názoru, že výživné, ktoré žiada v sume 170 eur mesačne, je suma minimálna vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti otca. Nežiada nič viac ako to, na čo má maloletá zákonný nárok. V odvolaní otcom požadované zníženie vyživovacej povinnosti na 120 eur mesačne, z čoho 20 eur požaduje na tvorbu úspor, považuje za nedôvodné, keďže takáto výška výživného nie je v záujme maloletej a nepokryje všetky potreby maloletej. Nesúhlasí ani s vytvoreným matematicko-peňažným vzorcom otca, ktorý si stanovil akýsi koeficient výpočtu výšky výživného v podiele dní strávených u neho, o ktoré bude dieťa ukrátené, keďže otec si myslí, že pobytom maloletej u neho dlhším ako 14 dní sa stará o dcéru viac ako ona. Takýto výpočet nemá právnu oporu v zákone.
4. K odvolaniu otca maloletej T. sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 03.12.2020 do 31.08.2021 potvrdiť a za obdobie od 01.09.2021 navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200 eur mesačne. Poukázal na to, že otec od 2 rokov maloletej si plnil vyživovaciu povinnosť v sume 40 eur, čo je takmer na hranici minimálneho výživného. Pracuje pritom v sektore informačných technológií, čo je dnes žiadané a veľmi dobre finančne ohodnotené odvetvie. Až v roku 2017 začal otec dobrovoľne prispievať na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne, čo predstavuje v priemere 2 eurá denne na XX ročné dievča. Suma 170 eur mesačne na maloletú v pubertálnom veku, ktorú stanovil súd prvej inštancie, nie je vôbec nadhodnotená vzhľadom k otcovmu príjmu, ako aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zdôraznil, že úverové zaťaženie oboch rodičov nemôže byť prekážkou brániacou riadnej starostlivosti o maloletú. Nezodpovedný prístup otca, ktorý v minulosti neriešil svoje zdravotné problémy, vďaka čomu sa dostal do dlhov, nemôže byť braný ako relevantný dôvod na zohľadnenie výšky vyživovacej povinnosti. Bol toho názoru, že otec zvládne hradiť výživné na maloletú v sume 200 eur mesačne, čo predstavuje priemerne necelých 7 eur denne na zabezpečenie potrieb maloletej ako je obuv, ošatenie, školské potreby, hygiena, kozmetika, ošetrenie chrupu a športové aktivity.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca podľa § 388 CSP zmeniť z týchto dôvodov:
6. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie však nesprávne aplikoval na skutkové okolnosti majúce význam pre zmenu súdnych rozhodnutí o výživnom.
7. Ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom v prípade, keď sa zmenia pomery, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom. Výživné sa totiž určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania súdu, avšak plynutím času nastávajú rôzne okolnosti, a to ako na strane osoby oprávnenej, tak aj osoby povinnej, ktoré môžu mať za následok zmenu predpokladov pre určenie výšky výživného.
8. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
9. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
10. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej T. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 08.11.2011, č.k. 8P/247/2011-35. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá Viktória bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 40 eur mesačne. V čase rozvodu ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, maloletá T. mala X roky, matka poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur a prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur. Otec v tej dobe pracoval s čistým mesačným príjmom 292,50 eur. Uvedený rozsudok bol vo výroku o výživnom na maloletú potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2012, č.k. 13CoP/6/2012-50.
12. V súčasnosti maloletá navštevuje už 2. stupeň základnej školy, je žiačkou X. ročníka. Maloletá má výdavky súvisiace s cestovaním do školy, matka jej za stravu v škole platí stravné. Taktiež má maloletá výdavky so školskými pomôckami, ošatením, obuvou, liekmi, s návštevami zubného lekára, hygienou a mimoškolskými aktivitami. Z dôvodu dištančného vyučovania musela matka maloletej zakúpiť tablet. Matka dosahuje priemerný zárobok 633 eur, so sprepitným cca 720 eur. Matke maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. H., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z druhého manželstva
matky, pričom toto manželstvo bolo rozvedené dňa 09.02.2018 a maloletá je v striedavej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného; od septembra 2021 zostala maloletá Y. v osobnej starostlivosti matky, pričom zatiaľ nie je vedené konanie o zmene zverenia maloletej. S oboma deťmi býva matka v X-izbovom byte svojho súčasného partnera, pričom prispieva na bývanie sumou 200 eur mesačne vrátane energií. Matka má ďalšie výdavky súvisiace so stravou, drogistickými potrebami, nákladmi na telefón jej a maloletej T., poistením vozidla, motocykla a pohonnými hmotami. Matka ďalej uvádza, že spláca 3 úvery, ktoré vznikli počas trvania jej druhého manželstva na financovanie spoločného domu, ktorý je v súčasnosti v exekúcii, a to v celkovej výške splátok úverov 365 eur. Otcov priemerný čistý zárobok v súčasnosti predstavuje 1.115 eur, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému J. R., nar. XX.XX.XXXX, s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti. Partnerka otca poberá rodičovský príspevok vo výške 378,81 eur a prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Otec má výdavky súvisiace s bývaním, za podnájom platí mesačne 215 eur, ďalej platí poplatky za energie, vodné a stočné, internet, telefón a rovnako ako matka spláca viacero úverov (kúpa chladničky, kúpa televízoru, vyplatenie starších úverov, kúpa vybavenia pre maloletého J., splátka úveru rodičom otca na vyplatenie otcových dlhov vzniknutých z hrania na hracích automatoch). Ďalej otec uvádzal výdavky na stravu, poistenie maloletého J., na plienky pre maloletého, drogériu, oblečenie, ako aj na pohonné hmoty na cestovanie do práce.
13. Z uvedeného je zrejmé, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného preukázateľne došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletej, ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo viac ako 10 rokov, odkedy vzhľadom aj na vek maloletej jej potreby podstatne vzrástli. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá vo veku 2 rokov, v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy, X. ročník. Teda medzitým došlo na jej strane k viacerým zmenám pomerov, pričom je potrebné konštatovať, že dieťa vo veku XX rokov má okrem nevyhnutných biologických potrieb aj potreby sociálneho kontaktu, má svoje záujmy, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky a nezanedbateľné sú náklady na oblečenie, obuv, hygienu. Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak nie v takom rozsahu, ako vyhodnotil súd prvej inštancie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zo zistených pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov, považoval za dôvodné zvýšenie výživného v nižšom rozsahu. S prihliadnutím na odôvodnené výdavky maloletej, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu predstavujú sumu do 300 eur mesačne, považoval odvolací súd za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu 145 eur mesačne (a nie až na sumu 170 eur mesačne ako v návrhu požadovala matka maloletej), pričom túto sumu odvolací súd považoval za zodpovedajúcu týmto zmeneným pomerom, ale zodpovedajúcu aj objektívnym schopnostiam a možnostiam otca maloletej, ktorá výška súčasne spĺňa kritériá v zmysle relevantných ustanovení Zákona o rodine. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní a vyjadrení k odvolaniu otca navrhoval výživné zvýšiť ešte na vyššiu sumu ako požadovala matka. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s odvolaním otca, ktorý žiadal zvýšiť výživné iba na sumu 120 eur mesačne, pričom z tejto sumy mala byť určená suma 20 eur na tvorbu úspor. Výživným v takejto výške by neboli pokryté odôvodnené výdavky maloletej ani do jej polovice, pričom za súčasného stavu, vzhľadom k odôvodneným potrebám a nákladom maloletej, ako aj vzhľadom k príjmu otca nie je dôvodné a v súlade s právnou úpravou rozhodovať o odčlenení akejkoľvek sumy z výživného na tvorbu úspor. Za situácie, keď maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa s maloletou stretáva podľa dohody rodičov v určitých intervaloch, pričom si maloletú vyzdvihuje v mieste bydliska matky (X., okres Q. a otec cestuje z F. (okres S. J.), nemožno v zmysle žiadosti otca matku zaviazať podieľať sa v polovici na nákladoch na prepravu maloletej do bydliska otca. Stretávanie sa otca s maloletou je predovšetkým otcovo oprávnenie (nie povinnosť), kedy k prispievaniu na nákladoch na takúto prepravu zo strany matky, bez existencie ďalších relevantných skutočností, by bolo možné pristúpiť iba na základe dobrovoľnosti zo strany matky. Rovnako nemožno do budúcna určovať, ako by sa malo zmeniť rozhodnutie o výške výživného v čase, keď maloletá bude v starostlivosti otca (v podstate v čase styku otca s maloletou), ktorý je realizovaný v zmysle dohody rodičov.
14. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej (výrok I.) v zmysle ust. § 388 CSP zmenil a po prihliadnutí na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti otca maloletej zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 40 eur mesačne na sumu 145 eur mesačne, od 03.12.2020, tak ako správne rozhodol aj súd prvej inštancie (od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou maloletej).
Týmto rozhodnutím odvolací súd zmenil posledné rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej vydané Okresným súdom Brezno, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ktoré rozhodnutie odvolacieho súdu absentovalo pôvodne vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie).
15. Zároveň odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o zročnom výživnom (výrok II.) a vec mu v tejto časti vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie vzhľadom k tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolací súd nemal k dispozícii informácie, v akej výške otec maloletej plnil vyživovaciu povinnosť od rozhodnutia súdu prvej inštancie, s poukazom aj na predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom. V ďalšom konaní je preto súd prvej inštancie povinný zistiť výšku zročného výživného, opätovne o nej rozhodnúť a aj o spôsobe jej zaplatenia. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania, keď odvolací súd zrušil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu.