Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-98-2017.pdf
PDF · 163.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobkyne: I. Š., G.. XX.XX.XXXX, K.: A., G. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom: Skalica, Potočná 191/39 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Kubániho 16 o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1407,67 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd u r č u j e , že dohoda o poskytovaní služieb č. 8500081140 uzavretá medzi stranami sporu dňa 23.09.2014 je neplatná.
III. Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1407,67 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti výrokov I., II. v plnom rozsahu.
V. Súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v časti výroku III. v plnom rozsahu.
VI. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdne poplatky za žalobu vo výroku I. v sume 84 eur a vo výroku II. v sume 99,50 eur Okresnému súdu Skalica do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Skalica dňa 12.10.2017 domáhala, aby súd: 1. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť jej sumu 1407,67 eur titulom bezdôvodného obohatenia; 2. sumu 1407,67 eur titulom primeraného finančného zadusťučinenia; 3. určenie, že Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 23.09.2014 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná a priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V skutkových tvrdeniach uviedla, že bola dňa 23.09.2014 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081140 (ďalej len zmluva) medzi stranami sporu, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného poskytnúť jej úver v sume 1500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť 42 splátkami vo výške 81,99 eur mesačne, resp. 42 splátkami vo výške 47,43 eur mesačne. Súčasne so zmluvou bola podpísaná Dohoda o poskytovaní služieb, predmetom ktorej je poskytovanie služieb za poplatok 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. OZ, vzťahujú sa na neho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvu. V zmluve sa nenachádzal žiaden údaj o termíne splatnosti splátky istiny, úrokov či iných poplatkov a ani termín konečnej splatnosti úveru a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má právo len na vrátenie sumy, ktorú jej reálne poskytol. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 15000 eur, ale bola vyplatená len suma 1350 eur, keď žalovaný započítal poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 eur. Zmluvné dojednania boli vopred naformulované zmluvné podmienky, ktoré ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť ovplyvniť. Zmluvná podmienka bodu 10.1 zmluvných dojednaní o započítaní poplatku za poskytnutie úveru predstavuje neprijateľnú podmienku, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, bolo zakomponované do množstva textu, žalovaný v podstate ukryl zmluvné dojednanie o započítaní poplatku za poskytnutie úveru na úplne iné miesto a do inej listiny, než kde sa nachádzali dojednania o poplatku za poskytnutie úveru. Súčasťou listín, ktoré bolo potrebné podpísať pre poskytnutie úveru bola i Dohoda o poskytovaní služieb (ďalej len dohoda), na základe ktorej bola dojednaná odplata vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a takto bola povinná mesačne uhrádzať žalovanému tiež sumu 34,56 eur. Poplatok bol zjavne neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi, keď za poplatok nebolo poskytnuté adekvátne protiplnenie a väčšinu služieb mal žalovaný poskytnúť automaticky, bez akéhokoľvek poplatku. Poplatok bola povinná hradiť po celú dobu splácania úveru zo zmluvy a to i v prípade, že zruší alebo pozastaví poskytovanie jednotlivých služieb. Reálny význam Dohody spočíva v úmyselnom navýšení výšky splátky za poskytnutý úver tak, aby žalovaný nemusel údaj o skutočnej výške splátky započítať do hodnoty RPMN a do hodnoty ročnej úrokovej sadzby úveru a navodil tak u spotrebiteľa dojem, že ide o výhodný úver. Dohoda je neplatná pre rozpor s dobými mravmi, keď u žalovaného ide o nekalú obchodnú praktiku a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje nejaký ďalší právny úkon. Do mesiaca júl 2017 boli realizované v prospech žalovaného zrážky zo mzdy spolu v sume 1639,80 eur a od októbra 2014 do decembra 2015 uskutočnila celkom úhrady na účet žalovaného v sume 1117,87 eur. Celkom v prospech žalovaného plnila v sume 2757,67 eur. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy porušil viaceré zákonné ustanovenia a došlo k splneniu predpokladu v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta ZOS pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Výška predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný obohatil v dôsledku zrážok zo mzdy nemajúcich oporu v zmluve. Jej príjem bol obmedzovaný nezákonnými zrážkami zo mzdy, nemohla tieto finančné prostriedky používať a žalovaný ich mal k dispozícii bez akejkoľvek odplaty. Na preukázanie svojich skutkový tvrdení ako dôkazy označila: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 23.09.2014, Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 23.09.2014, výpis z účtu, zmluvné dojednania, potvrdenie o vykonaní zrážok, potvrdenia o vkladoch na účet žalovaného.
2. Žalovaný v rámci procesnej obrany navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov právneho zastúpenia. V skutkových tvrdeniach uviedol, že v časti určenia neplatnosti Dohody je určovacia žaloby v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadom právnej skutočnosti prípustné len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis a preto je podľa § 137 písm. d) C.s.p. neprípustná. Žalobkyňa sa nedomáha určenia práva a podľa písm. d) uvedeného ustanovenia žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby v čase jej podania neupravoval. Zmluva obsahu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa v žiadosti/zmluve, ale aj zmluvnými dojednaniami, keď v zmysle čl. 13 zmluvy sú zmluvné dojednania neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy. Poukázal na ustanovenia čl. 4.5, 9.1 zmluvných dojednaní. Deň splatnosti poslednej splátky úveru bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorého vyplýva aj termín konečnej splatnosti, ktorý je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. K poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Ak bol žalobkyni na účet poukázaná nižšia suma, ako bol dohodnutý úver, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý úver nižší, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru. O poplatku, jeho výške a splatnosti bola žalobkyňa informovaná už v predzmluvnej fáze prostredníctvom formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, aj v samotnej zmluve bod 5 a 6. Poukázal na stanovisko NBS zo dňa 29.01.2016. Poplatok za poskytnutie úveru bol započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, čo vyplýva zo zmluvy. K Dohode, jej obsahu, k odplate žalobkyňa nemala žiadne výhrady v období celých 3 rokov. V Dohode je uvedené, čo predstavuje protiplnenie a žalobkyňa netvrdila, že by o také služby nemala záujem, že nechce platiť odplatu. Dohodu bolo možné ukončiť podľa záverečných ustanovení. V zmysle čl. I bod. 1. dohody o uhrádzaní odplaty v prípade zrušenia dohody sa dotýka odplaty za spotrebiteľský úver, nie odplaty za uzatvorenie dohody. Poprel nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď ustanovenie vyžaduje rozhodnutie súdu s výrokom, v ktorom je konštatované porušenie práva alebo povinnosti. Žalobkyňa neodôvodnila, čo ju viedlo k požiadavke nároku vo výške identickej s výškou sumy bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď žalobkyňa nepristúpila k špecifikácii, kedy sa dozvedela o údajnom obohatení a nárok považuje za neurčitý a nepreskúmateľný. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol dôkazy: štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, stanovisko NBS, dohodu o zrušení Dohody o poskytovaní služieb + stanovisko veriteľa k žiadosti, splátkový kalendár k Dohode o zrušení, z ktorých súd predložil štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dohodu o poskytovaní služieb. Nad rámce navrhnutých dôkazov predložil reprezentatívny príklad výpočtu RPMN. Ostatné navrhnuté dôkazy nepredložil.
3. Žalovaná v replike zo dňa 06.02.2019 neuviedla nové skutkové tvrdenia, nenavrhla ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, citovala ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s nekalou obchodnou praktikou.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z tlačiva „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081140“ podpísanej žalobkyňou (dlžníkom- spotrebiteľom) dňa 19.09.2014 v Skalici a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 23.09.2014 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobkyňa Žiadosť/ Zmluvu podpisovala, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobkyne na svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyni sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 23.09.2014. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené („nevypĺňajte“). Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. V bode 5., 6. bol uvedený informatívny údaj o mesačnej platbe: 81.99 eur, poskytnutej čiastke úveru (úverový limit): 1500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2142,06 eur, predpokladaná RPMN/RPMN za úver (v %): 26,14/25,74, ročná úroková sadzba úveru (v%): 18,08, priemerná RPMN za úver (v%): 44,06. Podľa čl. 13. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa Zmluvných dojednaní platných od 01.09.2014: čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na úver dlžníka uvedený v zmluve v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy; čl. 2.5. poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy; čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2.2., čl. 10.1. poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru/revolvingu a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.
6. Podľa Dohody o poskytovaní služieb podpísanej žalobkyňou a žalovaným v ten istý deň ako Žiadosť/ Zmluva (19.092014/23.09.2014) pod bodom 1. upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody. Podľa bodu 7.1. sa zákazník zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a túto odplatu bude splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru. Podľa bodu 7.2. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody sa uvedie aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Počet a dátum splatnosti splátok odplaty podľa tejto dohody je rovnaký s počtom a dátumom splatnosti splátok úveru a úroku za úver. Ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o úvere. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky odplaty podľa tejto dohody o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto dohody mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnúť inak. V čl. II. dohody bola uvedená definícia služieb ako služba „Informácia o zostávajúcich záväzkoch“, „Odklad splatnosti splátok“, „Informácia pred splatnosťou splátky“, „Informácia o prijatí platby“, „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „Zmena zmluvy na podnet klienta“, „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, „Druhá upomienka zdarma“, „Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančných agentom“.
7. Podľa Zmluvných dojednaní čl.. 2.2. veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o RÚ. Oznámenie veriteľa podľa predchádajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo zmluvy o RÚ, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výške úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy o RÚ. Podľa čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o RÚ. Podľa čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokom splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Podľa čl. 10.1. Poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.
8. Podľa tlačiva Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.09.2014 k žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8500081140 ako hlavné vlastnosti spotrebiteľného úveru je uvedený bezúčelový revolvingový spotrebiteľský úver, doba trvania zmluvy: na neurčito, splátky prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať: výška mesačnej splátky 47,43 eur, počet splátok 42, termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom kalendárneho mesiaca, celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť: 2142,06 eur, vyžadované záruky: dohoda o zrážkach zo mzdy, úroková sadzba: fixná 18,08%, RPMN: 26,17% s odkazom na reprezentatívny príklad uvedený na zadnej strane formulára, súvisiace náklady: poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, náklady v prípade oneskorených splátok, iné dôležité právne aspekty.
9. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne k 31.07.2017 bolo zrazených v prospech žalovaného č. 8500081140 spolu 1639,80 eur. Podľa výpisov z účtu žalobkyne v prospech žalovaného na VS 8500081140 zaplatila vkladom sumu 1117,87 eur. Spolu žalobkyňa plnila žalovanému v súvislosti s poskytnutým úverom v sume 2757,67 eur.
10. Výsluchom žalobkyne mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrela vrátane dohody o poskytovaní služieb. K žiadosti o poskytnutie úveru bola donútená svojou situáciou, keď manžel prišiel o zamestnanie, všetky náklady domácnosti hradila len z svojho príjmu a následne sa s manželom rozviedli. K podpisu zmluvy prišlo pred činžovým domom, v ktorom býva. Zmluvu si neprečítala, je pravda, že ústne bola oboznámená s tým, že úver bude poskytnutý za poplatok 150 eur, budú jej poskytované služby formou SMS správa o zostatku úveru, prijatej platbe. Splátky zasielala vkladom z účtu, ale pri omeškaní s jednou platbou pár dní, jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Až následne zistila v akej výške žalovaný od nej žiadal odplatu za poskytnutý úver, ktorý jej bol vyplatený v sume 1350 eur. K naliehavému právnemu záujmu prostredníctvom advokáta v súvislosti s určením neplatnosti dohody o poskytovaní služieb poukázala na to, že žalovanému plnila na základe uzavretej dohody ako odplatu, čím bola znížená jej životná úroveň a služby, ktoré mali byť poskytované boli právne bezvýznamné.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, keď žalovaný vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom uzavretej zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1500 eur. Súd preto posúdil uplatnený nárok žalobkyňou v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
12. Podľa § 9 ods. 1, 2, 9, 10, 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa §52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Súd mal v konaní preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 23.09.2014 poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 1500 eur, ktorý jej bol vyplatený v sume 1350 eur. V konaní nebolo sporné poskytnutie úveru a vyplatenie v sume 1350 eur. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa plnila v prospech žalovaného celkom v sume 2757,67 eur.
17. Žalobkyňa namietala vo svojich skutkových tvrdeniach, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), z ktorého dôvodu sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami sporu zostala táto skutočnosť sporá. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy má súd za to, že zmluva neobsahuje náležitosť pod písm. f) zhora a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Zmluva obsahuje údaje ako je uvedené pod bodom 5. odôvodnenia. Žiadny údaj o konečnej splatnosti úveru nie je v zmluve uvedený. Nie je možné súhlasiť so žalovaným s odkazom na čl. 4.5. zmluvných dojednaní, keď deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru a z ustanovenia čl. 9.1. zmluvných podmienok sa revolving uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou. Predmetom zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1500 eur, nie revolvingu. Jedná sa o typovú zmluvu, ktorá je tlačivom Žiadosti/Zmluvy, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a spotrebiteľ mal vyplniť údaje okrem údajov pod bodom 6. o schválenom revolvingovom úvere. Sám žalovaný odkazuje na zmluvné dojednania, kde v čl. 2.2. má veriteľ povinnosť odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, v rámci ktorého bude okrem iného obsahov údaj o splatnosti úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, čim potvrdzuje, že tento údaj nebol uvedený v žiadosti/zmluve. Žalovaný nepredložil súdu listinný dôkaz označený ako oznámenie veriteľa o schválení úveru a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a súd nemohol posúdiť a vyhodnotiť obsah tohto dôkazu.
18. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani náležitosť výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov z už uvedeného dôvodu, že termín splátok nie je uvedený v zmluve, odkaz v zmluvných dojednaniach poukazuje na oznámenie o schválení úveru, ktoré nebolo súdu predložené. Taktiež nebol súdu predložený splátkový kalendár, na ktorý poukazuje žalovaný. Žalovaný ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť a to pod sankciou považovania úveru za bezúročný a bez poplatkov. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, príp. porovnať s inými ponukami na trhu (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010). Termín splátky nebol uvedený v texte zmluvy, ani v zmluvných dojednaniach.
19. Na tomto právnom závere nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016,a ktoré poukazuje žalovaný.
20. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
21. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch v citovaných ustanoveniach, nad rámce Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
22. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice, keď ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR. V zmysle tejto judikatúry je uvedené ustanovené potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatok, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej aplikácie rozhodnutia ESD v rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán, ktorú sú fyzickými alebo právnickými osobami.
24. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia ESD.
25. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na tomto mieste treba totiž zdôrazniť striktnosť a jednoznačnosť tohto ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu rozčlenenia splátky na časť pripadajúcu na zaplatenie istiny, úrokov, prípadne poplatkov, vrátane prípadného poradia, ktorým sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Samotný žalovaný nepopiera, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným tieto náležitosti nespĺňa, pretože táto zmluva obsahuje údaj o výške splátky, o počte mesačných splátok a termíne splatnosti každej splátky, vrátane konečnej splatnosti úveru, avšak neobsahuje špecifikáciu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch jednotlivých častí splátky (t.j. istina, úrok a poplatky). Ako bolo vyššie naznačené, uvedenú striktnosť citovaného zákona nemožno za daných okolností pri jednoznačnom znení tohto zákona slovenského právneho poriadku preklenúť ani tzv. eurokonformným výkladom tohto zákonného ustanovenia.
26. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, súd poukazuje na to, že judikatúra vyšších súdov v otázke jeho aplikácie je odlišná. Preto súd odkazuje na hore citované ustanovenie § 54 ods. 2 OZ a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
27. Súd vzhľadom na uvedené pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší. Princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa“.
28. V súvislosti s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15 súd poukazuje na aplikačnú prax a rozhodnutia súdov napr. KS v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, sp.zn. 1Co/2/2017 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 16Cp/7/2017 zo dňa 24.07.2017, sp.zn. 10Co/88/2017, sp.zn. 22Co/34/2017, KS v Trenčíne sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28.02.2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11kCo/164/2017 zo dňa 27.06.2017, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/127/2017.
29. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur, k tomuto súd uvádza, že výška poplatku nebola uvedená ako náležitosť v zmluve o úvere, ale bol uvedený len vo formuláre označenom ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V predmetnom prípade dojedanie o poplatku so žalobkyňou nebolo dojednané v zmluve, zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať, že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v Žiadosti/Zmluve je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 11. zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Sám žalovaný tvrdil, a preukázal, že o poplatku, jeho výške bola žalobkyňa informovaná v predzmluvnej fáze prostredníctvom formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že v celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je poplatok za poskytnutie úveru (bod. 5., 6. žiadosti/zmluvy (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru), ale tento nie je žiadnou sumou špecifikovaný ako obligatórna náležitosť zmluvy. Obsahová stránka poplatku musí zahŕňať činnosť, ktorá je v záujme spotrebiteľa, ale tieto skutočnosti zo samotného označenia poplatku nevyplývajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Súd vyvodil ten istý záver v súvislosti s námietkou žalovaného, keď podľa zmluvných dojednaní došlo k započítaniu ako zákonom uznanej forme splnenia záväzku. Žalovanému nevznikol nárok na takéto plnenie a teda nemohol nastúpiť inštitút započítania. Dojednanie o započítaní je podmienkou uvedenou v zmluvných dojednaniach, ktoré sú formulárové, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť túto podmienkou akýmkoľvek ovplyvniť, ani si ju nevymienila. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené dojednanie bolo individuálne dojednané so žalobkyňou.
30. V prípade, že v spotrebiteľskej zmluve chýba čo i len jedna obligatórna náležitosť považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
31. Skôr než súd vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú vzniesol z dôvodu právnej opatrnosti s tým, že žalobkyňa nešpecifikovala, kedy sa dozvedela o údajnom obohatení sa žalovaného na jej úkor. Žiadnymi inými skutkovými tvrdenia vznesenú námietku premlčania neodôvodnil.
32. Podľa§ 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenie (§ 1010 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Pri posúdení vznesenej námietky premlčania má súd za to, že uplatnený nárok žalobkyňou nie je premlčaný. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.10.2017. V konaní uplatnená suma na vydanie bezdôvodného obohatenia 1407,67 eur bola uhrádzaná žalobkyňou formou zrážok zo mzdy za obdobie od februára 2016, teda menej ako dva roky pred podaním žaloby.
35. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď plnila žalovanému na základe Žiadosti/Zmluvy a Dohody o poskytovaní služieb (ďalej len dohoda), u ktorej sa domáhala určenia, že je neplatná.
36. Vzhľadom na procesnú obranu zo strany žalovaného v súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti dohody, keď určovacia žaloby je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis s odkazom na § 137 písm. c), d) C.s.p. sa súd zaoberal prípustnosťou takejto žaloby.
37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (zákon o ochrane spotrebiteľa), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
38. Podľa § 11 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
39. Podľa § 137 písm. c), d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
40. Žalobkyňa sa žalobou nedomáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, pretože sa domáhala splnenia povinnosti, keď súd ako predbežnú otázku vyriešil, že považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere a jednoznačne súvisí so zmluvou o úvere. V zmluve o úvere je uvedená mesačná splátka 81,99 eur, ktorá predstavuje súčet splátok úveru 47,43 eur a splátok podľa dohody za služby 34,56 eur (2,56% z poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku). V samotnej dohode čl. I. bod 1. bolo uvedené, poskytovanie dohodnutých služieb je k uzavretej zmluve o úvere s rovnakým číslom ako je číslo príslušnej zmluvy. Je potom nepochybné, že odplata za služby, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté súvisí s poskytnutým konkrétnym úverom- úverovou zmluvou. Žalobkyňa sa takto domáhala čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti uzavretej dohody. Súd má za to, že boli splnené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.01.2018 v § 11 ods. 4, keď sa spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle podzákonného odkazu k uvedenému ustanoveniu, zákonodarca za takú žalobu považuje žalobu podľa § 337 písm. c), d) C.s.p. Z uvedeného je zrejmé, že boli v čase vyhlásenia rozhodnutia splnené predpoklady vyžadované procesno-právnou úpravou na konanie o určovacej žalobe. Okrem uvedeného má súd za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sčasti predstavuje aj plnenie titulom uzavretej dohody. Úspech v časti žaloby o určenie neplatnosti dohody predpokladá úspech v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 42. Súd má za to, že uzavretá dohoda ako právny úkon je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom, keď sa malo jednať o odplatu za doplnkové služby v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom pre neprijateľnosť poplatku, jeho netransparentnosť a neprimeranú výšku. Za poskytované služby bola dojednaná odplata vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 2,56% zo sumu 1350 eur, ktorý predstavuje 34,56 eur mesačne, splatnú v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Odplata mala byť splatená v 42 mesačných splátkach, celkom tak odplata mala predstavovať sumu 1451,52 eur (42 x 34,56). Uvedené vyplýva aj z obsahu zmluvy o úvere, keď boli dohodnuté splátky v sume 81,99 eur (47,43 + 34,56) v prípade uzavretia dohody. Z uvedeného vyplýva, že odplata za služby predstavuje ešte vyššiu sumu (1451,52) eur) ako výška skutočne poskytnutého úveru 1350 eur. V bode 7.1. bolo dohodnuté, že ak dôjde k zosplatneniu splátok, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky odplaty o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa dohody mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aj keď nebudú žalobkyni ako spotrebiteľovi do budúcnosti poskytované dohodnuté služby z dôvodu vyhlásenia okamžitej splatnosti bola by povinná odplatu zaplatiť v plnej výške. Súd má za to, že sa jedná o cielene vytvorenú zmluvu s odplatou, ktoejá sledovaným cieľom je dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu, ktoré by získal žalovaný z úrokov formálne uvedených v zmluve. Pri dohodnutej mesačnej splátke za poskytnutý úver a odplatu v dohode 81,99 eur a počte mesiacov 42 by predstavovalo plnenie v prospech žalovaného sumu 3443,58 eur pri reálne poskytnutých peňažných prostriedkov 1350 eur. Súd má za to, že takéto dohodnuté plnenie je obchádzaním zákona a v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto v tejto časti žaloby žalobkyne vyhovel a určil, že dohoda je neplatná.
43. Súd s použitím uvedeného právneho posúdenia vyhodnotil poskytnutý úver žalobkyni ako bezúročný a bez poplatkov a dohodu ako nepltný právny úkon. Žalobkyňa bolo povinná vrátiť žalovanému výšku poskytnutého úveru 1350 eur. Súd posúdil nárok žalobkyne ako plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
44. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
45. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
46. Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. V konečnom dôsledku to znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany.
47. Súd mal preukázané, že žalobkyňa plnila v prospech žalovaného titulom uzavretej Žiadosti/Zmluvy a dohody celkom v sume 2757,67 eur. Súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa plnila žalobcovi bez právneho dôvodu. V časti plnenia na základe dohody, ktorú súd určil za neplatnú, žalobkyňa plnila titulom plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému skutočne poskytnutú sumu úveru 1350 eur. Keďže plnila celkom v sume 2757,67 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodného obohatenie v sume 1407,67 eur.
48. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením zo strany žalobkyne, súd uložil žalovanému bezdôvodné obohatenie vydať a to zaplatením žalovanej sumy a súčasne určil neplatnosť uzavretej dohody.
49. V časti uplatneného nároku žalobkyňou na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1407,67 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia má súd za to, že námietka žalovaného o neunesení dôkazného bremena v tejto časti uplatneného nároku je dôvodná.
50. Podľa § 3 ods. 5 druhá veta zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
51. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
52. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle citovaného ustanovenia po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. Kým nie je rozhodnutie právoplatné, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore. V danom konaní sa žalobkyňa domáha ochrany spotrebiteľa a to uložením povinnosti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti spotrebiteľskej dohody z dôvodu porušenia povinností žalovaným uloženým zákonom o ochrane spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch. V tejto časti súd vyhovel žalobe žalobkyne, ktoré rozhodnutie však doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Súd má za to, že žalobkyňa v časti uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala právoplatným rozhodnutím, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva a povinnosti na súde voči žalovanému. Žaloba je preto v časti tohto uplatneného nároku podaná predčasne. Súd preto žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
55. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia, keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. Vzhľadom k komu, že žalobkyňa v jednej žalobe uplatnila tri samostatné nároky, postupoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Žalobkyňa bola úspešná v uplatnených nárokoch vo výroku I., II., a preto jej súd priznal v týchto nárokov nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V časti výroku III. bol úspešný žalovaný a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
56. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
57. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
58. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od súdneho poplatku sú oslobodení okrem iných: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
60. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdne poplatky za žalobu v časti výrokov I. a II. z dôvodu, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľ, ktorý sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu od súdnych poplatkov oslobodená. Súdny poplatok vo výroku I. predstavuje podľa pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatok 6% zo sumy 1407,67 eur, t.j. sumu 84 eur a vo výroku II. podľa položky 1 písm. b), ak nemožno predmet plnenia oceniť peniazmi sumu 99,50 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).