Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-103-2007.pdf
PDF · 179.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/103/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v sporovej veci žalobkyne: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX N., štátny občan SR, zast. JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom, Vazovova 9/b, Bratislava proti žalovanému: Slovak Lines, a.s., Mlynské Nivy č. 31, 821 09 Bratislava, IČO: 35 821 019, zast. Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., Mlynské Nivy 43, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. č. 4, 816 23 Bratislava,, IČO: 00 585 441, o náhradu škody 22 465,64 Eur (676 800,- Sk) takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 898,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na 92 %-nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.05.2007, doručenou súdu dňa 18.05.2007, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 22 465,64 Eur (676 800,- Sk) z titulu náhrady škody ublížením na zdraví, t.j. náhrady za bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.04.2004 v objekte autobusovej stanice v Bratislave - Mlynské Nivy utrpela ťažký úraz, ku ktorému došlo tak, že v uvedený deň okolo 18.00 hod. pred jedným z nástupných autobusových ostrovčekov do nej narazil zadnou časťou cúvajúci autobus pravidelnej linky. Žalobkyňa v dôsledku nárazu spadla pod vozidlo, pričom autobus naďalej pokračoval v cúvaní až do doby, keď sa ocitla pod zadným kolesom a hlasitý krik okolostojacich cestujúcich, ako aj trúbenie ďalšieho vedľa stojaceho autobusu neupozornil vodiča, že sa pod autobusom nachádza človek. Žalobkyňa bola prevezená sanitkou v poúrazovom šoku do nemocnice, kde sa podrobila náročnej operácii v rámci, ktorej jej bol implantovaný umelý bedrový kĺb (totálna endoprotéza). Žalobkyňa bola hospitalizovaná od 25.04.2004 do 19.05.2004 vo FNsP Bratislava Ružinov s následnou niekoľko mesačnou dobou liečenia. Hneď po prepustení z nemocnice, žalobkyňa písomne oznámila žalovanému predmetnú udalosť a súčasne ho požiadala o stanovisko, pričom žalovaný jej oznámil, že vec odstúpil na políciu. Nakoľko policajné orgány zostali dlhšiu dobu nečinné, žalobkyňa si dala na svoje náklady vypracovať znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia ortopédia MUDr. Petrom Jurigom znalecký posudok zo dňa 27.05.2004. V tomto znalec konštatuje, že doba liečenia žalobkyne trvala nepretržite od dňa 25.04.2004 do dňa vypracovania posudku, t.j. dňa 27.05.2004. Znalec konštatoval, že žalobkyňa utrpela zlomeninu krčka pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov, zmliaždenie temenno - záhlavovej oblasti hlavy vpravo, odreninu chrbtovej časti oboch lakťov. Zlomeninu krčka stehnovej kosti s posunom úlomkov vyhodnotil znalec z medicínskeho hľadiska ako zranenie ťažkého stupňa a zvyšné ako zranenia ľahkého stupňa. Z hľadiska mechanizmu vzniku zranení sa znalec stotožnil s priebehom nehody popisovanej žalobkyňou. Podľa jeho záverov charakter a rozsah zranení zanechali na zdravotnom stave žalobkyne trvalé následky .Operačné riešenie tejto vážnej zlomeniny implantáciou umelej náhrady je síce predpokladom pre mobilitu žalobkyne, avšak každá náhrada bedrového kĺbu je spojená s určitým stupňom obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu. Počas liečenia došlo ku komplikácii - uvoľneniu oboch komponentov totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu diagnostikované Oddelením nukleárnej medicíny NsP Nitra dňa 31.03.2005. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 20.05.2005 na ambulancii I. Ortopedickej kliniky LFUK doc. MUDr. Rehákom a rtg. vyšetrenia pravého bedrového kĺbu sa čiastočné uvoľnenie potvrdilo. Na základe uvedeného znalec v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. z titulu odškodnenia za spôsobené poškodenia na zdraví (bolesť) priznal znalec žalobkyni 364 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov, t.j. 564 bodov. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava II zo dňa 15.06.2005 bolo začaté a dňa 28.06.2005 vznesené obvinenie Q. R., vodičovi autobusu a zamestnancovi žalovaného, pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. V tomto konaní si žalobkyňa náhradu škody ako poškodená neuplatnila. Vyšetrovateľ pribral znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Dalibora Hojsíka, ktorý v znaleckom vo svojom posudku zo dňa 14.09.2005 konštatoval zlomeninu krčka stehennej kosti s následným operačným výkonom s hospitalizáciou a následnou liečbou a práceneschopnosťou v trvaní 5-7 týždňov. Zranenie žalobkyne posúdil ako ťažké a značne bolestivé liečené operačne s náhradou bedrového kĺbu, vážnu poruchu zdravia s trvalými následkami - poškodením funkcie pohybového aparátu a podstatným znížením pracovnej spôsobilosti a obmedzením dovtedajšieho spôsobu života pri vykonávaní bežných činností a s dlhšie trvajúcou poruchou zdravia. V zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. z titulu odškodnenia za spôsobené poškodenia na zdraví (bolesť) priznal znalec žalobkyni 270 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov s odporúčaním zvýšenia o 20 % (tj. 240 bodov), t.j. spolu 470 bodov (510 bodov po 20 % zvýšení navrhovanom znalcom). V dôsledku tohto zranenia je žalobkyňa trvale odkázaná na používanie francúzskej barly a taktiež jej bolo rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 25.10.2005 priznané postavenie občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vydaný tomu zodpovedajúci preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa poukazuje na to, že znalecké posudky, ktoré boli vydané v súvislosti s predmetnou nehodou jednoznačne preukázali, že zranenia ktoré žalobkyňa dňa 25.04.2004 utrpela sú dôsledkom a v priamej príčinnej súvislosti s nehodou. Podľa vyššie uvedenej vyhlášky sa odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určuje formou jednorazovej peňažnej sumy, ktorej základom je počet bodov stanovených v lekárskom posudku. Znalec MUDr. Peter Juriga vo svojom posudku priznal žalobkyni 364 bodov z titulu odškodnenia za spôsobené poškodenia na zdraví (bolesť) a za sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov, t.j. spolu 564 bodov, čo pri vtedajšej sume 60,- SKK za jeden bod predstavuje sumu 33 840,- SKK. Nakoľko išlo o vyhlášku platnú vyše štyridsať rokov, ktorá vychádzala z celkom iných spoločenských pomerov a neporovnateľne odlišných cenových relácií, súdy a súdna prax tento legislatívny nedostatok vo svojom rozhodovacom procese riešili dôslednou aplikáciou § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, o čom svedčí celý rad právoplatných súdny rozhodnutí, ktorými boli priznané náhrady zvýšené vo viacerých prípadoch od 25 až po 100 násobok základnej sadzby.
3. Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného vo svojej žalobe uviedla, že v dôsledku úrazu sa vo svojich 66 rokoch stala trvale invalidnou. Výrazné obmedzenie v obvyklom spôsobe života ju teda postihlo vo veku, keď si mohla zaslúžene užívať dôchodkový vek a plne sa venovať osobnému, rodinnému, kultúrnemu a spoločenskému životu, predovšetkým pomoci rodine pri výchove vnúčat. Tento zdravotný handicap ju však výrazne obmedzuje v obvyklom spôsobe života. Akýkoľvek pohyb aj pri bežných domácich prácach, nehovoriac o nákupoch alebo cestovaní, je totiž veľmi náročný, možný len za pomoci barly a naviac spojený s pretrvávajúcimi výraznými bolesťami bedrového kĺbu. Pričom zdôraznila, že liečenie takýchto zranení bolo spojené s nezanedbateľnými finančnými nákladmi, ktoré žalobkyňa bola schopná uhrádzať len za pomoci rodiny. Žalobkyňa je preto presvedčená, že odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sadzbou 564 bodov, čo pri sume 60,- SKK za jeden bod predstavuje sumu 33 840,- SKK je vzhľadom na súčasné spoločenské pomery a cenové relácie, ale aj s ohľadom na súdnu prac neadekvátne. Vzhľadom na spôsobený nenapraviteľný následok ide teda podľa jej názoru o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto sa domáhala toho, aby súd využil možnosť danú zákonodarcom a po objektívnom zvážení všetkých okolností primerane zvýšil odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na sumu 676 800,- SKK, čo predstavuje 20 násobok základného počtu bodov vypočítaného na základe znaleckého posudku.
4. Na základe výzvy žalovaného zo dňa 27.11.2007 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group podľa § 94 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016, pričom v zmysle § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Inštitút vedľajšieho účastníka teda zostal zachovaný aj naďalej, preto súd v konaní pokračoval aj so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ako s intervenientom na strane žalovaného.
5. Súd rozsudkom (medzitýmnym) zo dňa 18.6.2008, č.k. 8C/103/2007-82 vyslovil, že nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je dôvodný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uvedený rozsudok pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uznesením zo dňa 22.6.2010, č.k. 14Co/29/2009-121. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil a ustálil skutkový stav a nevykonal všetky dôkazy, predovšetkým vo vzťahu k záveru, že u žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa a vo vzťahu k záveru o výlučnej zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne.
6. Na základe právneho názoru Krajského súdu, tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/103/2007-204 zo dňa 28.01.2013, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolestné vo výške 13 049,19 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 169,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
7. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník (intervenient na strane žalovaného) v časti, ktorou súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu za bolestné vo výške 13 049,19 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 169,88 eur, z dôvodu § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "O.s.p.", t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pre určenie výšky odškodnenia je nutné najskôr zistiť, aké mala žalobkyňa a predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a následne dôsledne a presne zdôvodniť, aké predpoklady sú prítomné v uplatnení po vzniku udalosti, s ktorou je spojená škoda na zdraví. Podľa jeho názoru v napadnutom rozsudku absentujú odôvodnenia, prečo konajúci súd považoval za primeraný a presne realitu odzrkadľujúci u žalobkyne práve priznaný násobok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p.). Zároveň namietal, že súd prvej inštancie ničím nepodložil a dostatočne bližšie nešpecifikoval dôvody priznania vo výroku rozsudku uvedených súm, pričom absentuje akákoľvek bližšia argumentácia v prospech takto priznanej výšky odškodnenia, čo považuje za nesprávne a nedostatočné minimálne s ohľadom na rozhodovaciu prax ďalších konajúcich súdov a tiež s ohľadom na vlastnú prax pri výkone poisťovníctva. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A), Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004, sp.zn. I ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 4Cdo/171/2005) uviedol, že je potrebné za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, sa iba priklonil k návrhu žalobkyne zvýšiť ňou uplatnené nároky, avšak násobok tohto zvýšenia riadne nezdôvodnil, ani sa nezaoberal námietkami vedľajšieho účastníka (intervenient na strane žalovaného) týkajúcimi sa miery spoluzavinenia žalobkyne na jej zdraví, a teda možnosťou aplikácie § 441 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že prvoinštančný súd absolútne neprihliadol na tvrdenie samotnej žalobkyne, že na dráhu vyhradenú výlučne pre autobusy so zákazom vstupu pre chodcov, vstúpila vedome a dobrovoľne, z ktorého dôvodu má znášať škodu pomerne alebo úplne sama, nakoľko svojim konaním prispela k škodlivému následku. Uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie citoval v napadnutom rozsudku zároveň vyhlášku č. 32/1965 Zb. ako aj zákon č. 437/2004 Z.z., keď právne posudzovanie nárokov žalobkyne vychádza z predpisu účinného v čase, keď poškodenie zdravia nastalo. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozsudku absentuje primeranosť k povahe poškodenia zdravia ako aj primeranosť k povahe následkov škodovej udalosti k predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti uplatnenia žalobkyne v živote a v spoločnosti s tým, že podľa jeho názoru žalobkyňa nie je osobou, ktorá by bola pred škodovou udalosťou nejako mimoriadne úspešná v športe, ani zvlášť aktívna v oblasti spoločenského, politického alebo kultúrneho života a ani v akejkoľvek aktívnej alebo pasívnej spoločenskej činnosti nebude v ďalšom živote zásadne limitovaná. Upozornil, že je nutné vyžadovať, aby občan za žiadnych okolností a nikdy preukázateľne a dlhodobo neoslaboval vlastné úsilie o primeranú a kvalitnú ochranu svojho vlastného zdravia, keď tento nedostatok je zreteľný práve na strane žalobkyne, najmä v prejavoch nezodpovedného a neodôvodniteľného pasívneho konania resp. opomenutia v čase tesne pred vznikom nehody spojený s porušením § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj ignorovaním predpisov zakotvených v zákone o premávke na pozemných komunikáciách. V odvolaní poukázal na judikatúru, od ktorej sa napadnutý rozsudok značne odlišuje resp. je v protiklade k nej (rozhodnutie NS ČR zo dňa 13.6.2001, č.k. 25Cdo/1169/2000, rozhodnutie NS ČR zo dňa 29.1.2003, publikované pod č. C1674, rozsudok NS SR publikovaný Zo súdnej praxe č. 72, ročník 1996, rozsudok NS SR zo dňa 30.9.1996, č.k. 3Cdo/23/96, Rc 53/1997). Za pochybenie súdu prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že tento nedokázal stanoviť obdobie vytrpenej bolesti žalobkyne ako aj rozlíšiť skutočnosť, že po období vytrpenej bolesti (predmetné obdobie sa môže stanoviť napr. na základe rehabilitácie, hospitalizácie, znaleckým posudkom a pod.) sa nárok žalobkyne (aj keď bolesť môže pretrvávať napr. z dôvodu reoperácie), premieta do jej nároku na mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na novelu právnej úpravy odškodňovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v rámci ktorej zákonodarca stanovil horný limit plnenia za najťažšie formy zdravotného postihnutia vo výške základného ohodnotenia cca 3 640 400 Sk za najvyšší počet bodov plus max. 50%-né zvýšenie, t.j. spolu 5 460 000 Sk, čo sa pri porovnaní s priznanými sumami pre žalobkyňu javí ako zjavne neprimerané. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Proti rozhodnutiu podal odvolanie aj žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je nesporné, že žalobkyňa utrpela úraz, že k nehode došlo mimo nástupného ostrovčeka, na vozovke, v jazdnej dráhe autobusov, pričom žalovaný v súlade s príslušnými predpismi riadne zabezpečil označenie vozovky, ostrovčeky sú vybavené reťazovou zábranou slúžiacou proti vstupu cestujúcej verejnosti na vozovku a okolo každého nástupišťa sú aj písomné upozornenia s výzvou pre cestujúcu verejnosť, aby nevstupovala na vozovku. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pri odôvodnení spoluzavinenia žalobkyne nevychádzal zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu, keď žalobkyňa porušila vyššie uvedený zákaz a úmyselne vstúpila do jazdnej dráhy autobusu, pričom výpoveď svedkyne S. interpretoval značne odlišne než ako to bolo svedkyňou uvedené v zápisnici. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého sa žalobkyňa pri čakaní na ostrovčeku správala opatrne a na vozovku mimo ostrovčeka vstúpila v čase, keď žiadny autobus nebol v pohybe za účelom, aby si prečítala informačnú tabuľu stojaceho autobusu, keď odignoroval tvrdenie svedkov, že cúvajúci autobus bol v pohybe s tým, že opatrnosť žalobkyne by bola naplnená vtedy, ak by sa na trasu pristaveného autobusu opýtala ostatných cestujúcich alebo si pozrela informačnú tabuľu na ostrovčeku, resp. sa spýtala vodiča, ktorý vybavoval cestujúcich. Poukázal aj na to, že žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Na základe uvedeného mal za to, že škoda bola nesporne spôsobená aj zavinením žalobkyne, preto by mala škodu znášať pomerne. Vo vzťahu k dôvodnosti a výške bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa plne stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka s poukazom na nedostatočné preukázanie a následné zdôvodnenie okolností, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záverom o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa ( z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či činnosti uvádzané žalobkyňou aktívne vykonávala v čase nehody, resp. bezprostredne pred ňou, či z nich mala nejaký príjem, ako pravidelne tieto činnosti zabezpečovala a pod.). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Následne bola vec predložená Krajskému súdu. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 3Co/78/2014-232 zo dňa 13.09.2017, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolestné vo výške 13 049,19 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 169,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku o trovách konania, zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2017.
10. Krajský súdu v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, t.j. že subjekt zodpovednosti tu zodpovedá zásadne bez ohľadu na zavinenie, pričom predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Pokiaľ ide o zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa, existujú tri liberačné dôvody. Prvým liberačným dôvodom je, ak sa preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, druhým dôvodom je, že škoda síce bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať a tretím liberačným dôvodom je zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak príčinou škody bolo zavinené konanie poškodeného.
11. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nedokázal stanoviť obdobie vytrpenej bolesti žalobkyne, odvolací súd konštatoval, že je potrebné vychádzať z vykonaného dokazovania, predovšetkým z posudku vypracovaného MUDr. Petrom Jurigom zo dňa 27.5.2005, na základe ktorého možno ustáliť koniec obdobia vytrpenej bolesti žalobkyne dňom 27.5.2005, t.j. vypracovaním posudku MUDr. Petrom Jurigom, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobkyňa absolvovala kontrolné vyšetrenie na ambulancii I. Ortopedickej kliniky LF UK, výsledkom ktorého bol nález popisujúci známky čiastočného uvoľnenia umelého pravého bedrového kĺbu podľa novozhotoveného rtg vyšetrenia s odporučením užívania liekov proti bolesti a doplnenia ďalších pomocných vyšetrení. Až týmto kontrolným vyšetrením totiž bolo definitívne určené, že dochádza k čiastočnému uvoľneniu umelého bedrového kĺbu (ktorý bol voperovaný po úraze žalobkyne), teda došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne a prípadná ďalšia bolesť vzniká dôsledkom ďalšej skutočnosti - uvoľňovaniu umelého bedrového kĺbu. Až po následnej reoperácii by mohlo dôjsť k ďalšiemu prípadnému nároku na bolestné, pričom do tohto času sa bolestné môže odraziť v nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
12. Pokiaľ ide o výšku náhrady za bolestné, odvolací súd konštatoval, že hoci súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu posudzoval náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, každú samostatne, nijakým spôsobom neodôvodnil svoj záver, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa (v súvislosti s bolestným).
13. V súvislosti s určením násobku mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd konštatuje, že je potrebné, aby súd prvej inštancie aj v tomto ohľade doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia o závery ustálenej rozhodovacej praxe, príp. odôvodnenie odklonu od tejto praxe.
14. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovaným, vyriešiť otázku zodpovednosti žalovaného, a to aj s ohľadom na posúdenie zavinenia žalobkyne, v tejto súvislosti vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prípadne doplniť dokazovanie, posúdiť dôvodnosť a výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 a 3 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a dôkladné odôvodniť prípadný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).
15. Tým, že bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 C. s. p.).
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcov strán sporu, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, správou ošetrujúceho lekára žalobkyne, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. 2005/22654 zo dňa 25.10.2005, fotokópiou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrením žalovaného k žalobe, so zápisnicou z prerokovania dopravnej nehody, s nákresom autobusovej stanice, s fotografiami z miesta dopravnej nehody, s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, odvolaním intervenienta na strane žalovaného, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 5T/192/2009 zo dňa 23.12.2009, s potvrdením Slovenského zväzu záhradkárov, s prehlásením spoločnosti MAPA Slovakia Plus, s.r.o., s potvrdením spoločnosti CV PRODUCTS s.r.o., s obsahom mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou ZEPTER Slovakia spol. s r.o., so správou o ortopedickom vyšetrení žalobkyne zo dňa 20.05.2005, a ďalšími listinnými dôkazmi v spise, a zistil nasledujúci skutkový stav:
17. Žalobkyňa v priebehu konania na pojednávaní žalobu doplnila s tým, že má doteraz o predmetnej nehode problémy hovoriť. Pred úrazom bola zdravá, bez problémov v súvislosti so súčasnými poškodeniami. Pred úrazom bola povolaním učiteľka, učila telesnú výchovu a tomu zodpovedala aj kondícia žalobkyne. Keďže už bola na dôchodku, viedla bežný rodinný život, starala sa o dom, záhradu, a tiež o chorú sestru, ktorá zomrela v roku 2000. Doma pravidelne cvičila, bežná bola aj turistika na vrch Zobor, aj s vnučkou žalobkyne. S manželom chodievali v lete plávať. Po úraze tieto aktivity nemôže vykonávať. V súčasnosti sa môže pohybovať len za pomoci francúzskej barly. Nakoľko je jej manžel po operácii, v súčasnosti sa obaja nachádzajú v Bratislave u dcéry. Nákupy nemôže vykonávať, okrem nákupu vlastnej drogérie. Endoprotéza nebola organizmom prijatá a čaká ju reoperácia. Pri chôdzi dopadá na kratšiu nohu. K už spomínaným následkom sa pridali psychické problémy, nespavosť, predstavy a fantázie kolies autobusu, zhoršila sa jej imunitný systém. Subjektívny stav hodnotila ako zlý sprevádzaný neustálymi bolesťami.
18. Žalobkyňa taktiež uviedla, že v deň tejto nehody chcela s manželom na ceste z Nitry do Záhorskej Bystrice pri prestupe v Bratislave použiť štátnu linku, pričom sa ocitla na ostrovčeku, pri ktorom boli pristavené dva autobusy, ktoré stáli za sebou, pričom na jednom z nich nebolo vidno miesto cieľa, preto žalobkyňa jednou nohou vystúpila z ostrovčeka, snažiac sa dovidieť na prednú stranu autobusu a príslušnú ceduľku. Tak sa ocitla medzi dvoma autobusmi, z ktorých ten druhý začal cúvať, namiesto toho, aby šiel dopredu, čo žalobkyňa nemohla predpokladať. V podstate ju autobus pri cúvaní zachytil, následkom čoho žalobkyňa stratila rovnováhu a spadla rovnobežne v smere jazdy, pričom šofér autobusu pokračoval v cúvaní, až sa žalobkyňa celým telom ocitla pod autobusom a následne na upozornenie cestujúcich, aj druhého šoféra, autobus zastal. Tabule, zakazujúce vstup na miesto mimo ostrovčekov si nevšimla.
19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že priebeh nehody je zaznamenaný v zápisniciach z prerokovania dopravnej nehody z 02. a 04.06.2004. Z týchto vyplýva, že vodič autobusu linky č. 43 pristavoval na zastávku vozidlo cúvaním, nakoľko na nástupišti č. 42 stálo iné vozidlo. Žalobkyňa sa v tom čase nachádzala mimo ostrovčeka pre cestujúcich, teda na mieste fakticky i stavebne určenom ako vozovka a cúvajúceho vozidla a zľakla, spadla a udrela si nohu bez pričinenia vodiča vozidla. Žalobkyňa nerešpektovala prítomné písomné výzvy žalovaného podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vstúpila a pohybovala sa po vozovke a to za autobusom, čím ohrozila svoju osobu. Pre pohyb návštevníkov autobusovej stanice na Mlynských Nivách v Bratislave slúžia výlučne zastrešené schodiská, okolo každého nástupišťa je reťazová zábrana s písomným upozornením zákazu vstupu do jazdnej dráhy. Vzhľadom na skutkové okolnosti je zavinenie žalobkyne výlučnou príčinou škody a sama nesie zodpovednosť. Žalovaný si ako dopravca splnil všetky zákonom stanovené povinnosti a stanica je doposiaľ stavebne aj technicky zabezpečená spôsobom, aby nebol ohrozený život a zdravie cestujúcich. Vyjadrenie doložil zápisnicami z prerokovania dopravnej nehody. Vodič autobusu uviedol do zápisnice, že pri cúvaní po komunikácii na zastávku reagoval na krik a gestikuláciu cestujúcich z ostrovčeka tak, že zastavil vozidlo. Po vystúpení uvidel pod autobusom rovnobežne s jeho zadným čelom, kolmo na ostrovček ležať žalovanú. Sťažovala sa na bolesť a po posunutí vozidla bola s pomocou presunutá na lavičku. Počas informovania dispečera bola prevezená sanitkou z miesta nehody. Dispečer uviedol do zápisnice, že vodič nahlásil nehodu s tým, že pani prechádzajúca pri autobuse sa zľakla cúvajúceho vozidla, potkla sa a spadla, udrela si nohu. Vodič nenaznačil, že by došlo k vážnejšej udalosti, rozsah a špecifikáciu zranenia, polícia nebola volaná. Udalosť videli svedkovia pani K. a pán K..
20. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že v predmetnom prípade je daná minimálne 50 % spoluzodpovednosť žalobkyne a vzhľadom na bodové ohodnotenie a obsah lekárskych posudkov nebolo preukázané, že by v jej prípade išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. V časti bolestného z posudkov nevyplýva, že utrpela zvlášť mučivé bolesti a na tomto objektívnom stanovisku nemôže nič zmeniť ani jej subjektívna výpoveď. Podobne v časti sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkaz o zmene jej života.
21. Žalovaný v priebehu konania uplatnil aj námietku premlčania nároku žalobkyne, pričom žalovaný k tejto uviedol, že samotnú škodnú udalosť nemožno považovať za začiatok plynutia premlčacej doby, keďže v tomto prípade musí dôjsť k subjektívnej vedomosti o vzniknutej škode, jej rozsahu a tiež k zisteniu zodpovedného subjektu. Žalobkyňa sa prvýkrát relevantným spôsobom dozvedela, kto škodu spôsobil, až pri výsluchu na polícii dňa 28.06.2005 a o rozsahu škody, ktorá pozostáva z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia až z posudkov zo septembra 2005.
22. K námietke žalovaný uviedol, že žalobkyňa v máji 2004 poverila vo veci náhrady škody zastupovaním právneho zástupcu, ktorý sa v krátkom čase obrátil listom na žalovaného a z obsahu, ktorého vyplýva, že žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca mali vedomosť o tom, kto je za škodu zodpovedný a samozrejme aj o jej vzniku.
23. Svedok Q. R., vodič autobusu, vypovedal zhodne s obsahom zápisnice z prerokovania nehody, nevedel sa vyjadriť či došlo k nárazu, vylúčil, že by žalobkyňu prešiel kolesom. Pri cúvaní nebolo potrebné privolať ďalšiu osobu, nakoľko sa s vozidlom pohyboval asi 1 metra od ostrovčeka na vzdialenosť asi 4 metre.
24. Svedok D. P., dispečer, o udalosti vypovedal zhodne s obsahom zápisnice z prerokovania nehody.
25. Svedkyňa V. S. (B.) vypovedala, že zo svojho susedného nástupišťa videla, ako pred jej autobus sa zaradil ďalší autobus s tým, že po príchode a obídení jej autobusu zastavil trošku ďalej a potom zacúval pred svoju zastávku. Následne svedkyňa videla, ako autobus zadnou časťou, nie silno „drcol“ do žalobkyne, tá zle spadla skôr v dôsledku zľaknutia. V čase nárazu sa pohybovala medzi ostrovčekmi, očami akoby hľadajúc manžela, vozidlo si nevšímala a pri chôdzi si pravdepodobne pomáhala paličkou. Autobus po príchode na nástupište cúval asi dva metre.
26. Svedok Ľ. K. uviedol, že žalobkyňu registroval ako stojí pred druhým autobusom a číta jeho informačnú tabuľku, keď do nej „drcol“ iný, cúvajúci autobus. Nie silno, primerane k cúvaniu na zastávku, ale dostatočne na to, aby ju zhodil, naviac keď náraz nečakala. Z jeho pohľadu cúvajúci vodič ju nemohol vidieť.
27. Svedok Y. M., manžel žalobkyne uviedol, že v deň nehody po príchode z Nitry chceli pokračovať do Záhorskej Bystrice. Po príchode zhora na ostrovček číslo 26 sa rozišli a zisťovali svoje nástupište, priebeh úrazu manželky nevidel. Poprel, že by chodili medzi ostrovčekmi a vchádzali do dráh autobusov. Ich život sa po úraze rapídne zmenil. Obaja sú čerství dôchodcovia, pričom žalobkyňa, aj on, mali vyhliadky na spokojnú starobu.
28. Svedok Q. K. vypovedal, že ako vodič stojaceho autobusu celú situáciu vnímal až od momentu, keď pred sebou periférne zachytil padajúcu osobu, dovtedy sa venoval vybavovaniu cestujúcich a ako zbadal padať žalobkyňu, zatrúbil na kolegu, ktorý zastal a vybehol sa pozrieť, čo sa deje. Pamätá si, že vzhľadom na polohu žalobkyne pod autobusom bolo nutné, aby jeho kolega posunul autobus dopredu, aby sa k nej mohli dostať a minimalizovať tak prípadné ďalšie poškodenia. Svedok si nepamätal, či autobus pri cúvaní disponoval namontovaným výstražným systémom, ktorý zvukovo prípadne svetelne upozorňuje na cúvanie autobusu.
29. Svedok W. V., ktorý je zaťom žalobkyne, vypovedal, že pred úrazom bola žalobkyňa čulá žena, spoločensky angažovaná, pracovala v spolku záhradkárov, privyrábala si predajom Zeptery a Mapa Slovakia, pričom jej stav po úraze je charakteristický zníženou mobilitou a neustálou bolestivosťou. Najzásadnejšou aktivitou v živote žalobkyne v období pred úrazom bola starostlivosť o záhradu. V súčasnosti je táto aktivita vylúčená, nakoľko jej hybnosť je výrazne oslabená, keďže sa nevie sa zohnúť.
30. Svedok Y. M. uviedol, že žalobkyňa bola šikovnou, úspešnou, ambicióznou ženou, pričom zo dňa na deň sa zmenila na vystresovanú, neambicióznu ženu, ktorej jedinou starosťou namiesto pomoci druhým zostala otázka ako si pomôcť sama sebe.
31. Svedkyňa J.. Z. V., ktorá je dcérou žalobkyne, vypovedala, že úraz, ktorý sa stal matke, výrazne zasiahol do života celej jej rodiny. Pred úrazom to bola činorodá a energická žena s viacerými záľubami, pričom toto všetko náhle stratila. Zásadným problémom žalobkyne je odkázanosť, nakoľko nemôže zabezpečovať nákupy, ani chod domácnosti.
32. Žalovaný zhodne s intervenientom žiadali žalobu zamietnuť. Skutkové okolnosti tesne pred úrazom nasvedčujú tomu, že žalovaný sa úspešne ako prevádzkovateľ vozidla zbavil zodpovednosti výlučným zavinením poškodenej. Žalobkyňa sa v čase stretu s vozidlom pohybovala na vozovke, mimo nástupného ostrovčeka. Miesto autobusovej stanice je najvyššou dostupnou mierou stavebne aj technicky zabezpečené tak, aby sa cestujúci nemuseli a nemohli pohybovať na miestach, kde by bol ohrozený ich život alebo zdravie. Podľa ich názoru, škoda vznikla výlučne v súvislosti s protiprávnym konaním žalobkyne (zákon o premávke na pozemných komunikáciách) a žalovaný ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať nemohol škode zabrániť.
33. Podľa vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného, skutočnosť, že žalobkyňa vstúpila do jazdnej dráhy žalovaného v mieste, kde je to podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov výslovne zakázané, v dôsledku čoho spadla a zranila sa, predstavuje okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Podľa intervenienta je nemysliteľné, aby žalovaný prevádzkujúci hromadnú dopravu, prostredníctvom svojich zamestnancov vykonával sústavný dohľad nad konaním cestujúcich alebo konštrukčným resp. stavebným spôsobom, iným ako reťazovou zábranou, navyše so zreteľným oznámením o zákaze vstupu do jazdnej dráhy, zabránil cestujúcim vstupovať do priestoru, kde sa pohybujú motorové vozidlá. V tejto súvislosti si žalobkyňa spôsobila škodu sama svojím zavinením, čím túto škodu znáša sama (§ 441 OZ). Konanie žalobkyne má povahu nepriameho úmyslu, teda v jej prípade nejde o porušenie prevenčnej povinnosti na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Z uvedeného vyplýva, že sú tu naplnené dôvody liberácie žalovaného, nakoľko škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a nie okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
34. Zo správy o ortopedickom vyšetrení žalobkyne zo dňa 20.05.2005 vyplýva, že žalobkyňa dňa 25.04.2005 utrpela zlomeninu krčku pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov s ťažkým stupňom zmliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vpravo s ľahkým stupňom, odreninu chrbtovej časti oboch lakťov s ľahkým stupňom. Charakter a rozsah zranenia pravého bedrového kĺbu vytvorili predpoklad pre vznik trvalých následkov.
35. Výška bodového ohodnotenia za bolesť zranení žalobkyne bola stanovená podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že súdny znalec klasifikoval zlomeninu krčku stehnovej kosti nezaklinenej. Súdny znalec určil výšku bodového ohodnotenia za bolesť s počtom bodov 270 podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Výška bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bola stanovená podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že súdny znalec klasifikoval obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu stredné ťažké pod položkou 391.b. s počtom bodov 200.
36. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 5T 192/2009, zo dňa 23.12.2009 vyplýva, že obžalovaný Q. R., nar. XX.XX.XXXX M. V., bytom V., N. L.. Č.. XXX, zamestnaný ako vodič Slovak Lines, a.s. bol uznaný vinným z dôvodu, že dňa 25.04.2004 v čase o 18.20 hod. v Bratislave, na autobusovej stanici SAD Mlynské Nivy, ako vodič autobusu SAD zn. Karosa, EČV: A.-XXX J., cúval autobusom zo zastávky č. 43 smerom na zastávku č. 42 pri nástupných ostrovčekoch, pričom narazil do za ním stojacej chodkyne - poškodenej Z. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase stála za autobusom a v dôsledku nárazu spadla na zem, čím obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 21 ods. 2 ods. 3 Zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách a poškodená pri páde utrpela zlomeninu krčku stehnovej kosti pravej dolnej končatiny s predpokladanou dobou liečenia tri mesiace, pričom zranenie zanechalo u poškodenej trvalé následky v zmysle poškodenia funkcie pohybového aparátu, zníženia pracovnej spôsobilosti, obmedzenia dovtedajšieho spôsobu života pri vykonávaní bežných činností a porucha zdravia mala dlhšie trvajúci charakter, čím obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Zb. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2010.
37. Z potvrdenia Slovenského zväzu záhradkárov, základná organizácia Nitra-Zobor zo dňa 12.10.2011 vyplýva, že žalobkyňa bola členkou organizácie od roku 1983 do roku 2006. Do roku 1999 vykonávala funkciu predsedníčky zväzu, pričom pre svojich členov organizovala aj prednášky, či školenia.
38. Z potvrdenia spoločnosti MAPA Slovakia Plus, s.r.o. zo dňa 23.09.2011 vyplýva, že žalobkyňa pre uvedenú spoločnosť pracovala od roku 1995 do apríla 2004 a to v pozícii obchodného manažéra pre styk s klientmi reklamných projektov edičného plánu vydavateľstva a tzv. školského programu. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu úrazu žalobkyne.
39. Z potvrdenia spoločnosti CV PRODUCTS s.r.o. zo dňa 06.10.2011 vyplýva, že žalobkyňa bola registrovanou členkou MLM spoločnosti California Fitnes (Slovakia) a to v období od 17.07.1995 do 31.12.2005.
40. Z obsahu mandátnych zmlúv vyplýva, že žalobkyňa vykonávala v pozícii mandatár -reprezentant činnosť v prospech mandanta - ZEPTER Slovakia spol. s r.o.
41. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
42. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
43. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
44. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
45. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
46. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, cestujúci vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie na zastávke bez nástupného ostrovčeka vstupovať na vozovku, kým vozidlo verejnej hromadnej dopravy osôb nezastaví. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla. 47. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 48. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
49. Podľa § 7 ods. 1, 2, a 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
50. Úprava náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „náhrada") je zakotvená vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinná v čase nehody (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.").
51. Vymedzenie základných pojmov je upravené v ustanovení § 2 a v § 4 predmetnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
52. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne. (viď aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cdo 117/2000, 3 Cdo 114/2007).
53. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 5 Cdo 49/2012).
54. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná z časti.
55. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa 25.04.2004 v objekte autobusovej stanice v Bratislave - Mlynské Nivy utrpela žalobkyňa úraz, ku ktorému došlo tak, že o 18.20 hod. pred jedným z nástupných autobusových ostrovčekov do nej buchol zadnou časťou cúvajúci autobus pravidelnej linky žalovaného. Žalobkyňa v dôsledku nárazu spadla na zem, pričom autobus naďalej pokračoval v cúvaní až do doby, keď sa ocitla pod autobusom a hlasitý krik okolostojacich cestujúcich, ako aj trúbenie ďalšieho vedľa stojaceho autobusu upozornil vodiča, že sa pod autobusom nachádza človek a ten následne zastavil. Žalobkyňa bola prevezená sanitkou do nemocnice, kde sa podrobila operácii v rámci, ktorej jej bol implantovaný umelý bedrový kĺb (totálna endoprotéza). Žalobkyňa bola hospitalizovaná od 25.04.2004 do 19.05.2004 vo FNsP Bratislava Ružinov s následnou niekoľko mesačnou dobou liečenia. Na základe znaleckého posudku mal súd za preukázané, že žalobkyňa utrpela zlomeninu krčka pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov, zmliaždenie temenno - záhlavovej oblasti hlavy vpravo, odreninu chrbtovej časti oboch lakťov.
56. Súd dospel k názoru, že pasívne legitimovaným je žalovaný, nakoľko ide o právnickú osobu, vykonávajúcu dopravu, pričom zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ). Pre vznik zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú pri dopravnej nehode vodičom motorového vozidla sa vyžaduje splnenie podmienky, aby medzi jeho konaním a vzniknutou škodou bol vzťah príčinnej súvislosti. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nimi ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku tohto konania (t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k tomuto konaniu, nevznikla by ani škoda.)
57. V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom zo dňa 23.12.2009, sp.zn. 5T/192/2009 uznal Q. R. (vodiča autobusu, ktorý narazil do žalobkyne a zároveň zamestnanec žalovaného) vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a odsúdil ho k trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.
58. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď v rámci prevádzky ako dopravca porušil ustanovenia § 21 ods. 2 ods. 3 Zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, keď pri cúvaní autobusom narazil do za ním stojacej chodkyne-žalobkyne (t.j. konanie), čím jej spôsobil zlomeninu krčku stehnovej kosti pravej dolnej končatiny s predpokladanou dobou liečenia tri mesiace (t.j. následok), pričom toto konanie žalovaného je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý utrpela žalobkyňa, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k tomuto konaniu, nevznikla by ani škoda (t.j. ujma na zdraví žalobkyne).
59. Na základe uvedeného má súd za preukázané protiprávne konanie žalovaného a teda aj jeho zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne.
60. Za podstatnú skutočnosť považoval súd otázku posúdenia spoluzavinenia žalobkyne podľa § 441 Občianskeho zákonníka s ohľadom na tvrdenia žalovaného a intervenienta na strane žalovaného. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa v čase stretu s vozidlom pohybovala na vozovke, mimo nástupného ostrovčeka. Miesto autobusovej stanice je najvyššou dostupnou mierou stavebne aj technicky zabezpečené tak, aby sa cestujúci nemuseli a nemohli pohybovať na miestach, kde by bol ohrozený ich život alebo zdravie. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že žalobkyňa vstúpila do jazdnej dráhy žalovaného v mieste, kde je to podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov výslovne zakázané, v dôsledku čoho spadla a zranila sa, čo predstavuje okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať.
61. Na základe názoru odvolacie súdu, ktorý je pre prvostupňový súd záväzný, a to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, t.j. že subjekt zodpovednosti tu zodpovedá zásadne bez ohľadu na zavinenie, pričom predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Pokiaľ ide o zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa, existujú tri liberačné dôvody. Prvým liberačným dôvodom je, ak sa preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, druhým dôvodom je, že škoda síce bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať a tretím liberačným dôvodom je zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak príčinou škody bolo zavinené konanie poškodeného.
62. Súd poukazuje na to, že u žalovaného, ako prevádzateľa nemožno vyvodiť existenciu prvého ani druhého liberačného dôvodu, nakoľko súd ma preukázané, že škoda vznikla nárazom pohybujúceho sa autobusu. S poukazom na druhý liberačný dôvod, ktorým taktiež nie je možné vyvinenie žalovaného, nakoľko v tomto prípade z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by škoda bola spôsobená takou objektívnou skutočnosťou alebo subjektívnou skutočnosťou, ktorá by bola neodvrátiteľná (predovšetkým výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že išlo o náhle, nepredvídateľné a neočakávané vkročenie chodkyne do jazdnej dráhy autobusu, ktorému by sa pri vynaložení bežného úsilia ktoréhokoľvek vodiča nedalo zabrániť).
63. S poukazom na tretí liberačný dôvod, ktorý by nastal zavinením poškodenej, teda žalobkyne, pričom by šlo o konanie, ktoré prispelo alebo sa podieľalo na vzniku škody, a bolo teda jednou z príčin škody. V danom prípade súd považuje spoluzodpovednosť žalobkyne za preukázanú najmä z hľadiska prevenčnej povinnosti predchádzaniu škodám. Podľa vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie žalobkyne nebolo zodpovedné a opatrné, keďže v prípade, že by vyložene pozerala na tabuľku autobusu, ako v konaní tvrdila, tak by stála v jeho tesnej blízkosti a autobus, ktorý do nej narazil by nešiel tak blízko nej. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa teda nerešpektovala prítomné písomné výzvy žalovaného podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vstúpila na vozovku a to za autobus, čím ohrozila svoju osobu, teda nerešpektovala tabuľu zavesenú na reťaziach okolo ostrovčeka s nápisom zákazu vstupu do jazdnej dráhy. Súd taktiež poukazuje na to, že vyjadrenie o tom, že žalobkyňa pobehovala po jazdnej dráhe nebolo ustálené, ani preukázané. V uvedenom prípade je teda zrejmé, že žalobkyňa sa určitou mierou podieľala na spoluzavinení, preto súd s ohľadom na dané skutočnosti a vykonané dokazovanie určil podiel jej zavinenia na 10% zodpovednosti.
64. Súd určil spoluzavinenie žalobkyne v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/787/1965, ktorý určil, že ak sa peší chodec nepresvedčí o tom, či je cesta voľná, a prechádza cez vozovku, nesie na svojom poškodení motorovým vozidlom, ktoré do neho narazí, najmenej 10%. Rovnako 10% nesie zo svojej škody peší chodec, ktorý ide po nesprávnej strane vozovky, čo je tiež jednou z príčin poškodenia jeho zdravia motorovým vozidlom. Chodec tak porušuje ustanovenia § 42 vyhlášky č. 80/1966 Zb., čo je tiež okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku pri autobuse (Ro KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 12 Co 787/1965).
65. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že v predmetnom prípade je daná minimálne 50% spoluzodpovednosť žalobkyne, pričom tento súdu nepreukázal súdu, žeby spoluzodpovednosť žalobkyne by mala byť v takejto výške. V tomto prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že spoluzodpovednosť žalobkyne by mala byť vo výške 50%.
66. V porovnaní so škodou, ktorá vzniká na majetku občanov alebo právnických osôb, je škoda na zdraví špecifickým druhom škody. Logicky si túto škodu môže uplatňovať iba fyzická osoba (resp. pozostalí), pretože nie je možné spôsobiť škodu na zdraví, ktorou by bola postihnutá obchodná spoločnosť, mesto, obec, alebo iná právnická osoba. Ďalším rozdielom medzi škodou na majetku a škodou na zdraví je skutočnosť, že platný právny poriadok priznáva poškodeným na zdraví samostatný komplex oprávnení a spôsobov, akými si je možno vzniknutú škodu uplatniť. Toto právo poškodeného zákon priznáva z dôvodu, ktorý sa priamo netýka finančnej ujmy, ktorou trpí poškodení po poškodení zdravia, avšak slúži ako prostriedok na uhradenie ujmy spočívajúcej : 1. vo vytrpených bolestiach- teda pri bolestiach vzniknutých poškodením zdravia (napr. zlomeniny), liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia (napr. rehabilitácia). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom sa uvedie bodové ohodnotenie vytrpených bolestí. 2. v sťažení spoločenského uplatnenia- ide následky, ktoré súvisia s poškodením zdravia a majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného alebo obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Taktiež je potrebné bodové ohodnotenie prostredníctvom lekárskeho posudku.
67. Obe tieto formy nemajetkovej ujmy majú povahu jednorazového odškodnenia (teda nemajú povahu pravidelne sa opakujúcich finančných plnení). Vzhľadom k tomu, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo dňa 25.04.2004, súd pri bodovom ohodnotení vychádzal z príloh Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá bola účinná do 31.07.2004.
68. Čo sa týka preukázania výšky jednotlivých nárokov: bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli jednoznačne zo strany žalobkyne preukázané pričom súd pri určovaní výšky bodového ohodnotenia vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Dalibora Hojčíka, ktorý bol ustanovený ako znalec v trestnom konaní vedenom voči zamestnancovi žalovaného, ktorý bodové ohodnotenie bolestného určil na 270 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určil na 200 bodov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má nárok na odškodnenie za bolesť za 270 bodov x 60 SKK = 16 200,- SKK (prerátané konverzným kurzom 30,1260 SKK na menu euro - 537,74 eur). Za odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia súd priznal 200 bodov x 60 SKK = 12 000,- SKK (prerátané konverzným kurzom 30,1260 SKK na menu euro - 398,33 eur).
69. Nakoľko súd určil spoluzavinenie žalobkyne 10%, priznal jej za bolestné sumu 483,97 eur, a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 358,50 eur, čo predstavuje 90% súm určených na základe vyššie uvedeného bodového ohodnotenia.
70. Súd považoval za spravodlivé priznať žalobkyni v rámci týchto nárokov aj preukázané náklady spojené s liečením a to celkovo sumu 1 680,- SKK (56,13 eur) vynaloženú s pobytom žalobkyne v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany, a.s., ktorých vynaloženie má súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobkyňou.
71. Ako uviedol Krajský súd v Bratislave, v prvom rade je potrebné poukázať na to, že nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oprávnenosť a dôvodnosť je nutné posudzovať a vyčíslovať samostatne. Dôvody hodné osobitného zreteľa závisia u nároku za vytrpenú bolesť a u nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia od rozličných skutkových ako aj právnych okolností. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.
72. V prípade bolestného s poukazom na uvedené súd po opätovnom preskúmaní dôkazov, ako aj výpovedí, zistil, že z dokazovania nevyplynulo, že by v danom prípade došlo k naplneniu inštitútu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd upozorňuje na to, že judikatúra ustálila prípady hodné osobitného zreteľa, pričom týmto je napríklad strata orgánu alebo úplná strata mobility osoby. V prípade žalobkyne došlo k zhoršeniu kvality života, ale nie však do takej miery, že by to súd mohol považovať za tak fatálne, žeby bolo možné žalobkyni priznať výšenie miery odškodnenia prípustného pri prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd teda priznal žalobkyni len základné bodové ohodnotenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
73. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným v priebehu konania, súd uvádza, že pri právnom posúdení uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného je treba uviesť, že účelom premlčania je v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností. Pre náhradu škody na zdraví, a teda aj pre náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako čiastkového nároku náhrady škody na zdraví neplatí žiadna objektívna lehota, (ani trojročná, ani desaťročná objektívna lehota ustanovená pre uplatnenie nároku na náhradu škody), a to z dôvodu jej špecifického charakteru. Škoda na zdraví sa totiž môže v určitých prípadoch prejaviť až po niekoľkých rokoch, teda so značným časovým oneskorením po vzniku udalosti, ktorá škodu spôsobila. V súvislosti s premlčaním práva na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sa podľa doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poškodený dozvie o škode v momente ustálenia jeho zdravotného stavu, teda keď sa po skončení liečby jeho zdravotný stav ustáli natoľko, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Cdo/146/2011 zo dňa 03.10.2011).
74. Tak ako uviedol odvolací súd, v danom prípade je potrebné vychádzať z vykonaného dokazovania, predovšetkým z posudku vypracovaného MUDr. Petrom Jurigom zo dňa 27.05.2005, na základe ktorého možno ustáliť koniec obdobia vytrpenej bolesti žalobkyne dňom 27.05.2005, t.j. vypracovaním posudku MUDr. Petrom Jurigom, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobkyňa absolvovala kontrolné vyšetrenie na ambulancii I. Ortopedickej kliniky LF UK, výsledkom ktorého bol nález popisujúci známky čiastočného uvoľnenia umelého pravého bedrového kĺbu podľa novozhotoveného rtg vyšetrenia s odporučením užívania liekov proti bolesti a doplnenia ďalších pomocných vyšetrení. Až týmto kontrolným vyšetrením totiž bolo definitívne určené, že dochádza k čiastočnému uvoľneniu umelého bedrového kĺbu (ktorý bol voperovaný po úraze žalobkyne), teda došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne a prípadná ďalšia bolesť vzniká dôsledkom ďalšej skutočnosti - uvoľňovaniu umelého bedrového kĺbu. Až po následnej reoperácii by mohlo dôjsť k ďalšiemu prípadnému nároku na bolestné, pričom do tohto času sa bolestné môže odraziť v nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania žalovaného nie je opodstatnená, nakoľko žalobkyňa podala svoju žalobu dňa 18.05.2007, teda v žiadnom prípade nemohla uplynúť žiadna premlčacia lehota.
75. Na pojednávaní, konanom dňa 04.10.2018. žalobkyňa žiadala súd, aby pripustil zmenu žaloby, a to tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumu 22.465,64 EUR s 8% ročným úrokom z omeškania od 05.10.2016.
76. Uznesením zo dňa 04.10.2018 súd pripustil zmenu žaloby a to tak, že nový petit znel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 22.465,64 EUR s 8% ročným úrokom z omeškania od 05.10.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
77. Dňa 15.11.2018 doručil intervenient na strane žalovaného podanie, v ktorom podal námietku premlčania voči príslušenstvu novo znejúceho žalobného návrhu. Svoju námietku odôvodnil tým, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právo na úroky, i keď sú príslušenstvom pohľadávky, je relatívne samostatným právom, ktoré oprávnený môže (ale aj nemusí) súčasne uplatniť s istinou. Úroky z omeškania sa premlčujú, nakoľko ide o majetkové právo.
78. Vzhľadom na uvedené považuje súd námietku premlčania príslušenstva - úroku z omeškania za dôvodnú, nakoľko aj v prípade príslušenstva je potrebné toto uplatniť včas, keďže aj uplatnenie príslušenstva má premlčaciu dobu, pričom žalobkyňa tento úrok z omeškania neuplatnila včas, keďže žaloba bola podaná dňa 18.05.2007 a úrok z omeškania, t.j. príslušenstvo si žalobkyňa uplatnila až na pojednávaní konanom dňa 04.10.2018.
79. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní voči žalovanému úspešná v priznanej sume 898,60 Eur z celkovej uplatňovanej sumy 22 465,64 Eur. Žalovaný bol teda v tomto konaní úspešnejší, t.j. 96 % úspechu žalovaného k 4 % úspechu žalobkyne. Celkový úspech žalovaného predstavuje teda 92 % (t.j. 96 % - 4 %).
80. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.