Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cr-4-2017.pdf
PDF · 120.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, XXX XX G., občan Slovenskej republiky, 2/ JM Partner s.r.o., Gemerská 1776/6, 010 08 Žilina, IČO: 45 938 636, oba subjekty na strane žalobcu zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997 proti žalovanému: Euro Data SK, a.s., Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44 271 875, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, o zrušenie Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-31/2016 zo dňa 17.10.2016 a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/, 2/ ako účastník rozhodcovského konania na strane žalovaného, vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp V-31/2016, sa žalobou, podanou dňa 21.12.2016 na tunajšom súde podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. posledná časť vety (rozhodcovská zmluva nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky) a bod 3. prvá časť vety (rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, proti žalovanému, v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu, domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-31/2016 zo dňa 17.10.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2016. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého Rozhodcovského rozsudku a o priznanie náhrady trov konania žalobcovi 1/, 2/ voči žalovanému. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 31.01.2017.
2. Žalobu odôvodnil nasledovne: Žalovaný, v procesnej pozícii žalobcu, podal dňa 24.02.2016 na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava (ďalej len „RS SOPK“), žalobu, ktorou sa domáhal voči žalobcovi 1/, 2/, v procesnej pozícii žalovaného 1/, 2/, zaplatenia sumy 30.053,96 Eur s príslušenstvom, sumy 3.285,51 Eur titulom zročného úroku z omeškania a náhrady trov konania, ktoré konanie je vedené na RS SOPK pod sp. zn. Rsp V-31/2016. Rozhodcovský súd vydal dňa 17.10.2016 rozhodcovský rozsudok, v ktorom zaviazal žalovaného 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30.053,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.041,94 Eur od 28.04.2012 do 01.03.2013, t.j. v sume 911,56 Eur, zo sumy 10.653,554 Eur od 02.03.2013 do 30.07.2015, t.j. v sume 2.311,67 Eur, zo sumy 7.653,54 Eur od 31.07.2015 do 02.09.2015, t.j. v sume 62,28 Eur, zo sumy 5.653,54 Eur od 03.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 9.788,92 Eur od 30.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.329,38 Eur od 10.06.2012 do zaplatenia a zo sumy 11.282,38 Eur od 11.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodcovský súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 7.335,32 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.133,70 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. (dôkaz: rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.10.2016)
3. V žalobe doručenej dňa 24.02.2016 RS SOPK žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 30.053,96 Eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar, dodaný žalobcom žalovanému 1/ spolu s úrokmi z omeškania a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania. Voči žalovanému 2/ odôvodňoval žalobca svoj nárok (na solidárne plnenie žalovaného 2/ so žalovaným 1/) ručiteľským záväzkom žalovaného 2/. Ďalej žalobca odôvodnil svoj nárok uzavretím Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011 medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej realizoval žalobca žalovanému 1/ dodávky tovaru. Na účel úhrady ceny za dodaný tovar, žalobca vystavil žalovanému 1/ postupne nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2012 splatnú dňa 27.04.2012 na sumu 12.041,94 Eur (z tejto faktúry žalovaný 1/ uhradil dňa 01.03.2013 sumu 1.388,40 Eur, dňa 30.07.2015 sumu 3.000,00 Eur a dňa 02.09.2015 sumu 2.000,00 Eur)
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 30.03.2012 splatnú dňa 29.05.2012 na sumu 9.788,92 Eur
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 splatnú dňa 09.06.2012 na sumu 3.329,12 Eur
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 11.04.2012 splatnú dňa 10.06.2012 na sumu 11.282,38 Eur. (tieto faktúry žalovaný 1/ neuhradil žalobcovi).
4. Právomoc RS SOPK na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu odvodzoval žalobca od rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v čl. 5 písm. a) Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011. Žalobca 1/, 2/ (v rozhodcovskom spore žalovaný 2/, 1/) namietal v žalobnej odpovedi zo dňa 22.04.2016, doplnenej podaním zo dňa 03.06.2016, neexistenciu právomoci RS SOPK, čo odôvodnil neplatnosťou žalovaným (pôvodne žalobcom) predloženej rámcovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011 (ďalej len „RKZ“). Podľa názoru žalobcov 1/, 2/ je RKZ neplatná z nasledujúcich dôvodov:
a) k dodaniu tovaru žalobcovi 1/ na základe žalovaným predloženej RKZ nikdy nedošlo. Tovar, ktorý bol žalobcovi 1/ dodaný, bol dodaný len na základe jednotlivých ústnych kúpnych zmlúv, pretože v tej dobe iná zmluva, a teda ani RKZ, uzavretá nebola. Tá, ktorú predložil žalovaný, sa mala týkať dodávok tovaru až od júla 2012, nie spätne. Žalobca namietal, že žalobca 1/ v dňoch od 26.09.2011 do 30.09.2011 kontaktoval viacerých dodávateľov ohľadom možnosti dodania tovaru - špecifikovanej elektrotechnicky za účelom ďalšieho dodania koncovej firme - Star dogs system, s.r.o., následne od konca septembra do decembra 2011 prebiehala medzi žalobcom 1/ a žalovaným komunikácia s viacerými cenovými ponukami ohľadom možnej obchodnej spolupráce, pričom žalovaný e-mailom zo dňa 12.12.2011 odoslal žalobcovi 1/ správu, že tovar nevie dodať do konca roku 2011. Z uvedeného dôvodu boli dodávky realizované až v období január - apríl 2012. Spoločnosť Star dogs system, s.r.o. ako konečný odberateľ tovaru zaplatil žalobcovi 1/ (svojmu dodávateľovi) len prvé dve dodávky, v dôsledku čoho sa žalobca 1/ dostal do finančných problémov a žalobca 2/ z tohto dôvodu poskytol žalobcovi 1/ finančnú pôžičku 10.000,00 Eur na aspoň čiastočné krytie nákladov. Žalovaný bol o celej situácii informovaný. Následne v júli 2012 žalovaný inicioval stretnutie, na ktorom bol žalobca 1/ pod určitým nátlakom uvedený do omylu a uzavrel RKZ, ktorú žalovaný antidatoval s dátumom 30.09.2011, čo si žalobca nevšimol. Avšak žalovaný evidoval túto RKZ pod číslom XXXXXXXXXX, z ktorého je identifikovateľný dátum 08.07.2012, čo zodpovedalo obchodnému stretnutiu žalobcu 1/ so žalovaným. (dôkazy: žalobná odpoveď žalovaného 1/, 2/ zo dňa 22.04.2016, jej doplnenie zo dňa 03.06.2016, stanovisko žalovaného 1/, 2/ zo dňa 24.06.2016 a zo dňa 14.07.2016)
5. Rozhodcovský súd sa s uvedenou argumentáciou nedostatočne vysporiadal, nakoľko sa zameral len na skutočnosť, že v RKZ je dátum 30.09.2011 uvedený trikrát. Toto považoval za kľúčové a podľa jeho názoru si teda dátum žalobca 1/ a 2/ ako jeho konateľ musel všimnúť. Ďalej bez vyhodnotenia tvrdení týkajúcich sa rokovaní o obchodovaní a dodávkach tovaru medzi žalobcom 1/ a žalovaným vrátane priložených dôkazov (e-mailovej komunikácie a cenových ponúk) mal súd za to, že žalobca 1/ a 2/ nepredložil súdu dôkaz o tom, že táto zmluva nebola uzavretá v uvedený deň. Za preukázané mal len tvrdenia žalovaného, a to predloženou zmluvou a faktúrami zo septembra a novembra 2011.
b) ďalej žalobca 1/ a žalobca 2/ namietali, že ani faktúry, ktoré žalovaný predložil v konaní, svojim obsahom nepreukazovali tvrdenie žalovaného, že boli vystavené na základe spornej RKZ. Všetky faktúry totiž odkazujú len na objednávky žalobcu 1/, ani jedna neobsahuje odkaz na RKZ. V období dodania tovaru, za ktorý boli vystavené vyššie špecifikované faktúry žalovaného nebola medzi stranami sporu uzavretá žiadna RKZ. V návrhu žalovaného úplne chýbal kauzálny súvis medzi RKZ a objednávkami žalobcu 1/.
6. Rozhodcovský súd sa ani s touto argumentáciou nevysporiadal a nezaujal k nej stanovisko. Namiesto toho sa vyjadril, že strany nenamietajú platnosť svojho podpisu. Avšak žalobca 1/ a 2/ nenamietal, že dokument označený ako RKZ nepodpísal, ale to, že nebol podpísaný v čase, ktorý žalovaný uviedol na jej písomnom vyhotovení, t.j. 30.09.2011. Namietal preto, že uvedená RKZ nie je aplikovateľná na spor týkajúci sa žalovaných faktúr.
c) rovnako žalobca 1/, 2/ namietal, že nedošlo k platnému uzavretiu RKZ, teda nedošlo ani k dohode o kúpnej cene, o splatnosti faktúry a o rozhodcovskej doložke, nakoľko všetky faktúry a dodanie tovaru sa uskutočnilo výhradne na základe objednávok žalobcu 1/. Uvedené RKZ nie je možné považovať za platný právny úkon, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 409 Obch. zák., konkrétne vymedzenie predmetu kúpy, množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu. Zmluva je tiež čo do obsahu neurčitá a táto neurčitosť spôsobuje jej neplatnosť. (dôkaz: Rámcová kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011)
7. Rozhodcovský súd sa opäť nedostatočne vysporiadal aj s touto argumentáciou, nakoľko v bode 3.7 rozhodcovského rozsudku uviedol: „Predmetom dojednaného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ (vyjadreným v čl. 1 písm. a) RKZ) bola kúpa tovaru (výpočtovej techniky) žalovaným 1/ od žalobcu a jeho následný predaj pod obchodným menom žalovaného 1/. Samotný predaj tovaru mal prebiehať na základe jednotlivých objednávok (osobných, písomných faxom, poštou, či prostriedkami elektronickej komunikácie, prípadne aj telefonicky). V čl. 3 písm. a) RKZ bol dojednaný odber tovaru, pričom bola prípustná aj platba za tovar s odloženou splatnosťou a v čl. 3 písm. b) bol dojednaný záväzok žalovaného 1/ uhrádzať cenu za tovar v lehote splatnosti faktúry. V čl. 1 písm. d) RKZ bola exaktne vymedzená povinnosť žalovaného 1/ objednaný tovar odobrať a zaplatiť zaň kúpnu cenu (ktorá je podľa čl. 2 RKZ uvedená v cenníku na webovskej stránke žalobcu) a cenu služieb a nákladov spojených s dodávkou tovaru.“
8. K zákonnej požiadavke na predávajúceho, a to k záväzku predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, sa rozhodcovský súd vôbec nevyjadril. Naopak, považoval RKZ za platne dojednanú s potrebnými náležitosťami a vzťahujúcu sa aj na individuálne kúpne zmluvy uzavreté medzi stranami.
d) v rozhodcovskom konaní bola namietaná neplatnosť ručiteľského záväzku žalobcu 2/ z dôvodu, že nespĺňalo potrebné formálne a obsahové náležitosti. Rovnako tak žalobca 1/, 2/ argumentoval, že v čase vystavenia objednávok sporná RKZ neexistovala, teda neexistoval ani ručiteľský záväzok.
9. Rozhodcovský súd k tejto otázke zaujal nasledovné stanovisko v bode 3.9 rozhodcovského rozsudku: „Senát ďalej preskúmal ručiteľské vyhlásenie, obsiahnuté v čl. 4 RKZ. V ňom žalovaný 2/ vyhlásil, že „...uspokojí predávajúceho, ak kupujúci nesplní záväzky z tejto zmluvy“. Takto formulované ručiteľské vyhlásenie, je podľa názoru senátu, súladné s úpravou § 303 Obch. zák., podľa ktorého „Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.“. Podľa § 304 ods. 2 Obch. zák., „ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.“, v dôsledku citovanej zákonnej úpravy bolo teda v RKZ zabezpečiť ručením žalovaného 2/ aj budúce záväzky žalovaného 1/ voči žalobcovi, vzniknuté z RKZ. Keďže žalovaný 1/ takéto záväzky nesplnil, t.j. neuhradil kúpnu cenu za objednaný a prevzatý tovar, fakturovanú žalovanými faktúrami, ručí za ne, v zmysle ručiteľského vyhlásenia, obsiahnutého v RKZ aj žalovaný 2/. S uvedeným stanoviskom žalobca 1/, 2/ nesúhlasí.
e) žalobca 1/, 2/ namietal aj existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky. Medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu RKZ a v dobe vystavenia objednávok nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o prejednávaní sporov pred rozhodcovským súdom. Pre absenciu platnej dohody účastníkov konania o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, ako aj pre absenciu písomnej formy rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky, nemohlo účinne dôjsť k uzavretiu dohody o tom, že všetky alebo niektoré spory ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. S poukazom na tieto skutočnosti a na príslušné zákonné ustanovenia vzniesol žalobca 1/, 2/ námietku neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
10. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal ani s otázkou platnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd na záver uviedol: „Vzhľadom k záverom senátu, vyjadreným v odstavcoch 3.7 a 3.9, senát uzavrel, že právomoc RS SOPK na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci je daná. Po vyriešení otázky právomoci, mohol senát pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu a rozhodovaniu o nároku žalobcu.“ V žiadnom písomnom podaní žalovaný 1/, 2/ nepoprel existenciu pohľadávky žalobcu, samotná pohľadávka, čo do výšky i dôvodov je medzi stranami nesporná. Popieraná bola len vo vzťahu k žalovanému 2/. S touto námietkou sa senát vysporiadal v bode 3.9.
11. Súčasne žalobca 1/, 2/ podal návrh na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 veta druhá zák. č. 244/2002 Z.z.
12. Súd žalobu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach sporovej strany doručil žalovanému dňa 13.03.2017. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, doručenom na tunajší súd dňa 03.04.2017, v rámci procesnej obrany uviedol, že žiada žalobu žalobcu 1/, 2/ v celom rozsahu zamietnuť, rovnako žiada zamietnuť i jeho návrh na odklad vykonateľnosti a zaviazať žalobcu 1/, 2/ na náhradu trov konania žalovanému. V prvom rade pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností konštatuje, že žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok považuje žalovaný za vecne a právne správny s veci náležitým odôvodnením. Žalobca 1/, 2/ ako dôvod podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a bod 3. zák. č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, táto v zásade obsahuje popis skutkového stavu, ktorý bol predmetom konania pred rozhodcovským súdom a súčasne obsahuje hodnotenie žalobcu 1/, 2/ vo vzťahu k právnemu názoru rozhodcovského súdu na prejednávanú vec. Rozsiahla teoretická argumentácia žalobcov je právne nepodstatná, keďže je nad rámec tohto konania, ktorým je posúdenie relevantnosti dôvodu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a bod 3. zákona o rozhodcovskom konaní a nie hodnotenie právneho názoru rozhodcovského súdu, či rozoberanie skutkových okolností sporu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania.
13. Súd v tomto konaní iba posudzuje, či rozhodcovský súd postupoval tak, že by jeho postupom bol daný dôvod uvedený žalobcom v žalobe (v našom prípade § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a bod 3. zákona o rozhodcovskom konaní). Všeobecnému súdu po vydaní rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci, prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie, vykonané pred rozhodcovským súdom. Zmyslom tohto konania nie je nad rámec § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zasahovať do rozhodcovského konania. Žalobca 1/, 2/ v žalobe ako dôvody tohto konania udáva arbitrárnosť, iný právny názor, či z pohľadu žalobcu 1/, 2/ nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, čo nie sú zákonom dané dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2012 Z.z. K námietkam žalobcu 1/, 2/ k RKZ a najmä jeho tvrdeniu, že rozhodcovský súd rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, žalovaný trvá na tom, a nepochybne to vyplýva aj z predložených dôkazov, že rozhodcovská zmluva bola sporovými stranami platne uzatvorená. Právomoc RS SOPK na prejednanie a rozhodnutie sporu je daná rozhodcovskou doložkou v čl. 5 písm. a) cit. RKZ. Nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky bolo realizované v písomnej forme, bola podpísaná a zároveň je jasná, určitá a zrozumiteľná, neexistujú dôvody pre ktoré by mohla byť takto dojednaná rozhodcovská doložka neplatná. Teóriu, že žalobca 1/ nevedel o dátume podpisu RKZ (dátum bol na zmluve uvedený trikrát) považujeme za právne logicky neudržateľnú a dôkazne nepodporenú. Taktiež tvrdenie žalobcu 1/, že na vzťahy vzniknuté z ručiteľského záväzku sa dojednaná rozhodcovská doložka nevzťahuje, nakoľko žalobca 1/ ako ručiteľ je nepochybným účastníkom RKZ. Argumentácia žalobcov 1/, 2/ je tak v tomto konaní ako i v rozhodcovskom konaní, založená nie na dôkazoch, ale iba na ich tvrdeniach.
14. Vyjadrenie žalovaného súd doručil žalobcovi 1/, 2/ dňa 28.06.2017. Žalobca 1/, 2/ sa k nemu písomne vyjadril podaním zo dňa 30.06.2017. Zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe, zdôrazňujúc, že relevantná je tá skutočnosť, že na strane žalobcov 1/, 2/ nebola nikdy prejavená vôľa uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku k zmluve a takýto prejav vôle na strane žalobcov 1/, 2/ absentuje, takýto právny úkon nemohol byť urobený v súlade s § 34 a § 37 Obč. zák. Poukázal i na začatie exekúcie, preto trvá na návrhu o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu hrozí exekúcia.
15. Súd uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 21Cr/4/2017-127 zo dňa 10.09.2018 odložil vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-31/2016 zo dňa 17.10.2016 do právoplatného skončenia tohto konania sp. zn. 21Cr/4/2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2018.
16. Súd vo veci nariadil v zmysle § 168 C.s.p., predbežné prejednanie sporu dňa 07.02.2019, na ktoré včas a riadne predvolal sporové strany a aj ich právnych zástupcov. Obe sporové strany na začiatku pojednávania uviedli, že trvajú na svojich skutkových tvrdeniach a na obsahu svojich písomných podaní, ktoré sú už v spise a obom stranám sporu známe. Súd následne v súlade s § 171 C.s.p. určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sporné nie sú. Tiež uviedol predbežné právne posúdenie veci s poukazom na to, že medzi stranami sporu sporná rozhodcovská doložka má všetky náležitosti určujúce jej platné uzavretie sporovými stranami. Je preto zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, preto súd vyzval v zmysle § 138 C.s.p. žalobcu na späťvzatie žaloby, a na tento účel žalobcu 1/, 2/ i vyslúchol. Žalobca 1/, 2/ zhodne s jeho právnym zástupcom i naďalej na podanej žalobe trval a žiadal v konaní pokračovať, nakoľko má za to, že žalobu podal dôvodne.
17. Podľa § 171 ods. 2 C.s.p., ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.
18. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
20. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.
22. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z., rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, vrátane postupu ustanovenia a odvolania rozhodcov.
23. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
24. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. 25. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.
26. Podľa § 27 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.
27. Podľa § 33 ods. 2 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd musí v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.
28. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a 3. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
29. Podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z., súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
30. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
31. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
32. Podľa § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
33. Podľa § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len „RP RS SOPK“), senát alebo rozhodca môže vykonávať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy. 34. Podľa § 31 ods. 1 veta prvá RP RS SOPK, po tom, čo senát alebo rozhodca usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie sporu za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozsudku.
35. Podľa § 215 ods. 1 C.sp., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
36. Podľa § 216 ods 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
37. Žalobným návrhom sa žalobca 1/, 2/ ako účastník rozhodcovského konania domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku špecifikovaného v žalobe z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. posledná veta (rozhodcovská zmluva resp. dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky) a bod 3. prvá veta (rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) zák. č. 244/2012 Z.z. Týmto návrhom je súd viazaný v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p.
38. Vychádzajúc z obsahu bodu 17. odôvodnenia tohto rozsudku, súd preskúmal predložený dôkaz, medzi sporovými stranami spornú RKZ, teda listinu, súčasťou ktorej malo byť uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky sporovými stranami podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v jej čl. 5. písm. a) a preskúmať či sú dané podmienky pre jej platnosť a existenciu. Z predmetnej listiny nepochybne vyplýva, že celý obsah tejto RKZ bol dohodnutý v písomnej forme, jasne, určito a zrozumiteľne. V hlavičke tejto listiny sú nespochybniteľným spôsobom označené zmluvné strany, a to žalovaný v postavení predávajúceho s uvedením obchodného mena, sídla a IČO, žalobca 2/ v postavení kupujúceho s uvedením obchodného mena, sídla aj IČO a žalobca 1/ v postavení ručiteľa s uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia a miesta trvalého pobytu. Z čl. 4. tejto listiny vyplýva, že v súlade s § 303 zák. č. 513/1991 Zb. ručiteľ (t.j. žalobca 1/) tejto zmluvy prehlasuje, že uspokojí predávajúceho, ak kupujúci nesplnil záväzky z tejto zmluvy. Z čl. 5. písm. a) tejto listiny nepochybne vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Zo znenia tejto dohody obsiahnutej v čl. 5 písm. a) RKZ nespochybniteľne vyplýva, že má všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2012 Z.z., resp. ako jeden článok dokumentu nazvaného RKZ i náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 244/2012 Z.z. Zmluva je podpísaná všetkými zmluvnými stranami v postavení uvedenom v hlavičke tohto dokumentu (s názvom RKZ) pod celým textom listiny, žiadna zo zmluvných strán svoj podpis na zmluve nepoprela a nevyhlásila za neplatný, a to ani v rozhodcovskom konaní ani v tomto konaní. Pred podpisom každého účastníka je jasne rovnakou písomnou formou ako ostatný text uvedený i dátum jej podpísania, a to 30.09.2011. Má teda nepochybne písomnú formu v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., teda je platná a uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Nie je teda daný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého právoplatného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 244/2012 Z.z. Keďže rozhodcovská zmluva formou rozhodcovskej doložky je uzavretá platne, nie je daný ani žalobcom v žalobe tvrdený dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. posledná veta zák. č. 244/2012 Z.z. Vzhľadom na to, že súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval zrušenie žalobou napadnutého právoplatného rozhodcovského rozsudku, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
39. Tu treba dodať, že žalobca 1/, 2/ žalobu postavil na skutkovom tvrdení, že predmetná RKZ, ktorej súčasťou v čl. 5 písm. a) je aj rozhodcovská doložka uzavretá v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 244/2012 Z.z., mala byť podpísaná žalobcom 1/ i žalobcom 2/ v iný deň ako tvrdí žalovaný. Žalobca tvrdí, že sa tak stalo dňa 07.08.2012, čo odvodzuje z čísla zmluvy doplneného na zmluve dopísaním rukou (XXXXXXXXXX), teda iným písmom ako je celý obsah zvyšku zmluvy včítane dátumov pri podpisoch, a žalovaný tvrdí, že sa tak stalo v deň uvedený na RKZ pri podpisoch zúčastnených na zmluve, teda dňa 30.09.2011, a tento dátum je tu dokonca uvedený trikrát. Je tu teda tvrdenie žalobcu 1/, 2/ voči tvrdeniu žalovaného. V pochybnostiach sa súd priklonil k tvrdeniu žalovaného, nakoľko žalobca 1/, 2/ svoje tvrdenie nepreukázal súdu, (a ani rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní) žiadnym právne relevantným dôkazom. Súd preto tvrdenie a argumentovanie žalobcu 1/, 2/, že si dátum nad svojim podpisom nevšimol, napriek tomu, že danú listinu podpisoval jednak ako konateľ obchodnej spoločnosti a jednak ako fyzická osoba ručiteľ, teda ako osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony a konanie v zmluvnom vzťahu so žalovaným, vyhodnotil ako účelovú obranu. Pokiaľ teda je tu spor o dátum, a vzniká tvrdenie proti tvrdeniu, je potrebné sa prikloniť k tomu, čo má písomnú formu, teda je tak povediac na papieri, a to je dátum 30.09.2011, s rovnakou písomnou formou ako ostaný text zmluvy a listiny. Doplňovaný text čísla zmluvy má váhu podstatne slabšieho argumentu a ani z neho vzhľadom na koniec čísla „01“ tvrdenie žalobcu jednoznačne nevyplýva. Tu treba poukázať i na dôvodovú správu k § 5 až 8 C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), kde sa uvádza, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, kedy je rozhodcovský súd dotovaný tzv. právomocou rozhodnúť o svojej právomoci (competence competence).
40. Na záver súd uvádza, že právo na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu je limitované ustanovením § 40 v spojení s § 50 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa súdnej judikatúry všetky námietky vedúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a ) bod 4. zák. č. 244/2012 Z.z. musia byť procesného charakteru, musia sa týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu, nie správnosti skutkových a právnych záverov. Kontrolná funkcia všeobecného súdu nezahŕňa prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, pretože by sa toto konanie stávalo kvázi odvolacím konaním. Podľa súdnej judikatúry rozsudok sa neuzná ak je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu, v ktorom sa uznanie žiada. Výraz zjavný treba pritom vykladať veľmi reštriktívne a verejný poriadok musí byť porušený v značnej miere. Do úvahy neprichádza vecné preskúmanie veci (súčasťou takéhoto preskúmavania by bola i otázka žalobcom 1/ namietaného ručenia) , inak by inštitút uznania stratil zmysel.
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi 1/, 2/ (dva subjekty na strane žalobcu) náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.