Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/329/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: X.. N. N., bytom Q. XX, S. C., správca úpadcu spedservise s. r. o., IČO: 46 006 656, so sídlom Slovenská 35, Kolárovo, proti žalovaným: 1. C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, Z., 2. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, Z., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. novembra 2018 č. k. 8C/80/2018-57 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, § 344, § 328 ods. 1 a uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 02. 11. 2018 sa žalobca domáha, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., okres Z., obec Z., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 28455/413, záhrada o výmere 286 m2, parcela č. 28455/703, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 28455/703 v spoluvlastníckom podiele žalovaného v 1. rade v pomere 1/10 k celku nehnuteľnosti a na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., okres Z., obec Z., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 28451/116, záhrada o výmere 1059 m2, parcela č. 28451/233, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 342 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 28451/233 v spoluvlastníckom podiele vo vlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade v pomere 1/1 k celku v prospech žalobcu na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky žalobcu v sume 13.159,87 eura s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11Up/853/2018 a na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky žalobcu z titulu zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vo výške 12.500 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že žalobou v upomínacom konaní sa domáha voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 13.159,87 eura s príslušenstvom, pretože žalovaný v 1. rade nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, a to postupovať pri výkone funkcie konateľa v súlade so záujmami spoločnosti, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda vo výške 13.159,87 eura. Zároveň si žalobca voči žalovanému v 1. rade uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty vo výške 12.500 eur v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 2 a § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom ohľadom tohto nároku doposiaľ súdne konanie neprebieha, keďže žalobca čaká na uplynutie lehoty určenej žalovanému v 1. rade na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Úpadca spedservice s. r. o. má voči žalovanému v 1. rade ako konateľke úpadcu pohľadávky v celkovej výške 25.659,87 eura, a keďže ide o pomerne vysokú sumu, jej zaplatenie je nevyhnutné zabezpečiť práve prostredníctvom inštitútu

zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ďalej uviedol, že dôraz na zabezpečenie majetku je potrebné klásť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca zabezpečuje majetok pre uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní, a teda je všeobecný záujem daný konkurzným zákonom na tom, aby veritelia úpadcu boli uspokojení v čo najväčšom rozsahu. Na druhej strane, takéto zabezpečovacie opatrenie neobmedzí žalovaných žiadnym spôsobom, pokiaľ nemajú úmysel s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať a zbaviť sa jej, teda na svoj význam a charakter je takéto opatrenie primerané. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o pomerne vysokú sumu pohľadávok a tiež vzhľadom na konanie žalovaného v 1. rade a jeho prístupu k svojim povinnostiam vykonávať funkciu konateľa v záujme spoločnosti spedservice s. r. o., má žalobca obavu, že uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1. rade bude v prípade exekúcie ohrozené, resp. bude ohrozené vymoženie jeho pohľadávok. Žalobca z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností v pomere 1/10 k celku nehnuteľnosti a spolu so žalovaným v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v pomere 1/1 k celku, pričom žiaden iný majetok žalovanej v 1. rade, z ktorého by prípadne bolo možné pohľadávku uspokojiť, nezistil. Žalobca dôvodnosť a trvanie nároku preukázal príslušnými účtovnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že na pokladni úpadcu sú účtované finančné prostriedky v sume 13.159,87 eura a listinami, z ktorých vyplýva oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda aj existencia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12.500 eur. K návrhu predložil ako prílohy uznesenie o vyhlásení konkurzu, návrh na vydanie platobného rozkazu, výzvu na zaplatenie sumy 13.159,87 eura, záznam zo stretnutia s konateľom úpadcu zo dňa 09. 07. 2018, pokladničnú knihu spedservice s. r. o., výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty, účtovnú závierku úpadcu ku dňu 31. 12. 2017, list vlastníctva č. XXXX a č. XXXX a hlavnú knihu analytickej evidencie ku dňu 30. 11. 2017. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania žalovaného mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu žalobcu k uplatneniu takejto možnosti. Základnými predpokladmi vydania zabezpečovacieho opatrenia sú: návrh na jeho vydanie; spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadeného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dokazovanie sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd po preskúmaní podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že v prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Žalobca v návrhu len skonštatoval, že ide o pomerne vysokú sumu, pričom treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobca zabezpečuje majetok pre uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní, a teda je všeobecný záujem daný konkurzným zákonom na tom, aby veritelia úpadcu boli uspokojení v čo najväčšom rozsahu. Žalobca dokonca vyslovene v návrhu uviedol, že pokiaľ žalovaní nemajú úmysel s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať a zbaviť sa ich, takéto zabezpečovacie opatrenie žalovaných žiadnym spôsobom neobmedzí. Z uvedenej formulácie a predložených dôkazov je teda zrejmé, že žalobca nielenže neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, ale ani netvrdil, že má vedomosť o tom, že by žalovaní vyvíjali akúkoľvek aktivitu týkajúcu sa ich majetku (napr. v smere zbavovania sa ho). Jedným zo základných predpokladov je hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. U žalovaných môže byť dôvodom ich konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Iba poukázanie žalobcu na prístup žalovaného v rade 1. k svojim povinnostiam vo funkcii konateľa bez preukázania akýchkoľvek konkrétnych úkonov žalovaných smerujúcich k zmenšeniu ich majetku, je nepostačujúce pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu žalobcu musí byť

zrejmé, že celkové okolnosti a správanie sa žalovaných alebo ich predchádzajúce úkony osvedčujú, že k nakladaniu a zbavovaniu sa majetku žalovanými reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Žalobca nepoukázal na žiadne úkony žalovaných, ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, a teda podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie žalovaných smerujúce k predaju nehnuteľností na úkor žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca neosvedčil základné zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a preto v zmysle ustanovenia § 328 v spojení s ustanovením § 344 návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, keď súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V podanom návrhu konkurzný správca podrobne zdôvodnil okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu takéhoto návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Preukázal, že podal voči žalovanej v 1. rade žalobu o peňažné plnenie a tiež skutočnosť, že po úspechu v konaní bude ďalej zabezpečovať vymoženie tejto pohľadávky v prospech konkurznej podstaty úpadcu a to za účelom použitia takýchto finančných prostriedkov na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu. K podaniu návrhu ho motivoval predovšetkým záujem na tom, aby pristupujúc k veci s odbornou starostlivosťou správcu zabezpečil také podmienky, za ktorých bude vedieť prisúdenú pohľadávku aj vymôcť. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má preukázať už reálne nakladanie žalovaných nehnuteľnosťou. Ak by žalovaní urobili úkon smerujúci k nakladaniu s nehnuteľnosťou a žalobca by mal o tom dôkaz, musela by byť listina o právnom úkone, vyhotovená žalovanými už predložená katastru nehnuteľností, kde by žalobca túto skutočnosť zistil z toho, že pri nehnuteľnosti by svietila plomba. Avšak v čase, kedy už listina, ktorou by žalovaní mienili nehnuteľnosť previesť, bola katastru doručená a bolo by ju reálne vidieť ako dôkaz na liste vlastníctva cez katastrálny portál, už by vydanie zabezpečovacieho opatrenia ani neprichádzalo do úvahy, pretože by sa najprv musela zapísať skoršia listina o právnom úkone, ktorou by prípadne žalovaní chceli nakladať s nehnuteľnosťou, avšak po tomto zápise ako ďalšia v poradí listina súdu o vydaní zabezpečovacieho opatrenia by už zapísaná byť nemohla z dôvodu, že žalovaní, respektíve žalovaná v 1. rade by už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. Žiadna iná možnosť zabezpečenia majetku pre prípad budúcej úspešnej exekúcie preto do úvahy neprichádza a žalobca je toho názoru, že súd sa so splnením podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nevysporiadal správne. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017, s ktorým sa stotožňuje. V prípade napadnutého uznesenia súdu a návrhu žalobcu ide o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a nie neodkladného opatrenia vo forme zákazu nakladať, uvedené dôvody považuje žalobca za správne aj pre svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec po právnej stránke, svoje rozhodnutie odôvodnil chýbajúcimi podmienkami pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nie je možné naplniť, keď žalobca nemá ako vedieť prípadný úmysel žalovaných s nehnuteľnosťou nakladať, toto vie zistiť len z katastra nehnuteľností, avšak tak ako bolo uvedené, v čase, keď úmysel nakladať s nehnuteľnosťou má možnosť zistiť, reálne nie je možné pre skoršie podanie zapísať v katastri nehnuteľnosti vydané zabezpečovacie opatrenie, zapisované až po zápise skoršej istiny. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva.

3. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručil žalovaným návrh, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu na vyjadrenie. Žalovaní sa k nim nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., okres Z., obec Z., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 28455/413, záhrada o výmere 286 m2, parcela č. 28455/703, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. 28455/703 v spoluvlastníckom podiele žalovaného v 1. rade v pomere 1/10 k celku nehnuteľnosti a na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., okres Z., obec Z., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej

mape, parcela č. 28451/116, záhrada o výmere 1059 m2, parcela č. 28451/233, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 342 m2, rodinný dom so súpisným číslom 1745 postavený na parcele č. 28451/233 v spoluvlastníckom podiele vo vlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade v pomere 1/1 k celku v prospech žalobcu na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky žalobcu v sume 13.159,87 eura s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11Up/853/2018 a na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky žalobcu z titulu zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vo výške 12.500 eur s príslušenstvom.

6. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladané opatrenie.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 . Toto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra (kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení.

14. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

15. Súd prvej inštancie návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keď mal za to, že žalobca neosvedčil základné zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Samotná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, či už priznaná súdnym rozhodnutím alebo nie, sama o sebe nemôže vždy predstavovať dôvod pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia musí preukázať dôvodnosť návrhu v tom, že je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca túto skutočnosť v podanom návrhu nepreukázal. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným žalovaným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (k podanému odvolaniu sa nevyjadrili), odvolací súd rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .