Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-3-2017.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, W., t.č. bytom M. XX, XXXX F., H., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka Y. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, W., t.č. bytom M. XX, XXXX F., H., a otec O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, W., t.č. bytom W. XX, S., zastúp.: JUDr. Veronikou Štrbovou, advokátkou, Trnava, Športová 12, o návrhu na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov o znížení výživného v nasledovnom znení:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. narodenej XX.X.XXXX sumou 70 eur mesačne počnúc dňom 11.10.2017, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec sa zaväzuje zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 11.10.2017 do 31.1.2019 v sume 630 eur v pravidelných splátkach po 18 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
II. Súd zastavuje konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú za obdobie od 1.4.2017 do 10.10.2017.
III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/75/2013-39 zo dňa 31.3.2014 v časti výšky výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.10.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd znížil výšku výživného ktoré platí na maloletú A.. Návrh odôvodnil tým, že mu rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 37P/75/2013-39 zo dňa 31.3.2014 bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne. Takto určené výživné žiadal znížiť na sumu spočiatku 30 eur mesačne, v priebehu konania na sumu 70 eur mesačne s odôvodnením, že od posledného rozhodovania vo veci došlo k zmene pomerov na jeho strane, pretože od decembra 2016 je starobným dôchodcom a v súčasnej dobe už nedosahuje taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné v doposiaľ určenej výške. Výživné žiadal znížiť odo dňa 1.4.2017. V priebehu konania upravil dátum, od ktorého žiadal znížiť výživné, keď ho žiadal znížiť odo dňa podania návrhu na súde a svoj návrh v časti, v ktorej sa domáhal zníženia výživného za obdobie od 1.4.2017 do 10.10.2017 zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 37P/75/2013-39 zo dňa 31.3.2014, bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 200 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol zamestnaný v spoločnosti JOMA Slovakia, spol. s r.o. Jaslovské Bohunice a dosahoval priemerný príjem okolo 1.050 eur mesačne. Dňa 28.2.2017 bol s ním tento pracovný pomer ukončený z dôvodu nadbytočnosti, pretože v tom čase bol už starobným dôchodcom. V decembri 2016 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 106,60 eur, v roku 2017 poberal dôchodok vo výške 120 eur a v roku 2018 vo výške 124,50 eur. Okrem toho pracoval v spoločnosti Kamen s.r.o. Brestovany na základe dohody o pracovnej činnosti od 27.7.2017 do decembra 2017, následne od 14.2.2018 do 13.4.2018 a dosahoval príjem v priemernej výške 84 eur mesačne. Na základe dohody o vykonaní práce pracuje od 6.6.2018 u P. M. so sídlom Modra, a dosahuje príjem v priemere okolo 80 eur v čistom. V septembri 2017 mu bol priznaný starobný dôchodok z Českej republiky vo výške 171,07 eur po prepočte. Býva v podnájme, za ktorý platí nájomné 350 eur a 10 eur za energie, výdavky na stravu odhaduje na 50 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného sa mu značne znížil príjem, nakoľko v súčasnej dobe dosahuje príjem len vo výške 327 eur, žiadal o zníženie výživného. Výživné od doby, od kedy má znížený príjem, platil vo výške 50 eur mesačne.
3. Matka s návrhom na zníženie výživného spočiatku nesúhlasila, v priebehu konania zmenila svoj názor a vzhľadom na dosahovaný príjem zo strany otca súhlasila s výživným vo výške navrhovanej otcom dieťaťa. Uviedla, že od roku 2010 žije v Rakúsku, následne sa za ňou vysťahovala aj maloletá A.. Od 3.7.2017 do 22.6.2018 bola zamestnaná v spoločnosti TOIFL Franz GmbH Miesenbach, kde s ňou bol pracovný pomer ukončený. Z pracovného pomeru dosahovala príjem okolo 1.200 eur v čistom. Od 23.6.2018 až doteraz je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 969 eur, okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške 199 eur mesačne. Býva v podnájme spolu s maloletou, kde platí nájomné 400 eur. Maloletá je študentkou 3. ročníka súkromnej školy (na úrovni našej strednej školy). Platí jej školné 200 eur, 70 eur mesačník na cestovanie a internet okolo 100 eur mesačne. Maloletá nemá príjem z brigádnickej činnosti ani z praxe, ktorú absolvuje.
4. Procesný opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky a otca, ako aj s celým obsahom súdneho spisu.
6. Na pojednávaní dňa 7.2.2019 predstúpili pred súd obaja rodičia, ktorí žiadali o schválenie ich dohody o znížení výživného zo strany otca na maloletú A., na základe ktorej sa otec zaviazal platiť maloletej výživné v sume 70 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda od 11.10.2017, s ktorou výškou výživného matka súhlasila. Otec dieťaťa sa zároveň zaviazal zaplatiť matke dieťaťa aj zročné výživné, a to v primeraných pravidelných splátkach.
7. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane výživou povinného otca dieťaťa došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zníženie výživného, keď súčasný preukázaný príjem otca je vo výške 327 eur mesačne, a to za súčasnej jeho snahy zvýšiť si príjem popri starobnom dôchodku ktorý poberá, aj prácou na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti. Z takéhoto príjmu, ktorý otec mesačne dosahuje je zrejmé, že výživné v doteraz určenej výške 200 eur nie je schopný platiť bez toho, aby neohrozil svoje základné osobné potreby. Vzhľadom k takémuto záveru, súd schválil dohodu ktorú rodičia uzavreli, nakoľko i keď nie je bezprostredne v záujem dieťaťa, bolo potrebné zohľadniť možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý medzičasom dosiahol dôchodkový vek a v závislosti od toho je aj jeho príjem ktorý dosahuje a z ktorého platí výživné, podstatne nižší. Z toho dôvodu súd návrhu vyhovel tak, ako to je uvedené vo výroku I.
14. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
15. Súd rozhodol o znížení výživného otca na dieťa od podania návrhu, teda od 11.10.2017, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V časti presahujúcej tento dátum súd konanie zastavil v zmysle účinného späťvzatia návrhu v tejto časti zo strany otca, v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
16. V dôsledku toho, že otec platil v rozhodnom období výživné v nižšej výške ako v tej, na ktorú mu výživné bolo znížené, súd vo výroku I. zároveň vyčíslil otcovi aj nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.10.2017 do 31.1.2019, ktorý činí 630 eur, po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec už zaplatil v celkovej výške 450 eur. Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 18 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože rodičia dieťaťa sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len zo strany procesného opatrovníka dieťaťa, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).